Štúdia

1. Úvod

Táto štúdia vysvetľuje účel kritických poznámok a ďalších poznámok a rôzne druhy okolností, ktoré ich vyvolávajú. Analyzuje následné opatrenia, ktoré príslušné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry prijali v súvislosti s kritickými pripomienkami a ďalšími pripomienkami z roku 2011, a identifikuje desať hviezdicových prípadov. Zaoberá sa aj prípadmi, ktoré sú obzvlášť dôležité pre kľúčové ciele ombudsmana. Napokon sa vyvodzujú závery, pokiaľ ide o hlavné ponaučenia zo štúdie do budúcnosti.

Európsky ombudsman slúži všeobecnému verejnému záujmu tým, že pomáha zlepšovať kvalitu správy a služieb, ktoré občanom poskytujú inštitúcie EÚ ^[1]. Ombudsman zároveň poskytuje občanom Únie a osobám s pobytom v Únii alternatívny prostriedok nápravy na ochranu ich záujmov. Tento opravný prostriedok dopĺňa ochranu poskytovanú súdmi Únie a nemusí mať nevyhnutne rovnaký cieľ ako súdne konania.

Iba súdy majú právomoc vydávať právne záväzné rozsudky a poskytovať smerodajné výklady práva. Ombudsman môže predkladať návrhy a odporúčania a v krajnom prípade upriamiť politickú pozornosť na prípad predložením osobitnej správy Európskemu parlamentu. Účinnosť ombudsmana teda závisí od morálnej autority, a preto je nevyhnutné, aby jeho práca bola preukázateľne spravodlivá, nestranná a dôkladná.

2. Účel kritických poznámok a ďalších poznámok

V tejto súvislosti majú ďalšie poznámky jediný účel: slúžiť verejnému záujmu tým, že dotknutej inštitúcii pomôže zvýšiť kvalitu jej správy v budúcnosti. Ďalšia poznámka nie je založená na zistení nesprávneho úradného postupu. Nemala by sa preto chápať tak, že znamená kritiku inštitúcie, ktorej je určená, ale skôr ako poskytovanie poradenstva o tom, ako zlepšiť konkrétny postup s cieľom zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných občanom.

Naopak, kritická poznámka má zvyčajne viac ako jeden účel. Ako ďalšia poznámka, kritická poznámka má vždy výchovný rozmer: informuje inštitúciu o tom, čo urobila nesprávne, aby sa v budúcnosti mohla vyhnúť podobnému nesprávnemu úradnému postupu. S cieľom maximalizovať svoj vzdelávací potenciál kritická poznámka identifikuje pravidlo alebo zásadu, ktoré boli porušené, a (pokiaľ to nie je zrejmé) vysvetľuje, čo mala inštitúcia urobiť za konkrétnych okolností prípadu. Takto vytvorená kritická poznámka tiež vysvetľuje a odôvodňuje zistenie ombudsmana o nesprávnom úradnom postupe, a tým sa snaží posilniť dôveru občanov a inštitúcií v spravodlivosť a dôkladnosť jeho práce. Okrem toho, ak sa preukáže, že ombudsmanka je v prípade potreby ochotná verejne kritizovať inštitúcie, kritické poznámky posilnia dôveru verejnosti v nestrannosť ombudsmana.

Kritická poznámka však nepredstavuje nápravu pre sťažovateľa. Nie všetci sťažovatelia si uplatňujú nárok na nápravu a nie všetky nároky na nápravu sú odôvodnené. Ak však mala byť poskytnutá náprava, uzavretie prípadu kritickou poznámkou signalizuje trojnásobné zlyhanie. Sťažovateľ nedosiahol uspokojenie; dotknutá inštitúcia nenapravila nesprávny úradný postup; a ombudsman nepresvedčil príslušnú inštitúciu, aby zmenila svoje stanovisko [2].

V prípade, že by sa mala poskytnúť náprava, je najlepšie, ak dotknutá inštitúcia po prijatí sťažnosti prevezme iniciatívu, uzná nesprávny úradný postup a ponúkne vhodnú nápravu. V niektorých prípadoch by to mohlo pozostávať z jednoduchého ospravedlnenia.

Prijatím takýchto opatrení inštitúcia preukazuje svoj záväzok zlepšovať vzťahy s občanmi. Ukazuje tiež, že si je vedomá toho, čo urobila zle, a môže sa tak v budúcnosti vyhnúť podobnému nesprávnemu úradnému postupu. Za takýchto okolností nie je potrebné, aby ombudsman predniesol kritickú poznámku. Ak však existuje podozrenie, že konkrétny prípad môže vyplynúť zo základného systémového problému, ombudsman môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania z vlastného podnetu, a to aj napriek tomu, že konkrétny prípad bol vyriešený k spokojnosti sťažovateľa.

3. Kritické poznámky v prípadoch, keď nie je vhodné priateľské riešenie alebo návrh odporúčania

Z uvedeného vyplýva, že mnohé kritické poznámky predstavujú premárnené príležitosti. Najlepším výsledkom by bolo, keby dotknutá inštitúcia uznala nesprávny úradný postup a ponúkla vhodnú nápravu, ktorá by v niektorých prípadoch mohla spočívať v jednoduchom ospravedlnení. Ak by tak urobila, nebola by potrebná žiadna kritická poznámka.

Sťažovateľ však nemá vždy pravdu a dotknutá inštitúcia je oprávnená obhajovať svoje stanovisko. Približne polovica prípadov, ktoré inštitúcia nevyriešila v počiatočnom štádiu, nakoniec vedie k zisteniu, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V týchto prípadoch sa inštitúcii podarí vysvetliť k spokojnosti ombudsmana (a v niektorých prípadoch aj k spokojnosti sťažovateľa), prečo bola oprávnená konať tak, ako konala, a prečo svoje stanovisko nezmení.

Ak ombudsman nesúhlasí s inštitúciou a zistí nesprávny úradný postup, za ktorý by mal sťažovateľ dostať nápravu, bežným postupom je navrhnúť priateľské riešenie. Ak inštitúcia zamietne takýto návrh bez náležitého dôvodu, ďalším krokom je zvyčajne návrh odporúčania.

V prípadoch, keď sa ombudsman domnieva, že inštitúcia pravdepodobne neprijme priateľské riešenie alebo že priateľské riešenie by nebolo vhodné, môže pristúpiť priamo k návrhu odporúčania. Pri navrhovaní priateľského riešenia sa ombudsman snaží dosiahnuť dohodu medzi dotknutou inštitúciou a individuálnym sťažovateľom, ktorý sa často domáha osobnej nápravy. Ak sa nesprávny úradný postup, ktorý by sa mal napraviť, týka predovšetkým verejného záujmu, ombudsman môže považovať za vhodnejšie vypracovať návrh odporúčania než hľadať priateľské riešenie.

Ospravedlnenie ako forma nápravy si v tejto súvislosti zasluhuje osobitnú pozornosť. Aby bolo ospravedlnenie účinné, musí byť úprimné. Ospravedlnenie, ktoré je vnímané ako neúprimné, len zhoršuje situáciu. Sťažovateľ s väčšou pravdepodobnosťou akceptuje, že ospravedlnenie je úprimné, ak ho inštitúcia ponúkne z vlastnej iniciatívy, a nie v reakcii na formálny návrh ombudsmana. Z tohto dôvodu sa ombudsman často domnieva, že by nebolo užitočné navrhnúť priateľské riešenie spočívajúce v ospravedlnení. Je ešte menej pravdepodobné, že návrh odporúčania na ospravedlnenie bude užitočný.

Ak nie je možné urobiť nič na nápravu nesprávneho úradného postupu, kritická poznámka poskytuje spravodlivý a účinný spôsob uzavretia prípadu.

Kritická poznámka je za takýchto okolností spravodlivá tak voči sťažovateľovi, ako aj voči dotknutej inštitúcii. Je to spravodlivé voči sťažovateľovi, pretože potvrdzuje, že sťažnosť bola odôvodnená, hoci náprava nie je možná. Je tiež spravodlivá voči dotknutej inštitúcii, pretože predstavuje výsledok postupov ombudsmana, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby bola inštitúcia informovaná o obvineniach, tvrdeniach, dôkazoch a argumentoch predložených sťažovateľom. Rovnaké postupy poskytujú inštitúcii možnosť vyjadriť svoje stanovisko s úplnou znalosťou veci, ktorá je proti nej vznesená, pred vznesením kritickej poznámky.

Kritická poznámka je účinná, pretože zabraňuje predĺženiu vyšetrovania, ktoré nemôže viesť k náprave pre sťažovateľa.

Pokiaľ ide o verejný záujem, samotná poznámka poskytuje potrebný výchovný rozmer. Inštitúcia, ktorej je kritická poznámka adresovaná, by sa mala náležite poučiť do budúcnosti. To, čo je vhodné, bude závisieť od príslušného nesprávneho úradného postupu. Napríklad izolovaný incident nemusí vyžadovať žiadne následné opatrenia.

4. Kritické poznámky po zamietnutí priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania

Prijatie návrhu priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania inštitúciou zvyčajne vedie k uzavretiu prípadu z tohto dôvodu.

Ak sťažovateľ bez náležitého dôvodu zamietne navrhované priateľské riešenie, ombudsman sa zvyčajne domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie prípadu nie je opodstatnené.

Zamietnutie návrhu priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania inštitúciou môže viesť k viacerým možným výsledkom.

Po prvé ombudsman sa môže po zvážení odpovede inštitúcie domnievať, že jeho predchádzajúce zistenie nesprávneho úradného postupu by sa malo prehodnotiť.

Po druhé, ak podrobné stanovisko inštitúcie k návrhu odporúčania nie je uspokojivé, ombudsman môže Európskemu parlamentu predložiť osobitnú správu. Ako sa prvýkrát uvádza vo výročnej správe ombudsmana za rok 1998, možnosť predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu má pre prácu ombudsmana neoceniteľnú hodnotu. Osobitné správy by sa preto nemali predkladať príliš často, ale len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, v ktorých môže Parlament prijať opatrenia s cieľom pomôcť ombudsmanovi.

Ombudsman môže napokon rozhodnúť o uzavretí prípadu s kritickou poznámkou, a to buď vo fáze, keď inštitúcia odmietne priateľské riešenie, alebo ak podrobné stanovisko inštitúcie k návrhu odporúčania nie je uspokojivé.

V niektorých prípadoch môže byť prípad uzavretý kritickou poznámkou, pretože ombudsman zastáva názor, že inštitúcia presvedčivo preukázala, že hoci došlo k nesprávnemu úradnému postupu, náprava navrhnutá v priateľskom riešení alebo návrhu odporúčania je nevhodná a nie je možné žiadne iné riešenie ani náprava. V takýchto prípadoch je kritická poznámka vo svojej podstate podobná tej, ku ktorej by došlo, ak by sa vec uzavrela bez priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania.

Žiaľ, existujú aj prípady, keď inštitúcia odmietne návrhy ombudsmana z dôvodov, ktoré nie sú presvedčivé. Existuje dokonca niekoľko prípadov, v ktorých inštitúcia odmieta prijať zistenie ombudsmana o nesprávnom úradnom postupe.

Takéto prípady môžu ohroziť morálnu autoritu ombudsmana a oslabiť dôveru občanov v Európsku úniu a jej inštitúcie. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že inštitúcia ombudsmana funguje najúčinnejšie tam, kde je dobre zavedený právny štát a kde dobre fungujú demokratické inštitúcie. V takýchto súvislostiach sa verejné orgány zvyčajne riadia odporúčaniami ombudsmana napriek tomu, že nie sú právne záväzné, aj keď s nimi nesúhlasia.

5. Opatrenia prijaté v nadväznosti na kritické poznámky a ďalšie poznámky z roku 2011

V roku 2011 bolo v 34 rozhodnutiach vznesených 44 kritických pripomienok, zatiaľ čo v 39 rozhodnutiach bolo vznesených 44 ďalších pripomienok. Jediné rozhodnutie môže obsahovať viac ako jednu poznámku a oba druhy poznámok môžu byť zahrnuté v tom istom rozhodnutí. V tabuľke 1 je uvedené rozdelenie poznámok podľa inštitúcií.

Tabuľka 1 – Rozdelenie poznámok podľa inštitúcií.

Inštitúcia

Počet kritických poznámok v roku 2011

Počet ďalších poznámok v roku 2011

Európsky parlament	2	2
Európska komisia	29	29
Súdny dvor EÚ	0	1
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)	6	8
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)	0	1
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)	0	1
Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy	1	0
Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov	1	1
Výkonná agentúra pre výskum	0	1
Eurojust	2	0
Európska obranná agentúra	2	0
Európska policajná misia na palestínskych územiach (EUPOL COPPS)	1	0
Spolu	44	44

Príslušné inštitúcie boli vyzvané, aby reagovali na pripomienky v lehote šiestich mesiacov. Odpovede boli prijaté na takmer všetky pripomienky z roku 2011, hoci v niektorých prípadoch s oneskorením. Odpovede na prípady 1294/2009/DK, 670/2010/MHZ a 2073/2010/AN neboli doručené včas, aby sa mohli zohľadniť v tejto štúdii [3]. To je v kontraste s predchádzajúcim rokom, keď všetky odpovede prišli včas, aby sa mohli zohľadniť.

Príloha I obsahuje podrobnú analýzu každého z prípadov, v ktorých bola vznesená jedna alebo viac kritických poznámok a/alebo ďalších poznámok. Desať následných opatrení si vyžaduje osobitnú zmienku ako „hviezdne prípady“, ktoré by mali slúžiť ako vzor pre ostatné inštitúcie, pokiaľ ide o to, ako čo najlepšie reagovať na kritické poznámky a ďalšie poznámky. Hviezdicové prípady sú uvedené ako prvé. Iné prípady sú usporiadané podľa inštitúcie a referenčného čísla sťažnosti.

Prílohy II a III obsahujú zoznamy prípadov, v ktorých boli vznesené kritické pripomienky a ďalšie pripomienky. Vo svojich on-line verziách obsahujú prílohy odkazy na text poznámky v rozhodnutí na webovom sídle ombudsmana (v angličtine, a ak sa líši, v jazyku sťažnosti).

Pokiaľ ide o kritické a ďalšie pripomienky, miera uspokojivých následných opatrení bola 84 %. Následné opatrenia k ďalším pripomienkam boli uspokojivé v 89 % prípadov, zatiaľ čo miera uspokojivých následných opatrení ku kritickým pripomienkam bola 80 %.

Tabuľka 2 – Počet a percentuálny podiel uspokojivých odpovedí podľa inštitúcií.

Inštitúcia

Počet kritických a ďalších poznámok

Počet uspokojivých odpovedí

% z uspokojivé odpovede

Európsky parlament	4	3	75%
Európska komisia	54	45	83%
Súdny dvor EÚ	1	1	100%
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)	13	10	77%
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)	1	1	100%
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)	1	1	100%
Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy	1	1	100%
Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov	2	2	100%
Výkonná agentúra pre výskum	1	1	100%
Eurojust	2	2	100%
Európska obranná agentúra	2	2	100%
Európska policajná misia na palestínskych územiach (EUPOL COPPS)	1	1	100%

Spolu

83

70

84%

Ako sa uvádza v predslove, celkový údaj z hľadiska súladu s návrhmi ombudsmana v roku 2011 je 82 %. Tento údaj sa vypočítal na základe prípadov uzavretých v roku 2011, v ktorých bol predložený návrh priateľského riešenia alebo návrh odporúčania, ako aj prípadov, v ktorých bola vznesená kritická alebo ďalšia pripomienka ^[4]. Miera súladu je založená na počte kladných odpovedí na tieto poznámky a odporúčania. Celkovo zo 120 prípadov, v ktorých bol ombudsman vyzvaný, aby predložil návrhy priateľských riešení, návrhy odporúčaní, kritické alebo ďalšie pripomienky v súvislosti s prípadmi uzavretými v roku 2011, poskytli inštitúcie 98 kladných odpovedí ^[5].

6. Prípady, ktoré majú osobitný význam pre kľúčové ciele ombudsmana

Niektoré z prípadov v následnej štúdii sú obzvlášť relevantné, pokiaľ ide o kľúčové ciele ombudsmana. Tieto ciele sú stanovené v stratégii ombudsmana na funkčné obdobie 2009 - 2014 ^[6] a ich cieľom je pomôcť Únii splniť sľuby, ktoré dala občanom v Lisabonskej zmluve v súvislosti so základnými právami, zvýšenou transparentnosťou a väčšími príležitosťami na účasť na tvorbe politiky Únie. V tejto súvislosti sú obzvlášť pozoruhodné tieto prípady:

• Pokiaľ ide o otázky základných práv, ktorými sa zaoberá táto štúdia, vec 1348/2009/(CK)RT sa týkala zásady prezumpcie neviny v kontexte postupu verejného obstarávania. Komisia vo svojej následnej odpovedi uznala a vyjadrila poľutovanie nad svojím vyhlásením týkajúcim sa sťažovateľa a potvrdila, že na základe informácií získaných počas vyšetrovania nemá v úmysle zahrnúť sťažovateľa do systému včasného varovania. Zásada spravodlivosti a právo nebyť diskriminovaný boli uvedené vo veci 2610/2009/MF – Komisia opäť reagovala pozitívne na kritickú pripomienku ombudsmana v tomto prípade. Konkrétne, pokiaľ ide o právo sťažovateľa byť vypočutý, Komisia sa odvolala na zmenenú verziu Praktickej príručky pre zmluvné postupy pre vonkajšie opatrenia EÚ (ďalej len „PRAG“), podľa ktorej sa toto právo zaručí odborníkom, ktorých nahradenie požaduje dodávateľ. Komisia sa v nadväznosti na ďalšiu pripomienku ombudsmanky vo veci 920/2012/VIK opäť odvolala na svoje úsilie o zmenu a doplnenie príručky PRAG.

• Mnohé z prípadov v tejto štúdii sa týkajú základného práva občanov na dobrú správu vecí verejných stanoveného v článku 41 Charty základných práv EÚ. V tejto súvislosti je obzvlášť povzbudivé, že veľmi veľa následných odpovedí sa týka úsilia inštitúcií zabezpečiť úplné dodržiavanie Európskeho kódexu dobrej správnej praxe alebo ich vlastného kódexu. Dobrým príkladom je vec 884/2010/VIK, zatiaľ čo v nadväznosti na vec 1461/2010/(PL)MHZ Komisia ubezpečila ombudsmana, že jej útvary využívajú každú príležitosť odbornej prípravy, aby pripomenuli svojim úradníkom zodpovedným za správu zmlúv povinnosť Komisie odôvodniť svoje rozhodnutia, ako sa zdôrazňuje v jej kódexe. Európska obranná agentúra prijala európsky kódex ako súčasť svojej následnej odpovede vo veci 1342/2010/MHZ, zatiaľ čo vo veci 39/2011/AN spoločný podnik Fusion for Energy potvrdil svoj záväzok zaoberať sa otázkami alebo otázkami uchádzačov vo výberových konaniach v čo najkratšom čase a v každom prípade v súlade s lehotami stanovenými v kódexe.

• Ďalšie prípady v tejto štúdii sa týkajú základného práva na prístup verejnosti k dokumentom ^[7]. S cieľom pomôcť občanom pri uplatňovaní tohto práva ombudsman uviedol ďalšiu pripomienku vo veci 1403/2010GG. Nespokojné následné opatrenia Komisie sú v protiklade s prístupom ústretovým voči občanom, ktorý Komisia zaujala počas vyšetrovania ombudsmanky. Podobne vo veci 271/2010/GG ombudsmanka dospela k záveru, že odpoveď Komisie vykazuje znepokojujúcu tendenciu snažiť sa obmedziť rozsah uplatňovania nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom [8]. Pripomenul Komisii, že opakovaná žiadosť podľa nariadenia č. 1049/2001 sa môže použiť na napadnutie nielen zamietnutia prístupu, ale aj tvrdenia, že požadované dokumenty neexistujú. Následné opatrenia Komisie vo veci 56/2007/PB sú na druhej strane povzbudivé.  Tento prípad sa týkal vybavovania zložitých a rozsiahlych žiadostí o informácie zo strany Komisie. Podobne vo veci 1633/2008/DK, ktorá sa týkala politiky Komisie v súvislosti so žiadosťami o prístup k nedefinovanému dokumentu alebo dokumentom, ombudsmanka považovala následné opatrenia za uspokojivé, pokiaľ by sa prístup Komisie mohol použiť selektívne v prípadoch, keď by mohol pomôcť žiadateľom. Poukázal však na to, že vo všeobecnosti nemôže akceptovať prístup, ktorý by sa mohol použiť zneužívajúcim spôsobom, aby sa vyhol požiadavke nariadenia na odôvodnenie, keď sa požadovaný dokument nezverejní v celom rozsahu. Napokon Komisia vo veci 2360/2010/MHZ poskytla najkonštruktívnejšiu odpoveď, v ktorej súhlasila s tým, že ak sa rozhodne neuverejniť určité akty v úradnom vestníku, vysvetlenie, ktoré sa má poskytnúť subjektu žiadajúcemu o uverejnenie, sa bude riadiť podobným odôvodnením ako v prípade žiadostí podľa nariadenia č. 1049/2001.

• Všeobecnejšie, pokiaľ ide o transparentnosť, niekoľko prípadov v tejto štúdii sa týka žiadostí o informácie. Vo veci 3196/20017/(BEH)VL ombudsman zdôraznil, že s cieľom naplniť myšlienku kultúry služieb by bolo užitočné, aby Komisia v prípadoch, keď medzi žiadosťou o informácie a poskytnutím takýchto informácií uplynie značný čas, poskytla žiadateľom najaktuálnejšie informácie. Následná odpoveď Komisie bola kladná. Vo veci 2080/2010/ELB Európsky inovačný a technologický inštitút odpovedal, že výzvu ombudsmana na poskytnutie presných, jasných a zrozumiteľných informácií o dôvodoch zamietnutia návrhov v postupoch verejného obstarávania berie veľmi vážne. Sľúbila, že túto požiadavku začlení do budúcich výziev, počnúc ďalšou výzvou, ktorá sa uskutoční v roku 2014. Naopak, v mnohých prípadoch inštitúcie prijali to, o čom sa ombudsman domnieva, že predstavuje príliš horlivý výklad pravidiel EÚ o ochrane údajov, aby odôvodnili svoje odmietnutie poskytnúť prístup k určitým informáciám. Najmä vo veci 696/2008/(WP)OV Komisia neposkytla pozitívne opatrenia v nadväznosti na ďalšiu pripomienku ombudsmana týkajúcu sa prístupu verejnosti k menám uchádzačov na užších zoznamoch, zatiaľ čo vo veci 2586/2010/(ML)TN úrad EPSO odmietol zverejniť meno prieskumového pracovníka z dôvodu, že ombudsman zistil, že je veľmi neprimeraný a v niektorých ohľadoch zjavne nesprávny. Ombudsman sa bude naďalej snažiť zabezpečiť, vždy v súlade s judikatúrou, rozumnú rovnováhu medzi základným právom na ochranu osobných údajov a základným právom na dobrú správu vecí verejných, základným právom na prístup verejnosti k dokumentom a zásadou transparentnosti vo všeobecnosti.

• Je dôležité, aby občania mohli prostredníctvom podávania sťažností na porušenie právnych predpisov prispievať k práci Komisie, keďže plní svoju úlohu strážkyne zmlúv. V prípade, že nie sú spokojní s tým, ako Komisia vybavila ich sťažnosť, môžu sa obrátiť na ombudsmana. Mnohé prípady v tejto oblasti sa týkajú postupu a na účely tejto štúdie zahŕňajú uplatňovanie vlastného oznámenia Komisie o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (ďalej len "oznámenie")^[9]. Jedným z cieľov oznámenia je poskytnúť vhodný procesný rámec na vybavovanie sťažností na porušenie právnych predpisov. Ako ombudsman uviedol vo svojej následnej štúdii z roku 2010, skutočnosť, že Komisia nezaregistrovala sťažnosti, je opakujúcim sa problémom. Vo veci 66/2010/(KRK)OV Komisia trvá na tom, že jej registračný systém na vybavovanie sťažností – Accueil des Plaignants (CHAP) teraz zabezpečuje riadne a včasné prideľovanie sťažností príslušným útvarom Komisie, ako aj spätnú väzbu sťažovateľom. Podobný argument uvádza vo veci 2651/2009/ANA [10].

Všeobecnejšie v tejto oblasti Komisia konštruktívne nadviazala na pripomienky ombudsmana vo veciach 2587/2009/JF a 49/2011/AN. V druhom prípade Komisia sťažovateľovi podrobne vysvetlila svoj postup a zohľadnila zistenia ombudsmana vo svojom posúdení prípadu porušenia právnych predpisov. Podobne vo veci 49/2011/AN sa Komisia ospravedlnila za vzniknuté omeškanie a uistila ombudsmana, že v budúcnosti zahrnie prípadné ospravedlnenia a dôvody omeškania do korešpondencie so sťažovateľmi zaslanej po tom, ako sťažovateľ predloží pripomienky k zámeru Komisie uzavrieť spis o nesplnení povinnosti. Na druhej strane vo veci 2711/2009/PB, v ktorej ombudsman predložil Komisii jednoduchý návrh na zmenu znenia svojho listu o predbežnom uzavretí adresovaného sťažovateľom, Komisia tento návrh odmietla prijať.

7. Závery

Z väčšej časti sú povzbudivé následné odpovede na kritické a ďalšie pripomienky ombudsmana z roku 2011. Zabezpečili sa zlepšenia v oblastiach od výziev na predkladanie ponúk cez výberové konania až po pravidlá upravujúce spôsob, akým inštitúcie vykonávajú svoju hlavnú činnosť. Je to najmä vďaka samotným inštitúciám. Väčšinou chápu príležitosť poučiť sa z vyšetrovaní ombudsmana.

Ak tak neurobia, konkrétne ak problémy neboli uspokojivo vyriešené v nadväznosti na kritickú alebo ďalšiu pripomienku, ombudsman môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania z vlastného podnetu, čím sa zabezpečí, aby sa systémové problémy, ktoré sa odhalili prostredníctvom postupu podávania sťažností, dôkladne vyšetrili a podľa možnosti vyriešili do budúcnosti. Príkladom je vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu týkajúce sa vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov Komisiou, na ktoré sa v tejto štúdii odkazuje vo veci 2651/2009/ANA. Na druhej strane príkladné následné opatrenia, ktoré poskytla Komisia vo veci 1301/2011/GG, znamenali, že ombudsman nemusel začať vyšetrovanie z vlastného podnetu, ktoré pôvodne považoval za potrebné v oblasti informácií o právach cestujúcich v leteckej doprave.

S cieľom poskytnúť celkový obraz o tom, do akej miery inštitúcie EÚ dodržiavajú pripomienky a odporúčania ombudsmana, má ombudsman v úmysle uverejniť v novembri 2013 správu kombinujúcu štúdiu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na kritické a ďalšie pripomienky z roku 2012 so správou o dodržiavaní predpisov – vypracovanou po prvýkrát v tomto roku – o uzavretých prípadoch, v ktorej inštitúcie prijali návrh priateľského riešenia alebo návrh odporúčania v roku 2012. Táto správa sa bude odteraz považovať za hlavnú štúdiu skúmajúcu rozsah, v akom inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ konštruktívne reagujú na návrhy ombudsmana v danom roku.

prílohy

I. Podrobná analýza prípadov

A. Prípady hviezd

Vec 856/2008/BEH

Sťažovateľ vo veci 856/2008/BEH kontaktoval Európsku komisiu v súvislosti s určitými nezrovnalosťami, ktoré sa podľa neho vyskytli v súvislosti s nadobudnutím budovy v Bruseli Európskym parlamentom. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal vyšetrovanie, v rámci ktorého považoval sťažovateľa za „dotknutú osobu“ v zmysle nariadenia, ktorým sa riadi činnosť OLAF-u. Vyzvala ho, aby bol vypočutý ako svedok na základe článku 4 ods. 3 bodu 2 uvedeného nariadenia. Po analýze právomocí, ktoré má OLAF vo svojich vyšetrovaniach, ombudsmanka konštatovala, že OLAF tým, že pozval sťažovateľa na pohovor na základe uvedeného ustanovenia, prekročil hranice svojich právomocí.  Predložil návrh odporúčania.

OLAF uznal, že jeho prax v tomto prípade mohla viesť k nedorozumeniu. Osoby, ktoré sa nachádzajú v situácii sťažovateľa, môžu byť požiadané o poskytnutie informácií v priebehu pohovoru len vtedy, ak si to želajú. OLAF tak v podstate uznal, že konal nesprávne. Hoci sa ombudsmanka sťažovateľovi neospravedlnila, dospela k záveru, že prijala významné časti jeho návrhu odporúčania vrátane oddielu, v ktorom sa odkazuje na ďalšie body, na ktoré sťažovateľ poukázal. Jeden z týchto bodov súvisel s praxou úradu OLAF delegovať právomoc začať a uzavrieť vyšetrovanie z generálneho riaditeľa na riaditeľa zodpovedného za operácie a vyšetrovania. Ombudsmanka v tejto súvislosti ďalej poznamenala, že úrad OLAF by mohol zvážiť aktualizáciu svojej príručky tak, aby odrážala jeho novú prax týkajúcu sa podpisovania rozhodnutí o otvorení a uzavretí prípadov jeho generálnym riaditeľom. Ombudsman vo svojom záverečnom rozhodnutí takisto požiadal úrad OLAF, aby ho informoval o tom, či vo svojich pozývacích listoch týkajúcich sa vnútorných vyšetrovaní poskytuje informácie o dobrovoľnom charaktere pohovorov s inými osobami, ako sú poslanci, manažéri a zamestnanci inštitúcií a orgánov EÚ, v súlade s informáciami uvedenými v jeho príručke.

V odpovedi na ďalšiu pripomienku ombudsmana úrad OLAF uviedol, že jeho generálny riaditeľ riadne informoval všetkých zamestnancov úradu OLAF o novej praxi týkajúcej sa podpisovania rozhodnutí o začatí a uzavretí prípadov. Jeho príručka bola zodpovedajúcim spôsobom revidovaná už v júli 2011. Okrem toho bola nová prax potvrdená v nových „Pokynoch pre zamestnancov o vyšetrovacích postupoch“(odteraz: (ďalej len „pokyny“), ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2012. Tento dokument, ktorý nahrádza príručku OLAF-u, stanovuje základné požiadavky na výkon činností OLAF-u, ktoré nie sú stanovené v iných právnych dokumentoch. Článok 6.1 pokynov znie takto: „Po zvážení stanoviska poskytnutého oddelením výberu a preskúmania vyšetrovaní generálny riaditeľ rozhodne, či začne vyšetrovanie alebo prípad koordinácie, alebo prípad zamietne.“Článok 22.1 pokynov sa zaoberá ukončením vyšetrovaní a znie takto: „Generálny riaditeľ rozhodne o uzavretí prípadu vyšetrovania alebo koordinácie. V prípade, že jeho rozhodnutie nie je v súlade so stanoviskom oddelenia pre výber a preskúmanie vyšetrovania, generálny riaditeľ svoje rozhodnutie odôvodní.“

Pokiaľ ide o otázku ombudsmana týkajúcu sa informácií poskytnutých v jeho pozývacích listoch, úrad OLAF vysvetlil, že v pozývacích listoch pre iné osoby ako poslancov, manažérov a zamestnancov inštitúcií a orgánov EÚ vo vnútorných vyšetrovaniach sa uvádza, že „OLAF by od nich chcel získať všetky užitočné informácie a vysvetlenia, ktoré sú schopné poskytnúť“(zdôraznenie v origináli). OLAF dodal, že pozývací list neodkazuje na žiadne právne ustanovenia.

OLAF v plnej miere zohľadnil ďalšiu pripomienku ombudsmana zahrnutím informácií o jeho novej praxi do pokynov, ktoré nahrádzajú jeho príručku. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku ombudsmana týkajúcu sa informácií poskytnutých v jeho pozývacích listoch, zdá sa, že OLAF tým, že vo pozývacích listoch uvádza, že „by chcel získať“informácie a vysvetlenia, ktoré sú dotknuté osoby „schopné poskytnúť“, poskytuje informácie o dobrovoľnom charaktere výsluchov. Táto konštruktívna následná kontrola by mala znamenať, že riziko opätovného výskytu nesprávneho úradného postupu zisteného v tomto prípade sa výrazne znížilo.

Prípad 2605/2009/MF

Vec 2605/2009/MF sa týkala pokusu Komisie vymôcť po audite grant od neziskovej organizácie. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby vysvetlila, prečo nemohla zmeniť závery, ktoré vyvodila z audítorskej správy, s prihliadnutím na dokumenty predložené sťažovateľom napriek tomu, že boli predložené neskoro. Komisia odpovedala, že je pripravená vykonať úplnú analýzu predmetných dokumentov a preskúmať sumu pôvodne požadovanú v jej príkaze na vymáhanie.

Ombudsman predniesol Komisii ďalšiu pripomienku, v ktorej navrhol, aby zvážila priame informovanie sťažovateľa o dátume, ku ktorému očakáva dokončenie svojho posúdenia ďalšej dokumentácie. Dodal, že tento dátum by mal byť podľa možnosti do dvoch mesiacov od rozhodnutia ombudsmana uzavrieť prípad.

Komisia opätovne posúdila dokumenty predložené sťažovateľom, informovala ho o tom a vrátila časť svojho príkazu na vymáhanie, konkrétne 70 737 eur. Sťažovateľ vyjadril spokojnosť s výsledkom.

Ombudsmanka víta rýchle a konštruktívne následné opatrenia Komisie v tomto prípade.

Prípad 3018/2009/(TN)(TS)TN

Sťažnosť sa týkala zamietnutia ponuky na prekladateľské služby. Sťažovateľ tvrdil, že Súdny dvor EÚ i) nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce postupy verejného obstarávania tým, že vylúčil jeho ponuku z neplatných dôvodov; a ii) neoprávnene odmietli poskytnúť informácie o cenách ponúkaných víťaznými uchádzačmi. Ombudsmanka dospela k záveru, že príslušný postup verejného obstarávania bol v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, rovnakého zaobchádzania a spravodlivosti. S cieľom ďalej zlepšiť postupy verejného obstarávania Dvora audítorov navrhol, aby Dvor audítorov vo svojich oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania zvážil vysvetlenie hlavných charakteristík zvoleného typu postupu verejného obstarávania. Súdny dvor by tiež mohol zvážiť, že v súťažných podkladoch jasne uvedie, že v rokovacom konaní si vyhradzuje právo požadovať nižšie ponuky, ak sa domnieva, že ponuky, ktoré už boli ponúknuté, sú neprimerané.

Dvor audítorov vo svojej odpovedi uviedol, že súhlasí so zvýšenou transparentnosťou odporúčanou ombudsmanom. V budúcich oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania týkajúcich sa právneho prekladu Dvor audítorov v súlade s návrhom poskytne opis hlavných charakteristík rokovacieho konania. V príslušných špecifikáciách tiež objasní, že si vyhradzuje právo v takýchto postupoch požadovať nižšie ceny, ak sa domnieva, že ponúkané ceny sú neprimerané, a odmietnuť tie ponuky, ktoré po takomto rokovaní stále obsahujú nadmerné ceny.

Ombudsman víta konštruktívne nadviazanie Dvora audítorov na jeho ďalšiu pripomienku.

Prípad 62/2010/RT

Sťažovateľ odpovedal na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre preklad. Neoprávnil sa na druhú fázu výberového konania, a to na ústnu skúšku. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby preskúmala jeho prihlášku a poskytla mu i) hodnotenie dvadsiateho uchádzača prijatého na ústnu skúšku a ii) hodnotiaci hárok jeho písomnej skúšky. Komisia odmietla sprístupniť požadované informácie.

Ombudsmanka vydala kritickú pripomienku týkajúcu sa toho, že Komisia nezverejnila známku dvadsiateho kandidáta, ktorý bol pripustený na ústnu skúšku, ani riadne nevysvetlila, prečo tak nemohla urobiť napriek svojmu sľubu v tejto súvislosti. Pokiaľ ide o odmietnutie Komisie zverejniť hodnotiaci hárok, ombudsmanka uviedla ďalšiu pripomienku, v ktorej pripomenula, že ako sa uvádza v opravenom dokumente o preskúmaní poskytnutom sťažovateľovi, opravy vykonané hodnotiteľom (hodnotiteľmi) vo výberových konaniach nepredstavujú konečné posúdenie. V súlade s ustanoveniami služobného poriadku môže konečné posúdenie vykonať len výberová komisia. Ak teda Komisia v budúcnosti poskytne prístup k záverečnému hodnotiacemu hárku výberovej komisie, uchádzači budú mať možnosť vidieť záverečné hodnotenie svojich testov.

Komisia vo svojej replike uviedla, že opätovne preskúmala svoje stanovisko a informovala sťažovateľa o hodnotení dvadsiateho ^uchádzača pripusteného na ústnu skúšku. Okrem toho poskytla sťažovateľovi kópiu jeho záverečného hodnotiaceho hárku.

Komisia tiež informovala ombudsmanku, že GR pre preklad vytvorilo riadiaci výbor na dôkladné monitorovanie všetkých výberových konaní na dočasných zamestnancov. Riadiacemu výboru predsedá vyšší úradník a je zodpovedný za všetky procesné a právne aspekty výberového konania. Predseda alebo člen riadiaceho výboru je systematicky zastúpený vo výberovej komisii pre výberové konania. Komisia ďalej vysvetlila, že riadiaci výbor: i) podnikne všetky potrebné kroky na zabezpečenie správneho priebehu výberového konania; ii) vymenúva členov výberovej komisie; iii) vymedzuje podmienky výzvy na vyjadrenie záujmu; iv) koordinuje kontakty s uchádzačmi; v) vymedzuje kritériá hodnotenia písomných aj ústnych skúšok; vi) zabezpečuje účasť zástupcu oddelenia ľudských zdrojov GR pre preklad vo výberovej komisii (podľa Komisie Komisia vykonáva záverečné hodnotenie uchádzačov); vii) informuje uchádzačov o ich výsledkoch vo výberovom konaní (s uvedením ich poradia v prípade úspechu a dosiahnutých bodov v prípade neúspechu); viii) na požiadanie zverejní jednotlivé získané známky tak, že uchádzačovi umožní pozrieť si záverečný hodnotiaci hárok svojho testu (čím zosúladí svoju prax s pravidlami výberového konania úradu EPSO); ix) vždy, keď je to potrebné, prijíma všetky príslušné rady od príslušného útvaru.

Následné opatrenia Komisie sú príkladné, najmä pokiaľ ide o pôsobivú škálu opatrení prijatých na zvýšenie kvality jej výberových konaní pre dočasných zamestnancov v oblasti prekladu.

Prípad 325/2010/OV

Sťažovateľ pracoval pre Eurojust na základe trojročnej zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú. Dva roky po nástupe do práce sa ohlásil ako chorý a odišiel na nemocenskú dovolenku. Podľa sťažovateľa bola jeho choroba dôsledkom psychického zastrašovania a obťažovania/mobbingu v práci, a to aj zo strany jeho vtedajšieho nadriadeného, úradujúceho vedúceho oddelenia. Vo viacerých lekárskych potvrdeniach lekár sťažovateľa aj lekár Eurojustu navrhli mediáciu čo najskôr. Odporučili aj reintegráciu sťažovateľa do Eurojustu, ale mimo priameho kontaktu s jeho bývalými kolegami.

Pokus o mediáciu sa uskutočnil v júli 2009 a bol neúspešný. Sťažovateľ odmietol podpísať svoju správu o služobnom postupe (CDR) a bol zvolaný spoločný súd (príslušný odvolací orgán). Tento spoločný súd dospel k záveru, že SSP sťažovateľa nebola vypracovaná spravodlivo a objektívne, pretože bola založená najmä na obsahu, ktorý poskytol bývalý dozorný orgán sťažovateľa. Administratívny riaditeľ Eurojustu informoval sťažovateľa, že jeho SSP bude zrušená a nebude začlenená do jeho osobného spisu. Takisto informoval sťažovateľa, že jeho zmluva dočasného zamestnanca sa skončí, ako sa predpokladalo, a neobnoví sa.

Po vyšetrovaní tohto prípadu ombudsman kritizoval skutočnosť, že: i) Eurojust nekonal tak rýchlo, ako mohol a mal, pokiaľ ide o reintegráciu sťažovateľa. V mene Eurojustu preto došlo k zbytočnému oneskoreniu; ii) Rozhodnutie Eurojustu zrušiť SSP sťažovateľa bez obnovenia postupu bolo nesprávne.

V reakcii na prvú kritickú poznámku Eurojust uviedol, že si vzal za ponaučenie, že musí mať zavedený mechanizmus na zabezpečenie rýchlej reakcie na žiadosť o mediáciu. Spresnila, že vzhľadom na tento cieľ sa vyhlási verejné obstarávanie na rámcovú zmluvu o poskytovaní mediačných služieb. Okrem toho s cieľom poskytnúť v čo najkratšom čase sprostredkovateľské a iné služby, ktoré by mohli byť potrebné na pomoc zamestnancovi, Eurojust preskúma možnosť vytvorenia rýchlejšieho spôsobu uzatvárania zrýchlených zmlúv na poskytovanie služieb externými dodávateľmi s cieľom pokryť núdzové situácie.

Eurojust vo svojej odpovedi na druhú kritickú poznámku uviedol, že ľutuje, že zjavne dostatočne nevysvetlil vecnú nemožnosť, s ktorou bol konfrontovaný pri zmene SSP sťažovateľa, vzhľadom na skutočnosť, že prvý dozorný orgán sťažovateľa opustil Eurojust a že sťažovateľ neustále vyjadroval svoje odmietnutie zúčastniť sa na akomkoľvek hodnotení, do ktorého bol zapojený jeho druhý dozorný orgán (konkrétne úradujúci vedúci oddelenia). Eurojust však uznal, že zrušením SSP sťažovateľa prijal rozhodnutie, ktoré sa v príslušných pravidlách nepredpokladalo. To bola chyba. Eurojust uznal, že sa mal obmedziť buď na potvrdenie, alebo zmenu a doplnenie CDR. Znovu uviedla, že si vzala za ponaučenie, že za podobných okolností v budúcnosti bude dodržiavať dve možnosti uvedené v článku 8 ods. 7 rozhodnutia Eurojustu z 24. apríla 2009 o všeobecných vykonávacích ustanoveniach o ročnom hodnotení výkonnosti, t. j. buď potvrdí, alebo zmení a doplní CDR. Dodala, že v prípade zmeny SSP obnoví postup SSP v štádiu predchádzajúcom štádiu, v ktorom došlo k príslušnej chybe.

Eurojust nielenže uznal svoje chyby v tomto prípade, ale stanovil aj súbor opatrení zameraných na predchádzanie podobným chybám v budúcnosti. Tieto opatrenia by mali pomôcť zabezpečiť, aby riziko opätovného výskytu nesprávneho úradného postupu zisteného v tomto prípade bolo nízke.

Vec 413/2010/BEH

Vo veci 413/2010/BEH Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov (EAHC) zamietla žiadosť sťažovateľa o finančnú podporu na konferenciu z dôvodu, že sa nemala uskutočniť v časovom rámci stanovenom vo výzve na predkladanie návrhov. V jednej časti návrhu sťažovateľ chybne uviedol, že konferencia sa uskutoční v septembri 2009, zatiaľ čo v skutočnosti sa mala uskutočniť v septembri 2010. Správny dátum bol uvedený v iných častiach návrhu. Ombudsmanka zistila, že nie je jasné, prečo by žiadateľ investoval značné množstvo času a zdrojov do vypracovania návrhu konferencie, ktorá by bola mimo príslušného časového rámca. EAHC preto mala mať pochybnosti o správnosti informácií, ktoré sťažovateľ poskytol v príslušnej oblasti, a mohla tieto informácie ľahko overiť. Ombudsmanka zastávala názor, že EAHC neurobila všetko, čo mala, v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Vzhľadom na to, že EAHC už nemohla napraviť tento prípad nesprávneho úradného postupu, ombudsman uzavrel prípad kritickou poznámkou. Ombudsmanka zároveň ocenila skutočnosť, že EAHC podnikla kroky, aby v budúcich výzvach vylúčila opakovanie problému, s ktorým sa sťažovateľ stretol. Uviedol tiež ďalšiu poznámku, v ktorej uviedol, že v budúcich výzvach na predkladanie návrhov by EAHC mohla zvážiť poskytnutie presných informácií žiadateľom o prípadoch, v ktorých nadviaže kontakt so svojimi právnymi zástupcami a/alebo kontaktnými osobami. EAHC by okrem toho mohla vo svojich rozhodnutiach o zamietnutí návrhov zvážiť informovanie žiadateľov o možnostiach, ktoré majú k dispozícii na napadnutie týchto rozhodnutí alebo na odvolanie sa proti nim.

V odpovedi na kritickú pripomienku EAHC zopakovala, že pred vyhlásením výzvy na predkladanie návrhov v roku 2010 prijala opatrenia, aby v čo najväčšej možnej miere vylúčila problémy podobné tým, ktorým čelí sťažovateľ, najmä zakódovaním roku, v ktorom sa má konferencia zorganizovať, do elektronického formulára žiadosti. EAHC poukázala na to, že tento postup zachovala aj vo výzve na predkladanie návrhov v roku 2011.

EAHC ďalej vysvetlila, že sa rozhodla zmeniť svoj postup oznamovania, ktorý nasleduje po počiatočnom preskúmaní návrhov. Poukázala na to, že bude informovať všetkých žiadateľov, ktorých návrhy nie sú prijaté do hodnotiaceho postupu, hneď po počiatočnom preskúmaní návrhov, a nielen po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie o udelení grantu. EAHC uviedla, že dotknutých žiadateľov bude informovať o dôvode neprijatia ich návrhov, ako aj o možnosti predložiť odôvodnenú žiadosť o preskúmanie v stanovenej lehote. To by okrem iného poskytlo žiadateľom možnosť upriamiť pozornosť EAHC na akýkoľvek prvok, ktorý by mohol viesť k pripusteniu ich návrhov do fázy hodnotenia.

V odpovedi na prvú časť ďalšej poznámky ombudsmana EAHC uviedla, že sa rozhodla revidovať príručku pre žiadateľov. V príručke sa teraz výslovne stanovuje, že list, prostredníctvom ktorého sú žiadatelia informovaní o rozhodnutí o ich návrhu, bude adresovaný právnemu zástupcovi organizácie. EAHC zároveň poukázala na to, že opisy úloh „kontaktnej osoby“ a „právneho zástupcu“ ponechala nezmenené. Vzhľadom na tieto opisy EAHC považovala za nesporné, že právny zástupca dostane všetky informácie týkajúce sa návrhu a prípadne podpíše dohodu o grante. Na druhej strane bude kontaktná osoba kontaktovaná v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa organizácie konferencie a celkového riadenia.

V súvislosti s druhou časťou ďalšej poznámky EAHC poukázala na to, že zrevidovala svoj notifikačný list, ktorý teraz obsahuje podrobné informácie o dostupných prostriedkoch nápravy a uplatniteľných lehotách. EAHC pripojila vzorový list a poukázala na to, že v oznámení sa uvádza možnosť podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie o zamietnutí návrhu, ako aj sťažnosť ombudsmanovi. Oznamovacím listom sa žiadatelia informujú aj o možnosti predložiť žiadosť o dodatočné informácie do jedného mesiaca, pričom sa jasne uvádza, že takáto žiadosť nepozastavuje uplatniteľné lehoty na uplatnenie opravného prostriedku.

Pokiaľ ide o kritickú poznámku, ombudsmanka poznamenáva, že EAHC i) informovaním dotknutých žiadateľov na konci počiatočného preverovania o vylúčení ich návrhu a ii) poskytnutím možnosti predložiť odôvodnené preskúmanie v plnej miere zohľadnila potrebu objasniť možné administratívne chyby. Okrem toho EAHC tým, že zachovala svoju novú prax kódovania roka, v ktorom sa má konať konferencia, v elektronickom formulári prihlášky, minimalizovala riziko výskytu takýchto chýb v súvislosti s dátumom konferencie. EAHC okrem toho v plnej miere prevzala návrhy obsiahnuté v ďalšej poznámke ombudsmana.

Odpoveď EAHC na pripomienky ombudsmana je príkladná a mimoriadne konštruktívna.

Prípad 1301/2010/GG

Keď v apríli 2010 vybuchla islandská sopka, zrušili sa tisíce letov v Európe. Komisia 4. mája 2010 uverejnila na rôznych webových sídlach informácie pre dotknutých cestujúcich v leteckej doprave vrátane dokumentu s otázkami a odpoveďami. Na druhý deň Európske združenie regionálnych leteckých spoločností zaslalo Komisii e-mail, v ktorom ju upozornilo na to, čo považuje za zavádzajúce informácie. Poukázala najmä na to, že z dokumentu nesprávne vyplýva, že cestujúci majú automatické právo na náhradu vo všetkých prípadoch týkajúcich sa oneskorenej batožiny. Komisii trvalo dva týždne, kým dospela k záveru, že časť informácií v dokumente bola skutočne zavádzajúca, a viac ako mesiac, kým ju odstránila z príslušnej internetovej stránky. Ombudsmanka kritizovala Komisiu za zverejňovanie zavádzajúcich informácií. Dospel tiež k záveru, že čas, ktorý Komisia potrebovala na stiahnutie zavádzajúcich informácií z webového sídla, je neprijateľný. Ombudsmanka sa domnievala, že je potrebné konať oveľa rýchlejšie, pretože relevantnosť informácií sa zmenšila, keďže situácia na európskych letiskách sa začala vracať do normálu.

Komisia vo svojej následnej odpovedi vyjadrila poľutovanie nad tým, že v tomto prípade nekonala rýchlejšie. Na vysvetlenie omeškania poskytla toto podrobné odôvodnenie: v prípade každého bodu alebo otázky vznesenej sťažovateľom muselo Generálne riaditeľstvo pre zdravie a spotrebiteľov (ďalej len „GR SANCO“) uskutočniť konzultácie s inými útvarmi Komisie [najmä s Generálnym riaditeľstvom pre mobilitu a dopravu (ďalej len „GR MOVE“) a Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť (ďalej len „GR JUST“), ktoré už boli zaneprázdnené riešením krízy. To nevyhnutne predĺžilo čas potrebný na odpoveď a skomplikovalo riešenie prípadu. Okrem toho sa tieto otázky týkali právnej úpravy, ktorá je sama osebe zložitá. Jeden zo sporných bodov, ktorý sa nakoniec považoval za potenciálne zavádzajúci, sa konkrétne týkal vzájomného vzťahu medzi dvoma komplexnými právnymi predpismi. Okrem toho si prípad vyžiadal aj poradenstvo právneho servisu Komisie. Postup GR SANCO sa riadil cieľom dôsledného presadzovania vnútornej koordinácie potrebnej na prijatie informovaného rozhodnutia o otázkach, na ktoré poukázal sťažovateľ, pričom sa zároveň zohľadnila potreba zohľadniť naliehavosť situácie.

Komisia vysvetlila, že od udalostí, ktoré sú stredobodom tejto sťažnosti, si bola osobitne vedomá toho, že je dôležité zabezpečiť, aby informácie poskytované spotrebiteľom o ich právach boli presné a správne. Incident poskytol príležitosť na podrobnejšie preskúmanie spornej právnej úpravy, ako aj jej uplatňovania na ďalekosiahle a výnimočné udalosti. Získané poznatky by sa premietli do revízie nariadenia 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov. Komisia okrem toho vysvetlila, že pri viacerých príležitostiach preukázala svoj prístup založený na spolupráci a schopnosť rýchlo reagovať na požiadavky zainteresovaných strán v oblasti práv cestujúcich, ako to dokazuje kampaň za práva cestujúcich z leta 2010 a nedávne nadviazanie na verejnú konzultáciu o právach cestujúcich v leteckej doprave, ktorá sa uskutočnila od konca roka 2009 do začiatku roka 2010. Komisia dodala, že od roku 2005 udržiava pravidelné kontakty s európskymi združeniami leteckých spoločností. Tieto kontakty zahŕňajú niekoľko neformálnych stretnutí ročne o právach cestujúcich v leteckej doprave. GR MOVE okrem toho systematicky zapája odvetvie do každej informačnej činnosti, ktorú rozvíja od roku 2005, a náležite zohľadňuje jeho vstupy a poradenstvo.

Komisia ďalej uviedla, že po spornom incidente GR SANCO vynaložilo dodatočné úsilie na zvýšenie informovanosti svojich zamestnancov o starostlivosti potrebnej pri zaobchádzaní s informáciami uverejnenými na internetovej stránke Consumer Affairs. Zamestnanci boli upozornení na vnútorné postupy potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pred povolením uverejnenia informácií na webovom sídle vykonala primeraná koordinácia a kontroly. Okrem toho boli stanovené opatrenia na riešenie možných námietok vznesených tretími stranami. To znamená, že právny servis by mal byť od začiatku zapojený okrem príslušných líniových oddelení, aby sa zabezpečila konzistentnosť a zákonnosť pri predkladaní informácií v situáciách podobných tej, ktorá je jadrom prejednávanej veci.

Vzhľadom na dôležitosť rýchlej nápravy chýb obsiahnutých v informáciách poskytovaných verejnosti v nezvyčajných a neočakávaných prípadoch sa majú prijať ďalšie preventívne opatrenia, ak je spochybnená presnosť alebo správnosť uverejnených informácií. Najmä v prípadoch, keď si vznesené otázky vyžadujú koordináciu a konzultácie s inými oddeleniami, sa konzultácia bude riešiť skôr ako naliehavá záležitosť než v rámci štandardných postupov. To znamená vybavovanie žiadosti v oveľa kratších lehotách, než sú lehoty stanovené na vybavovanie bežných žiadostí. Ak sa ukáže, že problém vyvoláva vážne pochybnosti, ktoré si vyžadujú podrobnejšie preskúmanie, sporný materiál bude okamžite odstránený z internetovej stránky, kým nebude možné problém objasniť.

Všetky tieto prvky boli zhrnuté v internej poznámke, ktorej kópia bola predložená ombudsmanovi. Komisia dodala, že v budúcnosti sa vynaloží ďalšie úsilie na zlepšenie usmernení poskytovaných spotrebiteľom presným a včasným spôsobom.

Hoci ombudsmanka nie je úplne presvedčená vysvetleniami poskytnutými Komisiou, pokiaľ ide o omeškanie, ku ktorému došlo v tomto prípade, konkrétne následné opatrenia prijaté Komisiou, ktoré sú opísané aj v oznámení adresovanom vedúcim oddelení GR SANCO, sú príkladné. Ombudsman s potešením konštatuje, že vyšetrovanie z vlastného podnetu, ktoré spomenul vo svojom rozhodnutí v tejto veci, týkajúce sa možných systémových problémov v tejto oblasti, už nie je potrebné. Zdá sa, že konštruktívnymi následnými opatreniami Komisie sa vyriešili základné otázky.

Vec 1342/2010/MHZ

V roku 2010 sťažovateľ podal riaditeľovi Európskej obrannej agentúry (EDA) sťažnosť na oznamovateľa, v ktorej tvrdil, že v oblasti riadenia zamestnancov EDA došlo k určitým nezrovnalostiam. Vedúci EDA neodpovedal na tento aspekt sťažnosti sťažovateľa. Sťažovateľ sa preto obrátil na ombudsmana a tvrdil, že EDA by mala odpovedať na jeho sťažnosť oznamovateľa a že by sa v súvislosti s ňou malo vykonať primerané administratívne vyšetrovanie. To viedlo k tomu, že EDA odňala sťažovateľovi prístup do jej databáz z dôvodu, že ombudsmanovi poskytol dôverné informácie.

V dôsledku zásahu ombudsmana EDA odpovedala sťažovateľovi a vykonala vyšetrovanie. Ombudsmanka však zistila, že vyšetrovanie nebolo dostatočne dôkladné a úplné. V tejto súvislosti vydal prvú kritickú pripomienku. Okrem toho, keďže sťažovateľ neakceptoval ospravedlnenie EDA za odňatie jeho práva na prístup k databázam, ombudsman uviedol druhú kritickú poznámku, v ktorej uviedol, že takéto odňatie predstavuje nezákonné opatrenie, ktoré sa rovná sankcionovaniu oznamovateľa. Ombudsman tiež pripomenul EDA, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy ho oprávňuje prijímať sťažnosti proti EDA vrátane akýchkoľvek dôverných informácií, ktoré môžu obsahovať.

EDA vo svojej následnej odpovedi uviedla, že i) akceptovala zistenia vyšetrovania ombudsmanky; ii) podnikla kroky na zabránenie podobným problémom v budúcnosti a iii) ospravedlnila sa sťažovateľovi. Okrem toho s cieľom zlepšiť výkonnosť EDA v oblasti dobrej správy vecí verejných a posilniť jej záväzok dodržiavať normy a postupy EÚ prijala EDA Európsky kódex dobrej správnej praxe. Zástupca ombudsmana okrem toho informoval zamestnancov EDA o normách dobrej správy vecí verejných a poskytol im kópiu kódexu. Bolo to aj výsledkom rozhovorov medzi ombudsmanom a výkonným riaditeľom EDA, ktoré sa uskutočnili v máji 2011.

Ombudsmanka víta opatrenia, ktoré EDA prijala na zvýšenie kvality svojej správy.

OI/1/2010/(BEH)MMN

Nórsky občan sa uchádzal o pozíciu IT manažéra v rámci Európskej policajnej misie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS). Hoci bol zaradený do užšieho zoznamu a zúčastnil sa na pohovore, jeho žiadosť bola nakoniec neúspešná.

V príslušnom oznámení o voľnom pracovnom mieste sa stanovilo, že uchádzači by mali byť štátnymi príslušníkmi EÚ alebo štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorá prispela k misii EUPOL COPPS. Je nesporné, že nórski štátni príslušníci patria do tejto poslednej uvedenej kategórie. V oznámení o voľnom pracovnom mieste sa ďalej uvádzalo, že úspešný uchádzač musí mať bezpečnostnú previerku. Dodal, že by bolo výhodou, ak by uchádzač už získal takúto previerku, inak by sa žiadatelia museli podrobiť bezpečnostnej previerke.

V liste informujúcom žalobcu, že jeho žiadosť bola neúspešná, EUPOL COPPS uviedla, že jej rozhodnutie bolo odôvodnené dvojakým spôsobom. Po prvé, sťažovateľ bol štátnym príslušníkom tretej krajiny. Po druhé, nemal potrebnú bezpečnostnú previerku. EUPOL COPPS vo svojom stanovisku tvrdila, že došlo k chybe a že príslušná pozícia sa nemala otvoriť pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ombudsman poznamenal, že podľa ustálenej judikatúry sa menovací orgán nemôže odchýliť od podmienok oznámenia o voľnom pracovnom mieste. Ombudsmanka dospela k záveru, že EUPOL COPPS tým, že zamietla žiadosť sťažovateľa z dvoch uvedených dôvodov, zjavne nedodržala príslušné oznámenie o voľnom pracovnom mieste. Uviedol preto kritickú poznámku.

V nadväznosti na to EUPOL COPPS informovala ombudsmana v prvom rade o tom, že na základe svojho vyšetrovania sa usiluje zlepšiť svoje administratívne postupy vrátane postupov prijímania zamestnancov. Najmä v oznámeniach o voľných pracovných miestach, ktoré sa teraz uverejňujú, sa uvádza povinná bezpečnostná previerka, ktorá sa vyžaduje v prípade štátnych príslušníkov EÚ a tretích krajín. V prípade citlivých pozícií sa v oznámeniach o voľnom pracovnom mieste uvádza, či sa akceptuje rovnocenná bezpečnostná previerka z tretej krajiny alebo nie. Po druhé, misia EUPOL COPPS oznámila, že v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť sa bude usilovať o ešte väčšie preskúmanie kvalifikácie a bezpečnostnej previerky žiadateľov o starostlivosť. Po tretie, úradnú komunikáciu so žiadateľmi bude uskutočňovať len prostredníctvom oddelenia ľudských zdrojov. Zabráni sa neformálnej komunikácii. Napokon misia EUPOL COPPS dodala, že nekonala v zlej viere a že bude naďalej zefektívňovať svoje operačné postupy s cieľom zaručiť dodržiavanie práv občanov.

Prípadom nesprávneho úradného postupu, ktorý v tomto prípade zistil ombudsman, bolo nedodržanie podmienok stanovených v príslušnom oznámení o voľnom pracovnom mieste zo strany misie EUPOL COPPS. Misia EUPOL COPPS by sa preto mohla v budúcnosti vyhnúť takémuto nesprávnemu úradnému postupu tým, že v prípade potreby objasní alebo zmení svoje oznámenia o voľných pracovných miestach a zabezpečí, aby sa žiadosti starostlivo vybavovali v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich stanovené. Z odpovede predloženej ombudsmanovi vyplýva, že cieľom prvého a druhého uvedeného opatrenia je dosiahnuť tento cieľ.

Ombudsmanka je presvedčená, že opatrenia prijaté misiou EUPOL COPPS by mali pomôcť minimalizovať riziko opätovného výskytu nesprávneho úradného postupu zisteného v tomto prípade.

Vec 439/2011/AN

Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní, ktoré zorganizoval Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (ďalej len „spoločný podnik Fusion for Energy“). Ombudsmanovi predložila niekoľko sťažností. Ombudsman vo svojom rozhodnutí zistil, že uchádzači vo výberových konaniach EÚ môžu odôvodnene očakávať, že dostanú aspoň odhadovaný harmonogram, pokiaľ ide o hlavné kroky. Informácie, ktoré Fusion for Energy poskytol na svojom webovom sídle a vo svojich odpovediach sťažovateľovi, boli zjavne nedostatočné. Ombudsmanka vydala kritickú poznámku. Pokiaľ ide o to, že spoločný podnik Fusion for Energy neodpovedal na konečnú žiadosť sťažovateľa o informácie, ombudsmanka poznamenala, že spoločný podnik Fusion for Energy sa za toto správanie ospravedlnil.

Spoločný podnik Fusion for Energy vo svojej následnej odpovedi informoval ombudsmanku, že boli prijaté alebo sa prijímajú praktické opatrenia s cieľom zlepšiť budúce výberové konania a preukázať záväzok voči administratívnej kultúre služieb. Tieto opatrenia zahŕňajú:

zahrnutie informácií o priemernej dĺžke výberového konania (zvyčajne šesť mesiacov) do oznámenia o voľnom pracovnom mieste,

- uverejnenie orientačného harmonogramu pre každú jednotlivú fázu výberového konania na webovom sídle spoločného podniku Fusion for Energy. Plánovanie sa bude pravidelne aktualizovať na webovom sídle v prípade očakávaných oneskorení, aby boli uchádzači náležite informovaní.

Okrem toho spoločný podnik Fusion for Energy potvrdil svoj záväzok zaoberať sa otázkami alebo otázkami uchádzačov v čo najkratšom čase a v každom prípade v súlade s lehotami stanovenými v Kódexe dobrej správnej praxe spoločného podniku Fusion for Energy.

Spoločný podnik Fusion for Energy konštruktívne odpovedal na kritickú poznámku ombudsmana. Prijala opatrenia na zlepšenie transparentnosti svojich výberových konaní a preukázala jasný záväzok voči administratívnej kultúre služieb.

B. Iné prípady podľa inštitúcií

1. Európsky parlament

Veci 2986/2008/MF a 2987/2008/MF

Služobný poriadok EÚ zaviedol 1. mája 2004 novú štruktúru služobného postupu a nové platové stupnice. Prechodné ustanovenia obsahovali „multiplikačný faktor“ (MF) na určenie podielu novej platovej stupnice, ktorá mala byť vyplatená každému úradníkovi prijatému do zamestnania pred 1. májom 2004. Sťažovatelia vo veciach 2986/2008/MF a 2987/2008/MF tvrdili, že prax Parlamentu, podľa ktorej sa MF pre svojich úradníkov automaticky zvýši na jeden rok, dva roky po ich prvom povýšení v rámci nového systému, je nezlučiteľná so služobným poriadkom, keďže je automatická, a teda svojvoľná. Ombudsmanka súhlasila a vyzvala Parlament, aby zmenil svoju prax. Parlament to odmietol s tým, že jeho výklad nebol kritizovaný žiadnym súdnym rozsudkom. Zotrvala na svojom stanovisku napriek tomu, že ombudsman upozornil na výklad príslušného ustanovenia Všeobecným súdom v rozsudku z 2. júla 2010 (ďalej len „vec Lafili“). Ombudsmanka kritizovala Parlament za tento závažný prípad nesprávneho úradného postupu. Poznamenal, že prax Parlamentu sa líši od praxe všetkých ostatných inštitúcií EÚ, v dôsledku čoho v niektorých prípadoch poskytuje svojim úradníkom značnú finančnú výhodu v porovnaní s úradníkmi pracujúcimi pre iné inštitúcie. Tento postup je v rozpore s článkom 4 ("zákonnosť"), článkom 5 ("neexistencia diskriminácie") a článkom 11 ("spravodlivosť") Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a predstavuje závažný prípad nesprávneho úradného postupu.

Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že približne šesť rokov po zavedení svojej praxe všetci stáli a dočasní zamestnanci okrem 204 (zo 7 000) majú teraz MF jedného. Parlament okrem toho trval na tom, že Súdny dvor nevydal žiadny rozsudok týkajúci sa jeho výkladu príslušného ustanovenia (článok 7 prílohy XIII), ktorý by ho nútil zmeniť svoju prax. Parlament tiež poukázal na vnútornú zložitosť predmetného ustanovenia.

Parlament zároveň uznal, že je poľutovaniahodné, že ustanovenia prílohy XIII sa v inštitúciách EÚ neuplatňujú jednotne. Uviedla, že môže len súhlasiť s výzvou ombudsmana, aby sa v budúcnosti takéto rozdiely odstránili. Parlament zastával názor, že potrebné mechanizmy na predchádzanie takýmto rozdielom sú zavedené na medziinštitucionálnej úrovni vo forme Výboru pre služobný poriadok, kolégia vedúcich administratívy a prípravného výboru pre administratívne otázky. Tieto mechanizmy by mali výrazne prispieť k poskytovaniu včasných usmernení o tom, ako by inštitúcie mali uplatňovať akékoľvek nové zložité ustanovenia služobného poriadku. Parlament na záver uviedol, že s potešením informuje ombudsmanku, že je pripravený podporovať medziinštitucionálnu spoluprácu v týchto otázkach a posilniť právne poradenstvo o najlepších postupoch svojej administratívy.

Hoci je poľutovaniahodné, že administratíva Parlamentu stále odmieta uznať, že jej postup nie je v súlade s autoritatívnym výkladom uplatniteľného ustanovenia, ktorý sa nachádza v judikatúre, ombudsmanka berie na vedomie vyjadrenie podpory Parlamentu opatreniam na predchádzanie podobnému nesprávnemu úradnému postupu v budúcnosti. 

Prípad 3135/2008/MF

V roku 2005 Parlament udelil sťažovateľovi, úradníkovi Parlamentu, dva body za zásluhy. To sa odrazilo v jeho hodnotiacej správe. Začiatkom roka 2006 sťažovateľ vážne ochorel a musel čerpať nemocenskú dovolenku do septembra 2006. Na zvyšok roka sa vrátil do práce na čiastočný úväzok. V roku 2007 mu Parlament udelil jeden bod za zásluhy za povyšovanie v roku 2006. Ombudsman kritizoval Parlament za toto rozhodnutie, ktoré považoval za nespravodlivé.

Parlament vo svojej odpovedi uviedol, že pri rozhodovaní o udelení bodov za zásluhy za rok 2006 nezohľadnil zdravotnú situáciu sťažovateľa a objektívne obmedzenia, ktoré sa naňho vzťahovali. Ďalej uviedol, že príslušný článok jeho vykonávacích pravidiel týkajúci sa udeľovania bodov za zásluhy a povýšení je veľmi jasný a stanovuje automatické udeľovanie rovnakého počtu bodov ako v predchádzajúcom roku len vtedy, ak je dotknutý úradník neprítomný počas celého referenčného roka. Nebol to prípad sťažovateľa. Parlament preto musel dodržiavať svoje vnútorné pravidlá a pristúpiť k skutočnému posúdeniu zásluh sťažovateľa za rok 2006.

Parlament trval na tom, že sťažovateľ nemal nárok na automatické pridelenie rovnakého počtu bodov za zásluhy za podávanie správ za rok 2006, aký získal v predchádzajúcom postupe. Vzhľadom na platné vnútorné pravidlá Parlament oznámil, že nie je schopný prijať žiadne ďalšie opatrenia.

Následné opatrenia Parlamentu v tomto prípade nie sú uspokojivé. Parlament vo svojej odpovedi iba opakuje tvrdenia, ktoré už uviedol v priebehu vyšetrovania ombudsmana.

Vec 1329/2010/MF

Vec 1329/2010/MF sa okrem iného týkala aj metódy Parlamentu na výpočet multiplikačného faktora uplatniteľného na úradníkov, ktorí boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004 a povýšení po tomto dátume. Sťažovateľ tvrdil, že Parlament použil inú metódu výpočtu jeho platu ako všetky ostatné inštitúcie EÚ. Ombudsmanka zistila, že metóda výpočtu Parlamentu nebola založená na zjavne nesprávnom výklade príslušného ustanovenia (článok 7 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku). Poukázal však na to, že zásada jednoty európskej verejnej služby znamená, že všetky inštitúcie by mali vykladať a uplatňovať služobný poriadok koherentným spôsobom. Rôzne metódy výpočtu viedli k rozdielom v platoch, ktoré boli neprijateľné a na rozdiel od názoru Parlamentu ich nebolo možné považovať za minimálne. Ombudsmanka prípad uzavrela návrhom, aby sa inštitúcie EÚ dohodli na spoločnej metodike výpočtu nových základných platov úradníkov po povýšení. Navrhol tiež, že pred ďalšou revíziou služobného poriadku EÚ by inštitúcie EÚ mali zaviesť mechanizmus na identifikáciu ťažkostí pri výklade revidovaných ustanovení a dosiahnuť spoločnú pozíciu v dostatočne včasnom štádiu, aby sa predišlo rozdielom v praxi. Podľa zásady lojálnej spolupráce by sa každá inštitúcia mala vyhýbať predčasným záväzkom a rozhodnutiam, ktoré by jej sťažovali prijatie a vykonávanie spoločnej pozície.

Parlament vo svojej odpovedi poďakoval ombudsmanovi a ubezpečil ho, že plne podporuje zásadu jednoty európskej verejnej služby. Parlament ďalej uviedol, že chce ombudsmana ubezpečiť, že jeho zástupcovia na rôznych medziinštitucionálnych fórach, a najmä v prípravnom výbore pre administratívne otázky (CPQS), sa budú usilovať o dosiahnutie spoločného prístupu všetkých inštitúcií k otázkam týkajúcim sa vykonávania práv a povinností obsiahnutých v služobnom poriadku. Ak napriek svojmu maximálnemu úsiliu nebolo možné nájsť spoločnú pozíciu všetkých inštitúcií, Parlament si však vyhradil právo prijať taký výklad služobného poriadku, ktorý podľa jeho názoru najlepšie zodpovedá duchu príslušných ustanovení služobného poriadku a záujmom jeho zamestnancov.

Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament preukázal svoju ochotu podporiť zásadu jednoty európskej verejnej služby a myšlienku spoločného prístupu, ktorý by mali prijať všetky inštitúcie EÚ v súvislosti s vykonávaním služobného poriadku.

Poznámka:

Ombudsman o svojom rozhodnutí informoval predsedov inštitúcií, ktoré prispeli k jeho vyšetrovaniu (konkrétne Európsku komisiu, Radu EÚ, Súdny dvor, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov a Európsky dvor audítorov), ako aj predsedov správnych orgánov zodpovedných za harmonizáciu vykonávania služobného poriadku EÚ (konkrétne kolégium vedúcich administratívy a Výbor pre služobný poriadok). Listom zo 17. februára 2012 Komisia informovala ombudsmana, že tiež považuje za neuspokojivé, že existujú rozdielne výklady týkajúce sa článku 7 ods. 2 prílohy XIII k služobnému poriadku, a preto chýba bežná prax. Konštatovala tiež, že mechanizmus na diskusiu o týchto otázkach už existuje vo forme kolégia vedúcich administratívnych pracovníkov, ktoré je často úspešné pri sprostredkovaní medzi pozíciami rôznych inštitúcií. Komisia napokon uviedla, že PÚO a jeho podriadený výbor sa budú snažiť nájsť riešenia otázok, ktoré položil ombudsman.

2. Európska komisia

Prípad 56/2007/PB

Tento prípad sa týkal žiadosti o informácie a dokumenty, ktorá bola Komisii predložená koncom roka 2006. Sťažovateľ, ktorý bol úradníkom na dôchodku, požiadal Komisiu, aby mu poskytla podrobné informácie týkajúce sa práce spoločného systému zdravotného poistenia alebo alternatívne dokumenty, z ktorých mohol sám získať tieto informácie. Na základe svojho vyšetrovania, ktoré zahŕňalo inšpekciu, ktorá odhalila niekoľko nedostatkov v riešení prípadu zo strany Komisie, ombudsman vzniesol kritickú poznámku a ďalšiu poznámku.

V kritickej poznámke sa konštatovalo, že hoci Komisia v reakcii na rozsiahlu žiadosť sťažovateľa o informácie podnikla určité pozitívne kroky, v plnej miere nerešpektovala príslušné normy na vybavovanie takýchto žiadostí, najmä primeranú úroveň zamerania na služby, starostlivosti a objektivity.

V ďalšej poznámke sa uvádza, že tento prípad vyvoláva otázky týkajúce sa vybavovania zložitých a rozsiahlych žiadostí o informácie zo strany Komisie. Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala a vydala dodatočné usmernenia pre svoje útvary. Cieľom usmernení by malo byť zabezpečiť, aby úplné alebo čiastočné zamietnutie žiadostí o informácie, ktoré sú zložité a/alebo rozsiahle a ktoré zjavne nie sú zneužívajúce, zahŕňalo približný odhad času alebo zdrojov, ktoré by služby inak museli investovať, aby vyhoveli žiadosti o informácie. Ombudsman ďalej pripomenul, že v roku 2008 uverejnil štúdiu o otázke prístupu k informáciám v databázach. Táto štúdia, ktorá bola v tom čase zaslaná Komisii pre informáciu, je dostupná na internetovej stránke ombudsmana. Komisia by sa podľa neho mohla inšpirovať obsahom tejto štúdie.

Komisia informovala ombudsmana o opatreniach, ktoré plánuje prijať alebo ktoré už prijala. Pokiaľ ide o dostupnosť údajov, Komisia poukázala na to, že v budúcnosti vypracuje štatistické informácie, ktoré budú ľahšie dostupné, najmä pokiaľ ide o úrazy a choroby z povolania. Ak neexistuje okamžitá možnosť zaviesť nový informačný systém, Komisia zaručí prístup k takýmto štatistickým informáciám prostredníctvom dodávateľa zodpovedného za poistenie úradníkov v súvislosti s článkom 73 služobného poriadku. V príslušnej zmluve sa v skutočnosti stanovuje, že poskytovateľ poisťovacích služieb by mal takéto informácie poskytnúť.

Pokiaľ ide o pracovné zaťaženie, táto skutočnosť naďalej vyvoláva obavy v súvislosti s danou službou, uviedla Komisia. Obzvlášť ťažké je identifikovať a skúmať dokumenty, ktoré obsahujú prísne dôverné údaje osobnej a lekárskej povahy. Preto je veľmi ťažké vopred povedať, koľko času a práce bude potrebné na získanie takýchto informácií alebo údajov.

Na záver Komisia uviedla, že práve vykonáva potrebné opatrenia, aby vyhovela žiadosti sťažovateľa a uľahčila odpovede na budúce žiadosti.

Komisia prijíma konkrétne opatrenia na riešenie nesprávneho úradného postupu zisteného v tomto prípade a na zabezpečenie žiaducich zlepšení, o ktoré sa usiluje ombudsman vo svojich pripomienkach.

Vec 803/2007/(VIK)(CK)ANA

Sťažnosť sa týka údajného nesplnenia povinností zo strany Komisie podľa nariadenia o štrukturálnych fondoch EÚ. Ombudsman začal vyšetrovanie tvrdení sťažovateľa, že Komisia mu i) neodpovedala a neprešetrila obvinenia, ktoré uviedol, ii) nezabezpečila hladké fungovanie systémov riadenia a kontroly operačného programu (OP) X vrátane existencie objektívnych postupov hodnotenia zamestnancov riadiaceho orgánu (RO) a iii) nezabezpečila súlad s pravidlami EÚ v oblasti verejného obstarávania.

Ombudsmanka zastávala názor, že reakcia Komisie na sťažnosť nebola primeraná, a vydala návrh odporúčania, v ktorom žiada Komisiu, aby dôkladne prešetrila tvrdenia sťažovateľa a poskytla mu konkrétnu a primeranú odpoveď. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku uviedla, že vykonala audit audítorských spisov príslušných vnútroštátnych orgánov a RO OP X, uskutočnila rozhovory so zamestnancami a preskúmala príslušné postupy verejného obstarávania. Komisia nezistila žiadne významné nezrovnalosti. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že Komisia pri audite ignorovala otázky, na ktoré poukázal.

Ombudsman vo svojom rozhodnutí kritizoval Komisiu za to, že dôkladne nevyšetrila obvinenia sťažovateľa a neposkytla mu konkrétnu a primeranú odpoveď.

Komisia vo svojej odpovedi na kritickú pripomienku vyjadrila názor, že podnikla potrebné kroky na prešetrenie tvrdení sťažovateľa tým, že si vyžiadala informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov, vykonala audit a informovala úrad OLAF, ktorý v tejto veci vykonal a vykonal samostatné vyšetrovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že štrukturálne fondy sa implementujú v rámci „zdieľaného hospodárenia“s členskými štátmi, Komisia trvala na tom, aby jej útvary konali v rozsahu, v akom majú právomoc konať. Komisia okrem toho uviedla, že rozsah preskúmania ombudsmanom sa obmedzuje na preskúmanie primeranosti reakcie Komisie na tvrdenia sťažovateľa voči príslušným vnútroštátnym orgánom. Akékoľvek preskúmanie toho, ako Komisia riadi a uplatňuje štrukturálne fondy, je zodpovednosťou Dvora audítorov.

Ombudsman poznamenáva, že Komisia sa nezaoberala otázkami, na ktoré poukázal vo svojej kritickej poznámke, a neriešila ich. Zachováva úzke chápanie svojich vlastných povinností, ktoré prijala od začiatku vyšetrovania ombudsmana. Okrem toho tvrdenie Komisie, že vyšetrovanie ombudsmanky sa prekrývalo s audítorskými povinnosťami Dvora audítorov, je neopodstatnené. Pri vybavovaní tejto sťažnosti ombudsman v súlade so svojím mandátom preskúmal, či Komisia pri výkone svojej zodpovednosti za využívanie štrukturálnych fondov nevykonala nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpoveď Komisie neposkytuje žiadnu záruku, že podobný nesprávny úradný postup sa v budúcnosti nebude opakovať.

Prípad 1146/2007/(BU)JF

Sťažovateľka, ktorá je rozvedená s úradníkom Komisie, poberala príspevky na nezaopatrené dieťa a vzdelanie pre svojich dvoch synov v mene a na účet svojho bývalého manžela. Po internej kontrole spisu úradníka Komisia zistila, že niektoré z týchto príspevkov boli preplatené. Od navrhovateľa žiadala vrátenie príslušných súm.

Ombudsman počas vyšetrovania poznamenal, že sťažovateľka si bola vedomá toho, že jej synovia predložili všetky relevantné dôkazy odôvodňujúce príspevky svojmu otcovi, úradníkovi Komisie, ktorý ich potom v zásade postúpil Komisii. Ďalej zistil, že Komisia včas neinformovala sťažovateľa o pravidlách uplatniteľných na predmetné príspevky a že sťažovateľ nevedel o nezrovnalosti v platbách Komisie. Napokon zdôraznil, že sťažovateľka, ktorá bola nezamestnaná, vždy previedla nezaopatrené dieťa a príspevky na vzdelanie na svojich synov. Následne si vzali úver a vrátili Komisii sumy, ktoré požadovali späť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka navrhla najprv priateľské riešenie a neskôr návrh odporúčania Komisii, aby vrátila sťažovateľovi polovicu vrátených kvót (t. j. 5 269,41 EUR). Podľa názoru ombudsmana to bola primeraná suma. Komisia odmietla návrh priateľského riešenia aj návrh odporúčania. Ombudsmanka prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Komisia vo svojich následných opatreniach zdôraznila, že rozhodnutie v tomto prípade bolo výsledkom osobitných charakteristík prípadu sťažovateľa, ako aj postupov, ktoré sa v tom čase používali na vymáhanie preplatkov. Zdôraznila svoj neustály a trvalý záväzok riadne informovať svojich zamestnancov a iné osoby, a to aj pokiaľ ide o príslušné uplatniteľné pravidlá.

Hoci Komisia vo všeobecnosti uvádza, že sa zaviazala riadne informovať zamestnancov a tretie osoby, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné okrem iného na príspevky, nič v jej odpovedi nenasvedčuje tomu, že sa pokúsila poučiť sa z tejto veci s cieľom znížiť riziko podobného nesprávneho úradného postupu v budúcnosti.

Prípad 2395/2007/VIK

Sťažovateľ v snahe rozšíriť svoju skupinu odborníkov v oblasti IT zaslal pracovné ponuky odborníkom v oblasti IT, ktorí pracovali pre Komisiu ako externí konzultanti. Sťažovateľ použil e-mailové adresy, ktoré Komisia zriadila pre svojich externých konzultantov. Komisia požiadala sťažovateľa, aby okamžite prestal posielať správy o nábore zamestnancov, a začala vyšetrovanie s cieľom zistiť, či sťažovateľ porušil svoje zmluvné povinnosti a/alebo pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi namietal proti opatreniam, ktoré prijala Komisia. Ombudsman zistil nesprávny úradný postup v troch prípadoch a uzavrel svoje vyšetrovanie tromi kritickými poznámkami:

„Tým, že Komisia obvinila sťažovateľa zo zneužívania interného e-mailového systému Komisie a z porušenia jej zmluvných záväzkov ešte predtým, ako začala a vykonala vyšetrovanie príslušných otázok, v súčasnosti nepreukázala nestrannosť voči sťažovateľovi. Inštitúcia preto nedodržala požiadavku nestrannosti stanovenú v článku 8 bode 1 ECGAB (Európsky kódex dobrej správnej praxe) a v článku 41 Charty.

Komisia tým, že sťažovateľovi nariadila, aby prestal posielať náborové e-maily bez toho, aby na to mal právny základ, porušila článok 4 ECGAB.

Komisia nepredložila ombudsmanovi platné dôvody, prečo potrebovala kópiu svojho listu z 3. júla 2007 ostatným členom konzorcia sťažovateľa. Ombudsman preto dospel k záveru, že konanie Komisie v tomto zmysle nebolo v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 6 ECGAB.“

Pokiaľ ide o prvú kritickú poznámku, Komisia objasnila, že interné vyšetrovanie, ktoré vykonalo jej riaditeľstvo pre bezpečnosť, sa začalo 7. novembra 2006. Komisia pripustila, že zo znenia jej listu z tohto dňa malo jasne vyplývať, že sa odvolávala na možné zneužitie a možné závažné porušenie predmetnej zmluvy a že cieľom vyšetrovania bolo overiť, či k takémuto zneužitiu skutočne došlo. Komisia potvrdila, že sa sťažovateľovi ospravedlní za znenie svojho listu, a tak urobila 20. júna 2012.

Pokiaľ ide o druhú kritickú poznámku, Komisia tvrdila, že bola povinná konať tak, ako konala, aby ukončila nezákonné používanie osobných údajov, ku ktorému dochádzalo a za ktoré mohla byť v konečnom dôsledku zodpovedná. Pripustila však, že situácia by bola ľahšie zvládnuteľná, ak by bola jasnejšia úroveň prijateľného správania, ktorú je oprávnená očakávať od úspešných uchádzačov a zhotoviteľov. Komisia informovala ombudsmana, že oddelenie zodpovedné za tento spis vypracuje kódex správania, ktorý sa bude vzťahovať najmä na prechod medzi postupným ukončením existujúceho zmluvného rámca a postupným zavádzaním nasledujúceho rámca. V tomto kódexe sa vydajú usmernenia o prijateľnom správaní a v prípade potreby sa bude odkazovať na právne ustanovenia a deontologické zásady, ktoré zostávajú v platnosti aj po uplynutí platnosti rámcových zmlúv podpísaných s odstupujúcim dodávateľom alebo – ako to bolo v tomto spise – ešte pred podpísaním rámcových zmlúv s nastupujúcim dodávateľom.

Podľa názoru Komisie bola argumentácia ombudsmana, pokiaľ ide o tretiu kritickú poznámku, rozporuplná. Uviedla však, že bude informovať členov konzorcia sťažovateľa, že vyšetrovanie možného porušenia zmluvy bolo nakoniec ukončené bez akéhokoľvek ďalšieho konania a že sťažovateľ bol a zostáva rešpektovaným poskytovateľom IT služieb Komisie. Urobil tak 20. júna 2012.

Ombudsmanka víta konštruktívne kroky Komisie v nadväznosti na kritické pripomienky, najmä vzhľadom na skutočnosť, že má výhrady k niektorým otázkam, ktoré sú v nich uvedené.

Poznámka:

Komisia napísala 29. októbra 2012 ombudsmanovi, aby upozornila na to, čo označila za nesprávne priznanie, ktoré urobila počas vyšetrovania a o ktorom sa domnievala, že je hlavným dôvodom druhej kritickej poznámky ombudsmana. Komisia sa ospravedlnila za túto administratívnu chybu, ktorá podľa nej mohla ombudsmanovi zabrániť v plnom pochopení všetkých prvkov tohto zložitého spisu. Komisia sa domnievala, že napriek veľmi neskorej fáze postupu stojí za to napraviť túto najpoľutovaniahodnejšiu administratívnu chybu a informovať európskeho ombudsmana úplne transparentne.

Prípad 3031/2007/(BEH)VL

Ombudsmanka vo veci 3031/2007/VL dospela k záveru, že i) informácie, ktoré Komisia poskytla v súvislosti s programom Erasmus Mundus, viedli študentov z krajín mimo EÚ k presvedčeniu, že ich štipendium by im umožnilo dosiahnuť dôstojnú životnú úroveň podľa európskych noriem, a ii) suma, ktorá je k dispozícii, nebola na tento účel dostatočná. Podľa názoru ombudsmanky informácie uverejnené Komisiou neposkytli študentom správne a spoľahlivé informácie. V návrhu odporúčania ombudsmanka navrhla, aby Komisia každému dotknutému študentovi vyplatila ex gratia platbu vo výške 1 500 EUR za nepríjemnosti, s ktorými sa stretli. Prípad uzavrel kritickou poznámkou po tom, ako Komisia zamietla návrh odporúčania.

Komisia vo svojej replike trvala na svojom stanovisku, že sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Vyjadrila však hlboké poľutovanie nad tým, že sťažovateľovi vznikli negatívne dôsledky, a uviedla, že už podnikla potrebné kroky na zabránenie akýmkoľvek podobným incidentom v budúcnosti.

Konkrétne Komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) odvtedy prijali opatrenia na spresnenie a ďalšie objasnenie informácií obsiahnutých v materiáloch a nástrojoch určených príjemcom programu Erasmus Mundus. Napríklad sekcia FAQ na webovom sídle EACEA teraz obsahuje konkrétne odpovede na otázky týkajúce sa štipendia a pokrytých nákladov.

Komisia a EACEA okrem toho prijali opatrenia na zlepšenie informácií, ktoré zúčastnené konzorciá poskytujú potenciálnym študentom programu Erasmus Mundus, najmä prostredníctvom svojich webových stránok. Tieto informácie sa konkrétne týkajú výšky školného a sumy zostávajúcej po odpočítaní školného. Usmernenia pre webové sídla konzorcií obsahujú aj podrobné pokyny týkajúce sa informácií, ktoré by konzorciá zúčastňujúce sa na programe Erasmus Mundus mali poskytovať potenciálnym študentom.

Pokiaľ ide o štruktúru štipendií Erasmus Mundus, Komisia uviedla, že od roku 2009 boli štipendiá Erasmus Mundus upravené tak, aby lepšie reagovali na rôzne druhy vzniknutých nákladov – príspevok na cestovanie, usídlenie a akýkoľvek iný druh nákladov; maximálny príspevok na náklady na účasť na magisterskom študijnom programe Erasmus Mundus a mesačný príspevok. Táto nová štruktúra by mala študentom, ktorí využívajú program, poskytnúť jasnejší obraz o celkových súvisiacich nákladoch vrátane výšky ich mesačného príspevku na živobytie.

Je poľutovaniahodné, že Komisia trvá na odmietnutí uznať, že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Takáto tvrdohlavosť môže ohroziť legitimitu Komisie v očiach občanov. Opatrenia, ktoré teraz prijala Komisia, konkrétne vyhradenie výšky štipendia na životné náklady a poskytnutie podrobných informácií o štruktúre štipendií, by však mali zabezpečiť, aby sa v budúcnosti nevyskytla situácia podobná situácii, s ktorou sa stretli študenti EuMAS 2006 – 2008.

Prípad 3196/2007/(BEH)VL

Táto vec sa týkala žiadosti o informácie o prebiehajúcich konaniach vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti so smernicou 95/46/ES o ochrane osobných údajov. Po dôkladnom preskúmaní všetkých argumentov ombudsmanka predložila návrh na priateľské riešenie. Zdôraznil, že poskytovanie informácií, ktoré občania požadujú, je osvedčeným administratívnym postupom, pokiaľ neexistuje platný dôvod, prečo tak neurobiť, a navrhol, aby Komisia buď poskytla sťažovateľovi informácie, o ktoré požiadal, alebo predložila presvedčivé vysvetlenie, prečo to nebolo možné. Po tom, ako Komisia zamietla jeho návrh, ombudsman predložil zodpovedajúci návrh odporúčania. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku informovala ombudsmana, že sťažovateľovi poskytla súhrnné informácie o každom z článkov smernice 95/46/ES, ktoré boli údajne porušené. V tejto súvislosti sa ombudsman domnieval, že Komisia prijala jeho návrh odporúčania a prijala uspokojivé kroky na jeho vykonanie.

Sťažovateľ následne informoval ombudsmana, že existuje nesúlad medzi informáciami, najmä pokiaľ ide o uvedené články, ktoré poskytla Komisia a orgány Spojeného kráľovstva. Ombudsmanka preto vyzvala Komisiu, aby vysvetlila zjavný rozdiel. Komisia vysvetlila, že i) vo svojej odpovedi zohľadnila len tie články smernice 95/46/ES, ktoré boli relevantné pre konanie vo veci porušenia právnych predpisov v čase žiadosti sťažovateľa o informácie; a ii) došlo k prekrývaniu s inými článkami týkajúcimi sa určitých otázok. Ombudsman uviedol ďalšiu pripomienku k bodu i), v ktorej zdôraznil, že s cieľom naplniť myšlienku kultúry služieb by bolo užitočné, aby Komisia v prípadoch, ako je tento, keď medzi žiadosťou o informácie a skutočným poskytnutím týchto informácií uplynie značný čas, poskytla žiadateľom najaktuálnejšie informácie.

Ombudsman víta uistenie Komisie, ktoré mu bolo oznámené v súvislosti s jej odpoveďou na ďalšiu pripomienku, že sa bude usilovať o dodržanie kultúry služby, ktorá sa od nej očakáva v budúcnosti, najmä v prípadoch, ako je tento.

Prípad 696/2008/(WP)OV

Sťažnosť sa týkala postupu Komisie pri prijímaní do zamestnania na pozíciu výkonného riaditeľa Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“). Po výberovom konaní Komisia prijala užší zoznam dvoch kandidátov, ktorí budú navrhnutí správnej rade ECHA. Správna rada vymenovala pána D. Ombudsman vykonal vyšetrovanie, na konci ktorého kritizoval, že Komisia nezdokumentovala odôvodnenie, na ktorom je založené zostavenie užšieho zoznamu uchádzačov. To znemožnilo overiť, že Komisia nenáležite a svojvoľne neobmedzila výber kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa ECHA a nezneužila svoju voľnú úvahu v tejto oblasti. Ombudsmanka tiež uviedla ďalšiu pripomienku, v ktorej navrhla, aby Komisia v budúcnosti na požiadanie a v súlade s nariadením 1049/2001/ES o prístupe verejnosti k dokumentom ^[11] zverejnila užšie zoznamy uchádzačov, ktorých navrhuje vo výberových konaniach na pracovné miesta na vysokej úrovni v samotnej Komisii a agentúrach. Uchádzači by mali byť o tejto politike informovaní v oznámení o voľnom pracovnom mieste na tieto pracovné miesta.

Pokiaľ ide o kritickú pripomienku, Komisia pripomenula judikatúru, podľa ktorej menovací orgán a analogicky aj dozorný orgán, ktorý prijíma užší zoznam uchádzačov, disponujú pri porovnávaní zásluh uchádzačov širokou mierou voľnej úvahy – najmä ak je obsadzovaným pracovným miestom miesto vyššieho manažmentu ^[12]. Komisia uviedla, že v prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by konala neoprávnene alebo svojvoľne. Komisia tým, že na základe odporúčaní portfóliových komisárov prijala užší zoznam dvoch kandidátov, využila svoju všeobecne uznávanú širokú mieru voľnej úvahy.

Komisia zdôraznila, že existencia tejto širokej diskrečnej právomoci má vplyv aj na potrebný rozsah dokumentácie. Prijatím užšieho zoznamu kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa ECHA Komisia implicitne potvrdila, že zostáva v medziach svojej diskrečnej právomoci. Výslovné potvrdenie v tomto zmysle, konkrétne vyhlásenie, že dodržalo oznámenie o voľnom pracovnom mieste a uplatniteľné procesné pravidlá, by nemalo žiadnu pridanú hodnotu. Komisia tiež poznamenala, že podľa judikatúry sa odôvodnenie, pokiaľ ide o rozhodnutia o povýšení alebo obsadení voľných pracovných miest, môže obmedziť na splnenie právnych podmienok, od ktorých závisí platnosť konania podľa služobného poriadku ^[13]. 

Pokiaľ ide o ďalšiu pripomienku, Komisia uviedla, že sa nedomnieva, že by bol vhodný všeobecný prístup verejnosti k užšiemu zoznamu uchádzačov. Tvrdila, že vo všeobecnosti nie je v záujme uchádzačov zaradených do užšieho výberu, ktorí nakoniec neuspejú, aby sa ich mená zverejnili. Tieto úvahy o ochrane údajov sú náležite zohľadnené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ktorý na rozdiel od článku 4 ods. 2 a 3 ani neumožňuje zverejnenie v prípade prevažujúceho verejného záujmu.

Komisia dodala, že hoci je pravda, že z formálneho hľadiska by bolo možné usudzovať, že uchádzači dali svoj súhlas so zverejnením tým, že – ak by oznámenie o voľnom pracovnom mieste obsahovalo jasnú doložku o prístupe verejnosti k užším zoznamom – sa domnieva, že takéto preformulovanie doložky by nebolo vhodné, keďže potenciálni uchádzači by v skutočnosti mohli odmietnuť poskytnúť svoj súhlas len tým, že by sa zdržali podania žiadosti. 

Komisia tiež tvrdila, že ustanovenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste uvedené v rozhodnutí ombudsmana – v oznámení o voľnom pracovnom mieste výkonného riaditeľa ECHA sa uvádza, že „[c]andidáti by mali poznamenať, že od [okamihu] jeho prijatia Komisiou bude užší zoznam verejne dostupný“ – bolo určené na informovanie uchádzačov o skutočnosti, že po jeho prijatí Komisiou bude užší zoznam postúpený ECHA a že v dôsledku toho Komisia už nemôže zaručiť jeho utajenie. Komisia uznala, že v tomto zmysle by bola vhodnejšia jasnejšia formulácia, a uviedla, že v budúcich prípadoch túto formuláciu nepoužije.

Ombudsmanka poznamenáva, že pokiaľ ide o to, že Komisia nezdokumentovala svoje odôvodnenie vytvorenia užšieho zoznamu dvoch uchádzačov, v podstate tvrdí, že veľká diskrečná právomoc, ktorú má pri obsadzovaní pozícií vo vrcholovom manažmente, ovplyvňuje aj potrebu, alebo skôr neexistenciu takejto potreby, zdokumentovať svoje rozhodnutie. Tvrdenie Komisie, že prijatím užšieho zoznamu kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa ECHA implicitne potvrdila, že zostala v medziach svojej diskrečnej právomoci, nie je ani zďaleka presvedčivé. Toto odôvodnenie nie je v súlade ani s príslušnou judikatúrou, v ktorej sa predpokladá, že aj keď má inštitúcia veľkú diskrečnú právomoc, musí stále dodržiavať uplatniteľné procesné pravidlá výberového konania ^[14]. 

Pokiaľ ide o procesné pravidlá v prejednávanej veci, treba zdôrazniť, že výberové konanie sa riadilo usmerneniami Komisie z 13. mája 2005 o vymenovaní vedúcich agentúr Spoločenstva ^[15] (ďalej len „usmernenia“). Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí ombudsmana, v bode 3.6 týchto usmernení sa stanovuje, že „osobitná pozornosť [by sa mala venovať] zabezpečeniu toho, aby bol každý krok výberového konania plne zdokumentovaný“(kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pohovory s portfóliovými komisármi, po ktorých sa užší zoznam skrátil z 3 na 2 uchádzačov, boli jednoznačne „krokom“ vo výberovom konaní, a preto mali byť plne zdokumentované. Tvrdenie Komisie, že nemusela zdokumentovať svoje rozhodnutie o ďalšom znížení užšieho zoznamu z 3 na 2 je zjavne v rozpore s pravidlami, ktoré sama prijala v usmerneniach.

Ombudsman opäť napísal Komisii, v ktorom načrtol svoju uvedenú analýzu. Komisia vo svojej replike zotrvala na svojom stanovisku.

Pokiaľ ide o ďalšiu poznámku, reakcia Komisie sa zdá byť založená na nesprávnom predpoklade, že ombudsmanka ju vyzvala, aby zverejnila užšie zoznamy. V ďalšej poznámke bola Komisia v skutočnosti vyzvaná, aby užšie zoznamy zverejnila „na požiadanie a v súlade s nariadením 1049/2001/ES“^[16].

Ako správne zdôrazňuje Komisia, uchádzačom musí byť zaručené právo na ochranu ich osobných údajov. Problém nastolený Komisiou, a to, že jedinou možnosťou pre uchádzačov, ktorí si neželajú, aby ich mená boli uvoľnené, by bolo upustiť od uchádzania sa o pracovné miesto, by sa však dal ľahko prekonať tým, že by sa uchádzačom v oznámení o voľnom pracovnom mieste ponúkla možnosť požiadať, aby ich meno nebolo zverejnené v prípade žiadosti o prístup verejnosti k užšiemu zoznamu.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že opatrenia Komisie v nadväznosti na kritickú poznámku sa zdajú byť založené na názore, že neexistuje povinnosť odôvodniť výkon širokej diskrečnej právomoci. To znamená, že diskrečná právomoc je rovnaká ako svojvoľná právomoc. Takýto prístup svedčí o základnom nepochopení zásad správneho práva a riadnej správy vecí verejných. Je tiež poľutovaniahodné, že sa zdá, že opatrenia prijaté v nadväznosti na ďalšiu poznámku považujú ochranu údajov za užitočné odôvodnenie administratívneho tajomstva, a nie za základné právo, ktoré musí byť v rovnováhe so základným právom na prístup k dokumentom.

Vec 1633/2008/DK

Komisár pre obchod sa v roku 2008 stretol so zástupcami podnikateľskej organizácie. Organizácia občianskej spoločnosti požiadala o prístup k zápisnici z tohto stretnutia a získala ju len čiastočne. Sťažovala sa ombudsmanovi, ktorý zistil, že Komisia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup k určitým častiam dokumentu a vypustiť z neho časť. Komisia v odpovedi poskytla revidované odôvodnenie svojho rozhodnutia a umožnila prístup k časti, ktorú predtým vypustila. Ombudsman zastával názor, že odpoveď Komisie na jeho návrh priateľského riešenia bola vo veľkej miere uspokojivá. Uviedol však nasledujúcu poznámku.

„V tomto prípade sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k „dokumentu“, a nie o prístup k „informáciám“. Komisia sa touto žiadosťou zaoberala v súlade s nariadením 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom. Z nariadenia však (...) vyplýva, že inštitúcie nemôžu rozhodnúť, že vzhľadom na to, že určitá časť existujúceho dokumentu obsahuje iný druh alebo typ informácií, predstavuje „čiastkový dokument“ alebo samostatný dokument. Ombudsmanka by preto chcela povzbudiť Komisiu, aby sa v podobných prípadoch v budúcnosti riadila prístupom, ktorý je v súlade s uvedenou úvahou.

Ombudsmanka okrem toho poukazuje na to, že odkazy na prílohy k danému dokumentu sú tiež jeho súčasťou, a preto by sa nemali vylúčiť, keď inštitúcie analyzujú žiadosť o prístup k takémuto dokumentu. Ombudsmanka by preto chcela vyzvať Komisiu, aby postupovala tak, že bez ohľadu na to, či je príloha súčasťou dokumentu, ktorý odkazuje na prílohu, odkazy na prílohy sa vždy považujú za súčasť hlavného dokumentu, ku ktorému sa žiadal prístup.“.

Komisia vo svojej následnej odpovedi poznamenala, že pojem „dokument“ je veľmi podobný pojmu „informácie“ v právnych predpisoch o prístupe k informáciám. V oboch prípadoch sa poskytuje prístup k obsahu „dokumentu“ alebo „záznamu“. Rozhodujúce je, že informácie musia byť dostupné na existujúcom médiu. Verejné orgány však nie sú povinné vytvárať alebo spracúvať informácie na účely vyhovenia žiadosti.

Vo všeobecnosti platí, že ak žiadatelia požiadajú o prístup k jednému alebo viacerým konkrétnym dokumentom, tieto dokumenty sa považujú za sprístupnené v celom rozsahu vrátane ich príloh. Keď Komisia dostane žiadosť o prístup k nedefinovanému dokumentu alebo dokumentom, jej útvary vyhľadávajú príslušné dokumenty v archívoch alebo databázach. Takéto dokumenty, z ktorých mnohé sú neformálnej povahy, sa môžu zaoberať viacerými rôznymi témami, ktoré nesúvisia s predmetom žiadosti. V takom prípade Komisia extrahuje relevantné časti dokumentov a považuje ich za sprístupnené. Táto metóda je pre žiadateľa priaznivá, pretože umožňuje útvarom získať informácie, ktoré žiadateľ požaduje, bez toho, aby bol povinný identifikovať konkrétne dokumenty. Komisia dodáva, že ombudsman sa vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 2502/2007/RT domnieval, že tento postup je primeraný ^[17].

Na záver Komisia uviedla, že vybavuje žiadosti o prístup k presne vymedzeným dokumentom v súlade s pripomienkami ombudsmana. Prax výberu príslušných častí dokumentov v odpovediach na žiadosti o prístup k „akýmkoľvek dokumentom“ týkajúcim sa danej témy je uspokojivým spôsobom vybavovania druhého typu žiadosti.

Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa môže oprávnene domnievať, že keď dostane nejasnú alebo nepresnú žiadosť o prístup k dokumentom, jej prístup k vyhľadávaniu „relevantných informácií“ obsiahnutých v častiach rôznych dokumentov je priaznivý pre transparentnosť. Pojem „príslušné časti dokumentu“ sa však nenachádza v nariadení 1049/2001, v ktorom sa jasne stanovuje, že prístup k časti dokumentu možno zamietnuť len vtedy, ak sa uplatňuje jedna alebo viacero výnimiek stanovených v článku 4 nariadenia. Komisia (a inštitúcie vo všeobecnosti) preto musia akceptovať, že počas procesu objasňovania rozsahu žiadosti by žiadatelia mohli chcieť mať prístup k celému dokumentu (dokumentom), a nielen k „príslušným častiam“. Ak žiadateľ vyjadrí takéto želanie, inštitúcie nie sú oprávnené opierať sa o argument, že ostatné časti požadovaného dokumentu nie sú „relevantné“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman považuje následné opatrenia za uspokojivé, pokiaľ by sa prístup Komisie mohol použiť selektívne v prípadoch, keď by mohol pomôcť žiadateľom. Ombudsman však vo všeobecnosti nemôže prijať prístup, ktorý by sa mohol použiť zneužívajúcim spôsobom, aby sa vyhol požiadavke nariadenia na odôvodnenie, keď sa požadovaný dokument nezverejní v celom rozsahu.

Prípad 2273/2008/MF

V rámci certifikačného postupu, ktorý umožňuje úradníkom AST stať sa úradníkmi AD, Komisia udelila sťažovateľovi, francúzskemu občanovi, osem bodov za jeho inžiniersky diplom. Komisia sa domnievala, že diplom sťažovateľa bol francúzskou kvalifikáciou „druhého cyklu“. Sťažovateľ tvrdil, že diplom, ktorý získal, bol kvalifikáciou „tretieho cyklu“, za ktorú mu Komisia mala udeliť 10 bodov.

Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia i) nekontaktovala francúzske orgány, pokiaľ ide o diplom sťažovateľa, a ii) na základe príslušných francúzskych právnych predpisov nevysvetlila, prečo nepovažuje diplom sťažovateľa za kvalifikáciu tretieho stupňa. Ombudsman preto predložil návrh odporúčania, v ktorom vyzval Komisiu, aby sa obrátila na príslušné francúzske orgány s cieľom určiť úroveň diplomu sťažovateľa. Komisia sa obrátila na francúzske orgány, ktoré potvrdili, že diplom sťažovateľa je kvalifikáciou druhého stupňa.

Ombudsmanka preto zistila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzavrela. Uviedol ďalšiu pripomienku a navrhol, že pokiaľ už nemá aktuálne informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov, Komisia by mohla zvážiť zavedenie postupu, v rámci ktorého by systematicky kontaktovala uvedené orgány prostredníctvom siete ENIC-NARIC ^[18] predtým, ako rozhodne o úrovni vnútroštátnych diplomov svojich zamestnancov.

Komisia vo svojej odpovedi informovala ombudsmana, že konzultuje s úradom NARIC, ak má akékoľvek pochybnosti týkajúce sa vnútroštátnych diplomov. Disponuje aj publikáciami NARIC, ktoré obsahujú aktualizované informácie o diplomoch, a vedie databázu s ich úrovňami a všetkými relevantnými informáciami o zmenách. Podľa jej názoru sa preto na prax odporúčanú ombudsmanom spolieha už pri rozhodovaní o úrovni vnútroštátnych diplomov pre svojich zamestnancov.

Ombudsmanka víta objasnenie, ktoré Komisia poskytla vo svojej následnej odpovedi.

Prípad 3328/2008/(ELB)FOR

Táto sťažnosť sa týkala sporu týkajúceho sa zaradenia zamestnancov do platových tried. Sťažovateľ bol prijatý ako hlavný úradník pre verejné obstarávanie, aby pracoval v misii Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). Pri určovaní jeho zaradenia do platovej triedy sa Komisia domnievala, že časť jeho skúseností bola úplne relevantná a že iná časť bola čiastočne relevantná. Sťažovateľ s týmto posúdením nesúhlasil. Ombudsmanka uzavrela prípad kritickou poznámkou, podľa ktorej Komisia prijala príliš formalistický pohľad na to, čo predstavuje relevantnú odbornú prax. Bolo nesprávne požadovať od sťažovateľa, aby poskytol presný podiel svojich celkových povinností, ktoré boli venované verejnému obstarávaniu počas predmetných období.

Komisia vo svojej následnej odpovedi tvrdila, že ombudsman chce nahradiť posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Vysvetlila, že jej úlohou je overiť zmluvy/zaradenie medzinárodného personálu predtým, ako vedúci misie podpíše zmluvy. V tejto súvislosti vynáša rozsudok, pokiaľ ide o relevantnosť odbornej praxe uchádzačov. Komisia tvrdila, že relevantné skúsenosti by mali byť len „priamo relevantné skúsenosti“, keďže na odbornú prípravu na takéto misie nie je čas. Samotný "potenciál" uchádzačov sa neberie do úvahy. Okrem toho možno zohľadniť len skúsenosti s verejným obstarávaním.

Komisia sa tiež domnieva, že dôkazné bremeno spočíva na žiadateľovi o zamestnanie, aby preukázal relevantnosť skúseností. Dodala, že sťažovateľ bol v tomto prípade niekoľkokrát požiadaný, aby predložil dôkazy o skúsenostiach, a neurobil tak.

Bez ohľadu na tieto pripomienky Komisia súhlasila s tým, že znenie, ktoré použila vo svojich žiadostiach sťažovateľovi, konkrétne vo svojich žiadostiach o „presný podiel“ skúseností, by sa v tejto súvislosti nemalo používať.

Napriek svojmu obrannému tónu Komisia vo svojej odpovedi akceptuje, že žiadosť o poskytnutie dôkazov o „presnom podiele“ času stráveného na verejnom obstarávaní nebola vhodná a nemala by sa v tejto súvislosti použiť. To bol problém identifikovaný v kritickej poznámke. Vzhľadom na to, že následná kontrola zo strany Komisie znamená, že v budúcnosti nebude používať nevhodné znenie, následná kontrola je uspokojivá.

Vec 3399/2008/ELB

V roku 2007 sťažovateľ, zamestnanec Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), požiadal agentúru, aby vo vzťahu k nemu začala konanie o invalidite. Postup sa začína vymenovaním posudkovej komisie, ktorá sa skladá z troch lekárov, jedného menovaného sťažovateľom, jedného dotknutou inštitúciou alebo orgánom a jedného menovaného na základe vzájomnej dohody prvých dvoch lekárov. V tomto prípade agentúra ENISA vymenovala lekára z lekárskej služby Komisie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že Komisia nevykonala postup v prípade invalidity správne, pretože i) lekár Komisie sa dopustil pochybenia tým, že zaslal lekárske údaje týkajúce sa sťažovateľa vedúcemu lekárskej služby Komisie; ii) vedúci lekárskej služby Komisie nebol kvalifikovaným lekárom; a iii) lekárska služba Komisie sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o vymenovanie tretieho lekára.

Ombudsmanka poukázala na to, že prenos zdravotných údajov je možný za predpokladu, že je to potrebné na dodržanie pracovného práva a podlieha primeraným zárukám. Ombudsman síce vyjadril pochybnosti o potrebe postúpenia lekárskych údajov vedúcemu lekárskej služby Komisie, ale na základe informácií v spise nemohol overiť, či boli lekárske údaje skutočne postúpené. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že vzhľadom na administratívnu úlohu vedúceho lekárskej služby Komisie v konaní o invalidite sťažovateľa nie je relevantné, či prvý z nich bol alebo nebol lekárom. Pokiaľ ide o vymenovanie tretieho lekára, ombudsmanka sa domnieva, že obaja lekári by mali preukázať vzájomnú dôveru a rešpekt. Každý z nich by mal tiež vysvetliť, prečo sa možno nezhodnú na názvoch, ktoré navrhol ten druhý. V ďalších dvoch poznámkach ombudsmanka zdôraznila význam pravidiel ochrany údajov a potrebu, aby sa lekári v konaniach o invalidite zapojili do dialógu.

Komisia vo svojej replike vysvetlila, že hoci jej zdravotnícki pracovníci už boli informovaní o ich povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej z ich funkcie a o zaobchádzaní so zdravotnou dokumentáciou, vedúci jej zdravotníckych služieb sa rozhodli zamestnancom pripomenúť ich povinnosti. Pokiaľ ide o dialóg medzi lekármi, ktorí sa snažia vymenovať tretieho člena posudkovej komisie, Komisia uviedla, že lekár vymenovaný Komisiou má vo zvyku informovať a odôvodniť svoje rozhodnutie neprijať návrh druhého lekára. Komisia však túto požiadavku opäť pripomenie lekárom, ktorí budú pravdepodobne členmi posudkovej komisie.

Ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia sa rozhodla pripomenúť svojim zamestnancom ich povinnosti, pokiaľ ide o i) spracovanie zdravotnej dokumentácie a ii) dialóg medzi lekármi, ktorí sa snažia vymenovať tretieho lekára posudkovej komisie.

Prípad 705/2009/DK

Sťažovateľ predložil Európskej rade pre výskum (ďalej len „ERC“) návrh na udelenie grantu ERC pre skúsených výskumných pracovníkov. Jeho návrh bol zamietnutý. Podal žiadosť o nápravu, v ktorej poukázal na to, že pripomienky poroty a recenzentov sa týkali iného projektu, a nie jeho vlastného návrhu projektu. Žiadosť o nápravu preskúmal výbor ERC pre nápravu. Sťažovateľ bol informovaný, že výbor pre nápravu zistil faktickú chybu počas prípravy hodnotiacej správy k jeho návrhu. Návrh sťažovateľa bol preto zaslaný na prehodnotenie. O päť mesiacov neskôr bol sťažovateľ informovaný, že jeho návrh bol opäť zamietnutý, a preto nebol navrhnutý na financovanie.

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana so sťažnosťou na dĺžku konania o opravnom prostriedku a takmer rovnaký obsah pôvodného posúdenia a správy vypracovanej po prehodnotení. Ombudsman nezistil žiadny nesprávny úradný postup. Konkrétne, pokiaľ ide o dĺžku konania o opravnom prostriedku, ombudsmanka pripomenula, že v Európskom kódexe dobrej správnej praxe sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie o každej žiadosti alebo sťažnosti prijalo do dvoch mesiacov odo dňa doručenia, pokiaľ zložitosť záležitostí, na ktoré sa vzťahuje, neodôvodňuje dlhšiu lehotu. Ombudsman sa domnieval, že vysvetlenia poskytnuté počas vyšetrovania skutočne odôvodňovali čas potrebný na vybavenie žiadosti sťažovateľa o nápravu. Navrhol však, aby ho Komisia s cieľom získať konkrétne informácie na podporu záväzkov Komisie týkajúcich sa budúcej dĺžky konaní o opravných prostriedkoch informovala o priemernej dĺžke následných konaní o opravných prostriedkoch v podobných prípadoch týkajúcich sa grantov ERC pre skúsených výskumných pracovníkov.

Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že po konaní o opravných prostriedkoch v prípade grantov ERC pre skúsených výskumných pracovníkov v roku 2008 existovali ďalšie dve konania o opravných prostriedkoch v prípade grantov ERC pre skúsených výskumných pracovníkov: jeden v roku 2009 a jeden v roku 2010. Komisia poznamenala, že počas príslušných výziev mali žiadatelia možnosť podať žiadosti o nápravu po každom kroku postupu. Preto by mohlo existovať niekoľko lehôt na nápravu a postupov nápravy.

Komisia potom podrobne opísala, ako sa v rokoch 2009 a 2010 uskutočnili príslušné postupy (predkladanie návrhov, hodnotenie a spätná väzba); a o tom, kedy a ako sa v týchto rokoch uskutočnili konania o opravnom prostriedku. Komisia pripomenula ombudsmanovi opatrenia, ktoré prijala na zníženie oneskorení v postupoch v roku 2010. Na záver uviedla, že i) dĺžka konania o opravnom prostriedku v prípade, že nedošlo k prehodnoteniu, klesla z priemerne 3,1 mesiaca v roku 2009 na priemerne 2,2 mesiaca v roku 2010; a že ii) dĺžka konania o opravnom prostriedku v prípade prehodnotenia sa skrátila z priemerne 7,2 mesiaca v roku 2009 na priemerne 3,5 mesiaca v roku 2010.

Komisia nielen vyhovela žiadosti ombudsmana, aby ho informovala o priemernej dĺžke svojich konaní o opravných prostriedkoch v podobných prípadoch týkajúcich sa grantov ERC pre skúsených výskumných pracovníkov, ale prijala aj celý rad opatrení na skrátenie priemernej dĺžky týchto konaní.

Vec 715/2009/(VIK)ANA

Vec 715/2009/(VIK)ANA sa týkala vyhlásení Komisie uverejnených v správe v rámci mechanizmu spolupráce a overovania, podľa ktorých i) bulharská vláda naďalej toleruje bezcolné obchody na vonkajších hraniciach Bulharska, ii) tieto obchody zaznamenali v roku 2007 výrazný nárast obratu a iii) sú ústredným bodom miestnej korupcie a organizovanej trestnej činnosti. Po nahliadnutí do spisu ombudsman predložil návrh odporúčania, v ktorom požiadal Komisiu, aby uznala, že vyhlásenia ii) a iii) nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi, ktoré má k dispozícii, a že toto vyhlásenie i) je zavádzajúce. Keďže Komisia v tejto súvislosti neprijala jeho návrh odporúčania, ombudsman uzavrel prípad kritickou poznámkou. Ďalej poznamenal, že Komisia by mala zabezpečiť, aby správy, ktoré vydáva v rámci mechanizmu spolupráce a overovania, boli v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Na tento účel by Komisia mohla svojim útvarom vydať vhodné pokyny alebo usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby vyhlásenia zahrnuté do verejných správ obsahovali presné informácie, ktoré je Komisia schopná obhajovať. Komisia by okrem toho mala zabezpečiť, aby poskytovala primeranú príležitosť na konzultácie a náležite zohľadňovala záujmy dotknutých strán.

Pokiaľ ide o kritickú pripomienku, Komisia odpovedala, že oceňuje prácu ombudsmana, vzala na vedomie a starostlivo zvážila jeho závery. Nemôže však prijať konštatovanie nesprávneho úradného postupu. Komisia obhajovala svoje stanovisko na základe toho, že jej vyhlásenia v predbežnej správe boli založené na presvedčivých dôkazoch získaných z niekoľkých nezávislých zdrojov, ktoré dôsledne podporovali zistenia Komisie. Dôkazy, ktoré mala ombudsmanka k dispozícii, poukázali na nedostatok účinnej kontroly nad bezcolnými obchodmi a bezcolnými čerpacími stanicami zo strany bulharských orgánov a poukázali na opakované zneužívanie vrátane pašovania, podvodného dovozu a prepojenia na korupciu a organizovanú trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o prvý aspekt ďalšej poznámky ombudsmana, Komisia zdôraznila, že je zodpovedná za obsah správ v rámci MSO a zaviazala sa k ich kvalite, objektívnosti analýzy a použitej metodike. Na podporu tohto stanoviska Komisia zdôraznila, že tieto správy podporili a schválili členské štáty EÚ. Správy v rámci MSO sa vypracúvajú v duchu spolupráce a dialógu s Bulharskom a Rumunskom, ktoré dôsledne schvaľujú a schvaľujú metodiku uplatňovanú Komisiou a objektívnosť jej posúdenia. Komisia okrem toho uviedla, že je odhodlaná zabezpečiť primerané konzultácie so zainteresovanými stranami a náležite zohľadňuje ich záujmy. Hoci Komisia uviedla, že vzala na vedomie pripomienky ombudsmana a že útvary zodpovedné za podávanie správ v rámci MSO boli o týchto pripomienkach informované, nepovažovala za potrebné vydať dodatočné pokyny alebo usmernenia pre svoje útvary týkajúce sa prípravy správ v rámci MSO. Na záver Komisia uviedla, že sa domnieva, že jej správy v rámci MSO spĺňajú požiadavky proporcionality, nestrannosti, objektivity a náležitej starostlivosti, ako sú stanovené v jej kódexe dobrej správnej praxe.

Odpoveď Komisie na kritické a ďalšie pripomienky ombudsmana predstavuje doslovné zopakovanie argumentov, ktoré predložila vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania ombudsmana. Komisia vo svojej následnej odpovedi naďalej popiera, a to až do takej miery, že nie je možné dosiahnuť účel následnej štúdie, ktorým je, pripomínam, „preskúmať rozsah, v akom inštitúcie EÚ preskúmali kritické a ďalšie pripomienky, poučili sa z nich a zaviedli systémové zmeny, ktoré by mali znížiť pravdepodobnosť výskytu nesprávneho úradného postupu v budúcnosti“.

Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia s ním konštruktívne nespolupracovala v nadväznosti na pripomienky v tomto prípade.

Vec 1348/2009/(CK)RT

Sťažovateľ sa zúčastnil na výzve na predkladanie ponúk, ktorú zorganizovala delegácia Komisie v Čiernej Hore. Počas vyhodnocovania ponúk sťažovateľ vyjadril pochybnosti o nestrannosti predsedu komisie pre vyhodnotenie ponúk. Komisia nereagovala. Pred uverejnením oficiálnych výsledkov výzvy na predkladanie ponúk sťažovateľ zistil, že komisia pre vyhodnotenie ponúk jeho ponuku zamietla. Následne spochybnila celý postup verejného obstarávania. V reakcii na to Komisia tvrdila, že sťažovateľ sa počas postupu hodnotenia pokúsil získať dôverné informácie. Sťažovateľ sa potom obrátil na ombudsmana, ktorý prípad uzavrel touto kritickou poznámkou:

„Komisia tým, že uviedla, že sťažovateľ porušil dôvernosť bez toho, aby v tomto zmysle predložil dôkaz, porušila zásadu prezumpcie neviny. Vzhľadom na neexistenciu nevyvrátiteľných dôkazov Komisia nemôže primerane potvrdiť svoje vyhlásenie, že sťažovateľ sa pokúsil získať dôverné informácie, čo by mohlo viesť k ich začleneniu do systému včasného varovania a vylúčeniu z budúcich zmlúv a grantov financovaných z rozpočtu EÚ. Podobne vyhlásenie Komisie, že únik informácií „naznačoval zvýhodňovanie v prospech sťažovateľa“, nemožno zachovať, pokiaľ nie je podporené dôkazmi v tomto zmysle.“

Komisia vo svojej odpovedi vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľ porušil pravidlo dôvernosti bez toho, aby v tejto súvislosti poskytol nevyvrátiteľné dôkazy. Informovala ombudsmana, že na základe informácií získaných počas vyšetrovania nemá v úmysle zahrnúť sťažovateľa do systému včasného varovania.

Komisia takisto súhlasila s ombudsmanom, že nemôže trvať na svojom vyhlásení, že únik informácií „naznačuje zvýhodňovanie v prospech sťažovateľa“, pokiaľ nie je podporený dôkazmi v tomto zmysle. V tejto súvislosti pripustila, že neboli preukázané ani okolnosti porušenia dôvernosti, ani spôsob, akým sa sťažovateľ dozvedel o uniknutých informáciách. Komisia tiež vyjadrila poľutovanie nad uvedeným vyhlásením.

Následné opatrenia Komisie v tomto prípade sú uspokojivé.

Vec 2587/2009/JF

Sťažovateľ vo veci 2587/2009/JF tvrdil, že Komisia sa riadne nezaoberala jeho obavami týkajúcimi sa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky v Írsku. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia vysvetlila, že medzičasom zaregistrovala časť následnej korešpondencie sťažovateľa ako sťažnosť a vyšetruje ju. Zorganizovala aj stretnutie, počas ktorého sťažovateľ mohol osobne vysvetliť svoje obavy. Komisia trvala na tom, že je odhodlaná plniť svoju úlohu dohľadu nad správnym vykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a že preskúma všetky zdokumentované porušenia príslušného acquis.

Ombudsman zastával názor, že Komisia podnikla kroky na riadne riešenie sťažností sťažovateľa a že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Zdôraznil však, že sťažovateľ vynaložil značné množstvo času a úsilia na to, aby Komisii poskytol príslušné informácie. V ďalšej poznámke uviedol, že verí, že Komisia pri posudzovaní sťažnosti na porušenie právnych predpisov náležite zohľadní aj najnovšiu korešpondenciu sťažovateľa adresovanú ombudsmanovi. Ombudsmanka napokon poznamenala, že sťažovateľ sa obrátil aj na Výbor pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (ACCC) so sťažnosťou proti EÚ. Celú korešpondenciu sťažovateľa postúpil Komisii a prípad uzavrel.

Komisia vo svojej odpovedi vyjadrila určité pochybnosti, pokiaľ ide o prístup, ktorý v tomto prípade zaujal ombudsman. Poznamenal, že Komisia pri skúmaní informácií predložených spolu so sťažnosťou zohľadňuje všetky ostatné informácie, ktoré považuje za relevantné. Ak sa však sťažovateľ zúčastňuje na samostatnom sporovom konaní proti Únii, ako je to v tomto prípade, je dôležité uznať deliacu čiaru medzi rozsahom sťažnosti a rozsahom tohto samostatného konania.

Komisia uviedla, že časť korešpondencie, ktorú sťažovateľ zaslal ombudsmanovi, zaslal aj Komisii v rámci svojej sťažnosti. V tejto súvislosti Komisia tvrdila, že túto korešpondenciu riadne analyzovala v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Bez ohľadu na túto skutočnosť Komisia ubezpečila ombudsmana, že je pripravená sa ňou znovu zaoberať. Komisia okrem toho poukázala na to, že sťažnosť sťažovateľa adresovaná Komisii neobsahovala značnú časť korešpondencie, ktorú ombudsman zaslal Komisii na prešetrenie. Táto korešpondencia bola súčasťou komunikácie sťažovateľa s ACCC. Keď ombudsmanka požiadala Komisiu, aby nadviazala na korešpondenciu týkajúcu sa výlučne prípadu ACCC proti Únii, zdalo sa, že zmiešava posúdenie Komisie týkajúce sa sťažnosti podľa práva EÚ s postupom proti Únii v úplne samostatnom fóre ACCC.

Komisia dospela k záveru, že preskúma korešpondenciu, ktorú sťažovateľ zaslal ombudsmanovi, v rozsahu, v akom sa týka sťažnosti podanej v súvislosti s údajným porušením práva EÚ Írskom. Ak je však navrhovateľ zapojený do samostatného sporového konania proti Únii, od Komisie možno očakávať, že sa sťažnosťou bude zaoberať len na základe podaní predložených v rámci sťažnosti, a nie na základe podaní predložených v rámci tohto samostatného konania.

Treba poznamenať, že zámerom poznámky ombudsmana bolo, aby sa Komisia zaoberala postúpenými dokumentmi len v rámci sťažnosti proti Írsku. Komisia preto uspokojivým spôsobom nadviazala na ďalšiu pripomienku ombudsmana. Ombudsman nemal v úmysle, aby Komisia v rámci sťažnosti prešetrila aj záležitosti uvedené v samostatnej sťažnosti sťažovateľa adresovanej ACCC. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemožno vylúčiť, že niektoré informácie, ktoré sťažovateľ predložil ACCC, môžu mať vplyv na sťažnosť sťažovateľa Komisii proti Írsku. Keďže Komisia výslovne uviedla, že preskúma všetku korešpondenciu súvisiacu so sťažnosťou sťažovateľa, uspokojivo odpovedala na ďalšiu pripomienku ombudsmana.

Následné opatrenia Komisie v tomto prípade sú uspokojivé.

Prípad 2610/2009/(BU)MF

Sťažovateľka vo veci 2610/2009/MF – subdodávateľka projektov vonkajšej pomoci – tvrdila, že v dôsledku problémov, s ktorými sa stretla s Komisiou v rámci projektov v Sudáne a Čade, už nemohla nájsť zamestnanie v projektoch financovaných EÚ. Mala pocit, že je obeťou čiernej listiny a diskriminácie. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia nekonala spravodlivo tým, že i) písomne neinformovala sťažovateľku o dôvodoch jej žiadosti o prepustenie z projektu EÚ v Sudáne a ii) neoverila, či sťažovateľka pred prepustením dostala možnosť vyjadriť sa k žiadosti o jej prepustenie, ktorú Komisia adresovala jej zamestnávateľovi. Ombudsmanka prípad uzavrela príslušnou kritickou poznámkou.

Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že dobre vzala na vedomie rozhodnutie ombudsmana a jeho kritickú poznámku. Ďalej uviedla, že ako už uviedla vo svojich následných opatreniach k prípadom 53/2009/MF a 2449/2007/VIK [19], Komisia súhlasí s tým, že experti, ktorých nahradenie požaduje dodávateľ, majú právo byť vypočutí. Takéto právo môže byť zabezpečené systémom, v ktorom dodávateľ vypočuje odborníka a oznámi Komisii akékoľvek pripomienky, ktoré môže vzniesť. Komisia pripomenula, že Praktická príručka pre zmluvné postupy pre vonkajšie opatrenia ES (PRAG) bola v novembri 2010 zodpovedajúcim spôsobom upravená.

Následné opatrenia sú uspokojivé. Komisia vo svojej odpovedi odkazuje na zmenenú verziu PRAG, podľa ktorej sa odborníkom, ktorých nahradenie požaduje dodávateľ, zaručí právo na vypočutie.

Prípad 2651/2009/ANA

Vec 2651/2009/ANA sa týkala vybavovania sťažnosti na porušenie zo strany Komisie. Ombudsman vo svojom rozhodnutí zistil, že Komisia nevybavila sťažnosť s náležitou starostlivosťou a v súlade s postupom registrácie a vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov stanoveným v jej oznámení Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (ďalej len „oznámenie“)^[20]. V ďalšej poznámke ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby ju informovala o akýchkoľvek ďalších krokoch, ako je prijatie usmernení, ktoré má v úmysle vykonať s cieľom zabezpečiť, aby sa sťažnosti, ktoré odhaľujú opatrenia alebo postupy, ktoré sú v rozpore s právom Únie, zaregistrovali ako také v súlade s oznámením a aby sa vybavovali s požadovanou starostlivosťou.

Komisia vo svojej následnej odpovedi uznala, že sťažnosť na porušenie právnych predpisov mala byť ako taká formálne zaregistrovaná, keďže sa neuplatňovala žiadna z výnimiek uvedených v oznámení. Vyjadrila presvedčenie, že nový registračný systém na vybavovanie sťažností – Accueil des Plaignants (CHAP) spôsobuje, že opakovanie takýchto prípadov je v súčasnosti oveľa menej pravdepodobné. Komisia okrem toho vyjadrila svoj záväzok plne rešpektovať práva sťažovateľov podľa oznámenia.

Komisia na záver svojej odpovede uviedla, že neidentifikovala žiadne ďalšie kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sťažnosti, ktoré odhaľujú opatrenia alebo postupy, ktoré sú v rozpore s právom Únie, boli zaregistrované ako také. Tvrdila, že ombudsmanka neposkytla žiadne jasné informácie o otázkach, ktorými sa v plnej miere nezaoberali postupy Komisie a ktoré sa podľa nej už zlepšili.

Ombudsman v tejto súvislosti odkazuje Komisiu na svoje rozhodnutie, v ktorom Komisii poskytol jasné a podrobné usmernenia týkajúce sa dôsledného vybavovania sťažností na porušenie za okolností, o aké ide v prejednávanej veci.

Ombudsman poznamenáva, že problémy zistené v tomto prípade možno riešiť v rámci jeho vyšetrovania z vlastného podnetu OI/2/2011/OV týkajúceho sa vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov.

Prípad 2711/2009/PB

Tento prípad sa týkal údajného nesprávneho úradného postupu Komisie pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa porušenia práva na voľný pohyb na Malte. Ombudsmanka dospela k záveru, že vo veci samej nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie. V súvislosti s postupom uviedol tieto ďalšie poznámky:

„Občania, ktorí Európskej komisii predložia sťažnosti na porušenie právnych predpisov, sa vyzývajú, aby odpovedali na list o predbežnom uzavretí, v ktorom oznámia úmysel útvarov Komisie uzavrieť spis týkajúci sa príslušnej sťažnosti na porušenie právnych predpisov. V liste o predbežnom uzavretí útvary uvedú dôvody, na základe ktorých zamýšľajú spis uzavrieť. Vo svojej odpovedi môže občan napadnúť tieto dôvody, či už faktické, administratívne alebo právne. Tým sa nespochybňuje široká právomoc Komisie rozhodovať o tom, či a ako stíhať potenciálne alebo skutočné porušenia zo strany členských štátov.

Ombudsman vyzýva Komisiu, aby pri odpovediach na listy o predbežnom uzavretí vydané v rámci jej oznámenia z roku 2002 dôkladne preskúmala, do akej miery jej útvary uznávajú a uplatňujú právo občanov napadnúť vecné zistenia jej útvarov vrátane ich právneho posúdenia.

Ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby zmenila znenie listu o predbežnom uzavretí s cieľom zabezpečiť, aby boli občania plne informovaní o tom, že výzva na predloženie pripomienok obsahuje výzvu na akékoľvek relevantné spochybnenie právneho posúdenia útvarov.

Je samozrejmé, že ombudsman by bol pripravený vyjadriť sa k prvému návrhu takéhoto preformulovaného listu o predbežnom uzavretí.“

Komisia ubezpečila ombudsmana, že jej útvary zohľadňujú všetky relevantné informácie a pripomienky vždy, keď občan, ktorý podal sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov, odpovie na list o predbežnom uzavretí. Komisia dodala, že keď bude mať príležitosť aktualizovať tzv. list o predbežnom uzavretí, zváži spresnenie textu.

Ombudsmanka poznamenáva, že Komisii by trvalo len krátky čas, kým by zrevidovala list o predbežnom uzavretí v súlade s návrhom ombudsmanky. Neurobila tak a neuviedla dôvody, prečo tak neurobila.

Prípad 66/2010/(KRK)OV

Táto sťažnosť sa týkala spôsobu, akým Komisia riešila sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov v súvislosti s postupom registrácie automobilov v Holandsku. Pri začatí vyšetrovania ombudsman požiadal Komisiu, aby vysvetlila, či sa zaoberala sťažnosťou na porušenie právnych predpisov v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva (ďalej len „oznámenie“)^[21].

Ombudsmanka zistila niekoľko nedostatkov Komisie, pokiaľ ide o dodržiavanie ustanovení oznámenia. Vydal kritickú pripomienku, v ktorej zdôraznil, že Komisia nedodržala bod 3 (zaznamenávanie sťažností), bod 4 (potvrdenie o prijatí) a bod 8 (lehota na prešetrenie sťažností) oznámenia.

Komisia vo svojej odpovedi vyjadrila poľutovanie nad tým, že trvalo dlho, kým reagovala na sťažnosť týkajúcu sa porušenia právnych predpisov, a že sťažovateľa neinformovala o tom, že preskúmanie prípadu si vyžaduje viac času, než sa očakávalo. Komisia vysvetlila, že dôvodom boli zdĺhavé interné diskusie medzi jej útvarmi a oneskorené odpovede holandských orgánov na žiadosti Komisie o ďalšie objasnenie.

Komisia uviedla, že zavedením registračného systému na vybavovanie sťažností – Accueil des Plaignants (CHAP) v septembri 2009 má teraz IT nástroj, ktorý je osobitne navrhnutý na registráciu a riadenie sťažností a vyšetrovaní. Uviedla, že CHAP zabezpečuje riadne a včasné prideľovanie sťažností príslušným útvarom Komisie, ako aj spätnú väzbu sťažovateľom v súlade s oznámením. Podľa Komisie sa zdá veľmi nepravdepodobné, že by sa takáto situácia mohla v budúcnosti opakovať.

Následná odpoveď Komisie v tomto prípade je uspokojivá.

Prípad 271/2010/GG

Prejednávaná vec sa týka vybavovania žiadosti o prístup k dokumentom Komisiou. Ombudsmanka uzavrela prípad kritickou pripomienkou týkajúcou sa toho, že Komisia riadne neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa o prístup, a to v príslušných lehotách stanovených v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom ^[22].

Komisia uviedla, že plne súhlasí s poznámkou ombudsmana, a vyjadrila poľutovanie nad tým, že neodpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa.

Komisia však dodala, že opakovaná žiadosť je bezpredmetná, keďže neodmietla prístup k žiadnym dokumentom. Problémom medzi sťažovateľom a Komisiou nebolo zamietnutie prístupu k dokumentom, ale to, či by administratívny spis týkajúci sa žiadosti sťažovateľa o podpísanie príslušnej dohody o rámcovom partnerstve mal obsahovať viac dokumentov. Odpoveď, ktorá bola zaslaná sťažovateľovi, preto nebola zamietnutím jeho žiadosti o prístup k dokumentom. Keďže nedošlo k zamietnutiu prístupu k dokumentom, opakovaná žiadosť nebola odôvodnená.

Napriek sľubnému spôsobu, akým začína svoju odpoveď, Komisia prijíma stanovisko, ktoré je v konečnom dôsledku neuspokojivé. V prvej časti svojich následných pripomienok samotná Komisia pripomína, že ombudsmanka dospela k záveru, že opakovaná žiadosť sťažovateľa nebola bezpredmetná. Skutočnosť, že Komisia krátko nato opakuje svoje stanovisko, že opakovaná žiadosť bola bezpredmetná, môže znamenať len to, že Komisia napriek svojmu opačnému tvrdeniu nesúhlasí s ombudsmanom, pokiaľ ide o prejednávanú vec. Potvrdzuje to skutočnosť, že hoci ombudsman vo svojom rozhodnutí vysvetlil, že jeho kritická poznámka bola vznesená, pretože nebolo ponúknuté žiadne ospravedlnenie za nesprávny úradný postup, ktorý zistil, Komisia vo svojej následnej odpovedi zopakovala vyjadrenie ľútosti, že ombudsman už vo svojom rozhodnutí vyhlásil, že je nedostatočný.

Zdá sa, že odpoveď Komisie tiež vykazuje znepokojujúcu tendenciu snažiť sa obmedziť rozsah uplatňovania nariadenia č. 1049/2001. Odpoveď je o to nepresvedčivejšia, že Komisia výslovne informovala sťažovateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť o prístup v súlade s nariadením č. 1049/2001.

Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že si z tohto prípadu nevyvodila primerané ponaučenie. Ombudsmanka sa preto bude snažiť pomôcť Komisii tým, že jej poskytne toto objasnenie:

Opakovaná žiadosť podľa nariadenia č. 1049/2001 sa môže použiť na napadnutie nielen zamietnutia prístupu, ale aj tvrdenia, že požadované dokumenty neexistujú. Opakovanú žiadosť, v ktorej sa uvádzajú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dokumenty skutočne existujú, nemožno opísať ako „bezpredmetnú“. Musí dostať riadnu odpoveď, ktorá sa bude zaoberať tvrdeniami žiadateľa.

Prípad 476/2010/ANA

Vec 476/2010/ANA sa týkala riešenia otázok konfliktu záujmov Komisiou v súvislosti s vymenovaním neplateného osobitného poradcu komisára. Ombudsmanka zistila niekoľko prípadov nesprávneho úradného postupu a uviedla zodpovedajúce kritické poznámky, ako aj dve ďalšie poznámky. Pokiaľ ide o kritické poznámky, ombudsman zistil, že i) v roku 2007 Komisia nezískala vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov pred vymenovaním osobitného poradcu; ii) v roku 2009 Komisia nezískala čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti od osobitného poradcu pred poskytnutím vyhlásenia o vierohodnosti; a iii) v rokoch 2007, 2008 a 2009 Komisia dostatočne nepreskúmala otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri vymenovaní osobitného poradcu komisárky Kunevovej. Pokiaľ ide o ďalšie poznámky, ombudsmanka poznamenala, že iv) bolo by osvedčeným administratívnym postupom zabezpečiť, aby v prípade, že osobitný poradca podstatne zmení svoje vyhlásenie o činnosti, zodpovedný komisár predložil nové vyhlásenie o vierohodnosti; a v) Komisia by mohla zvážiť úpravu vyhlásenia o činnostiach potenciálneho osobitného poradcu s cieľom získať dostatočné informácie o vonkajších činnostiach osobitného poradcu, aby mohla preskúmať akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov medzi úlohami osobitného poradcu a jeho vonkajšími činnosťami. Komisia by okrem toho mohla požiadať budúceho osobitného poradcu, aby potvrdil, že vyhlásenie je úplné a že, pokiaľ je mu známe, nedochádza ku konfliktu záujmov s jeho budúcimi funkciami osobitného poradcu.

Pokiaľ ide o kritické poznámky, Komisia vzala na vedomie závery ombudsmanky, ale zdôraznila, že zapojenie osobitného poradcu „neviedlo k situácii (zjavenia) konfliktu záujmov.“ Komisia tiež poznamenala, že hoci vyšetrovanie bolo „proti Komisii“, v mediálnom pokrytí to nebolo vždy jasné. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že mohlo dôjsť k pochybnostiam o bezúhonnosti osobitného poradcu. Trvala na tom, že osobitný poradca konal vždy v súlade s pravidlami a že nič nenasvedčuje tomu, že by bol alebo mohol byť ovplyvnený akýmkoľvek záujmom. Komisia priložila kópiu listu osobitného poradcu, v ktorom podrobne vyvrátil všetky obvinenia vznesené proti nemu.

Pokiaľ ide o prvú ďalšiu poznámku [bod iv)], Komisia súhlasila s prispôsobením svojej praxe tak, aby v prípade, že osobitný poradca podstatne zmení svoje vyhlásenie o činnosti, zodpovedný komisár predložil nové vyhlásenie o vierohodnosti. Pokiaľ ide o druhú ďalšiu poznámku [bod v)], Komisia tvrdila, že toto vyhlásenie o činnosti jej umožňuje získať dostatočné informácie na preskúmanie potenciálnych konfliktov záujmov medzi úlohami potenciálneho osobitného poradcu a jeho inými činnosťami. Napriek tomu sa zaviazala požiadať potenciálneho osobitného poradcu, aby ad hoc poskytol dodatočné informácie. Komisia prijala aj časť druhej ďalšej poznámky, v ktorej sa navrhuje, aby budúci osobitný poradca osvedčil, že vyhlásenie o činnosti je úplné. Komisia doteraz pochopila, že potvrdením, že informácie sú pravdivé, potenciálny osobitný poradca tiež potvrdil ich úplnosť. Komisia však súhlasila s tým, že to výslovne uvedie úpravou vyhlásenia o činnostiach. Pokiaľ ide o aspekt druhej ďalšej poznámky, v ktorej sa Komisii navrhuje, aby od budúceho osobitného poradcu požadovala osvedčenie o tom, že podľa jeho vedomia nedochádza ku konfliktu záujmov, Komisia nepovažovala za potrebné upraviť vyhlásenie o činnostiach. Každý potenciálny osobitný poradca musí podpísať čestné vyhlásenie o tom, že nedochádza ku konfliktu záujmov. Ďalšia certifikácia v rámci vyhlásenia o činnostiach by nemala žiadnu pridanú hodnotu a namiesto toho by viedla k nárastu počtu podobných vyhlásení.

Na záver Komisia zdôraznila význam, ktorý prikladá predchádzaniu konfliktom záujmov a ich riadeniu, do ktorých sú zapojení osobitní poradcovia, a prisľúbila, že v priebehu roka 2012 preskúma, či by sa okrem vykonania pripomienok ombudsmana nemali prijať ďalšie opatrenia.

Hoci ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa v tomto prípade osobitne nezaoberala obsahom prvej a druhej kritickej poznámky, berie na vedomie jej záväzok predchádzať konfliktom záujmov a okrem vykonania ďalších poznámok, ktoré načrtol vo svojom rozhodnutí, preskúmať, či by sa v tejto oblasti mali prijať ďalšie opatrenia. Celkovo by následné opatrenia Komisie mali výrazne znížiť riziko výskytu podobného nesprávneho úradného postupu v budúcnosti.

Vec 884/2010/VIK

Vec 884/2010/VIK sa týkala údajného nedostatku transparentnosti pri výbere volebných pozorovateľov Komisiou a údajne neprofesionálneho tónu v korešpondencii Komisie so sťažovateľom. Keď sťažovateľ, ktorého žiadosť nebola prijatá, trval na tom, aby dostal ďalšie informácie týkajúce sa kritérií použitých na výber krátkodobých pozorovateľov, úradník Komisie, ktorý sa touto záležitosťou zaoberal, odpovedal: Uvidíme sa na súde. Komisia sa sťažovateľovi ospravedlnila za tón e-mailu a poskytla podrobnú odpoveď na jeho žiadosť o informácie. Ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti, ale uviedla dve ďalšie poznámky s cieľom zlepšiť výkonnosť inštitúcie v budúcnosti.

Po prvé, ombudsmanka poznamenala, že na to, aby sa občanom poskytli dobré služby, musia byť zamestnanci Komisie zdvorilí a ústretoví k službám. Ombudsmanka sa domnieva, že dodržiavanie týchto noriem má zásadný význam pre budovanie a udržiavanie dôvery medzi občanmi a európskou verejnou správou. Uviedol, že verí, že Komisia prijíma potrebné opatrenia s cieľom zvýšiť povedomie svojich zamestnancov o uvedených potrebách.

Ombudsmanka tiež navrhla, že by bolo užitočné, keby Komisia preskúmala možné spôsoby monitorovania postupu predbežného výberu na výber pozorovateľov na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečila spravodlivosť a integrita výberového konania ako celku.

Komisia uvítala pripomienky ombudsmanky. Pokiaľ ide o prvú pripomienku, odkázala na kódex dobrej správnej praxe a zdôraznila, že zdvorilosť a ústretovosť k službám sú základnými normami pre zamestnancov Komisie. Tieto interpersonálne zručnosti sa často testujú vo výberových konaniach. Okrem toho, keď sa zamestnanci Komisie ujmú svojich povinností po prijatí do zamestnania, dostanú informácie o povinnostiach, ktoré sú v tejto súvislosti povinní dodržiavať. Komisia okrem toho vykonáva pravidelné činnosti, ako je organizovanie programov odbornej prípravy, etických dní a seminárov, s cieľom zvýšiť informovanosť svojich zamestnancov a podporiť dodržiavanie týchto pravidiel a zásad.

Pokiaľ ide o druhú pripomienku, Komisia zdôraznila, že predbežný výber a poradie pozorovateľov je vo výlučnej právomoci národných kontaktných miest. V súlade s návrhom ombudsmanky sa však Komisia usiluje o štandardizáciu postupov predbežného výberu na vnútroštátnej úrovni. Počas posledného polročného zasadnutia kontaktného miesta v Bruseli Komisia predložila národným kontaktným miestam odporúčania s cieľom posilniť konzistentnosť, integritu, transparentnosť a spravodlivosť celého výberového konania.

Ombudsman víta užitočné opatrenia Komisie v nadväznosti na jeho ďalšie pripomienky.

Vec 920/2010/VIK

Sťažovateľ viedol konzorcium, ktoré predložilo Komisii ponuku na vytvorenie systému registra poľnohospodárov v Kosove. Komisia ponuku zamietla, pretože zistila, že jeden z členov konzorcia (právnická osoba) nebol „so sídlom v“Európskej únii. Sťažovateľ nesúhlasil s výkladom tohto pojmu zo strany Komisie. V tejto súvislosti tvrdila, že informácie poskytnuté uchádzačom neboli v súlade so zásadou transparentnosti.

Ombudsman uzavrel vyšetrovanie dvoma kritickými poznámkami:

„V postupoch verejného obstarávania je pre administratívu osvedčenou administratívnou praxou jasne a jednoznačne stanoviť podmienky, ktoré musia žiadatelia spĺňať. V prejednávanej veci Komisia použila aspoň tri rôzne pojmy na objasnenie podmienky oprávnenosti, ktorú museli uchádzači splniť. Ani jeden z týchto pojmov nebol vymedzený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v uplatniteľných právnych predpisoch a ani nemal žiadny presný význam, ktorý by obvyklí obozretní uchádzači zjavne chápali rovnakým spôsobom. Ombudsmanka okrem toho zistila, že informácie poskytnuté v iných dokumentoch týkajúcich sa predmetného postupu verejného obstarávania sú neúplné a nekonzistentné.

Komisia nepredložila presvedčivé argumenty na podporu svojho názoru, že spoločnosť M nesplnila požiadavky oprávnenosti týkajúce sa miesta usadenia právnických osôb a stanovené v príslušných súťažných podkladoch.“

Ombudsmanka tiež uviedla túto ďalšiu poznámku:

„Vzhľadom na terminologický zmätok, ktorý odhalil tento prípad, a s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek možným nedorozumeniam v budúcnosti ombudsman považuje za užitočné vyzvať Komisiu, aby preskúmala dokumentáciu, ktorú poskytuje v súvislosti so svojimi postupmi verejného obstarávania, aby sa odstránila akákoľvek nepresnosť a terminologická nekonzistentnosť a aby sa zabezpečilo, že uchádzači budú jasne a jednoznačne informovaní o podmienkach oprávnenosti týkajúcich sa ich usadenia sa/založenia/registrácie/štátnej príslušnosti. Bolo by tiež užitočné, keby Komisia v súvislosti s týmto preskúmaním zabezpečila, aby takéto kľúčové pojmy v procese obstarávania boli jasne vymedzené buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo v dokumente, na ktorý jasne odkazuje a ktorý je ľahko prístupný.“

V odpovedi na ďalšiu pripomienku ombudsmana Komisia zdôraznila, že v novembri 2010 podnikla kroky na prepracovanie Praktickej príručky o zmluvných postupoch pre vonkajšie opatrenia EÚ (PRAG). Okrem toho vzhľadom na rozhodnutie ombudsmanky Komisia poukázala na to, že s radosťou prijme výzvu ombudsmanky na preskúmanie dokumentácie poskytnutej v rámci jej postupov verejného obstarávania, pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti, a najmä pojem usadenie sa/založenie/registrácia/štátna príslušnosť uchádzačov.

Pokiaľ ide o prvú kritickú poznámku, Komisia uznala a vyjadrila poľutovanie nad tým, že v súvislosti s podmienkou oprávnenosti boli použité rôzne pojmy rovnakého významu. S cieľom minimalizovať riziko nejasností v budúcnosti Komisia uviedla, že vydá pokyny delegáciám EÚ v rámci právomocí krajín zapojených do procesu rozširovania – konkrétne kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín – aby venovali väčšiu pozornosť zneniu použitému v súvislosti s podmienkami oprávnenosti počas prípravy súťažných podkladov.

Pokiaľ ide o druhú kritickú poznámku, Komisia trvala na svojom názore, že uskutočnila verejné obstarávanie správne a že verejný obstarávateľ bol oprávnený vylúčiť sťažovateľa. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, Komisia zopakovala argumenty, ktoré predložila v priebehu vyšetrovania ombudsmana a ktoré ombudsman naďalej považuje za nepresvedčivé. Komisia sa však zaviazala k systémovým zlepšeniam, ktoré znížia pravdepodobnosť výskytu nesprávneho úradného postupu zisteného v druhej kritickej poznámke v budúcnosti.

Následná odpoveď Komisie je celkovo uspokojivá v tom, že Komisia sľubuje systémové zlepšenia, ktoré by mali znížiť riziko výskytu podobného nesprávneho úradného postupu v budúcnosti.

Vec 1403/2010/(FS)GG

Vec 1403/2010/GG sa týkala údajného nesprávneho a včasného vybavovania žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania štátnej pomoci zo strany GR pre hospodársku súťaž. Komisia odpovedala sťažovateľovi v priebehu vyšetrovania ombudsmanky a ospravedlnila sa za oneskorenie, ku ktorému došlo. Pokiaľ ide o vec samu, Komisia sa odvolala na rozsudok Súdneho dvora vo veci Technische Glaswerke ^[23], podľa ktorého existovala „všeobecná domnienka, že zverejnenie dokumentov v administratívnom spise v zásade narúša ochranu cieľov vyšetrovacích činností“. Ombudsmanka poznamenala, že prístup prijatý Komisiou je v súlade s právom EÚ, ako ho vykladá Dvor audítorov. Ďalej sa domnieval, že sťažovateľ nepreukázal, že v spise Komisie boli dokumenty, na ktoré sa táto domnienka nevzťahovala a ktoré neboli zverejnené, alebo že existoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Poznamenal však, že je nepravdepodobné, že by žiadateľ bol niekedy schopný vyvrátiť uvedenú domnienku, pokiaľ nevie, ktoré dokumenty sú obsiahnuté v spise. Ombudsmanka preto s potešením poznamenala, že Komisia poskytla sťažovateľovi zoznam dokumentov v jej spise v tejto veci. Uviedol ďalšiu poznámku, v ktorej vyzval Komisiu, aby urobila to isté vo všetkých prípadoch, v ktorých mala v úmysle uplatniť uvedenú domnienku.

Komisia vo svojej replike zdôraznila, že nemá povinnosť vypracovať podrobné zoznamy dokumentov obsiahnutých v takýchto spisoch. Povinnosť stanovená v článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorej inštitúcia musí žiadateľovi pomôcť pri objasnení jeho žiadosti, ak nie je dostatočne presná, tiež neznamená takúto povinnosť.

Ombudsman si je vedomý toho, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť poskytnúť žiadateľom zoznam dokumentov v danom spise. Odpoveď Komisie však úplne ignoruje úvahy ombudsmana, ktoré boli jasne založené na myšlienke, že okrem zabezpečenia dodržiavania právnych povinností by sa Komisia mala snažiť byť nápomocná osobám, ktoré chcú uplatniť svoje základné právo na prístup k dokumentom. Ak by bolo vedenie záznamov Komisie primerané, na vyhovení návrhu ombudsmanky by sa vykonalo len málo práce alebo by sa nevykonala žiadna ďalšia práca. Ombudsmanka preto považuje odpoveď Komisie za znepokojujúcu, pretože je nielen neužitočná pre občanov, ale vyvoláva aj pochybnosti o tom, či príslušné útvary Komisie skutočne vedú primerané záznamy.

Komisia nespolupracovala s ombudsmanom v zásadnej otázke nastolenej v jeho ďalšej poznámke, konkrétne v tom, že by bolo v záujme dobrej správy vecí verejných poskytnúť predmetný zoznam.

Vec 1461/2010/(PL)MHZ

Komisia podpísala zmluvu s konzorciom (ďalej len „konzorcium“) na poskytovanie poradenských služieb pre projekt rekonštrukčných prác EÚ v Hondurase. Podpísala ďalšiu zmluvu s iným konzorciom na vykonanie uvedených prác. Projekt riadilo oddelenie zriadené Komisiou a prijímajúcou krajinou. Experti konzorcia zastávali najvyššie pozície v rámci oddelenia. Projekt zlyhal z dôvodu zlých rekonštrukčných prác a Komisia zastávala názor, že sťažovateľ (člen konzorcia) bol zmluvne zodpovedný za dohľad nad oddelením, a teda za rekonštrukčné práce. Odmietla preto vyúčtovať konečnú faktúru sťažovateľa až do výsledku auditov a vyšetrovaní, na základe ktorých by sa s konečnou platnosťou určilo, kto je zodpovedný za zlyhanie projektu. Okrem toho vypovedala svoju neskoršiu zmluvu s konzorciom, ktorá bola uzavretá s cieľom odstrániť nedostatky projektu. Komisia tak urobila, keď konzorcium odmietlo podpísať dodatok k tejto zmluve týkajúci sa nahradenia expertov. Komisia uviedla niekoľko zmluvných dôvodov uvedeného ukončenia.

Konzorcium sa sťažovalo ombudsmanovi, pričom tvrdilo, že Komisia nesprávne spravovala zmluvy a že jeho odmietnutie vyrovnať faktúry, ako aj ukončenie druhej zmluvy neboli odôvodnené.

Ombudsmanka zistila, že Komisia vo svojom stanovisku k tejto veci riadne vysvetlila, prečo mohla tvrdiť, že za výkonnosť oddelenia bolo zodpovedné konzorcium. Ombudsmanka takisto považovala za primerané vysvetlenie poskytnuté Komisiou, pokiaľ ide o jej názor, že očakávané výsledky technického auditu, ako aj finančného auditu a vyšetrovania úradu OLAF, ktoré prebiehali, opodstatňujú pozastavenie platby zostatku v súvislosti so zmluvou. Napokon, hoci ombudsman súhlasil s tým, že ukončenie druhej zmluvy bolo zmluvne odôvodnené, zastával názor, že Komisia jasne neuviedla správny zmluvný základ pre svoje rozhodnutie ukončiť ju. V tejto súvislosti uviedol kritickú poznámku.

Komisia informovala ombudsmana, že v plnej miere súhlasí s jeho zisteniami. Ubezpečila ho, že jeho útvary využívajú každú príležitosť na odbornú prípravu, aby pripomenuli úradníkom zodpovedným za prevádzku a správu zmlúv povinnosť Komisie odôvodniť svoje rozhodnutia, ako sa zdôrazňuje v kódexe dobrej správnej praxe.

Odpoveď Komisie je povzbudivá.

Prípad 1561/2010/FOR

Vec 1561/2010/FOR sa týkala údajného nesprávneho vyšetrovania Komisie, či Španielsko dodržiavalo environmentálne pravidlá EÚ. Španielsky občan tvrdil, že rozsiahly stavebný projekt poškodil prirodzený biotop Picrisa Willkommiiho, vzácnej rastliny nachádzajúcej sa len v blízkosti ústia rieky Guadiana v Španielsku. Ombudsmanka považovala odôvodnenie rozhodnutia Komisie uplatniť svoju diskrečnú právomoc uzavrieť prípad za primerané. Komisia v podstate vysvetlila, že pokračovanie konania o nesplnení povinnosti by nezabezpečilo lepšie ochranné opatrenia pre Picris Willkommii ako tie, ktoré už prijali alebo plánovali španielske orgány, ktoré súhlasili s prijatím rôznych ochranných opatrení. Ombudsman však uviedol ďalšiu pripomienku a vyzval Komisiu, aby sťažovateľov upozornila na všetky možné vnútroštátne opravné prostriedky v podobných prípadoch v budúcnosti.

Komisia odpovedala, že všetkých sťažovateľov informuje o práve domáhať sa nápravy na vnútroštátnej úrovni v potvrdení o prijatí ich sťažností. Komisia pripomína, že v súlade so svojím želaním viac sa zamerať na účinné nástroje na vnútroštátnej úrovni, keď sa v právnych predpisoch EÚ odkazuje na vnútroštátne postupy alebo kanály riešenia sporov, vždy ich uvádza sťažovateľom. Pri uzatváraní prípadu však Komisia nenaznačuje sťažovateľom všetky možné vnútroštátne opravné prostriedky, pretože jej tento druh informácií chýba. Členské štáty nie sú povinné informovať Komisiu o dostupných prostriedkoch nápravy a konkrétnych prípadoch, v ktorých sa uplatňujú. Okrem toho sa situácia, pokiaľ ide o nápravné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, môže líšiť v závislosti od celého radu faktorov, ktoré Komisia nepozná. Komisia však uviedla, že pokračuje v prebiehajúcom projekte týkajúcom sa prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prostredníctvom portálu elektronickej justície, ktorý bol spustený 16. júla 2011. Je k dispozícii nielen sťažovateľom, ale všetkým zainteresovaným osobám.

Ombudsman víta skutočnosť, že v reakcii na jeho ďalšiu pripomienku sa Komisia snaží zlepšiť situáciu podľa svojich najlepších schopností.

Vec 2127/2010/AN

Sťažovateľ pracoval pre štvrtý pilier Misie Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove (UNMIK), ktorej činnosti financovala EÚ prostredníctvom rozhodnutí o financovaní prijatých podľa príslušných nariadení EÚ. V predmetnom rozhodnutí o financovaní sa stanovilo, že finančné prostriedky EÚ by sa mohli použiť aj na priznanie retenčných prémií, t. j. prémií zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené v rámci piliera z dôvodu jeho zrušenia a ktorým nebolo ponúknuté alternatívne pracovné miesto.

Vyšetrovanie ombudsmanky v tejto veci sa týkalo možného nesplnenia povinnosti Komisie dohliadať na využívanie finančných prostriedkov štvrtým pilierom misie UNMIK. Komisia vo svojom stanovisku poskytla dostatočné vysvetlenia, aby preukázala, že vykonávala dohľad nad činnosťami piliera, a najmä nad jeho výdavkami, a že udržiavala pravidelnú komunikáciu s pilierom. Okrem toho, pokiaľ Komisia splnila svoje ciele a dodržiavala zásady práva EÚ, mohla by sa platne zdržať stanovenia konkrétnejších a podrobnejších pravidiel udeľovania predmetného bonusu, čím by sa takéto bonusy ponechali na uváženie piliera. Komisia sa napokon obrátila na vedenie piliera v súvislosti s obavami, ktoré vyjadril sťažovateľ, a uistila sa, že dodržala správne vnútorné postupy a požiadala o primerané právne poradenstvo týkajúce sa prípadu sťažovateľa, pričom v plnej miere dodržiavala zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

Ombudsman vydal ďalšiu pripomienku, v ktorej uviedol, že s cieľom vyhnúť sa falošným dojmom týkajúcim sa povahy a rozsahu jeho účasti v situáciách, ako je situácia opísaná sťažovateľom, by Komisia mohla zvážiť, že požiada svojich partnerov, aby vo svojich kontaktoch s tretími stranami jasne uviedli, že nie je zmluvnou stranou predmetných zmlúv a nemôže byť braná na zodpovednosť za zmluvné nedostatky.

Komisia vo svojej následnej odpovedi poukázala na to, že v oddiele 5.3 finančnej a administratívnej rámcovej dohody z 29. apríla 2003 uzavretej medzi Európskym spoločenstvom a Organizáciou Spojených národov sa uvádza, že „OSN je plne zodpovedná za koordináciu a vykonávanie všetkých zmluvných činností“. Potvrdzuje to aj príloha k rozhodnutiu Komisie (2007)2367 z 31. mája 2007 o financovaní štvrtého piliera od 1. júna 2007 do 31. januára 2008, v ktorej sa v oddiele 4.1 stanovuje, že „vedúci misie UNMIK bude zodpovedný za vykonávanie navrhovaných činností piliera IV“.

Komisia uznala, že v situáciách, v ktorých sa zdá, že Komisia je prima facie do veľkej miery zapojená, sa tretie strany môžu domnievať, že sú v priamom zmluvnom vzťahu s EÚ, a teda pod jej ochranou. Komisia preto plánuje spomenúť bod, ktorý uviedol ombudsman vo svojich pravidelných kontaktoch s Organizáciou Spojených národov, a v prípade potreby nastolí túto otázku so svojimi dodávateľmi. Komisia však nemôže prijať žiadnu povinnosť, pokiaľ ide o výsledok týchto opatrení.

Ombudsmanka víta užitočnú odpoveď Komisie v tomto prípade.

Vec 2360/2010/(PL)MHZ

Komisia sa rozhodla neuverejniť v úradnom vestníku rozhodnutie 774/2010 obsahujúce citlivé bezpečnostné informácie, ale namiesto toho zaslala toto rozhodnutie členským štátom, aby ho vykonali. Rozhodnutie bolo prijaté na základe vykonávacích právomocí Komisie stanovených v nariadení o bezpečnostnej ochrane civilného letectva (nariadenie č. 300/2008). Keďže rozhodnutím sa uložili povinnosti súkromným prevádzkovateľom nákladnej dopravy a bolo možné, že rôzne členské štáty nebudú šíriť obsah rozhodnutia rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, sťažovateľ sa sťažoval ombudsmanovi. Sťažovateľ tvrdil, že skutočnosť, že Komisia neodôvodnila neuverejnenie rozhodnutia v úradnom vestníku, je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Heinrich a v konečnom dôsledku by mohla narušiť hospodársku súťaž.

Komisia vo svojom stanovisku odôvodnila neuverejnenie rozhodnutia stručným odkazom na určité právne ustanovenia. Nezohľadnila relevantnosť nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom ^[24] ani nepreukázala, že právny základ pre neuverejnenie rozhodnutia možno nájsť v nariadení o bezpečnostnej ochrane civilného letectva. Keďže uvedený právny základ v skutočnosti existoval a sťažovateľ nepredložil pripomienky, ombudsman dospel k záveru, že ďalšie vyšetrovania neboli odôvodnené. Ďalej však poznamenal, že v budúcich prípadoch, v ktorých sa Komisia rozhodne neuverejniť svoje akty vydané na základe nariadenia č. 300/2008, by mala vypracovať odôvodnenie rovnocenné s odôvodnením, ktoré by poskytla v odpovedi na opakovanú žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom, čím by odôvodnila svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu na základe výnimky z dôvodu verejnej bezpečnosti uvedenej v nariadení č. 1049/2001. Toto odôvodnenie by sa mohlo buď uverejniť, alebo sprístupniť okamžite na požiadanie.

V nadväznosti na ďalšiu pripomienku Komisia uvítala rozhodnutie ombudsmanky. Zastával názor, že konal správne, vo verejnom záujme a v súlade so zavedenými pravidlami v oblasti bezpečnosti dokumentov. Komisia dodala, že v súlade s rozhodnutím 774/2010 členské štáty poskytnú prevádzkovateľom zo súkromného sektora, ktorí potrebujú poznať, prístup k potrebným informáciám a že zverejnenie týchto informácií by sa malo uskutočniť nediskriminačným a nenarúšajúcim spôsobom. V tejto súvislosti Komisia pripomenula členským štátom v regulačnom výbore pre bezpečnostnú ochranu letectva ich povinnosť neobmedzene zverejňovať právne predpisy citlivé z hľadiska bezpečnostnej ochrany tým prevádzkovateľom a subjektom, ktoré musia vykonávať bezpečnostné opatrenia.

Komisia uviedla, že v podobných prípadoch v budúcnosti, keď sa rozhodne neuverejniť akty prijaté na základe nariadenia č. 300/2008, bude odpoveď, ktorá sa má poskytnúť subjektu žiadajúcemu o uverejnenie, vychádzať z odôvodnenia podobného odôvodneniu vypracovanému pre žiadosti podľa nariadenia č. 1049/2001.

Odpoveď Komisie je konštruktívna. Prijala pripomienku ombudsmana a zaviazala sa, že v budúcnosti odôvodní neuverejnenie aktov prijatých na základe nariadenia č. 300/2008 poskytnutím odôvodnenia na základe nariadenia č. 1049/2001.

OI/4/2010/ELB

Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu sa týkalo spôsobu, akým inštitúcie EÚ, najmä Parlament, Rada a Komisia, riešia žiadosti predložené podľa služobného poriadku o nahradenie rozhodnutí, ktoré sú nezlučiteľné s vyvíjajúcou sa judikatúrou. Inštitúcie sa domnievali, že nemajú povinnosť preskúmať takéto rozhodnutia. Poukázali na to, že ak rozhodnutie nebolo napadnuté v zákonnej lehote, stáva sa konečným. Ďalej pripomenuli, že účinky súdneho rozhodnutia sú obmedzené na strany sporu, a uviedli, že súdne rozhodnutie uplatňujú na iné strany len za výnimočných okolností. Ombudsman uviedol ďalšiu pripomienku, podľa ktorej sa inštitúcia nemôže rozhodnúť preskúmať žiadosť podanú podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, ktorej cieľom je nahradiť konečné rozhodnutie novým rozhodnutím platným do budúcnosti, ktoré náležite zohľadňuje vývoj judikatúry. V súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných by inštitúcia mala pri výkone takejto rozsiahlej diskrečnej právomoci zohľadniť všetky relevantné faktory.

Komisia odpovedala, že žiadosti podľa článku 90 ods. 1 sa vždy skúmajú od prípadu k prípadu, pričom sa náležite zohľadňujú ich osobitné okolnosti, právne zásady a judikatúra. Uviedla, že na budúce veci zvyčajne uplatňuje zásady judikatúry Únie, a preto súhlasí s tým, aby z rozsudkov Súdneho dvora vyvodila všetky primerané závery. Pokiaľ ide o vyhlásenie ombudsmana, že administratíva môže vždy preskúmať, či by mala nahradiť jedno administratívne rozhodnutie iným, Komisia potvrdila, že starostlivo skúma prípustnosť a podstatu každej žiadosti podľa článku 90 ods. 1.

Komisia ďalej uviedla, že oceňuje, že ombudsmanka uznala svoju prax, pokiaľ ide o uplatňovanie možných výhod „prebiehajúcich“ súdnych konaní na všetkých úradníkov vrátane tých, ktorí nespochybnili príslušné rozhodnutia, čím sa zabránilo hromadným odvolaniam. Komisia sa tiež stotožňuje s názorom ombudsmana, že pri výkone svojej diskrečnej právomoci by mala starostlivo vyvážiť zásadu právnej istoty na jednej strane s úvahami týkajúcimi sa základných práv a zásady spravodlivosti na strane druhej. Uvádza, že je odhodlaná pokračovať vo výkone svojej diskrečnej právomoci v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a s náležitým ohľadom na základné práva zamestnancov.

Komisia napokon zdôrazňuje, že zásada právnej istoty bude mať vo všeobecnosti prednosť pred snahou jednotlivca dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie založené na zmene judikatúry. Konkrétne, ako už bolo podrobne uvedené v jeho stanovisku a ako potvrdila judikatúra, takáto žiadosť podľa článku 90 ods. 1 sa nemôže použiť na obchádzanie zákonných lehôt podľa článku 90 ods. 2.

Vo svojej odpovedi na ďalšiu pripomienku ombudsmana Parlament ubezpečil ombudsmana, že jeho príslušné útvary dôsledne dodržiavajú judikatúru a že zistenia ombudsmana náležite zohľadnia pri výkone svojich rozsiahlych právomocí voľného uváženia vymedzených v ďalšej pripomienke.

Rada neodpovedala.

Ombudsmanka v súvislosti so stanoviskom Komisie poznamenáva, že zásada právnej istoty bude mať vo všeobecnosti prednosť pred snahou jednotlivca dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie založené na zmene judikatúry. To znamená, že Komisia súhlasí so zásadou, že môže využiť svoju diskrečnú právomoc na preskúmanie prípadov vzhľadom na novú judikatúru. Komisia ďalej uvádza, že žiadosť podľa článku 90 ods. 1 nemožno použiť na obchádzanie zákonných lehôt podľa článku 90 ods. 2. Toto vyhlásenie by sa mohlo chápať tak, že osoba môže podať žiadosť podľa článku 90 ods. 1 a že je v právomoci inštitúcie na ňu reagovať. Ak sa však Komisia rozhodla odpovedať záporne, čím potvrdila konečné rozhodnutie, ktoré už existuje, alebo ak neodpovedala, Komisia sa domnieva, že osoba by nemala právo podať sťažnosť podľa článku 90 ods. 2. Toto stanovisko nie je v rozpore s ďalšou poznámkou.

Následné opatrenia v tomto prípade sú uspokojivé.

OI/5/2010/JF

Sťažovateľ, mimovládna organizácia (MVO) so sídlom v Damasku, sa sťažoval ombudsmanovi na Delegáciu EÚ v Sýrii (ďalej len "delegácia")[25]. Podľa sťažovateľa delegácia nezákonne zamietla jej žiadosti o viaceré ponuky sponzorované Komisiou. Ombudsmanka nenašla žiadne dôkazy, ktoré by mohli podporiť sťažnosť. Vzhľadom na platné pravidlá, najmä pokiaľ ide o finančnú kapacitu na úhradu finančného príspevku potrebného na realizáciu projektu, delegácia správne zamietla žiadosti sťažovateľa.

Bez ohľadu na túto skutočnosť ombudsmanka dospela k záveru, že delegácia bola v minulosti menej prísna, pokiaľ ide o finančnú spôsobilosť sťažovateľa. Ďalej zdôraznil ťažkosti, ktorým čelia mimovládne organizácie v tretích krajinách v dôsledku veľmi prísneho uplatňovania príslušných pravidiel. Pri uzatváraní prípadu adresoval Komisii ďalšiu pripomienku a vyzval ju, aby zvážila, ako by mohla takýmto mimovládnym organizáciám umožniť poskytnúť alternatívne dôkazy o ich finančnej spôsobilosti. Konkrétne uviedol, že Komisia by mohla uvažovať o tom, ako by mohla umožniť dôveryhodným žiadateľom z mimovládnych organizácií, ktorí v čase predloženia svojich žiadostí nemusia mať dostatok vlastných finančných prostriedkov, predložiť alternatívne dôkazy. Takéto dôkazy o financovaní by mohli zahŕňať podpísané záväzky od externých sponzorov a/alebo bankové záruky týkajúce sa ich finančnej spôsobilosti realizovať príslušné projekty sponzorované Komisiou.

Komisia vo svojej následnej odpovedi uviedla, že si je vedomá toho, že mnohí spoludarcovia podmieňujú svoj príspevok k príspevku EÚ, najmä ak EÚ financuje najväčšiu časť nákladov na akciu. Preto sa od žiadateľov vo všeobecnosti nevyžaduje, aby pri predkladaní žiadostí predložili akýkoľvek dôkaz o spolufinancovaní. Tieto dôkazy sú povinné predložiť len spolu so správou na výpočet konečnej sumy grantu na základe skutočných oprávnených nákladov a skutočných príjmov.

Ak má však Komisia na základe najnovších účtovných závierok žiadateľa, ako sa vyžaduje v príslušnej výzve na predkladanie návrhov, pochybnosti o jeho finančnej spôsobilosti realizovať daný projekt, môže požiadať o dodatočné dôkazy o zdrojoch dostatočných na zachovanie jeho činnosti počas projektu a na prispievanie k jeho financovaniu. Tieto alternatívne dôkazy môžu mať formu podpísaných záväzkov od externých zadávateľov, ako to navrhol ombudsman vo svojej ďalšej poznámke. Komisia potom bude môcť „na dôveryhodnom základe“skontrolovať, či budú k dispozícii potrebné finančné zdroje.

Komisia vyjadrila niekoľko výhrad v súvislosti s bankovými zárukami. Ďalej poukázala na to, že musí zabezpečiť, aby sa navrhované opatrenie vykonalo v celom rozsahu a aby sa získali výhody vyplývajúce z príslušného projektu. Ak požadované spolufinancovanie nie je k dispozícii alebo ak má príjemca počas vykonávania akcie nedostatok finančných prostriedkov, nebude dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie všetkých činností a očakávané výsledky sa nedosiahnu. To by predstavovalo plytvanie verejnými prostriedkami, a preto by sa mu malo za každú cenu zabrániť. Následné konanie vo veci vymáhania, ktoré by Komisia musela začať, by ešte viac zhoršilo situáciu príjemcu a viedlo by k jeho konkurzu. Práve z týchto dôvodov musí Komisia identifikovať riziká počas hodnotiaceho postupu a zamietnuť žiadateľov s nedostatočnou finančnou kapacitou. Okrem toho sa v pravidlách vykonávania nariadenia o rozpočtových pravidlách jasne uvádza finančná spôsobilosť ako jedno z kritérií, ktoré treba splniť pri predkladaní žiadosti.

Komisia napokon berie do úvahy, že je potrebné, aby žiadatelia neboli v prevažnej miere závislí od finančných prostriedkov EÚ, a to dôkladným porovnaním výšky požadovaných grantov a príjmov žiadateľov. Dôveryhodné mimovládne organizácie bez vlastných dostatočných finančných prostriedkov by mali skôr požiadať o menšie granty, konkrétne o granty do 25 000 EUR, ak verejný obstarávateľ nepožaduje iné dokumenty na podporu ich finančnej spôsobilosti ako čestné vyhlásenie.

Ombudsmanka víta uznanie Komisie, že externí sponzori môžu ponúknuť záväzky, pokiaľ ide o finančnú spôsobilosť žiadateľov. Takisto považuje výhrady Komisie k bankovým zárukám za primerané. Následná odpoveď je celkovo uspokojivá.

Prípad 49/2011/AN

Vec 49/2011/AN sa týkala skutočnosti, že Komisia nezačala konanie o nesplnení povinnosti proti Španielsku na základe sťažnosti, ktorá bola založená na zisteniach Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru. Sťažovateľ sa obrátil na výbor po tom, ako jeho nesúhlas s priemyselnými projektmi, ktoré údajne poškodzovali životné prostredie, vyvolal reakcie príslušných verejných orgánov, čo podľa jeho názoru predstavovalo obťažovanie.

Ombudsmanka nezistila žiadny prípad nesprávneho úradného postupu Komisie pri riešení problému obťažovania. Takisto dospel k záveru, že nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, pokiaľ ide o odôvodnenie Komisie, prečo nezačala konanie o nesplnení povinnosti. Uviedol však ďalšiu poznámku, v ktorej naznačil, že Komisia nielen včas informuje sťažovateľa o konečnom výsledku svojho prebiehajúceho vyšetrovania týkajúceho sa záležitostí životného prostredia v Španielsku, ale aj o každom novom kroku prijatom v súvislosti s týmto vyšetrovaním. Komisia by tak konala v súlade s bodom 7 svojho oznámenia Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva ^[26] a zároveň by konala konštruktívne a ústretovo voči občanom. Podľa neho by to bol príklad dobrej správy vecí verejných.

Komisia zaslala sťažovateľovi list, v ktorom opísala všetky kroky podniknuté v rámci príslušného konania o porušení povinnosti a informácie, ktoré zohľadnila pri svojom posúdení tohto konania. Komisia uviedla, že jedným z prvkov, ktoré zohľadnila, bolo rozhodnutie ombudsmana o prípade sťažovateľa. Komisia ďalej vysvetlila, že jej posúdenie neodhalilo žiadne porušenie práva EÚ Španielskom, hoci konkrétny prípad sťažovateľa, ktorý bol predmetom oznámenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru a sťažnosti na porušenie, bol poľutovaniahodný. Komisia preto informovala sťažovateľa o svojom zámere ukončiť konanie a vyzvala ho, aby v tejto súvislosti predložil svoje pripomienky do jedného mesiaca od doručenia listu Komisie.

Komisia sťažovateľovi podrobne vysvetlila svoj postup. Pri posudzovaní konania vo veci porušenia právnych predpisov zohľadnila aj zistenia ombudsmana.

Vec 409/2011/RT

Bývalý úradník Komisie v sťažnosti adresovanej ombudsmanovi tvrdil, že Komisia riadne neodôvodnila svoje rozhodnutie neuhradiť mu výdavky na sťahovanie druhýkrát. Ombudsman nezistil prípad nesprávneho úradného postupu. Navrhol však, že ak úradník pôsobiaci v tretej krajine ukončí svoju službu a zároveň odíde do dôchodku, Komisia by mu mohla pripomenúť, že žiadosť o náhradu výdavkov na sťahovanie na iné miesto, ako je miesto jeho pôvodu, zabráni následnej druhej náhrade výdavkov na sťahovanie na miesto pôvodu. Ombudsman v tejto súvislosti uviedol ďalšiu pripomienku.

Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že táto otázka teraz patrí do pôsobnosti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá je zodpovedná za informovanie svojich zamestnancov o kritériách náhrady výdavkov na sťahovanie. Komisia prisľúbila, že o ďalšej poznámke ombudsmanky bude informovať ESVČ.

Ombudsmanka požiada ESVČ o následné opatrenia v tomto prípade.

Vec 427/2011/MHZ

V nariadení (ES) č. 2187/2005 o ochrane zdrojov rybolovu vo vodách Baltského mora, Beltov a Øresundu prostredníctvom technických opatrení (ďalej len „nariadenie“) sa od Komisie vyžaduje, aby do 1. januára 2008 zabezpečila vedecké posúdenie účinkov používania najmä žiabroviek, viacstenných žiabroviek a zakliesňovacích sietí na veľrybotvaré cicavce a aby sa jeho zistenia predložili Európskemu parlamentu a Rade. Komisia požiadala vedecký inštitút (ICES), aby vykonal toto posúdenie, ale vedecký inštitút to nemohol urobiť z dôvodu chýbajúcich relevantných správ o náhodných úlovkoch veľrybotvarých cicavcov. Tieto správy mali členské štáty predložiť Komisii podľa iného nariadenia (nariadenie č. 812/2004). Komisia preto Parlamentu a Rade oznámila, že vedecké posúdenie nebolo možné vykonať. Sťažovateľ, poľský rybár, tvrdil, že v dôsledku toho Komisia nesplnila svoju povinnosť podľa nariadenia a obrátila sa na ombudsmana.

Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia neodôvodnila, prečo nevyužila všetky prostriedky, ktoré mala k dispozícii na zabezpečenie vnútroštátneho súladu s nariadením č. 812/2004, a teda neposkytla vedeckému ústavu potrebné údaje na posúdenie požadované nariadením. Vysvetlila, že formát, ktorý členské štáty používajú na podávanie správ, nie je primeraný a že v roku 2009 Komisia navrhla nový formát. Ombudsman sa čudoval, prečo Komisia dlho pred 1. januárom 2008 nepracovala na štandardnom formáte podávania správ, ktorý by v rozumnej miere mohol uľahčiť včasné predkladanie riadnych národných správ, ako sa vyžaduje v nariadení 812/2004. Ombudsmanka sa domnievala, že nekonanie Komisie včas predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti vydal kritickú pripomienku.

Komisia vo svojej následnej odpovedi uznala, že nedodržala termín 1. januára 2008 stanovený v nariadení. Komisia zopakovala, že to bolo preto, lebo príslušné údaje, konkrétne údaje požadované nariadením 812/2004, zaslali členské štáty vo formáte, v ktorom chýbali podrobné informácie. Vysvetlila tiež, že členské štáty čelili ťažkostiam pri vykonávaní nariadenia č. 812/2004. S cieľom identifikovať tieto osobitné ťažkosti a spôsoby ich riešenia Komisia zorganizovala v roku 2009 seminár. Seminár odhalil, že úroveň presnosti údajov požadovaná v nariadení 812/2004 je veľmi ambiciózna a v niektorých prípadoch zriedkavých druhov ulovených ako vedľajší úlovok môže byť dokonca nemožné ju dosiahnuť. Komisia sa pokúsila riešiť tento problém vyhlásením verejnej výzvy na predkladanie ponúk na zber údajov o vedľajších úlovkoch veľrybotvarých cicavcov v Baltskom mori, Kattegate a Sounds, ale neboli prijaté žiadne žiadosti. V roku 2011 príslušný vedecký inštitút potvrdil, že sviňucha tuponosá v Baltskom mori je naďalej kriticky ohrozená a že sú potrebné ďalšie zmierňujúce opatrenia pre sviňuchu tuponosú v Baltskom mori. V oznámení vydanom v septembri 2011 Komisia uviedla, že zlepšené zmierňujúce opatrenia by sa mohli začleniť do nových technických opatrení, ktoré sa vypracujú v rámci reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Tým sa stanoví rozsah, ciele a cieľové hodnoty, ktoré sa majú splniť v súvislosti s vedľajším úlovkom veľrybotvarých cicavcov, a členské štáty budú mať možnosť prijať osobitné opatrenia pre konkrétne druhy rybolovu. Komisia dospela k záveru, že požiadavky na monitorovanie by sa mohli začleniť do rámca pre zber údajov.

Pokiaľ ide o zistenie ombudsmana, že Komisii nič nebránilo v tom, aby v dostatočnom predstihu pred 1. januárom 2008 poskytla štandardný formát správ členských štátov, ktorý by v rozumnej miere mohol uľahčiť včasné predkladanie riadnych národných správ, ako sa vyžaduje podľa nariadenia 812/2004, Komisia vysvetlila, že spolu s príslušnými vedeckými inštitútmi dokončila spoločný formát správ v roku 2008. Účastníci uvedeného seminára podporili používanie tohto formátu v národných správach za rok 2009. V máji 2010 sa Výbor pre rybolov a akvakultúru dohodol, že členské štáty by ho mali používať od uvedeného dátumu. Najnovšie hodnotenie bolo vykonané v roku 2012. Zistilo sa, že všetky príslušné členské štáty teraz používajú štandardný formát vykazovania. Okrem toho predmetný vedecký inštitút preskúmal všetky údaje, ktoré teraz zhromaždili členské štáty, a vytvoril databázu obsahujúcu všetky tieto informácie.

Komisia podrobne vysvetlila opatrenia, ktoré prijala na riešenie problému identifikovaného ombudsmanom, a ďalej vysvetlila, že v súčasnosti sú členské štáty schopné poskytnúť požadované údaje, pretože disponujú primeraným štandardným formátom na podávanie správ, ktorý Komisia medzičasom prijala. V dôsledku toho sa teraz môže vykonať vedecké posúdenie účinkov používania najmä žiabroviek, viacstenných žiabroviek a zakliesňovacích sietí na veľrybotvaré cicavce.

Vec 489/2011/(GRK)MHZ

Vec 489/2011/MHZ sa týkala sedemmesačného oneskorenia, ktoré Komisia nebola schopná odôvodniť v reakcii na pripomienky sťažovateľa vo veci porušenia právnych predpisov. Ombudsmanka však zistila, že Komisia poskytla príkladné odôvodnenie v listoch zaslaných priamo sťažovateľovi, o ktoré sa opieralo jej rozhodnutie uzavrieť prípad. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že Komisia bude dodržiavať zásady dobrej správy vecí verejných, ak po tom, ako sťažovatelia predložia pripomienky k jej oznámeniu, že má v úmysle uzavrieť spis vo veci porušenia právnych predpisov, dospeje v primeranej lehote ku konečnému rozhodnutiu. Ak dôjde k oneskoreniam, Komisia by mala vysvetliť prečo a v prípade potreby sa ospravedlniť.

Komisia najprv poďakovala ombudsmanovi za to, že sťažovateľovi vyjadril spokojnosť s kvalitou vysvetlení Komisie. Komisia pripustila, že v jej predbežnej odpovedi, ako aj v ostatných listoch zaslaných sťažovateľovi po predložení jeho pripomienok (alebo dodatočných informácií) sa neposkytli vysvetlenia ani ospravedlnenia za oneskorenú odpoveď Komisie. Hoci Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že neposkytla vysvetlenia a ospravedlnenie za oneskorenú odpoveď, uviedla, že v danom prípade je potrebné nájsť primeranú rovnováhu medzi presnosťou analýzy okolností prípadu a uplatniteľných právnych ustanovení a rýchlosťou tejto analýzy. Podľa Komisie by bol sťažovateľ viac ovplyvnený nezrovnalosťou v analýze ako oneskorením v konaní.

Komisia ubezpečila ombudsmana, že v budúcnosti vynaloží maximálne úsilie na to, aby v prípade oneskorenia v druhej fáze vybavovania sťažnosti boli dôvody takéhoto oneskorenia a ospravedlnenia v prípade potreby zahrnuté do korešpondencie so sťažovateľom.

Komisia sa ospravedlnila za oneskorenie v tomto prípade a ubezpečila ombudsmana, že v budúcnosti zahrnie ospravedlnenia a dôvody prípadného oneskorenia do korešpondencie so sťažovateľmi zaslanej po tom, ako sťažovateľ predloží pripomienky k zámeru Komisie uzavrieť spis o porušení povinnosti. To je veľmi vítané.

3. Súdny dvor EÚ

Pozri vec 3018/2009/(TN)(TS)TN v časti „Hviezdne prípady“.

4. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)

Vec 1251/2009/(CK)ANA

Táto vec sa týka informácií, ktoré úrad EPSO poskytuje uchádzačom vo verejných výberových konaniach. Ombudsman začal vyšetrovanie údajného neposkytnutia dostatočne odôvodneného vysvetlenia sťažovateľovi, pokiaľ ide o výsledky jeho písomného testu úradom EPSO. Úrad EPSO sa vo svojom stanovisku zaoberal argumentmi sťažovateľa a poskytol vážené rozdelenie výkonnosti sťažovateľa na základe kritérií výberového konania. Ombudsmanka ďalej poznamenala:

„Pre úrad EPSO je osvedčeným administratívnym postupom zabezpečiť, aby hodnotiaci hárok, ktorý používa výberová komisia vo fáze písomného testu verejného výberového konania, obsahoval a) podrobný rozpis bodov udelených za každé hodnotiace kritérium a b) informácie o váhe, ktorú výberová komisia uplatňuje na každé hodnotiace kritérium.“

Vo svojej následnej odpovedi EPSO poukázal na to, že predmetné verejné výberové konanie bolo uverejnené v roku 2007 a bolo organizované v roku 2008. Po prijatí rozvojového programu úradu EPSO úrad EPSO vykonal zmeny v organizácii verejných výberových konaní, ktoré už predložil ombudsmanovi. Úrad EPSO rozpracoval povahu nového postupu a zameral sa na spôsob, akým sa hodnotenie uskutočňuje v hodnotiacom centre v rámci nového režimu. Úrad EPSO takisto zdôraznil úlohu pasu kompetencií.

Pokiaľ ide o informácie, ktoré majú uchádzači k dispozícii v rámci nového postupu, EPSO poznamenal, že uchádzači dostávajú informácie, ktoré sa ich priamo a individuálne týkajú. Vo fáze CBT (počítačový test) dostanú uchádzači nielen rozpis bodov, ale aj odpovede, ktoré si vybrali, spolu so správnymi odpoveďami na otázky. Pokiaľ ide o hodnotiace centrum, uchádzači získajú celkové hodnotenie za každú zo všeobecných a osobitných schopností, ktoré sa hodnotia, a kópiu svojho pasu schopností. Uchádzači môžu na požiadanie dostať kópiu svojich písomných skúšok.

EPSO poukázal na to, že v rámci predchádzajúceho režimu dostávali uchádzači obmedzenejšie informácie. Pokiaľ ide o nový režim, úrad EPSO poukázal na to, že pas kompetencií je užitočným nástrojom nielen pre uchádzačov, ale aj pre inštitúcie. Títo uchádzači dostanú kópiu pasu spôsobilosti úspešných uchádzačov. 

Ombudsmanka pripomína, že vyšetrovanie v tejto veci sa týkalo informácií, ktoré mali uchádzači k dispozícii o svojom výkone v písomných testoch podľa predtým platného systému, ktorým sa riadili výberové konania EÚ. V tejto súvislosti sa v ďalšej poznámke ombudsmana odráža záväzok úradu EPSO poskytnúť uchádzačom podrobný rozpis bodov a váh, ktoré výberová komisia uplatňuje na každé hodnotiace kritérium. Úrad EPSO poskytuje podrobnú odpoveď na otázku dostupných informácií uchádzačom vo verejných výberových konaniach v rámci nového režimu vrátane fázy CBT a hodnotiaceho centra. Pokiaľ ide konkrétne o informácie týkajúce sa hodnotenia všeobecných schopností a osobitných schopností uchádzačov v hodnotiacom centre, úrad EPSO sa zaoberá otázkou bodov udelených za každú schopnosť a váhou každého bodu v hodnotení uchádzačov. Hoci by vecné hodnotenie odpovede úradu EPSO bolo predčasné, úrad EPSO sa jednoznačne stotožňuje s odôvodnením ombudsmana, ktoré viedlo k ďalšej poznámke. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odpoveď úradu EPSO uspokojivá.

Pokiaľ ide o hodnotenie osobitných schopností uchádzačov v hodnotiacom centre, v odpovedi úradu EPSO nebolo jasné, či sa v rámci každého hodnotiaceho kritéria a podkritéria prideľujú samostatné známky a aká je váha týchto známok v celkovom hodnotení pre každú schopnosť. Tento nedostatok jasnosti sa rieši v následných opatreniach úradu EPSO k prípadu 14/2010/ANA.

Následné opatrenia úradu EPSO sú celkovo uspokojivé.

Vec 2179/2009/(TS)ELB

Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní organizovanom úradom EPSO (EPSO/AD/116/08). V písomných testoch nedosiahla dostatočné výsledky, a preto nebola pozvaná na ústnu skúšku. Požiadala úrad EPSO, aby jej poskytol prístup k jej testovacím dokumentom a príslušným hodnotiacim hárkom. Požiadala tiež výberovú komisiu, aby preskúmala jej výsledky v testoch. Výberová komisia následne potvrdila jej výsledky. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že oneskorené zaslanie dokumentov o testoch a hodnotiacich hárkov zo strany úradu EPSO jej bránilo v tom, aby požiadala o preskúmanie svojich testov.

Úrad EPSO pripustil, že jeho odpovede na žiadosti sťažovateľa o dokumenty boli oneskorené. Poznamenala však, že výberová komisia vykonala dve preskúmania písomných testov sťažovateľky a potvrdila jej známky. Dospela k záveru, že sťažovateľka nebola zbavená práva požiadať o preskúmanie svojich testov.

Ombudsmanka poznamenala, že testovacie dokumenty a hodnotiace hárky nie sú tajné a že ich sprístupnenie uchádzačom nemá vplyv na utajenie postupov výberových komisií. Poukázal na judikatúru súdov Únie týkajúcu sa rozhodnutí výberovej komisie a zverejnenia známok uchádzačov vo výberových konaniach. V tejto súvislosti ombudsmanka uviedla, že sprístupnenie dokumentov uchádzačom je výsledkom potreby zosúladiť utajenie rokovaní výberovej komisie s povinnosťou odôvodnenia. V dôsledku toho, keď sú uchádzači informovaní o výsledkoch testov, úrad EPSO by mal na žiadosť uchádzača automaticky poskytnúť prístup k dokumentom, ktoré sú oprávnení získať. V tejto súvislosti preto uviedol ďalšiu pripomienku. Ombudsmanka takisto kritizovala úrad EPSO za neskorú odpoveď na žiadosti sťažovateľa o dokumenty. Napokon sa domnieval, že sťažovateľka vo svojej sťažnosti adresovanej ombudsmanovi nepredložila žiadne odôvodnené argumenty založené na dokumentoch, ktoré jej EPSO zaslal, ktoré by odôvodňovali nové preskúmanie jej testov. Preto sa domnieval, že ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu prípadu nie je odôvodnené.

Úrad EPSO vo svojej odpovedi na pripomienky ombudsmana uviedol, že už vo svojom stanovisku k tejto veci pripustil, že pri odpovedi na žiadosť sťažovateľa o dodatočné informácie sa vyskytli problémy. Úrad EPSO uznal, že predložil dokumenty, na ktoré mal sťažovateľ nárok, neskoro, a ospravedlnil sa za to. Úrad EPSO požiadal sťažovateľa, aby prijal jeho ospravedlnenie.

EPSO ďalej vysvetlil, že v prejednávanej veci sťažovateľka dostala všetky dokumenty, na ktoré mala nárok: známky z jej písomných testov a), b) a c); jej odpovede a správne odpovede na test (a); hodnotiace hárky testov b) a c); a jej skúšobné dokumenty b) a c). Musela si ich však vyžiadať. Úrad EPSO poznamenal, že sťažnosť sa týkala verejného výberového konania EPSO/AD/116/08, ktoré bolo uverejnené a zorganizované v roku 2008. Upozornila ombudsmana na skutočnosť, že od roku 2010 a podľa rozvojového programu úradu EPSO sa výberové konanie upravilo, ako to vyplýva z oznámení o výberových konaniach a príručky pre verejné výberové konania. Podľa novej príručky pre verejné výberové konania uchádzači automaticky získajú celkové hodnotenie za každú posudzovanú kompetenciu a pas kompetencií. V pase kompetencií sú zhrnuté silné a slabé stránky uchádzača pre každú oblasť kompetencií a uvádza sa v ňom zodpovedajúce skóre, ktoré uchádzač získal. Údaje sa zhromažďujú prostredníctvom rôznych cvičení hodnotiaceho centra. Pas kompetencií však neposkytuje skóre podľa výkonu. Uchádzači takisto automaticky dostanú výsledky počítačových testov, ako aj odpovede na tieto testy a správne odpovede. Znenie otázok a odpovedí sa uchádzačom nezverejňuje. Uchádzači musia okrem toho požiadať o kópiu svojich odpovedí v písomných/praktických testoch.

Následné opatrenia úradu EPSO sú v tomto prípade uspokojivé.

Prípad 2470/2009/(TS)TN

Sťažnosť sa týka vybavovania žiadosti o informácie úradom EPSO. Sťažovateľ konkrétne tvrdil, že EPSO neodôvodnil svoje odmietnutie informovať ho o počte uchádzačov pozvaných na ústnu skúšku, na ktorej sa mal zúčastniť. V kritickej poznámke ombudsmanka poznamenala, že EPSO v súlade s článkom 18 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe neposkytol dostatočne jasné vysvetlenie, prečo nebolo možné poskytnúť informácie o počte uchádzačov pripustených do ďalšej fázy výberového konania. V ďalšej poznámke uviedol, že ak EPSO dostane žiadosť o informácie týkajúce sa výberového konania a tieto informácie sú už k dispozícii v príslušnom oznámení o výberovom konaní, a preto nie sú uverejnené na internetovej stránke EPSO, bolo by vhodné, aby EPSO odkázal dotknutú osobu na oznámenie o výberovom konaní, a nie len uviedol, že požadované informácie nie sú uverejnené na jeho internetovej stránke.

Úrad EPSO odpovedal, že zavedením výberových konaní nového štýlu sa na jeho webovom sídle uverejňujú tieto informácie o každom výberovom konaní:

Kroky, pre ktoré sa poskytujú informácie

– Počet (validovaných) prihlášok – nespracované údaje podľa odboru, platovej triedy, jazyka a/alebo možnosti (v závislosti od výberového konania).

Rezervačné obdobie pre vstupné testy – len ak je rovnaké pre všetkých uchádzačov.

- Počítačové vstupné testovacie obdobie.

Uverejnenie výsledkov vstupných testov na používateľských kontách EPSO uchádzačov.

Zverejňovanie výsledkov prijímania.

- Prahová hodnota pre prijatie (body CBT).

– Prahová hodnota pre prijatie (preverovateľ talentov – 1 ^st round) – ak sa uplatňuje.

– Prahová hodnota pre prijatie (preverovateľ talentov – 2. ^kolo) – ak sa uplatňuje.

Mená členov výberovej komisie.

- Pozvánka na prípadovú štúdiu uverejnenú na používateľských kontách EPSO uchádzačov a dátum(-y) prípadovej štúdie.

hodnotiace centrum v Bruseli/Luxembursku od dd. mm. rr do dd. mm. rr.

- Pozvánka do hodnotiaceho centra uverejnená na používateľských kontách EPSO uchádzačov vrátane počtu pozvaných uchádzačov.

Uverejnenie výsledkov hodnotiaceho centra a konečného výberového konania na používateľských kontách EPSO uchádzačov.

- Počet uchádzačov na rezervnom zozname podľa odboru, platovej triedy, jazyka a/alebo možnosti.

Prahová hodnota, ktorá sa má zahrnúť do rezervného zoznamu.

Rezervný zoznam.

Úrad EPSO je preto presvedčený, že problémy, ako sú tie, ktoré sú základom tejto sťažnosti, sa v budúcnosti nebudú opakovať.

Ombudsmanka súhlasí s tým, že nárast informácií, ktoré úrad EPSO automaticky poskytuje v súvislosti s verejnými výberovými konaniami, znamená, že problém, ktorý je predmetom tejto sťažnosti, sa v budúcnosti vyskytne s menšou pravdepodobnosťou.

Prípad 14/2010/ANA

Vec 14/2010/ANA umožnila ombudsmanovi preskúmať zdanlivo protichodné povinnosti úradu EPSO na jednej strane odôvodniť svoje rozhodnutia a na druhej strane chrániť dôvernosť konaní výberovej komisie. Ombudsman pripomenul, že tieto povinnosti predstavujú vyvážený kompromis v rozhodnutí úradu EPSO, ktoré prijal na základe vyšetrovania z vlastného podnetu týkajúceho sa transparentnosti postupov prijímania zamestnancov v EÚ, poskytnúť v hodnotiacom hárku rozpis bodov podľa hodnotiacich kritérií a čiastkových kritérií, ktoré používa výberová komisia. Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad tým, že výberová komisia neposkytla takéto rozdelenie v danom prípade. V kritickej poznámke uviedol, že úrad EPSO neprijal opatrenia na zabezpečenie toho, aby výberová komisia poskytla rozpis bodov na záverečnom hodnotiacom hárku pre daný test.

Úrad EPSO vo svojej následnej odpovedi poukázal na to, že predmetné verejné výberové konanie bolo uverejnené v roku 2008 a týka sa konkrétne hodnotiaceho hárku, ktorý výberová komisia vypracovala pre prekladové testy. Tento hodnotiaci hárok stanovoval celkovú známku, ktorá bola udelená uchádzačom na základe hodnotiacich kritérií, ktoré predtým stanovila výberová komisia, a pripomienok týkajúcich sa chýb v preklade, ku ktorým došlo. Vzhľadom na to, že výberová komisia neudelila body za každé z hodnotiacich kritérií, ktoré stanovila, hodnotiaci hárok neobsahoval rozpis celkového hodnotenia.

Pokiaľ ide o verejné výberové konania pre právnikov lingvistov, odpoveď úradu EPSO sa zaoberala aj informáciami, ktoré mali uchádzači k dispozícii v rámci jeho nového režimu pre verejné výberové konania, vrátane CBT (počítačové testy) a fázy hodnotiaceho centra. Uchádzači dostanú prostredníctvom pasu schopností informácie týkajúce sa hodnotenia všeobecných aj osobitných schopností v hodnotiacom centre vrátane bodov udelených za každú kompetenciu a váhy každej známky v hodnotení uchádzačov.

Uvedené všeobecné vyhlásenie sa vzťahuje aj na hodnotenie osobitnej spôsobilosti prekladu, uviedol úrad EPSO. V skutočnosti, pokiaľ ide o osobitnú spôsobilosť prekladu, pas spôsobilosti obsahuje známky udelené za každé kritérium a pripomienky výberovej komisie. Výberová komisia okrem toho vypracuje hodnotiaci hárok pre prekladové testy, v ktorom uvedie kritériá, na základe ktorých test ohodnotila, a body pridelené za každé kritérium. To pomáha objasniť, či hodnotenia konkrétnych schopností uchádzačov v hodnotiacom centre obsahujú známky za každé hodnotiace kritérium a podkritérium, ako aj váhu týchto známok v celkovom hodnotení každej spôsobilosti [pozri vec 1251/2009/(CK)ANA].

Ombudsmanka víta skutočnosť, že úrad EPSO sa zaoberal odôvodnením, ktoré viedlo k kritickej poznámke v tomto prípade. Z odpovede úradu EPSO vyplýva, že úroveň informácií poskytovaných v rámci nového režimu uchádzačom vo verejných výberových konaniach pre právnikov lingvistov je v súlade so záväzkom úradu EPSO voči ombudsmanovi v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu OI/5/2005/PB.

Vec 1220/2010/(VL)BEH

Vec 1220/2010/BEH sa týkala údajne nesprávnych informácií v online prihláške úradu EPSO, podľa ktorých mohli uchádzači pri odpovediach na jednotlivé pododdiely použiť najviac 4 000 znakov, pokiaľ ide o dôvody podania prihlášky. Ombudsmanka zistila, že informácie uvedené v nemeckej verzii formulára boli skutočne nesprávne a mohli by uchádzačov uviesť do omylu. Zároveň dospel k záveru, že EPSO tým, že uchádzačom poskytol možnosť informovať o problémoch, s ktorými sa stretli, a tým, že na svojej internetovej stránke uverejnil aktualizované informácie o maximálnom počte znakov, prijal vhodné opatrenia na opravu chyby. Pokiaľ ide o aktualizované informácie uvedené na webovom sídle úradu EPSO, ombudsmanka uviedla túto ďalšiu poznámku:

„Pokiaľ tak ešte neurobil, úrad EPSO by mohol zvážiť začlenenie informácií o maximálnom počte dostupných znakov do nemeckej verzie príslušných prihlášok. Pokiaľ je to potrebné, to isté by sa mohlo urobiť s ostatnými jazykovými verziami príslušných formulárov žiadostí.“

Úrad EPSO vo svojej následnej odpovedi uviedol, že uchádzači, ktorí sa chcú prihlásiť do verejného výberového konania, musia vopred nahliadnuť do „Príručky na podávanie prihlášok online“(ďalej len „príručka“) na jeho webovom sídle. Úrad EPSO vysvetlil, že príručka obsahuje informácie o maximálnom počte dostupných znakov vo vzťahu k rôznym poliam formulára prihlášky. Pokiaľ ide o odbornú prax uchádzača, v príručke sa uvádza, že v oddiele „Povaha povinností“ sa môže pre každú prax použiť najviac 1 500 znakov vrátane medzier a špeciálnych znakov (napríklad „ä“, „ö“ a „ü“). V príručke sa stanovuje analogické obmedzenie pre oddiel o motivácii uchádzača (maximálne 2 000 znakov pre každý pododdiel) a Talent Screener (maximálne 4 000 znakov). Úrad EPSO sa domnieval, že informácie uverejnené na jeho webovom sídle v plnej miere zohľadňujú obavy vyjadrené ombudsmankou.

Ombudsman pripomína, že vo svojej ďalšej poznámke vyzval úrad EPSO, aby zvážil sprístupnenie informácií o maximálnom počte znakov v prihláške. Z odpovede úradu EPSO nevyplýva, že príslušné informácie boli sprístupnené v samotnom prihláške. Úrad EPSO namiesto toho odkazuje na príručku. Ombudsmanka poznamenáva, že na online portáli pre žiadateľov sa príručka označuje ako „základné čítanie“. Okrem toho online portál poskytuje žiadateľom tieto pokyny: „Pred začatím online prihlášok si musíte prečítať nasledujúce dokumenty a súhlasiť s podmienkami výberového konania.“Zoznam dokumentov, ktoré nasledujú po tejto vete, obsahuje príručku. Vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že EPSO poskytnutím príslušných informácií v príručke podnikol určité kroky, aby zabezpečil, že uchádzači budú informovaní o maximálnom počte znakov, ktoré môžu použiť. Treba však poznamenať, že EPSO následne spresnil, že informácie uvedené v samotnom prihláške neobsahujú odkaz na skutočnosť, že maximálny počet znakov zahŕňa medzery a špeciálne znaky.

Ombudsmanka poznamenáva, že hoci sa od žiadateľov vyžaduje, aby si pred podaním žiadosti prečítali príručku, bolo by užitočné pripomenúť im v samotnom formulári žiadosti podrobnosti o obmedzeniach znakov a že tieto obmedzenia zahŕňajú medzery. Prijatie návrhu ombudsmanky by preukázalo prístup orientovaný na služby. Vzhľadom na tieto okolnosti sa odpoveď úradu EPSO musí považovať len za čiastočne uspokojivú.

Vec 1299/2010/MHZ

Ombudsmanka vo veci 1299/2010/MHZ zistila, že úrad EPSO nezabezpečil náležité podmienky pre sťažovateľa, aby mohol absolvovať testy CBT (počítačové testy), a že by bolo spravodlivé, keby mu úrad EPSO umožnil opäť sa zúčastniť na testoch. Úrad EPSO však nereagoval na sťažnosť dostatočne rýchlo na to, aby napravil situáciu, keď ešte neexistovali žiadne technické alebo organizačné obmedzenia. Okrem toho úrad EPSO vo svojom stanovisku k sťažnosti ani vo svojej odpovedi na návrh odporúčania ombudsmana neuznal svoje pochybenie a neospravedlnil sa sťažovateľovi. Ombudsmanka kritizovala úrad EPSO za tieto prípady nesprávneho úradného postupu.

Úrad EPSO reagoval na kritickú poznámku namáhavo, a to aj tým, že požiadal ombudsmana o preskúmanie spisu. Úrad EPSO napadol skutočnosti prípadu, ako boli zistené v rozhodnutí ombudsmana. Úrad EPSO tiež spochybnil časť kritickej poznámky ombudsmana, ktorá sa týkala poskytnutia možnosti sťažovateľovi opäť sa zúčastniť na teste. Vzhľadom na budúcnosť však EPSO poukázal na to, že postup výberových konaní v roku 2010 je nový a že EPSO už preskúmal možnosti zlepšenia. V prípade výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil veľký počet uchádzačov, EPSO požiadal svojho zmluvného partnera, spoločnosť Prometric, aby i) zriadil dve ďalšie skúšobné centrá v Luxemburgu a ii) zriadil porotu uprostred každej ďalšej tabuľky určenej na umiestnenie dvoch uchádzačov. Pokiaľ ide o menej pozitívnu poznámku, EPSO dospel k záveru, že bez ohľadu na počet a kapacitu poskytnutých testovacích centier budú vždy pri dverách sedieť uchádzači, ktorí podľa pokynov daných uchádzačom začnú svoje testy pred plánovaným časom, zatiaľ čo iní uchádzači prídu do skúšobnej miestnosti a odídu z nej. (Tieto otázky boli vznesené v tomto prípade.)

Po prijatí tejto následnej odpovede ombudsmanka napísala riaditeľovi úradu EPSO. Pripomenul, že hoci je sklamaný z väčšiny pripomienok úradu EPSO ku kritickej poznámke, poznamenal, že niektoré z týchto pripomienok možno považovať za konštruktívne, najmä tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku.

Na druhej strane poznamenal, že EPSO teraz zrejme tvrdí, že považuje za nevyhnutné, ak nie normálne, aby boli uchádzači sediaci pri dverách neustále narušovaní postupným príchodom iných uchádzačov. Úrad EPSO vo svojej odpovedi na návrh odporúčania poskytol ombudsmanke konštruktívnejšiu odpoveď, konkrétne, že spolu so spoločnosťou Prometric preskúma technické a organizačné možnosti, ktoré by pomohli zabrániť tomu, aby sa budúci uchádzači dostali k dverám testovacej miestnosti, a pomohli by zabezpečiť, aby títo uchádzači začali svoje CBT skôr ako ostatní len vtedy, ak budú k dispozícii iné miesta. Ombudsman je naďalej presvedčený, že existujú technické možnosti, ktoré by mohli pomôcť zabezpečiť, aby vzdialenosť medzi tabuľkami uchádzačov a dverami skúšobnej miestnosti bola dostatočná na to, aby sa zabránilo tomu, že uchádzači vstúpia do miestnosti v neskoršej fáze, aby rušili uchádzačov, ktorí už začali test.

Hoci ombudsman konštatuje, že následné opatrenia úradu EPSO obsahujú niekoľko pozitívnych prvkov, domnieva sa, že v budúcnosti pretrváva značné riziko výskytu podobného nesprávneho úradného postupu.  

Prípad 1933/2010/BEH

Sťažovateľka vo veci 1933/2010/BEH tvrdila, že EPSO tým, že nepreplánoval dátum testu v hodnotiacom centre, nezohľadnil jej osobitnú situáciu – konkrétne to, že bola tehotná – a nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. Vzhľadom na výnimočnú povahu prípadu ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby urýchlene zaslal svoje stanovisko. Úrad EPSO tejto žiadosti vyhovel. Úrad EPSO vo svojom stanovisku vyjadril pripravenosť prijať niekoľko opatrení na uspokojenie osobitných potrieb sťažovateľa. Hoci sa nezdalo, že by bolo možné nájsť riešenie pre sťažovateľa v tomto konkrétnom prípade, ombudsman nenašiel žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie vzhľadom na konštruktívny postoj úradu EPSO v tomto prípade. Vyzval však úrad EPSO, aby sa pozrel nad rámec opatrení navrhnutých v jeho stanovisku a určil možné spôsoby prispôsobenia sa potrebám potenciálnych mladých matiek, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii ako sťažovateľka.

Úrad EPSO vo svojej následnej odpovedi zdôraznil význam zásady rovnakého zaobchádzania a vysvetlil, že jeho súčasná prax sa snaží prispôsobiť zložitým situáciám, ktorým čelia uchádzači. EPSO skúma takéto situácie od prípadu k prípadu a prijíma, pokiaľ je to možné, konkrétne a primerané opatrenia, ktoré však pre neho nemôžu predstavovať neprimeranú záťaž.

Pokiaľ ide o CBT (počítačové testy), úrad EPSO poukázal na to, že ak sa uchádzačom poskytne voľnosť pri výbere vhodného dátumu testu, môžu využívať maximálnu flexibilitu. V dôsledku toho úrad EPSO dostal len veľmi málo žiadostí od tehotných alebo dojčiacich uchádzačov o prijatie osobitných opatrení. EPSO okrem toho uviedol, že akceptoval 86 % všetkých žiadostí o zmenu dátumov testov CBT alebo testov v hodnotiacom centre (z dôvodu ukončenia tehotenstva, komplikovaného tehotenstva alebo nedávneho pôrodu) v rámci stanoveného testovacieho obdobia.

Úrad EPSO vysvetlil, že žiadosti o osobitné opatrenia od tehotných a dojčiacich uchádzačov sú častejšie vo fáze hodnotiaceho centra. V roku 2011 úrad EPSO prijal 100 % všetkých žiadostí o rozloženie testov v hodnotiacom centre na dva dni, o absolvovanie písomných testov v samostatnej miestnosti alebo o príspevok na cestovné výdavky sprevádzajúcej osoby. Úrad EPSO takisto uviedol, že žiadosti od dojčiacich uchádzačov o dlhé prestávky medzi testami boli akceptované.

Pokiaľ ide o možnosť zmeniť druhý jazyk, ktorá bola vznesená v tomto prípade, uchádzači sú v čase registrácie do výberového konania informovaní o tom, že takéto zmeny nie sú možné. EPSO tiež poukázal na to, že zmena druhého jazyka by nebola v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, keďže prijatie takýchto zmien by znamenalo, že nie všetci uchádzači by boli hodnotení podľa rovnakých noriem. V tejto súvislosti úrad EPSO zdôraznil aj veľkú zložitosť organizovania skúšok v rámci výberového konania. Úrad EPSO uviedol, že nepredpokladá možnosť zmeniť druhý jazyk, ale bude pokračovať v individuálnom skúmaní žiadostí uchádzačov v ťažkej situácii a bude sa snažiť zabezpečiť, aby títo uchádzači mohli absolvovať testy za čo najlepších podmienok.

Už v priebehu vyšetrovania ombudsmanky úrad EPSO poukázal na niekoľko opatrení, ktoré by mohol prijať na riešenie konkrétnych situácií, ktorým čelia uchádzači. Odvolávajúc sa na možnosť umožniť dlhé prestávky medzi testami úrad EPSO vo svojej odpovedi rozšíril zoznam možných opatrení.

Úrad EPSO zároveň zdôrazňuje, že zmena dátumov testov by sa mohla uskutočniť len v časovom rámci stanovenom pre takéto testy. Úrad EPSO okrem toho trvá na tom, že zmena druhého jazyka uchádzača nie je možná. Z toho vyplýva, že opatrenia, ktoré navrhol EPSO, nemohli vyhovieť uchádzačom v podobnej situácii ako sťažovateľ v tomto prípade, ktorí si želajú zmeniť dátum testu na dátum mimo stanoveného časového rámca.

Celkovo je odpoveď úradu EPSO uspokojivá.

Prípad 2586/2010/(ML)TN

Sťažnosť sa týkala verejného výberového konania v oblasti ochrany údajov, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil. Cieľom výberového konania bolo vytvoriť rezervné zoznamy – jeden pre úradníkov platovej triedy AD 6 a jeden pre úradníkov platovej triedy AD 9 – z ktorých by sa mohli obsadiť voľné pracovné miesta u európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“). Počas písomného testu si uchádzači museli vybrať buď právny, alebo technologický „kanál“. Pre úradníkov platovej triedy AD 6 mal byť zostavený jeden rezervný zoznam zahŕňajúci oba kanály – oznámenie o výberovom konaní stanovovalo, že tento rezervný zoznam bude obsahovať 12 mien – a ďalší rezervný zoznam zahŕňajúci oba kanály mal byť zostavený pre úradníkov platovej triedy AD 9. Navrhovateľ sa zúčastnil na technologickom kanáli v triede AD 6. Po testoch nebol zaradený do rezervného zoznamu úspešných uchádzačov, keďže nebol medzi dvanástimi uchádzačmi s najvyšším počtom bodov. Do rezervného zoznamu bolo zaradených 11 zákonných kandidátov a 1 kandidát na technológiu.

Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že úrad EPSO i) zneužil zdroje tým, že zorganizoval výberové konanie v dvoch oblastiach s jediným rezervným zoznamom; a ii) neposkytol sťažovateľovi informácie, o ktoré požiadal, t. j. meno skúšajúceho, ktorý pomáha výberovej komisii. Pokiaľ ide o bod i), ombudsmanka uviedla ďalšiu pripomienku, podľa ktorej, ak úrad EPSO v budúcnosti zorganizuje výberové konanie s rôznymi kanálmi, môže stanoviť, koľko úspešných uchádzačov z každého kanála bude zaradených do rezervného zoznamu, pričom počet úspešných uchádzačov sa určí na základe potrieb služby. Pokiaľ ide o bod ii), ombudsman uviedol kritickú pripomienku v tom zmysle, že EPSO sa dopustil pochybenia, keď odmietol zverejniť meno externého prieskumového pracovníka.

EPSO vo svojej odpovedi zdôraznil, že rozhodnutie o zorganizovaní výberového konania a o obsadení voľného pracovného miesta alebo o vytvorení rezervného zoznamu prináleží menovaciemu orgánu v súlade s článkom 29 služobného poriadku. Právomoci priznané na základe článku 29 služobného poriadku neboli prenesené na EPSO. Úrad EPSO je preto úplne závislý od žiadajúcej inštitúcie. Ak žiadajúca inštitúcia podrobne neuvedie svoje potreby, EPSO nemôže v tejto súvislosti prijať rozhodnutie z vlastnej iniciatívy.

Ombudsmanka poznamenáva, že organizovanie verejných výberových konaní je hlavnou činnosťou úradu EPSO a že má v tejto súvislosti odborné znalosti a kompetencie. Ak sa úrad EPSO domnieva, že by bolo potrebné alebo užitočné, aby žiadajúca inštitúcia poskytla podrobnejšie informácie, bolo by v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, aby úrad EPSO v tejto veci začal dialóg so žiadajúcou inštitúciou.

Pokiaľ ide o kritickú pripomienku, EPSO uviedol, že podľa ustálenej judikatúry patrí výber skúšajúcich do pôsobnosti širokej diskrečnej právomoci výberových komisií pri organizovaní ich práce, a preto sa na nich vzťahuje utajenie tohto konania [27].

Úrad EPSO ďalej vysvetlil, že v článku 6 prílohy II k služobnému poriadku sa stanovuje, že „konanie výberovej komisie je tajné“. Toto utajenie bolo zavedené s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií a objektívnosť ich práce tým, že boli chránené pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi. Dodržiavanie tohto tajomstva je preto v rozpore s prezradením postojov jednotlivých členov výberových komisií, ako aj s odhalením všetkých skutočností týkajúcich sa individuálneho alebo porovnávacieho posúdenia uchádzačov. To zahŕňa výber skúšajúcich.

Na základe tejto zásady sa mená skúšajúcich nezverejňujú. Podľa úradu EPSO je to z dvoch dôvodov: po prvé, aby sa zaručila objektívnosť procesu. Zverejnenie mien skúšajúcich by ohrozilo objektívnosť procesu, keďže skúšajúci sú často preradení. Kontrola ich interakcií s (možnými) uchádzačmi je preto nemožná. Po druhé na rozdiel od mien členov výberovej komisie sa mená skúšajúcich nezverejňujú a skúšajúci môžu mať legitímnu dôveru v ochranu svojich práv na súkromie zo strany EPSO. Zverejnenie týchto osobných údajov by vzhľadom na ich povahu ohrozilo ochranu práv dotknutých osôb na súkromie.

Pokiaľ ide o nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom, úrad EPSO nevidí prevažujúci verejný záujem na zverejnení týchto informácií. Nevidí ani možné uplatnenie žiadnej z výnimiek stanovených v nariadení č. 45/2001 o ochrane osobných údajov na prenos informácií komukoľvek inému ako inštitúciám Spoločenstva v súlade s článkom 9 nariadenia č. 45/2001 vrátane sťažovateľa. EPSO z toho vyvodzuje, že nevidí, ktoré záväzné pravidlo alebo zásadu porušil tým, že odmietol zverejniť meno prieskumového pracovníka.

Ombudsmanka poznamenáva, že z odôvodnenia úradu EPSO by vyplývalo, že všetko, čo výberová komisia robí, napríklad výber skúšajúceho, musí zostať utajené. Podľa judikatúry Únie bola tajnosť práce výberových komisií zavedená s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií a objektívnosť ich práce tým, že sa chránia pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi. Dodržiavanie tohto utajenia bráni zverejneniu názorov jednotlivých členov výberových komisií a odhaleniu skutočností týkajúcich sa individuálneho alebo porovnávacieho hodnotenia uchádzačov. Podľa ombudsmana kolektívne rozhodnutie výberovej komisie týkajúce sa výberu skúšajúcich nemožno považovať za stanovisko prijaté jednotlivými členmi výberových komisií ani za faktor týkajúci sa individuálneho alebo porovnávacieho hodnotenia uchádzačov.

EPSO tiež tvrdí, že zverejnenie mien skúšajúcich by ohrozilo objektívnosť procesu, keďže skúšajúci sú často preradení. Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že dochádza aj k presunu členov výberovej komisie, ktorých mená úrad EPSO zverejňuje.

Úrad EPSO ďalej tvrdí, že zverejnenie mien skúšajúcich by narušilo ich oprávnené očakávania, že úrad EPSO bude chrániť ich práva na súkromie. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že argument úradu EPSO je obehový. Ak prieskumoví pracovníci oprávnene očakávajú, že ich mená nebudú zverejnené, toto očakávanie vzniká, pretože EPSO ich vopred neinformoval o tom, že ich mená môžu byť zverejnené za určitých podmienok. Úrad EPSO by to mohol do budúcnosti ľahko zmeniť. V každom prípade treba uviesť, že skúšajúci sa predstavil sťažovateľovi počas ústnej skúšky a že prejednávaná vec vznikla preto, lebo sťažovateľ zabudol meno a požiadal EPSO, aby mu ho pripomenul.

Pokiaľ ide o otázku úradu EPSO týkajúcu sa záväzného pravidla alebo zásady, ktoré nerešpektoval, ombudsmanka odkazuje úrad EPSO na právo na dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článku 41 Charty základných práv EÚ, ktorá je teraz právne záväzná pre všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie. Okrem toho sa v článku 22 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe stanovuje, že verejnosti sa poskytnú informácie, o ktoré požiada. V článku 22 ods. 3 sa stanovuje, že ak požadované informácie nemožno zverejniť, pretože sú dôverné, uvedú sa dôvody. V prejednávanej veci EPSO neuviedol žiadne platné dôvody, pre ktoré by sa nemohol poučiť z prejednávanej veci a zmeniť svoju administratívnu prax do budúcnosti vzhľadom na kritickú poznámku.

Ombudsman vyjadruje poľutovanie nad tým, že úrad EPSO sa konštruktívne nezaoberal jeho kritickými a ďalšími poznámkami v tomto prípade.

OI/9/2010/RT

Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu (OI/9/2010/RT) týkajúce sa novej politiky úradu EPSO v súvislosti s rezerváciou vstupných testov, komunikáciou s uchádzačmi a podmienkami v rôznych testovacích centrách. V odpovedi na sériu otázok ombudsmana úrad EPSO vysvetlil, že i) opatrenie na skrátenie obdobia na zaúčtovanie CBT (počítačové testy) o značnú sumu bolo primerané a potrebné na dosiahnutie všeobecného cieľa skrátenia celého výberového konania; ii) v súčasnosti uvažuje o tom, či opätovne zavedie svoju predchádzajúcu prax zasielania e-mailových notifikácií do výberového konania pre administrátorov v roku 2011; iii) každé skúšobné stredisko spĺňa minimálne štandardné podmienky; a iv) každoročne zverejní celkové výsledky získané z rôznych prieskumov s cieľom uviesť úroveň spokojnosti uchádzačov. Ombudsmanka tieto informácie uvítala a uviedla dve ďalšie poznámky. V prvej časti uviedol, že verí, že EPSO ho bude riadne informovať hneď, ako obnoví svoju prax zasielania e-mailových oznámení uchádzačom v rámci verejných výberových konaní. V druhom rade uviedol, že EPSO by mohol uvažovať o situácii uchádzačov, ktorí napriek tomu, že boli riadne informovaní o rezervačnom období, nemajú počas tohto krátkeho obdobia prístup na internet, a preto si nemôžu rezervovať svoje CBT (napríklad z dôvodu primerane odôvodnenej choroby). Títo kandidáti by nemali byť penalizovaní z dôvodu takýchto výnimočných a objektívnych okolností.

Úrad EPSO vo svojej prvej odpovedi na ďalšie pripomienky ombudsmana vysvetlil, že v súvislosti s e-mailovými oznámeniami uchádzačom zlepšil komunikáciu s uchádzačmi. Uchádzači sú teraz e-mailom informovaní o potrebe rezervovať si vstupné testy. S cieľom zabrániť tomu, aby spamové filtre zachytávali e-mailové oznámenia, sa úrad EPSO rozhodol zasielať tieto e-maily podľa kategórií. Úrad EPSO nadviazal aj pravidelné kontakty s poskytovateľmi internetových služieb s cieľom zabrániť blokovaniu týchto e-mailových oznámení. Úrad EPSO napokon poukázal na to, že vykonáva internú reflexiu s cieľom nájsť spôsoby, ako neustále zlepšovať svoju komunikáciu s uchádzačmi. 

Pokiaľ ide o druhú ďalšiu poznámku, úrad EPSO v zásade neumožňuje uchádzačom rezervovať si vstupné testy mimo obdobia stanoveného na rezerváciu testov vzhľadom na jednoduchosť rezervačného postupu – rezerváciu možno vykonať z akéhokoľvek internetového pripojenia a je k dispozícii 24 hodín denne. V riadne odôvodnených prípadoch, ak uchádzač nemá prístup na internet počas obdobia stanoveného na rezerváciu vstupných testov, a preto si nemôže rezervovať svoje CBT, úrad EPSO zváži individuálne okolnosti prípadu s cieľom umožniť úpravu rezervačného obdobia pre príslušného uchádzača. Úrad EPSO zdôraznil, že takýto postup je výnimočný. V tejto súvislosti EPSO nemôže donekonečna predlžovať trvanie výberového konania a mal by mať možnosť ukončiť ho v primeranej lehote, aby mohol chrániť oprávnené záujmy ostatných uchádzačov a svoj vlastný záujem o vytvorenie rezervného zoznamu úspešných uchádzačov.

Po doručení tejto odpovede ombudsman zaslal úradu EPSO list týkajúci sa ďalšej sťažnosti (vec 749/2012/RT), ktorú medzičasom dostal a v ktorej začal objasňujúce vyšetrovanie. Ombudsmanka poznamenala, že predmetom tejto novej sťažnosti boli podobné otázky ako tie, ktoré boli uvedené v dvoch uvedených ďalších poznámkach. Opýtal sa teda úradu EPSO, či by ho mohol informovať o opatreniach, ktoré prijal v nadväznosti na uvedené záväzky.

Úrad EPSO vysvetlil, že obnovil svoje e-mailové oznámenia uchádzačom. Uchádzači sú v tejto súvislosti e-mailom informovaní o novej správe vo svojom používateľskom konte EPSO. Aby sa predišlo možnosti, že e-mailové oznámenia budú zachytené spamovými filtrami, úrad EPSO sa rozhodol zaslať tieto e-maily buď prostredníctvom neautomatickej hromadnej korešpondencie (napr. v prípade súbežných oznámení všetkým uchádzačom v danom výberovom konaní), alebo prostredníctvom neautomatickej individuálnej korešpondencie (napr. v prípade odpovedí na žiadosti o preskúmanie). Zverejnenie pozvánky na rezerváciu CBT sa však nezasiela na osobné e-mailové účty uchádzačov z dôvodu ich nesimultánneho uverejnenia – pozvánky na rezerváciu sa uverejňujú postupne, do 48 hodín od potvrdenia prihlášky ktoréhokoľvek uchádzača – a veľmi vysokého počtu dotknutých uchádzačov. Úrad EPSO však poukázal na to, že skúma rôzne mechanizmy upozornení na doručovanie s cieľom nájsť technicky spoľahlivé riešenie pre tento konkrétny typ uverejňovania. Úrad EPSO zdôraznil, že tieto oznámenia sú len doplnkovou službou a že uchádzači sú povinní nahliadať do svojich používateľských kont EPSO aspoň dvakrát týždenne (ako sa uvádza v bode 3.1 príručky pre verejné výberové konania). Úrad EPSO uviedol, že nemôže prevziať zodpovednosť za úspešné doručenie oznámení na osobné e-mailové adresy uchádzačov, keďže úspešné doručenie týchto e-mailov závisí od viacerých vonkajších faktorov, ktoré sú mimo kontroly úradu EPSO. 

Úrad EPSO zopakoval, že uchádzačom môže umožniť rezervovať si CBT po uplynutí pôvodne plánovaného rezervačného obdobia – aj keď len vo výnimočných prípadoch, najmä v prípadoch vis maior. Úrad EPSO neprijíma žiadosti o predĺženie termínu v prípadoch, keď bola neschopnosť uchádzača rezervovať si CBT spôsobená výlučne jeho rozhodnutím, napríklad preto, že sa uchádzač rozhodol cestovať na mieste bez prístupu na internet počas celého rezervačného obdobia napriek tomu, že bol vopred informovaný o rezervačnom období.

Úrad EPSO napokon objasnil, že tento prístup sa uplatňuje od zavedenia kombinovaného systému registrácie, rezervácie a testovania CBT v roku 2010. Podľa jej názoru je kombinovaný systém registrácie, rezervácie a testovania ústretový voči uchádzačom, keďže uchádzači si môžu sami vybrať a rezervovať dátum testu namiesto toho, aby im EPSO pridelil dátum.

Ombudsmanka víta opatrenia, ktoré prijal úrad EPSO na zlepšenie správy všeobecných výberových konaní, ktoré organizuje.

5. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)

Prípad 266/2010/VL

Sťažovateľ, obyvateľ Kalifornie, cestoval do Kolína nad Rýnom, sídla EASA, na pracovný pohovor cez Kodaň. Na ceste do Kolína nad Rýnom sa sťažovateľka na niekoľko dní zastavila aj vo Švédsku. Keď požiadala agentúru EASA o náhradu cestovných výdavkov, agentúra jej preplatila náklady na spiatočný let z Kodane do Kolína nad Rýnom. Odmietol však uhradiť náklady na spiatočný let z Los Angeles do Kodane z dôvodu, že sťažovateľ nepredložil žiadne porovnanie cien za takýto let, ako sa vyžaduje v pravidlách finančného príspevku EASA. EASA v skutočnosti trvala na predchádzajúcom schválení cesty. Ak by sa o to nepožiadalo, preplatili by sa len náklady na cestu z najbližšieho miesta v Európe do Kolína nad Rýnom. Sťažovateľka sa domnievala, že EASA neuplatnila správne svoje vlastné pravidlá a že jej poskytla vágne informácie týkajúce sa náhrady jej cestovných výdavkov.

Po dôkladnej analýze podaní oboch strán ombudsmanka zaujala predbežné stanovisko, že agentúra neuplatnila svoje vlastné pravidlá správne a že informácie poskytnuté sťažovateľovi neboli také presné a jasné, ako by mali byť. Ombudsmanka preto predložila EASA návrh na priateľské riešenie, v ktorom navrhla, aby agentúra preplatila náklady na spiatočný lístok z Los Angeles do Kodane. Navrhol tiež, aby sa EASA ospravedlnila za nesprávne uplatňovanie svojich pravidiel a za to, že sťažovateľovi poskytla nedostatočne presné informácie.

Hoci EASA súhlasila s náhradou nákladov na spiatočnú letenku z Los Angeles do Kodane, zastávala názor, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Napriek tomu sa ospravedlnila za to, čo označila za nedorozumenie z jej strany. Ombudsman poukázal na to, že trvá na svojom stanovisku, pokiaľ ide o nesprávne uplatňovanie príslušných pravidiel a nedostatočne presné a jasné informácie. Vzhľadom na to, že sťažovateľ ho informoval, že s náhradou súhlasí, však dospel k názoru, že EASA podnikla primerané kroky na vyriešenie sťažnosti. Uviedol túto ďalšiu poznámku:

„Ombudsman dôrazne nabáda agentúru EASA, aby preskúmala informácie, ktoré poskytuje uchádzačom, a prípadne aj samotné pravidlá o finančných príspevkoch, s cieľom zabezpečiť, aby tieto informácie boli čo najpresnejšie a čo najužitočnejšie.“

EASA informovala ombudsmanku, že revidovaná verzia pravidiel o finančných príspevkoch sa v súčasnosti finalizuje na prijatie. Vysvetlila, že touto revíziou by sa dosiahlo potrebné objasnenie tým, že by sa zabezpečilo, že pri výpočte náhrad by ako kritérium použila len vzdialenosť a uplatňovala by ju rovnako na celom svete. 

Ombudsman s potešením konštatuje, že po jeho ďalšej poznámke EASA podnikla kroky na zníženie rizika vzniku podobných problémov v budúcnosti.

6. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

Prípad 2080/2010/ELB

Sťažnosť sa týka údajných chýb, ktorých sa dopustil Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) v súvislosti s výzvou na predkladanie návrhov. EIT zamietol návrh predložený sťažovateľom. Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal pred výborom pre nápravu, ktorý potvrdil pôvodné rozhodnutie.

Sťažovateľ tvrdil, že EIT nesprávne založil zamietnutie návrhu na skutočnosti, že návrh zahŕňal účasť verejných orgánov. Sťažovateľ tvrdil, že účasť verejných orgánov bola pozitívnym aspektom návrhu.

Po dôkladnom preskúmaní spisu ombudsmanka zastávala názor, že EIT považuje návrh sťažovateľa za dobrý a účasť verejných orgánov za pozitívny prvok. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup. Poznamenal však, že ETI urobil vyhlásenia, ktoré boli zle sformulované a ktoré by mohli byť nesprávne pochopené. V ďalšej poznámke upriamil pozornosť EIT na potrebu poskytnúť presné, jasné a zrozumiteľné informácie o dôvodoch zamietnutia návrhov.

EIT odpovedal, že výzvu ombudsmanky na poskytnutie presných, jasných a zrozumiteľných informácií o dôvodoch zamietnutia návrhov berie veľmi vážne. Túto požiadavku začlení do budúcich výziev, počnúc ďalšou výzvou, ktorá sa uskutoční v roku 2014.

Ombudsmanka víta konštruktívnu následnú kontrolu EIT v tomto prípade.

7. Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy

Pozri vec 439/2011/AN v časti „Hviezdne veci“.

8. Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov (EAHC)

Pozri vec 413/2010/BEH v časti „Hviezdne veci“.

9. Výkonná agentúra pre výskum

Prípad 783/2010/DK

Sťažovateľ predložil žiadosť v reakcii na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú zorganizovala Výkonná agentúra pre výskum. Agentúra ju informovala, že jej žiadosť bola neúspešná. Po vykonaní vyšetrovania ombudsmanka prípad uzavrela zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Poukázal však na to, že je osvedčenou administratívnou praxou výslovne informovať jednotlivcov o možnostiach napadnúť rozhodnutie o ich vylúčení z výberového konania. Týmito možnosťami sú právo podať sťažnosť ombudsmanovi a právo podať žalobu o neplatnosť na súdoch EÚ.

Agentúra odpovedala, že od roku 2010 oznámenia o voľných pracovných miestach, ktoré uverejňuje, obsahujú informácie o možnostiach podať sťažnosť ombudsmanovi alebo súdne odvolanie na súdoch EÚ. Agentúra pripojila k svojej odpovedi výňatok z oznámenia o voľnom pracovnom mieste na pozíciu zástupcu vedúceho oddelenia, ktoré bolo uverejnené koncom roka 2010 v časti „13“. Žiadosti o preskúmanie – odvolania – sťažnosti ombudsmanovi“. V tomto dokumente sa riadne opisujú možnosti uchádzačov spochybniť aspekty výberového konania.

Agentúra prijala primerané opatrenia, aby vyhovela ďalšej poznámke ombudsmana.

10. Eurojust

Pozri vec 325/2010/OV v časti „Hviezdne veci“.

11. Európska obranná agentúra

Pozri vec 1342/2010/MHZ v časti „Hviezdne prípady“.

12. EUPOL COPPS

Pozri vec OI/1/2010/(BEH)MMN v časti „Hviezdne prípady“.

II. Zoznam prípadov, v ktorých bola vznesená kritická poznámka

Referenčné číslo prípadu	Odkaz na text (EN)	Odkaz na text (pôvodný jazyk)
0056/2007/PB	SK	DE
0803/2007/(VIK)(CK)ANA	SK	-
1146/2007/(BU)JF	SK	DE
2395/2007/VIK	SK	-
3031/2007/(BEH)VL	SK	-
0696/2008/(WP)OV	SK	-
2986/2008/MF	SK	-
2987/2008/MF	SK	-
3135/2008/MF	SK	FR
3328/2008/(ELB)FOR	SK	FR
0715/2009/(VIK)ANA	SK	BG
1294/2009/(TN)DK	SK	-
1348/2009/(CK)RT	SK	-
2179/2009/(TS)ELB	SK	-
2470/2009/(TS)TN	SK	-
2610/2009/(BU)MF	SK	FR
2651/2009/(MAM)ANA	SK	LT
0014/2010/ANA	SK	EL
0062/2010/RT	SK	-
0066/2010/(KRK)OV	SK	-
0271/2010/GG	SK	DE
0325/2010/OV	SK	NL
0413/2010/BEH	SK	DE
0476/2010/ANA	SK	-
0670/2010/(PL)MHZ	SK	ES
0920/2010/VIK	SK	-
1299/2010/MHZ	SK	ES
1301/2010/GG	SK	-
1342/2010/(PL)MHZ	SK	-
1461/2010/(PL)MHZ	SK	ES
2073/2010/AN	SK	ES
2586/2010/(ML)TN	SK	-
0427/2011/MHZ	SK	PL
0439/2011/AN	SK	-

III. Zoznam prípadov, v ktorých bola vznesená ďalšia poznámka

Referenčné číslo sťažnosti	Odkaz na text (EN)	Odkaz na text (pôvodný jazyk)
0056/2007/PB	SK	DE
3196/2007/(BEH)VL	SK	-
0696/2008/(WP)OV	SK	-
0856/2008/BEH	SK	DE
1633/2008/DK	SK	-
2273/2008/MF	SK	FR
3399/2008/ELB	SK	FR
0705/2009/DK	SK	-
0715/2009/(VIK)ANA	SK	BG
1251/2009/(CK)ANA	SK	-
2179/2009/(TS)ELB	SK	-
2470/2009/(TS)TN	SK	-
2587/2009/JF	SK	-
2605/2009/MF	SK	-
2651/2009/(MAM)ANA	SK	LT
2711/2009/(GIS)PB	SK	-
3018/2009/(TN)(TS)TN	SK	SV
0062/2010/RT	SK	-
0266/2010/(BEH)VL	SK	-
0413/2010/BEH	SK	DE
0476/2010/ANA	SK	-
0783/2010/(ANA)DK	SK	-
0884/2010/VIK	SK	-
0920/2010/VIK	SK	-
1220/2010/(VL)BEH	SK	DE
1329/2010/MF	SK	FR
1403/2010/(FS)GG	SK	DE
1561/2010/FOR	SK	ES
1933/2010/BEH	SK	DE
2080/2010/(MB)ELB	SK	FR
2127/2010/AN	SK	FR
2360/2010/(PL)MHZ	SK	-
2586/2010/(ML)TN	SK	-
OI/4/2010/ELB	SK	-
OI/5/2010/JF	SK	-
OI/9/2010/RT	SK	-
0049/2011/AN	SK	ES
0409/2011/RT	SK	FR
0489/2011/(GRK)MHZ	SK	PL