V roku 2015 výbor OSN zistil, že systém zdravotného poistenia zamestnancov EÚ, spoločný systém zdravotného poistenia (JSIS), nie je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Výbor odporučil revíziu SSZP s cieľom poskytnúť komplexné pokrytie zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.

Po prijatí sťažností od zamestnancov, ktorí sa stretli s problémami pri preplácaní svojich vlastných liečebných nákladov alebo liečebných nákladov svojich rodinných príslušníkov v plnej výške, ombudsmanka uskutočnila strategické vyšetrovanie. Zistila, že neschopnosť Európskej komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila preto, aby Komisia zrevidovala pravidlá, ktorými sa riadi SSZP. Predložila tiež niekoľko návrhov Komisii týkajúcich sa toho, ako sú potreby osôb so zdravotným postihnutím pokryté v rámci SSZP, ako aj potreby odbornej prípravy zamestnancov a riadnej konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby SSZP odrážal potreby osôb so zdravotným postihnutím.

Komisia odpovedala a uviedla, že zreviduje pravidlá, ktorými sa riadi SSZP, a prijme opatrenia v nadväznosti na väčšinu návrhov ombudsmanky.

Keďže Komisia prijala jej odporúčanie, ombudsmanka uzatvára svoje strategické vyšetrovanie. Vzhľadom na význam tejto otázky žiada Komisiu, aby do šiestich mesiacov podala správu o vykonávaní odporúčania. Ombudsmanka tiež potvrdzuje svoj návrh, že je potrebné, aby Komisia prehodnotila svoje pravidlá z roku 2004 o uspokojovaní potrieb zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prípad sa týkal praxe Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), ktorá neumožňuje uchádzačom uchádzať sa o viac ako jedno súbežné výberové konanie na prijímanie úradníkov EÚ, aj keď splnili kritériá. Úrad EPSO odmietol umožniť sťažovateľovi prihlásiť sa do dvoch súbežných výberových konaní na nábor prekladateľov pre inštitúcie EÚ a presvedčivo nevysvetlil dôvody uplatňovania tejto praxe.

Ombudsmanka zistila, že táto prax by mohla mať za následok bránenie náboru najkvalifikovanejších osôb, a preto by úrad EPSO mal byť schopný poskytnúť presvedčivé odôvodnenie, prečo má túto prax. Ombudsmanka zistila, že neposkytnutie takéhoto odôvodnenia zo strany úradu EPSO´ sťažovateľovi predstavovalo nesprávny úradný postup. Konštatovala tiež, že akékoľvek pokračovanie v praxi by v prípade neexistencie spoľahlivého odôvodnenia nevyhnutne predstavovalo aj nesprávny úradný postup. Ombudsmanka preto odporučila úradu EPSO, aby okamžite preskúmal svoju politiku v súvislosti s touto praxou.

Úrad EPSO v reakcii na to zriadil internú skupinu pre reflexiu, ktorá má vykonať podrobné posúdenie vplyvu akejkoľvek zmeny politiky v tejto oblasti. Hodnotenie bude predložené správnej rade úradu EPSO do decembra 2018. Konečné rozhodnutie musí prijať Rada. Keďže úrad EPSO koná na základe jej odporúčania, ombudsmanka sa rozhodla prípad uzavrieť.

Sťažovateľ bol v roku 2013 vylúčený z výberového konania na prijatie administrátorov v oblasti auditu, ktoré viedol Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO). Bol vylúčený z dôvodu, že jeho akademická kvalifikácia nebola dostatočne relevantná pre inzerované pracovné miesto. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi poukázal na to, že viacerí uchádzači, ktorí boli pripustení do toho istého výberového konania v roku 2010, mali diplomy, ktoré boli rovnaké alebo menej relevantné ako jeho diplom. Tvrdil, že ak by bola kvalifikácia ostatných uchádzačov v roku 2010 dostatočná, jeho diplom by mal postačovať aj v roku 2013.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že výberové konanie v roku 2013 bolo tým istým výberovým konaním, ktoré sa pôvodne uskutočnilo v roku 2010, a že v roku 2013 by sa mali uplatňovať rovnaké kritériá týkajúce sa kvalifikácií ako v roku 2010. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup úradu EPSO a odporučila, aby úrad EPSO požiadal výberovú komisiu o revíziu svojho rozhodnutia o kvalifikácii sťažovateľa.

Úrad EPSO odmietol prijať odporúčanie ombudsmanky bez toho, aby poskytol

presvedčivé dôvody svojho postoja. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením nesprávneho úradného postupu.

Prípad sa týkal rozhodnutia Európskej komisie považovať určité náklady nárokované mimovládnou organizáciou, ktorá sa zúčastnila na projekte financovanom EÚ zameranom na boj proti rasizmu voči Rómom, za neoprávnené. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia pred určením neoprávnenosti nákladov riadne nepreskúmala dôkazy.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie vymáhať sumy vyplatené ako granty v rámci rôznych projektov financovaných EÚ. Rozhodnutie bolo prijaté po auditoch vykonaných audítorom v mene Komisie. Sťažovateľ nesúhlasil so zisteniami auditu. Sťažovateľ si okrem iného želal, aby audity preskúmala národná audítorská komora vo svojom členskom štáte. Komisia to nepovažovala za potrebné.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala žiadosti sťažovateľa o prístup k dvom e-mailom zaslaným členom vedeckej rady agentúry zo súkromného e-mailového účtu predsedu správnej rady Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum. Keď agentúra zamietla prístup na základe toho, že dva e-maily nemala k dispozícii, pretože boli zaslané zo súkromného účtu, sťažovateľ sa obrátil na európskeho ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie tejto záležitosti, po ktorom predseda správnej rady poskytol agentúre kópie týchto dvoch e-mailov. Agentúra by preto mohla posúdiť žiadosť sťažovateľa o prístup k e-mailom podľa nariadenia č. 1049/2001 ^[1]. Agentúra potom poskytla sťažovateľovi čiastočný prístup k dokumentom. Ombudsmanka získala úplné kópie týchto dvoch e-mailov a mohla overiť, či boli úpravy vykonané v kópiách poskytnutých sťažovateľovi odôvodnené.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na korešpondenciu zaslanú v rámci sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Taliansku a jej údajného nesprávneho rozhodnutia uzavrieť sťažnosť na porušenie právnych predpisov.

Ombudsmanka sa zaoberala týmito otázkami a zistila, že prostredníctvom odpovede, ktorú Komisia zaslala sťažovateľovi v priebehu tohto vyšetrovania, poskytla presvedčivú a komplexnú odpoveď. Komisia teda vyriešila prvú otázku. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Komisia dostatočne vysvetlila svoje rozhodnutie opätovne nezačať konanie o nesplnení povinnosti v tomto prípade. V súvislosti s druhou otázkou sa preto domnievala, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka preto vyšetrovanie uzavrela.

Vec sa týkala údajného nespravodlivého prepustenia bývalého zamestnanca z Európskej investičnej banky (EIB) a jeho obťažovania v Európskej investičnej banke (EIB).

Vyšetrovanie ombudsmanky sa zameralo na otázku, že EIB údajne nesprávne odoprela sťažovateľovi prospech z takzvaného „zmierovacieho konania“ stanoveného v článku 41 služobného poriadku EIB (v ktorom sa stanovuje, že zamestnanci môžu podať žalobu na Súdny dvor EÚ, ak vznikne spor s EIB, a že predtým by sa mali usilovať o urovnanie sporu zmierom prostredníctvom zmierovacieho konania). Ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že EIB sa tým, že sa domnievala, že zmierovacie konanie nemožno uplatniť na bývalého zamestnanca, ktorý nepoberal dôchodok EIB, dopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka preto navrhla, aby EIB bezodkladne začala zmierovacie konanie, pokiaľ ide o otázky prepustenia, ako aj obťažovania. Banka súhlasila so začatím zmierovacieho konania, pokiaľ ide o otázku prepustenia, a odkázala sťažovateľa na iné konanie týkajúce sa otázky obťažovania.

Ombudsmanka dospela k záveru, že po jej intervencii sa našlo riešenie. Prípad preto uzavrela.

Sťažovateľ, nezisková organizácia so sídlom v Belgicku, sa zúčastnil na projekte financovanom EÚ, ktorého cieľom bolo riešiť problémy, ktorým čelia starší ľudia pri používaní riešení IKT. Pri finančnom audite sa zistilo, že systém, ktorý sťažovateľ používa na zaznamenávanie pracovného času, je nespoľahlivý. V dôsledku toho sa Komisia snažila vymôcť od sťažovateľa viac ako 85 000 EUR.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že audítori uznali, že práca, ktorú sťažovateľ vykonal na dvoch konkrétnych „výsledkoch“, bola legitímna, rovnako ako príslušný pracovný čas. Domnievala sa teda, že Komisia nebola oprávnená zamietnuť osobné náklady spojené s touto prácou. Na riešenie tohto problému adresovala Komisii odporúčanie, aby zodpovedajúcim spôsobom znížila sumu, ktorú sa snaží vymôcť.

Komisia v plnej miere prijala odporúčanie ombudsmanky a súhlasila so znížením sumy, ktorá sa má vymôcť, o takmer 37 000 EUR. V tejto súvislosti ombudsmanka prípad uzavrela. Ombudsmanka však pokračuje v samostatnom vyšetrovaní týkajúcom sa vymáhania finančných prostriedkov v súvislosti s ostatnými „výsledkami“.

Tento prípad vznikol v dôsledku toho, že Zastúpenie Európskej komisie v Chorvátsku neodpovedalo na žiadosť o informácie podanú na Facebooku a zablokovalo sťažovateľa na svojej stránke na Facebooku. Sťažovateľ sa pýtal, či vedúci zastúpenia v Chorvátsku bol bývalým členom komunistickej strany Juhoslávia.

Keďže Komisia teraz odblokovala svoju stránku na Facebooku a odpovedala, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia vyriešila tieto aspekty prípadu. Ombudsmanka ďalej konštatuje, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu tým, že nezverejnila požadované informácie, pretože predstavovali chránené osobné údaje.

Ombudsmanka však predkladá návrh na zlepšenie, pokiaľ ide o potrebu odpovedí občanom, ktorí komunikujú s Komisiou na sociálnych médiách. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že právo na odpoveď zaručené Chartou základných práv EÚ a zásadami dobrej správy vecí verejných, ako sa stanovuje v Európskom kódexe dobrej správnej praxe, sa vzťahuje na komunikáciu prijímanú prostredníctvom sociálnych médií, s výhradou obmedzení odôvodnených zásadou proporcionality. Komisia by to mala zohľadniť pri revízii svojej príručky pre poskytovateľov informácií a pri akejkoľvek inej relevantnej práci.