Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Tento prípad sa týka odmietnutia Komisie poskytnúť úplný prístup k dokumentu na základe ochrany medzinárodných vzťahov inštitúcie. Vec sa týka aj otázky prístupu verejnosti k informáciám vymieňaným na stretnutiach medzi inštitúciami a podnikateľskými organizáciami. Predmetným dokumentom, ku ktorému sťažovateľ požiadal o prístup, je zápisnica zo stretnutia, ktoré sa konalo v januári 2008 medzi pánom Petrom Mandelsonom, vtedajším komisárom zodpovedným za obchod, a zástupcami organizácie BusinessEurope. Sťažovateľ, organizácia občianskej spoločnosti [1], požiadal vo februári 2008 Európsku komisiu o prístup verejnosti k uvedenému dokumentu v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 [2] (ďalej len "nariadenie").

2. Komisia 11. marca 2008 poskytla čiastočný prístup k internému e-mailu Komisie obsahujúcemu zápisnicu z uvedeného stretnutia.

3. Dňa 21. marca 2008 sťažovateľ predložil Komisii opakovanú žiadosť, v ktorej žiadal o „úplný prístup k požadovanému dokumentu“. Sťažovateľ poukázal na to, že odmietnutie poskytnúť úplný prístup sa zdalo neodôvodnené, pretože priemyselní lobisti, ako sú zástupcovia BusinessEurope – to znamená iní členovia verejnosti – mali podľa názoru sťažovateľa zjavne úplný prístup k informáciám obsiahnutým v tomto dokumente.

4. Dňa 22. mája 2008 Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Komisia s odvolaním sa na článok 4 ods. 1 písm. a)[3] tretiu zarážku nariadenia (ďalej len „medzinárodné vzťahy“) potvrdila zamietnutie udelenia úplného prístupu. Stručne povedané, vypustený text obsahuje informácie alebo vyhlásenia týkajúce sa rokovacích stratégií Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod (GR TRADE) a v samostatnom oddiele sa uvádza, že „uvedené dôvody nezverejnenia sa vzťahujú na všetky nezverejnené časti“. Okrem toho e-mail obsahoval údaj o ďalšom vypustení textu: „[vypúšťa sa – text nie je relevantný pre žiadosť]“.

5. Sťažovateľ predložil 13. júna 2008 sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

Predmet vyšetrovania

6. Ombudsman začal vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením a tvrdením sťažovateľa:

Tvrdenie:

Komisia neoprávnene zamietla úplný prístup k požadovanému dokumentu.

Pohľadávka:

Komisia by mu mala poskytnúť úplný prístup k príslušnému dokumentu.

Vyšetrovanie

7. Ombudsman 22. júla 2008 požiadal Komisiu, aby do 31. októbra 2008 predložila stanovisko k uvedenému tvrdeniu a žiadosti. Listom z 24. októbra 2008 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska. Komisia zaslala svoje stanovisko 5. decembra 2008, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 30. januára 2009. Po prijatí pripomienok sťažovateľa ombudsman považoval za potrebné vykonať kontrolu predmetného dokumentu. Inšpekcia sa uskutočnila v priestoroch Komisie 9. februára 2010.

8. Dňa 11. júna 2010 ombudsman predložil návrh na priateľské riešenie. Komisia 25. augusta 2010 predložila svoje stanovisko k návrhu ombudsmana. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý predložil pripomienky 25. októbra 2010.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie, že Komisia neoprávnene zamietla úplný prístup k požadovanému dokumentu

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne odmietla úplný prístup k dokumentu (e-mailu) obsahujúcemu zápisnicu zo stretnutia, ktoré sa konalo 19. januára 2008 medzi komisárom Petrom Mandelsonom a zástupcami organizácie BusinessEurope. Uviedla, že všetky relevantné informácie boli z dokumentu vymazané, čo znemožnilo zistiť, o čom sa diskutovalo. Zo zostávajúceho obsahu dokumentu však bolo jasné, že komisárka poskytla zástupcom BusinessEurope informácie o prebiehajúcich rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj o prebiehajúcich rokovaniach o dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, Indiou a krajinami ASEAN-u. Sťažovateľ nemohol súhlasiť s uplatňovaním článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia, „keďže by to znamenalo diskrimináciu medzi priemyselnými lobistami na jednej strane a občanmi EÚ na strane druhej“. Sťažovateľ sa pýtal, prečo by zástupcovia BusinessEurope mali mať právo na prístup k takýmto informáciám, zatiaľ čo ostatní občania EÚ nie.

10. Komisia vo svojom stanovisku najprv zdôraznila, že predmetný dokument neobsahuje "bežnú"zápisnicu zo stretnutia. Išlo skôr o interné zhrnutie obsiahnuté v e-maile, ktorý bol adresovaný kolegom, ktorí boli oboznámení s otázkami, o ktorých sa diskutovalo počas stretnutia. Keďže nebol určený pre širšiu verejnosť, jeho jazyk bol veľmi priamy a "lakónický". V skutočnosti to bol jazyk, ktorý sťažoval sťažovateľovi porozumieť obsahu dokumentu, a nie vypusteniam, ktoré sa v ňom vykonali. Komisia poskytla prístup k približne štyrom pätinám obsahu zápisnice. Vymazala len pripomienky týkajúce sa prebiehajúcich rokovaní, keďže jej útvary sa domnievali, že zverejnením vypustených častí by sa prvky rokovacej stratégie Komisie dostali do verejnej sféry. Podľa jej názoru by to mohlo obmedziť jej manévrovací priestor v dvojstranných a mnohostranných rokovaniach s Kóreou, Indiou a ASEAN-om, ako aj v rámci WTO. Tým by sa narušila ochrana verejného záujmu týkajúceho sa medzinárodných vzťahov Spoločenstva. V dôsledku toho bola Komisia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou nariadenia povinná odmietnuť prístup k dotknutým častiam dokumentu.

11. Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu a privilegovaný vzťah Komisie s podnikateľskými organizáciami, členovia kolégia a ich útvary sa neustále stretávajú so širokou škálou zainteresovaných strán vrátane zástupcov podnikov, sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a občanov. Komisia (GR TRADE) nadviazala pravidelný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti obchodnej politiky s cieľom zabezpečiť, aby boli vypočuté všetky hľadiská obchodnej politiky Únie. Dialóg je však otvorený výlučne pre neziskové organizácie a uskutočňuje sa na pravidelných stretnutiach o obchodných otázkach s komisárom zodpovedným za obchod, vyššími úradníkmi Komisie a obchodnými vyjednávačmi. Tieto stretnutia so zainteresovanými stranami sú súčasťou politických činností členov kolégia, ktoré nepodliehajú a nemôžu podliehať administratívnemu preskúmaniu v rámci nariadenia.

12. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil so stanoviskom Komisie a poukázal na to, že stanovisko obsahovalo nedorozumenia a neriešilo dôležité otázky v tomto prípade. Po prvé, pokiaľ ide o používanie priameho a lakonického jazyka, sťažovateľ nemal žiadne ťažkosti s „pochopením“ e-mailu ako takého. Poukázala na to, že už viac ako desať rokov pozorne sleduje otázky obchodnej politiky, a preto je oboznámená s obchodným žargónom. Po druhé Komisia jednoducho ignorovala skutočnosť, že poskytla informácie zástupcom BusinessEurope, ku ktorým sťažovateľovi neumožnila prístup. Konkrétne neuviedla, prečo sa uvedená výnimka zo zverejnenia uplatňovala v prípade sťažovateľa, a nie v prípade BusinessEurope, ktoré sú obe členmi verejnosti. Komisia sa takisto nezaoberala všeobecnejšou otázkou diskriminácie medzi zainteresovanými stranami, ako je sťažovateľ a podnikateľskí lobisti.

13. Na základe pripomienok sťažovateľa ombudsman skontroloval celý predmetný dokument. Príslušné zistenia týkajúce sa tohto dokumentu sú uvedené ďalej v texte.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

14. Keď ombudsman skúma zamietnutia prístupu k dokumentom podľa nariadenia, najprv skúma, či sú dôvody nezverejnenia „platné“ a „primerané“. „Platné“ znamená, že výnimka, na ktorú sa odvoláva v prípade nezverejnenia, je jednou z výnimiek uvedených v nariadení a vzťahuje sa na príslušný konkrétny dokument alebo informácie. „Primeraný“ znamená, že inštitúcia uplatnila výnimku spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami a zásadami stanovenými v judikatúre súdov.

15. V prejednávanej veci sa Komisia opierala o výnimku určenú na ochranu „medzinárodných vzťahov“ – článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia – s cieľom nezverejniť určité časti predmetného e-mailu.

16. Po preskúmaní úplnej verzie e-mailu ombudsmanka poznamenala, že okrem dvoch vypustení (pozri nižšie) sa zdá, že zvyšné vypustené časti skutočne predstavujú druh informácií a vyhlásení, na ktoré sa môže vzťahovať výnimka určená na ochranu „medzinárodných vzťahov“.

17. Pokiaľ ide o primeranosť uplatnenia tejto výnimky, ombudsman na jednej strane zdôraznil, že výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia sú formulované kogentne. Inštitúcie sú preto povinné odmietnuť prístup k dokumentom, na ktoré sa vzťahuje niektorá z týchto výnimiek, keď sa preukáže existencia relevantných okolností [4]. Ombudsman ďalej poznamenal, že podľa príslušnej judikatúry má Komisia širokú mieru voľnej úvahy, keď sa odvoláva na predmetnú výnimku [5]. To znamená, že rozsah jeho preskúmania sa obmedzuje na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a povinnosť odôvodnenia, či boli skutočnosti presne uvedené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci [6]. Napokon, pokiaľ ide konkrétne o povinnosť odôvodnenia, ombudsman pripomenul, že hoci je na dotknutej inštitúcii, aby v každom jednotlivom prípade preukázala, že na dokumenty, ku ktorým sa žiada o prístup, sa skutočne vzťahujú výnimky uvedené v nariadení, môže byť nemožné uviesť dôvody odôvodňujúce potrebu dôvernosti vo vzťahu ku každému jednotlivému dokumentu bez zverejnenia obsahu dokumentu, a tým zbaviť výnimku jej samotného účelu [7].

18. Komisia vo svojej odpovedi z 22. mája 2008 vysvetlila, že:

„Nezverejnené časti v bodoch 1 a 2 dokumentu sa týkajú rokovacej stratégie Európskeho spoločenstva, zastúpeného Komisiou pri rokovaniach WTO, ako aj pokiaľ ide o Kóreu, Indiu a ASEAN. Nezverejnená časť v bode 3 (Energetika a životné prostredie) dokumentu obsahuje stanovisko útvarov Komisie k postoju, ktorý majú zaujať v obchodných rokovaniach v súvislosti s týmito otázkami. Zverejnením týchto častí by sa uvoľnili prvky, ktoré môžu tvoriť súčasť rokovacej stratégie Komisie, a tým by boli dotknuté tieto mnohostranné a dvojstranné rokovania.“

19. Ombudsmanka sa domnievala, že vzhľadom na uvedenú úroveň preskúmania – a najmä vzhľadom na to, že rozhodnutie Komisie sa týka „prebiehajúcich“rokovaní – by sa rozhodnutie Komisie o nezverejnení mohlo považovať za primerané na účely nariadenia.

20. Pokiaľ ide o dve vypustené časti e-mailu, ktoré podľa názoru ombudsmana zjavne nepredstavovali druh informácií a vyhlásení, na ktoré by sa mohla vzťahovať výnimka určená na ochranu "medzinárodných vzťahov", ombudsman poznamenal toto.

21. Zdá sa, že prvá časť (druhé vypustenie na strane 1 e-mailu) sa týka skôr osobných údajov ako medzinárodných vzťahov. Ombudsmanka sa nedomnievala, že vymazanie týchto informácií by ako také bolo prekvapujúce alebo problematické. Napriek tomu bolo vhodné umožniť Komisii, aby sa vo svojej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie zaoberala týmto vypustením.

22. Druhé predmetné vypustenie (posledná časť na strane 3 e-mailu) si vyžiadalo podrobnejšiu analýzu.

23. Prejednávaná vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k "dokumentom" podľa nariadenia. Netýkala sa žiadosti o prístup k "informáciám". Samotná Komisia – rovnako ako ostatné inštitúcie – pravidelne zdôrazňovala a dosť dôrazne zdôrazňovala, že nariadenie sa týka len prístupu verejnosti k „dokumentom“ a stanovuje v ňom právo na tento prístup.

24. Z toho logicky vyplýva, že samotné inštitúcie sú viazané touto špecifickosťou – alebo obmedzením – v nariadení, čo okrem iného znamená, že nemôžu rozhodnúť, že určitá časť existujúceho dokumentu predstavuje „čiastkový dokument“ alebo iný dokument, pretože obsahuje iný druh alebo typ informácií. Zdalo sa, že ide o druh nového prístupu, ktorý sa Komisia pokúsila uplatniť v prejednávanej veci, keď vymazala poslednú časť e-mailu, ku ktorému poskytla čiastočný prístup: „[vypúšťa sa – text nie je relevantný pre žiadosť]“.

25. V zmysle nariadenia by sa však opakovaná žiadosť sťažovateľa mohla chápať len ako žiadosť o úplný prístup k príslušnému e-mailu. Komisia bola preto povinná poskytnúť platné a primerané dôvody na zamietnutie prístupu k uvedenému textu alebo poskytnúť prístup verejnosti k nemu.

26. Ako sa ďalej uvádza vyššie, ombudsman po nahliadnutí do úplnej verzie e-mailu nemohol dospieť k záveru, že na vypustený text, ktorý sa tu uvádza, sa zjavne vzťahuje výnimka, na ktorú sa odvoláva Komisia, pokiaľ ide o zvyšné vypustenia. Považoval preto za vhodné vyzvať Komisiu, aby vo svojom návrhu na priateľské riešenie prehodnotila riešenie tejto časti prípadu a poskytla nové vecné rozhodnutie o možnosti poskytnúť prístup verejnosti.

27. Ďalšie dve otázky, ktoré si vyžadovali pozornosť, boli a) sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa údajne privilegovaného prístupu verejnosti k informáciám a b) vyhlásenie Komisie, že určité stretnutia (alebo pravdepodobne súvisiace dokumenty) nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia.

28. Pokiaľ ide o prvú otázku, bolo vhodné zahrnúť ju do návrhu priateľského riešenia z nasledujúcich dôvodov. Po prvé nastolila otázku rozdielneho zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup verejnosti k dokumentom a informáciám. Po druhé, nastolila otázku, kedy presne sú informácie "verejné" v zmysle nariadenia. Obe otázky boli potenciálne relevantné pre zákonnosť konkrétneho rozhodnutia Komisie o konkrétnej žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom a obe otázky Komisia v tomto prípade primerane neriešila.

29. Pokiaľ ide o obe otázky, ombudsmanka pripomenula, že v nariadení sa z praktických dôvodov neupravuje len otázka prístupu k dokumentom. Upravuje právo, ktoré bolo zavedené s cieľom zvýšiť demokratickú kvalitu Únie. Ak sa vo všeobecnosti usudzuje, že inštitúcie Únie svojvoľne poskytujú vybraným členom verejnosti privilegovaný prístup k dokumentom a informáciám, je pravdepodobné, že nariadenie tento účel primerane nesplní.

30. Výraz "svojvoľne" bol v tomto prípade dôležitý. Ombudsman, ktorý sám vedie administratívu, si je samozrejme vedomý rôznych druhov komunikácie, ktorú musí inštitúcia uskutočňovať s externými partnermi alebo zainteresovanými stranami. Ak je však otvorenosť relevantná pre tento prenos buď svojvoľná, alebo vnímaná ako svojvoľná, bez riadneho právneho základu, alebo jednoducho prebieha bez jasne uplatniteľných zásad, verejnosť môže rozumne pochybovať o tom, či je takáto situácia zlučiteľná so zásadami riadnej správy vecí verejných.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman považoval za vhodné požiadať Komisiu, aby vo svojom návrhu na priateľské riešenie objasnila svoje prípadné príslušné postupy a pravidlá týkajúce sa otázky údajného privilegovaného prístupu k informáciám a/alebo dokumentom.

32. Pokiaľ ide o vyhlásenie Komisie, že niektoré stretnutia (alebo pravdepodobne súvisiace dokumenty) nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia, ombudsmanka poznamenala, že ak sa toto vyhlásenie považuje za vecnú hodnotu, zdá sa, že obsahuje trochu nový a ďalekosiahly výklad nariadenia, ktorého právny základ nie je úplne jasný. Ombudsmanka preto namiesto toho, aby sa snažila ďalej hádať, čo Komisia zamýšľa povedať, vyzvala Komisiu, aby prehodnotila svoje vyhlásenie v tejto súvislosti.

33. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia i) v súvislosti s druhým vypustením na strane 1 príslušného e-mailu prehodnotila odôvodnenie uvedené v jej rozhodnutí o opakovanej žiadosti sťažovateľa; ii) pokiaľ ide o časť príslušného e-mailu, ktorá bola vypustená a opísaná (v čiastočne zverejnenej verzii) ako „[vypustená– text nie je relevantný pre žiadosť]“, prehodnotiť svoje vybavovanie žiadosti sťažovateľa a zverejniť text alebo uviesť platné a primerané dôvody nezverejnenia; iii) v súvislosti s otázkou údajne privilegovaného prístupu k dokumentom a/alebo informáciám zvážila poskytnutie informácií o svojich príslušných postupoch a pravidlách, ak existujú, a vysvetlila, ako tieto postupy a/alebo pravidlá súvisia s pravidlami o prístupe verejnosti k dokumentom; a iv) pokiaľ ide o vyhlásenie Komisie, že niektoré stretnutia (alebo pravdepodobne s nimi súvisiace dokumenty) nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia, prehodnotiť svoje vyhlásenie a v prípade, že sa ho rozhodne zachovať, podrobne ho objasniť a prípadne uviesť príslušné odkazy na uplatniteľné právne predpisy a judikatúru.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

34. Komisia vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie odpovedala takto.

35. Pokiaľ ide o bod i) týkajúci sa druhého vymazania na strane 1 príslušného e-mailu, Komisia súhlasila s ombudsmanom, že toto vymazanie sa týka osobných údajov, a nie medzinárodných vzťahov, ako sa uvádza v odpovedi Komisie na opakovanú žiadosť. V odpovedi Komisie sa to preto malo uviesť a prístup sa mal zamietnuť na základe článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia, keďže zverejnenie vymazanej časti by narušilo súkromie dotknutej osoby.

36. Pokiaľ ide o bod ii) týkajúci sa časti „[vypustené – text nie je relevantný pre žiadosť]“, Komisia opätovne zdôraznila, že predmetný e-mail neobsahoval „bežnú“ zápisnicu zo stretnutia. Išlo skôr o interné zhrnutie určené kolegom v Komisii. Nešlo teda o oficiálny záznam zo stretnutia, ktorý účastníci schválili. Vzhľadom na to, že žiadosť sťažovateľa sa týkala „zápisnice zo stretnutia“, Komisia zastávala názor, že bola oprávnená domnievať sa, že žiadosť sťažovateľa sa týkala len tých častí e-mailu, ktoré odrážali diskusie počas stretnutia. Komisia však napriek tomu, že trvala na svojom stanovisku, že táto časť e-mailu nie je relevantná pre žiadosť sťažovateľa, rozhodla, že by mohla byť sťažovateľovi sprístupnená. Kópia e-mailu vrátane predtým vymazanej časti bola pripojená k odpovedi Komisie.

37. Pokiaľ ide o bod iii) týkajúci sa údajného privilegovaného prístupu, Komisia uviedla, že neuplatňuje žiadne pravidlá ani postupy, ktorými sa osobitným skupinám poskytuje privilegovaný prístup k dokumentom a/alebo informáciám, s výnimkou osobitných prípadov týkajúcich sa strán zapojených do osobitných administratívnych postupov, dotknutých osôb a iných podobných situácií. Naopak, v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie sa stanovuje, že sa musí dodržiavať zásada nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Účelom postupu, ktorý sa uplatňuje v prípade žiadostí o prístup k dokumentom a ktorý je stanovený v nariadení, je preskúmať požadované dokumenty s cieľom zistiť, či sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v článku 4. Keď Komisia zistí, že na dokument sa vzťahuje výnimka a neexistuje prevažujúci verejný záujem na jeho zverejnení, je povinná prístup zamietnuť. V súlade s príslušnou judikatúrou sa so všetkými žiadosťami o prístup k dokumentom zaobchádza rovnako a osobitný záujem alebo súvislosti žiadateľa nemožno zohľadniť v jeho rozhodnutí o udelení prístupu. V tomto prípade sťažovateľ nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že rozhodnutie Komisie poskytnúť čiastočný prístup k požadovanému dokumentu bolo založené na predpoklade, že žiadateľ má osobitné súvislosti alebo záujem, a teda diskriminuje sťažovateľa.

38. Pokiaľ ide o bod iv) týkajúci sa rozsahu pôsobnosti nariadenia, Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že jej predchádzajúca odpoveď vyvolala v tejto súvislosti zmätok, a preto chcela túto záležitosť objasniť. Uviedla, že rozhodnutia členov kolégia o tom, ktoré zainteresované strany sa majú stretnúť v súvislosti s ktorými otázkami, nemožno preskúmať v rámci nariadenia. Všetky dokumenty týkajúce sa takýchto kontaktov by však prirodzene patrili do rozsahu pôsobnosti nariadenia.

39. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie k návrhu priateľského riešenia uviedol tieto podania.

40. Pokiaľ ide o body i) a ii), sťažovateľ súhlasil s výkladom ombudsmana, že jeho opakovanú žiadosť možno chápať len ako žiadosť o úplný prístup k príslušnému e-mailu. Uznala a ocenila, že Komisia teraz zverejnila časti e-mailu, ktoré boli predtým vymazané. Sťažovateľ sa však vyjadril k oneskoreniu, ku ktorému došlo pri získavaní prístupu k týmto častiam e-mailu: trvalo viac ako dva roky a ombudsmanovi bola predložená sťažnosť, aby jej bol konečne umožnený prístup.

41. Pokiaľ ide o bod iii), sťažovateľ poukázal na to, že Komisia sa touto otázkou vo svojej odpovedi nezaoberala a že len uviedla, že nemá žiadne pravidlá ani postupy, ktoré by poskytovali privilegovaný prístup konkrétnym skupinám. Sťažovateľ uviedol, že neočakával, že Komisia bude mať takéto pravidlá alebo postupy. Zdá sa však, že Komisia poskytla takýto privilegovaný prístup, keď si vymieňala informácie o rokovaniach WTO a o dohodách o voľnom obchode s BusinessEurope, ale neposkytla rovnaké informácie sťažovateľovi. Komisia nevysvetlila, prečo sa domnieva, že výmena informácií s BusinessEurope nepredstavuje riziko pre medzinárodné vzťahy, zatiaľ čo sa zdá, že zverejnenie rovnakých informácií sťažovateľovi by predstavovalo takéto riziko. Sťažovateľ tvrdil, že išlo o diskriminačný a neodôvodnený postup Komisie.

42. Sťažovateľ sa nevyjadril k pripomienkam Komisie týkajúcim sa bodu iv) priateľského riešenia ombudsmana.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

43. Ombudsman víta skutočnosť, že Komisia prijala jeho návrh na prehodnotenie odôvodnenia zamietnutia prístupu k druhému vymazaniu na strane 1 e-mailu. Ombudsman prijíma vyhlásenie Komisie, že odôvodnenie malo odkazovať na článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorý sa týka ochrany súkromia dotknutej osoby, a nie na článok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia, ktorý sa týka ochrany vnútorných vzťahov.

44. Ombudsman tiež víta skutočnosť, že Komisia prijala jeho návrh zverejniť text v e-maile opísanom ako „[vypustený – text nie je relevantný pre žiadosť]“. Ombudsmanka berie na vedomie, že Komisia pripojila kópiu e-mailu vrátane predtým vymazanej uvedenej časti, čím k nemu umožnila prístup. V tejto súvislosti je však potrebné riešiť určité otázky.

45. Komisia v oboch svojich stanoviskách tvrdila, že dokument, ku ktorému sťažovateľ požadoval prístup, bol v skutočnosti interným e-mailom, ktorý obsahoval zhrnutie diskusií na stretnutí, ako aj ďalšie informácie, o ktorých sa domnievala, že nepatria do rozsahu žiadosti sťažovateľa. V dôsledku toho túto časť e-mailu nezverejnila. Ombudsmanka pripomína, ako už bolo uvedené vyššie, že žiadosť sťažovateľa sa týkala prístupu k dokumentu, konkrétne k "zápisnici zo stretnutia komisára Mandelsona so zástupcami organizácie BusinessEurope", a nie prístupu k informáciám. Podľa názoru ombudsmana, ak Komisia identifikovala predmetný interný e-mail ako dokument, ku ktorému sťažovateľ požiadal o prístup, mala sa zaoberať žiadosťou ako súvisiacou s dokumentom v celom rozsahu bez toho, aby sa zamyslela nad tým, či určité informácie, ktoré sú v ňom uvedené, "patria do žiadosti sťažovateľa".

46. Uvedená úvaha už bola zdôraznená v návrhu ombudsmana na priateľské riešenie. Vo svojom stanovisku k tomuto návrhu Komisia síce skutočne sprístupnila časť predmetného e-mailu, ale trvala na svojom stanovisku, že je oprávnená rozlišovať medzi rôznymi časťami dokumentu. Ombudsman nesúhlasí so stanoviskom Komisie, a preto uvedie ďalšiu relevantnú poznámku.

47. Okrem toho Komisia vo svojom stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie ďalej uviedla v súvislosti so svojím rozhodnutím „obmedziť“ žiadosť sťažovateľa o prístup, že tak urobila, pretože to bol „efektívny spôsob maximalizácie sprístupnených informácií, najmä v prípade rozsiahlych žiadostí, v ktorých žiadateľ neidentifikoval žiadne konkrétne dokumenty“.

48. V tejto súvislosti ombudsmanka poukazuje na to, že žiadosť sťažovateľa sa netýkala "širokej žiadosti", ale veľmi špecifického dokumentu, konkrétne zápisnice z presne vymedzeného stretnutia. Ombudsman pripomína, že v článku 6 ods. 2 [8] nariadenia sa výslovne stanovuje, že ak žiadosť nie je dostatočne jasná, inštitúcia môže požiadať žiadateľa, aby objasnil rozsah žiadosti, a dokonca môže žiadateľovi pomôcť tým, že mu poskytne informácie. Cieľom tohto ustanovenia je na jednej strane umožniť žiadateľovi jasne identifikovať dokument, ku ktorému sa žiada o prístup, a na druhej strane umožniť inštitúcii presne určiť, o ktorý dokument (dokumenty) sa žiada alebo o ktoré dokumenty sa žiada, čo zase obmedzuje jeho administratívnu a právnu činnosť pri rozhodovaní o poskytnutí prístupu k požadovanému dokumentu. Je preto zrejmé, že ak inštitúcia nedokáže presne identifikovať požadovaný dokument (dokumenty) (ako to zrejme tvrdí Komisia v prejednávanej veci), na základe článku 6 ods. 2 nariadenia by sa mala snažiť získať objasnenie týkajúce sa rozsahu žiadosti namiesto toho, aby predpokladala, čo presne žiadateľ žiada o prístup. Ombudsmanka sa preto domnieva, že by bolo osvedčeným administratívnym postupom, keby Komisia požiadala sťažovateľa o objasnenie rozsahu jeho žiadosti. Ombudsmanka sa predovšetkým domnieva, že na základe hypotézy, že vnútorné pravidlá Komisie ju nezaväzujú vyhotovovať zápisnice zo stretnutí, ktoré vedie s verejnosťou, a že preto takéto zápisnice v obvyklom zmysle neexistujú, mohla sťažovateľovi vysvetliť túto skutočnosť. Okrem toho mohla sťažovateľa informovať, že napriek tomu identifikovala dokument (v tomto prípade interný e-mail), ktorý okrem iného obsahuje informácie, na ktoré sťažovateľ pravdepodobne odkazuje ako na "zápisnicu zo stretnutia".

49. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Komisia pôvodne nezverejnila časť e-mailu, pretože sa domnievala, že nepatrí do rozsahu žiadosti sťažovateľa. Predmetná časť znie takto:

„4. Po stretnutí

Rusko: po stretnutí [pán H.] požiadal PM o možnosť zúčastniť sa na pracovnom podujatí BE/FR 20. a 21. februára. PM povedal, že sa bude zaoberať touto otázkou, program bude skontrolovaný (pozri w HH). (priložený dokument delegácie BE). Konferencia o globálnej Európe: Delegácia BE má záujem o usporiadanie konferencie, na ktorej by sa zhodnotil pokrok dosiahnutý v súvislosti s programom Globálna Európa za účasti PM a s podporou Komisie. Poznámka k tomu bude nasledovať. Delegácia BE zaslala po zasadnutí brífing [pána S.] pre zasadnutie (v prílohe). Užitočné body pre stretnutia KFF a PB s BE 30. a 31. 1. 2008.

[Pani M.]

Prílohy:
IRC-not250108-EASMandelsonfinal zmenená verzia.doc
RUS-agen200208-RSVPvisit.doc" (sic)

50. V súvislosti s uvedenými časťami e-mailu je potrebné riešiť dve otázky.

51. Prvá otázka sa týka skutočnosti, že e-mail obsahoval dve prílohy. Vypustením uvedeného textu Komisia zabránila sťažovateľovi dozvedieť sa o existencii príloh, a teda prípadne požiadať o ich zverejnenie. V čase podania žiadosti muselo byť Komisii zrejmé, že sťažovateľ by s najväčšou pravdepodobnosťou chcel mať prístup k týmto dokumentom. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa týmto bodom nezaoberal, a vzhľadom na pozitívny výsledok návrhu na priateľské riešenie ombudsman nepovažuje za potrebné ďalej sa touto záležitosťou zaoberať. Považuje však za vhodné zahrnúť v tejto súvislosti návrh do ďalšej poznámky.

52. Druhá otázka sa týka skutočnosti, že Komisia teraz zverejnila predtým zadržanú časť e-mailu, ale bez toho, aby uviedla, že by k nej zamietla prístup v čase podania žiadosti sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka preto chápe, že Komisia sa domnieva, že táto časť e-mailu bola od začiatku verejne prístupná.

53. Pokiaľ ide o bod iii) jeho návrhu na priateľské riešenie, ktorý sa týka širšej otázky, či Komisia poskytuje určitým subjektom zvýhodnený prístup k dokumentom alebo informáciám, ombudsman berie na vedomie nasledujúce skutočnosti.

54. Dňa 15. februára 2011 sťažovateľ uverejnil na svojom webovom sídle vyhlásenie [9], v ktorom oznámil, že na Všeobecnom súde Európskej únie podal žalobu proti Komisii za zadržiavanie dokumentov týkajúcich sa rokovaní EÚ o voľnom obchode s Indiou. Sťažovateľ obvinil Komisiu z diskriminácie v prospech podnikových lobistických skupín a z porušovania pravidiel transparentnosti EÚ.

55. Ombudsman pripomína, že v súlade s článkom 2 ods. 7 štatútu ombudsmana [10] musí bez ďalšieho konania ukončiť posudzovanie sťažnosti, ak bol jej predmet predložený súdu. V prejednávanej veci sa toto ustanovenie neuplatňuje, keďže predmet konania začatého sťažovateľom pred Všeobecným súdom sa líši od predmetu tohto vyšetrovania. Na základe informácií uverejnených na webovom sídle sťažovateľa je však hlavným argumentom sťažovateľa vo veci predloženej Všeobecnému súdu to, že Komisia „diskriminuje záujmové skupiny podnikov … Ide o to, či Komisia môže pokračovať vo svojej praxi poskytovania privilegovaného prístupu veľkým podnikom k procesu tvorby obchodnej politiky zdieľaním informácií, ktoré sú zadržiavané od verejnosti.“Zdá sa teda, že Všeobecný súd sa v súvislosti s konaním začatým sťažovateľom bude musieť zaoberať tým istým argumentom, ktorý bol uvedený v bode iii) návrhu ombudsmana na priateľské riešenie. Uvedený súdny prípad sa začal po tom, ako sťažovateľ predložil svoje pripomienky k odpovedi Komisie na návrh priateľského riešenia. Zdá sa teda, že sťažovateľ chce teraz získať stanovisko Všeobecného súdu k príslušnému argumentu. Za týchto okolností ombudsman konštatuje, že nie je potrebné, aby sa ďalej zaoberal týmto aspektom prípadu.

56. V konaní pred Všeobecným súdom sa sťažovateľ prirodzene môže odvolávať na informácie, ktoré poskytla Komisia v priebehu tohto vyšetrovania, ako sú i) vyhlásenia Komisie, že nemá žiadne pravidlá alebo postupy na poskytnutie privilegovaného prístupu k dokumentom a/alebo informáciám konkrétnym skupinám, s výnimkou osobitných prípadov týkajúcich sa účastníkov osobitných správnych konaní, dotknutých osôb a iných podobných situácií, a ii) jej vyhlásenie v tejto súvislosti, že jej kódex dobrej správnej praxe stanovuje zásadu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

57. Napokon, pokiaľ ide o bod iv), ombudsmanka víta objasnenia Komisie, že hoci rozhodnutia prijaté členmi kolégia týkajúce sa zainteresovaných strán, o ktorých sa domnievajú, že by sa mali stretnúť, nemožno preskúmať v rámci nariadenia, všetky dokumenty týkajúce sa takýchto kontaktov patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o prístup k dokumentom. Vzhľadom na tieto objasnenia sa ombudsmanka domnieva, že tento aspekt prípadu si nevyžaduje ďalšie vyšetrovanie.

58. Na základe uvedených skutočností sa ombudsman domnieva, že výsledok jeho návrhu priateľského riešenia v súvislosti s bodmi i), ii) a iv) bol úspešný. Pokiaľ ide o bod iii) jeho návrhu na priateľské riešenie, z dôvodov uvedených v bode 48 tohto rozsudku musí ombudsman ukončiť posudzovanie tohto aspektu prípadu.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Na základe vyhlásení Komisie v jej stanovisku k návrhu ombudsmana na priateľské riešenie a na základe reakcií sťažovateľa na tieto vyhlásenia sa ombudsman domnieva, že výsledok jeho návrhu na priateľské riešenie je uspokojivý, s výnimkou odpovede Komisie na tvrdenie, že poskytuje určitým osobám privilegovaný prístup k dokumentom. Keďže však toto tvrdenie má významné miesto vo veci, ktorú sťažovateľ medzičasom predložil Všeobecnému súdu, ombudsman sa domnieva, že už nie je potrebné, aby sa zaoberal týmto aspektom veci.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

V tomto prípade sťažovateľ podal žiadosť o prístup verejnosti k „dokumentu“, a nie žiadosť o prístup k „informáciám“. Komisia sa touto žiadosťou zaoberala v súlade s nariadením 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom. Ako však už bolo uvedené, z nariadenia vyplýva, že inštitúcie nemôžu rozhodnúť, že vzhľadom na to, že určitá časť existujúceho dokumentu obsahuje iný druh alebo druh informácií, predstavuje „čiastkový dokument“ alebo samostatný dokument. Ombudsmanka by preto chcela povzbudiť Komisiu, aby sa v podobných prípadoch v budúcnosti riadila prístupom, ktorý je v súlade s uvedenou úvahou.

Ombudsmanka okrem toho poukazuje na to, že odkazy na prílohy k danému dokumentu sú tiež jeho súčasťou, a preto by sa nemali vylúčiť, keď inštitúcie analyzujú žiadosť o prístup k takémuto dokumentu. Ombudsmanka by preto chcela vyzvať Komisiu, aby postupovala tak, že bez ohľadu na to, či je príloha súčasťou dokumentu, ktorý odkazuje na prílohu, odkazy na prílohy sa vždy považujú za súčasť hlavného dokumentu, ku ktorému sa žiadal prístup.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 7. júna 2011

---

[1] Európske observatórium organizácie Corporate: http://www.corporateeurope.org/

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[3] Článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia stanovuje:

„1. Inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

a) verejný záujem, pokiaľ ide o:

[…]

- medzinárodné vzťahy…

[4] Pozri vec T-110/03, Sison/Rada, Zb. 2005, s. II-1429, bod 51.

[5] Pozri vec T-110/03, Sison/Rada, tamže, bod 46.

[6] Pozri vec T-110/03, Sison/Rada, tamže, bod 47 (týkajúci sa rozsahu preskúmania Všeobecným súdom).

[7] Pozri vec T-110/03, Sison/Rada, tamže, bod 60.

[8] „Ak žiadosť nie je dostatočne presná, inštitúcia požiada žiadateľa, aby žiadosť objasnil, a žiadateľovi pri tom pomôže, napríklad poskytnutím informácií o používaní verejných registrov dokumentov.“

[9] http://www.corporateeurope.org/global-europe/content/2011/02/commission-sued-privileged-access

[10] Článok 2 ods. 7 štatútu ombudsmana stanovuje: „Ak ombudsman z dôvodu prebiehajúceho alebo ukončeného súdneho konania týkajúceho sa predložených skutočností musí vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú alebo ukončiť jej posudzovanie, výsledok akéhokoľvek vyšetrovania, ktoré dovtedy vykonal, sa predloží bez ďalšieho konania.“