Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť sa týka postupov a praktík Komisie v súvislosti s konfliktom záujmov, ktoré sa vzťahujú na osobitných poradcov predsedu a členov Komisie. Sťažnosť vychádza z toho, že Komisia sa zaoberala vymenovaním v roku 2007 a opätovným vymenovaním v rokoch 2008 a 2009 pána Pata Coxa, bývalého predsedu Európskeho parlamentu, za neplatenú osobitnú poradkyňu pani Megleny Kunevovej, ktorá bola v príslušnom čase komisárkou pre zdravie a spotrebiteľskú politiku (ďalej len „komisárka Kuneva“). Sťažnosť predložilo Corporate Europe Observatory, mimovládna organizácia [1].

2. Sťažovateľ zaslal 29. mája 2009 otvorený list komisárke Kunevovej, v ktorom vyjadril svoje znepokojenie nad možným konfliktom záujmov vo funkcii osobitného poradcu pre komunikáciu a stratégiu pre spotrebiteľov týkajúcu sa občanov pána Pata Coxa. Sťažovateľ tvrdil, že pravidlá Komisie pre osobitných poradcov, ktoré zaviedol Siim Kallas, bývalý komisár pre personál a administratívu (ďalej len "komisár Kallas"), v reakcii na obavy verejnosti týkajúce sa konfliktu záujmov, zahŕňajú povinnosť osoby, ktorá je vymenovaná za osobitného poradcu, podpísať a) vyhlásenie [2], v ktorom sa uvádza, že neexistuje žiadny konflikt záujmov medzi úlohami osobitného poradcu a jeho/jej inými činnosťami (ďalej len "prísažné vyhlásenie"), a b) vyhlásenie o činnostiach, v ktorom sa uvádzajú jeho/jej ďalšie činnosti, či už zárobkové alebo nie (ďalej len "vyhlásenie o činnostiach").

3. Sťažovateľ však poukázal na to, že v tomto prípade nebol uistený dokumentmi uverejnenými v príslušnej časti webového sídla Europa [3]. Sťažovateľ uviedol, že okrem svojej úlohy osobitného poradcu Komisie bol pán Cox členom poradných rád najmenej troch spoločností (Microsoft, Michelin a Pfizer), ktoré majú veľký záujem o ovplyvňovanie spotrebiteľských politík EÚ. Bol tiež hlavným poradcom pre lobistickú poradenskú spoločnosť APCO. Podľa názoru sťažovateľa APCO zastupuje korporátnych aktérov, ktorí chcú ovplyvňovať spotrebiteľské politiky EÚ. Okrem toho sťažovateľ uviedol, že pán Cox riadil svoju vlastnú lobistickú firmu European Integration Solutions (EIS).

4. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pokiaľ Komisia nezverejní „lobistické činnosti“pána Coxa ani jeho úlohy osobitného poradcu komisára Kunevu, nie je možné určiť, či existuje konflikt záujmov. Sťažovateľ okrem toho poznamenal, že životopis pána Coxa na webovej stránke Komisie venovanej osobitným poradcom bol neúplný, pretože sa v ňom nespomínala jeho účasť v spoločnostiach APCO, Pfizer a Microsoft. Sťažovateľ naliehavo vyzval Komisiu, aby zverejnila všetky príslušné dokumenty s cieľom objasniť otázku možného konfliktu záujmov. Bez takéhoto objasnenia by sa musel predpokladať konflikt záujmov a od Komisie by sa malo logicky očakávať, že ukončí zmluvu pána Coxa.

5. Komisárka Kuneva vo svojej odpovedi z 23. júna 2009 objasnila, že pán Cox bol od 1. apríla 2007 zamestnaný ako neplatený osobitný poradca, a ubezpečila sťažovateľku, že pri skúmaní možných konfliktov záujmov si bola plne vedomá jeho ďalších činností. Okrem toho vysvetlila, že pán Cox poskytol „neoceniteľné poradenstvo o tom, ako transparentne informovať našich občanov o spotrebiteľskej politike..., ktoré v plnej miere reprezentuje ducha a literu týchto požiadaviek.“Komisárka Kuneva dospela k záveru, že nepovažuje činnosti pána Coxa za nezlučiteľné s jeho úlohami ako jej osobitného poradcu a že sa bude naďalej uchýliť k jeho neoceniteľnému poradenstvu.

6. Okrem toho komisár Kallas v liste z 23. júna 2009 vysvetlil, že životopisy, ktoré sú uverejnené na webovej stránke osobitných poradcov Komisie [4], nemajú poskytnúť vyčerpávajúci opis všetkých činností vykonávaných každým osobitným poradcom, ale len prehľad v prospech verejnosti. Okrem životopisov Komisia zohľadňuje všetky príslušné dokumenty, najmä vyhlásenie o činnostiach, s cieľom určiť, či existuje konflikt záujmov. Pán Cox pred nástupom do funkcie a po obnovení v rokoch 2008 a 2009 predložil vyhlásenie o činnosti. Jeho aktivity s APCO, Microsoftom a Pfizerom sa objavili v príslušných vyhláseniach.

7. Komisár Kallas ďalej uviedol, že podľa pravidiel o osobitných poradcoch musí byť na webovom sídle Komisie uverejnený len zoznam osobitných poradcov, ich čestné vyhlásenia a ich životopisy. Vyhlásenie o činnostiach je vylúčené, pretože jeho uverejnenie by nebolo v súlade s pravidlami ochrany údajov. Komisár Kallas dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti si bola komisárka Kuneva dobre vedomá činností pána Coxa a konala v plnom súlade s platnými pravidlami. Vzhľadom na tieto činnosti a na skutočnosť, že pán Cox radí Komisii v oblasti politickej komunikácie o spotrebiteľskej politike, a nie v oblasti vymedzenia takejto politiky, bola Komisia plne oprávnená tvrdiť, že nedochádza ku konfliktu záujmov. Komisár Kallas napokon informoval sťažovateľa, že európske integračné riešenia zanikli 31. júla 2007.

8. Sťažovateľ vo svojom liste z 31. augusta 2009, ktorý bol takisto skopírovaný predsedovi Barrosovi, uznal kroky prijaté v oblasti transparentnosti a etiky po zavedení pravidiel o osobitných poradcoch, ale tvrdil, že súčasný prístup ku konfliktom záujmov je nedostatočný. Sťažovateľ uviedol, že to, čo pán Cox radí Komisii, je stále nejasné. Nesúhlasil s názorom Komisie, že jeho účasť na „politickej komunikácii o spotrebiteľských otázkach“vylučuje konflikt záujmov. Podľa názoru sťažovateľa „veľké korporácie, v ktorých je pán Cox zamestnaný, môžu mať záujem ovplyvniť správu, ktorú Komisia oznamuje spotrebiteľovi, ako aj spôsob, akým sa táto správa zasiela.“Sťažovateľ takisto tvrdil, že štatút osobitného poradcu poskytuje „rozsiahly prístup k rozhodovaniu Komisie, ktorý by mu mohol umožniť vykonávať neprimeraný vplyv v mene korporácií, za ktoré lobuje.“

9. Sťažovateľ takisto tvrdil, že záver, ku ktorému dospeli komisári, je v rozpore s usmerneniami GR SANCO s názvom Riadenie konfliktu záujmov v spoločnosti SANCO (ďalej len „usmernenia GR SANCO“). Podľa názoru sťažovateľa, ak by sa tieto usmernenia dodržiavali, Komisia by pána Coxa nevymenovala. Sťažovateľ trval na tom, že v záujme transparentnosti by bolo potrebné zverejniť aspoň niektoré z týchto činností v jeho životopise a umožniť verejnosti posúdiť neexistenciu konfliktu záujmov. Sťažovateľ v každom prípade tvrdil, že vyhlásenie o činnosti by malo byť aj verejne dostupné, ako aj „Vyhlásenie o vierohodnosti Megleny Kunevovej o neexistencii konfliktu záujmov vzhľadom na vymenovanie pána Pata Coxa za osobitného poradcu Európskej komisie“ (ďalej len „vyhlásenie o vierohodnosti“). Takýmto zverejnením by sa neporušili pravidlá ochrany údajov ani zásada proporcionality.

10. Listom z 21. septembra 2009 Komisia uviedla, že podľa článku 124 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov sú osobitní poradcovia povinní dodržiavať ustanovenia okrem iného článkov 11, 11a, 12, 16, 17, 17a a 22 služobného poriadku, a tvrdila, že „tieto zákonné ustanovenia sú samy osebe dostatočné na zabezpečenie toho, aby osobitný poradca nevykonával činnosti, ktoré by mohli poškodiť záujmy Komisie.“Komisia však prijatím pravidiel pre osobitných poradcov posilnila tieto zákonné povinnosti.

11. Komisia opísala funkciu systému a zamerala sa na postup, ktorým sa vopred zabezpečí, aby úlohy zverené osobitnému poradcovi neviedli ku konfliktu záujmov s jeho externými činnosťami. Komisia rozlišovala pravidlá o osobitných poradcoch ako „osobitné“ v porovnaní so všeobecnejšími pravidlami zakotvenými v usmerneniach GR SANCO, ktoré sa vzťahujú na odborníkov Komisie. Zdôraznila, že s výhradou zváženia konfliktu záujmov je cieľom pravidiel o osobitných poradcoch umožniť Komisii využívať služby neplateného osobitného poradcu a zároveň mu umožniť vykonávať iné činnosti.

12. V predmetnom prípade Komisia tvrdila, že by bolo neprimerané zakázať všetky ostatné činnosti, pretože by to znamenalo, že osoba by bola povinná odmietnuť vymenovanie do Komisie, čím by sa Komisia zbavila odborných znalostí výnimočne kvalifikovaného a skúseného poradcu. Komisia vysvetlila, že „je jasné, že účasť na definovaní politík... zahŕňa úplne iný stupeň vplyvu ako komunikácia s verejnými politikami, ktoré už boli definované –...“. Počas dva a pol roka po vymenovaní pána Coxa za osobitného poradcu sa Komisia nedozvedela o žiadnych konfliktných situáciách. Takýto údaj nebol uvedený ani v listoch sťažovateľa z 29. mája a 31. augusta 2009.

13. Listom z 29. septembra 2009 sťažovateľ spochybnil argumenty Komisie, že a) usmernenia GR SANCO sa nevzťahujú na osobitného poradcu komisára pre spotrebiteľské záležitosti, b) ustanovenia článkov 11 a 11a služobného poriadku boli v tomto prípade dodržané a c) komunikačné stratégie spotrebiteľských politík nie sú v záujme nadnárodných a lobistických firiem.

14. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ tvrdil, že Komisia mala v tomto prípade zohľadniť usmernenia GR SANCO. V rovnakom duchu sťažovateľ objasnil, že nenavrhuje, aby sa osobitný poradca zdržal zárobkovej činnosti. Jednoducho poukázala na veľké riziko konfliktu záujmov, pretože „pán Cox bol zamestnaný ako lobista pre veľké firmy s vlastnými záujmami v oblasti spotrebiteľskej politiky EÚ, ako sú APCO, Microsoft, Michelin a Pfizer.“Pokiaľ ide o rozdiel medzi tvorbou politiky a komunikáciou o politike, sťažovateľ zdôraznil, že nemohol overiť neexistenciu konfliktu záujmov, pretože Komisia zamietla jeho žiadosti o podrobný opis činností pána Coxa.

15. Listom z 20. októbra 2009 Komisia potvrdila svoje stanovisko, že usmernenia GR SANCO nie sú uplatniteľné z dôvodu rozdielov medzi úlohami osobitného poradcu komisára a expertov GR SANCO. Vzhľadom na to, že pán Cox je pridelený ku komisárke Kunevovej, a nie ku GR SANCO, v jeho prípade sa uplatňujú pravidlá o osobitných poradcoch. Ak by sa v tomto prípade uplatnili usmernenia GR SANCO, článok 5 (Osobitní poradcovia) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov [5] by stratil zmysel. Po druhé, zákonné ustanovenia o etike a bezúhonnosti sa vzťahujú aj na osobitných poradcov, ktorí sú povinní urobiť čestné vyhlásenie o tom, že sú oboznámení s príslušnými ustanoveniami služobného poriadku a že neexistuje konflikt záujmov v súvislosti s povinnosťami, ktoré majú vykonávať. Komisia napokon uznala, že spoločnosti ako APCO, Microsoft, Michelin alebo Pfizer môžu mať záujem na formulovaní spotrebiteľských politík. Pán Cox sa však nepodieľal na formulácii, ale na oznamovaní takýchto politík vonkajšiemu svetu. Jeho úloha osobitného poradcu nezahŕňala zásah do rozhodovacieho procesu.

16. Súbežne s uvedenou korešpondenciou sťažovateľ predložil Komisii súvisiace žiadosti o prístup k dokumentom. Sťažovateľ listom z 31. júla 2009 požiadal podľa nariadenia č. 1049/2001 najmä o prístup k týmto dokumentom:

1) vyhlásenie o činnosti pána Coxa;

2) Vyhlásenie komisárky Kunevovej o vierohodnosti; a

3) "Každý dokument s podrobnejším opisom úloh pána Coxa ako poradcu".

17. Listom z 21. septembra 2009 Komisia zamietla prístup k vyhláseniu o činnosti z dôvodu, že na tento dokument sa vzťahovali výnimky zakotvené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, pretože obsahoval osobné údaje. Komisia v skutočnosti vysvetlila, že to bol dôvod, pre ktorý sa v pravidlách o osobitných poradcoch nepredpokladá uverejnenie vyhlásení o činnosti. Komisia poskytla prístup k vyhláseniu komisárky Kunevovej o vierohodnosti a vysvetlila, že dokumenty týkajúce sa vymenovania pána Coxa neposkytujú podrobnejší opis jeho úloh osobitného poradcu.

18. Sťažovateľ podal 23. septembra 2009 opakovanú žiadosť, v ktorej tvrdil, že informácie uvedené vo vyhlásení o činnosti nemožno vymedziť ako citlivé osobné údaje. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že aj keby to tak bolo, v nariadení č. 45/2001 sa vyžaduje ich uvoľnenie z dôležitých dôvodov verejného záujmu.

19. Dňa 29. októbra 2009 Komisia uviedla, že po konzultácii s pánom Coxom, ktorý bol autorom dokumentu, a po získaní jeho povolenia sa rozhodla poskytnúť sťažovateľovi prístup k vyhláseniu o činnosti.

20. Listom z 31. októbra 2009 sťažovateľka požiadala o prístup ku všetkým správam zo stretnutí (vrátane zápisníc/poznámok) a korešpondencii (vrátane e-mailu) v rokoch 2008 a 2009 medzi komisárkou Kunevovou a/alebo členmi jej kabinetu a pánom Coxom.

21. Komisia vo svojej odpovedi z 15. decembra 2009 uviedla, že nebola schopná identifikovať žiadne správy zo stretnutí (vrátane zápisníc/poznámok) v rokoch 2008 – 2009 medzi komisárkou Kunevovou a/alebo členmi jej kabinetu a pánom Coxom. Identifikovala však dva e-maily, ktoré mu poslal kabinet komisára. V prvom e-maile z 22. januára 2008 bol pán Cox požiadaný, aby urýchlene vyplnil a vrátil pripojené vyhlásenie o činnosti a príslušné administratívne a finančné formuláre s cieľom dokončiť jeho vymenovanie za osobitného poradcu na rok 2008. Druhý e-mail zo 6. januára 2009 obsahoval rovnakú žiadosť o vymenovanie pána Coxa na rok 2009. Vyhlásenie o činnosti pripojené k tomuto e-mailu bolo doplnené rukou písanou poznámkou, ktorá obsahovala doplňujúce informácie. Prílohy obsahovali aj prísažné vyhlásenie, vyhlásenie komisárky Kunevovej o vierohodnosti a výňatky zo služobného poriadku a pravidiel o osobitných poradcoch.

22. Sťažovateľ podal 19. januára 2010 sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet vyšetrovania

23. Ombudsmanka začala vyšetrovanie obvinení, že:

(1) Komisia nedodržala príslušné procesné pravidlá, pokiaľ ide o vymenovanie pána Pata Coxa za osobitného poradcu komisárky Kunevovej, a

(2) Komisia sa dostatočne nezaoberala otázkou možného konfliktu záujmov medzi odmeňovanými činnosťami pána Coxa a jeho úlohou osobitného poradcu komisárky Kunevovej.

24. Ombudsman do svojho vyšetrovania zahrnul tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala uznať, že vymenovanie pána Coxa za osobitného poradcu komisára Kunevu v rokoch 2007, 2008 a 2009 sa nevybavovalo v súlade s pravidlami pre osobitných poradcov.

25. Ombudsman okrem toho požiadal Komisiu, aby spresnila úroveň kontroly, ktorú uplatňuje s cieľom určiť, či v súlade s príslušnými pravidlami činnosti pána Coxa nie sú v rozpore s jeho úlohami osobitného poradcu. Ombudsmanka okrem toho požiadala Komisiu, aby vysvetlila, či sa úvahy týkajúce sa potenciálnych alebo zjavných konfliktov záujmov zaznamenané v spoločnom porozumení ombudsmana a Komisie v súvislosti s úradníkmi Komisie [6] vzťahujú aj na zamestnávanie osobitných poradcov Komisie. Ombudsmanka napokon vyzvala Komisiu, aby vysvetlila, prečo uplatňovanie pravidiel o osobitných poradcoch vylučuje kumulatívne uplatňovanie usmernení GR SANCO [7].

26. Ombudsmanka zdôraznila Komisii, že hoci je sťažnosť proti Komisii, záujmy tretej strany, pána Coxa, boli jasne dotknuté. Ombudsmanka preto vyzvala Komisiu, aby zabezpečila, že jej stanovisko k sťažnosti zohľadní všetky názory, ktoré by pán Cox mohol v súvislosti so sťažnosťou vyjadriť.

Vyšetrovanie

27. Dňa 30. apríla 2010 ombudsman vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila k tvrdeniam a tvrdeniam sťažovateľa. Dňa 29. júla 2010 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 31. augusta 2010.

28. Dňa 27. októbra 2010 sa ombudsman rozhodol vykonať ďalšie vyšetrovanie a vyzval Komisiu, aby podrobnejšie rozpracovala informácie uvedené v jeho pôvodnom stanovisku. Dňa 22. decembra 2010 Komisia zaslala svoju odpoveď na ďalšie vyšetrovania ombudsmana, ktorá bola postúpená sťažovateľovi na pripomienkovanie. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 14. februára 2011.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

29. Ombudsman bude postupovať podľa poradia vznesených obvinení a posúdi, či Komisia dodržala procesné pravidlá, ktorými sa riadi vymenúvanie osobitných poradcov. Ombudsman ďalej v rámci samostatnej analýzy posúdi, či sa Komisia v prejednávanej veci primerane zaoberala otázkou potenciálneho konfliktu záujmov.

A. Údajné nedodržanie príslušných procesných pravidiel zo strany Komisie, pokiaľ ide o vymenovanie pána Pata Coxa za osobitného poradcu komisára Kunevu a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

30. Argumenty sťažovateľa týkajúce sa toho, či Komisia dodržiava procesné pravidlá týkajúce sa osobitných poradcov, ako aj uplatniteľné pravidlá, sa líšia v závislosti od príslušného roka. Ombudsman preto každý rok vykoná samostatné preskúmanie.

2007

31. Pokiaľ ide o postup vymenovania v roku 2007, sťažovateľ sa odvolal na e-mail Komisie z 13. marca 2007 adresovaný pánovi Coxovi, v ktorom žiadal „všetky príslušné dokumenty, ktoré bolo potrebné vyplniť na dokončenie [jeho] vymenovania za osobitného poradcu“. Príloha k e-mailu obsahovala niekoľko dokumentov, ktoré bolo potrebné vyplniť, ale nie čestné vyhlásenie alebo vyhlásenie o činnosti. Sťažovateľ tvrdil, že tieto dokumenty boli potrebné vzhľadom na pokyny, ktoré kabinety komisárov dostali 30. januára 2007.

32. Komisia vo svojom stanovisku upriamila pozornosť ombudsmana na skutočnosť, že vymenovanie osobitných poradcov sa v roku 2007 riadilo iným právnym rámcom ako v rokoch 2008 a 2009. Súčasné platné pravidlá týkajúce sa osobitných poradcov boli prijaté až 19. decembra 2007 [8]. Komisia mala v úmysle zaviesť formálny postup overovania potenciálnych konfliktov záujmov už koncom roka 2006/začiatkom roka 2007. Tento proces však ešte nebol zavedený, keď sa začali postupy vymenovania osobitných poradcov na rok 2007. Komisia tvrdila, že pokiaľ ide o vymenovanie pána Coxa na rok 2007, „... vymenovanie osobitných poradcov 1. apríla 2007 sa uskutočnilo podľa predchádzajúcich pravidiel, ktorými sa riadili osobitní poradcovia.“

33. Oznámením z 30. januára 2007 preto GR Komisie ADMIN kontaktovalo všetkých vedúcich kabinetov a začalo postup vymenovania osobitných poradcov v roku 2007. GR ADMIN nepožadovalo od uchádzačov, aby vyplnili a zaslali späť vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov (predchodca tohto prísažného vyhlásenia), pretože v tom čase bol formát nového prísažného vyhlásenia stále predmetom konzultácií v rámci útvarov Komisie. V dôsledku toho Komisia tvrdila, že nemohla formálne overiť neexistenciu konfliktu záujmov pred rozhodnutím o vymenovaní osobitných poradcov na obdobie od 1. apríla 2007. Tento proces bol ukončený 1. júla 2007, keď bol na webovom sídle Europa uverejnený zoznam vymenovaných osobitných poradcov spolu s mandátmi, životopismi a čestnými vyhláseniami.

34. Komisia ďalej uviedla, že postup vymenovania osobitných poradcov v roku 2007 sa teda vykonával v plnom súlade s pravidlami platnými v tom čase a vynaložilo sa maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby ostatné činnosti novo vymenovaných osobitných poradcov boli zlučiteľné s ich úlohami osobitných poradcov.

35. V tomto konkrétnom prípade Komisia vysvetlila, že listom z 20. marca 2007 kabinet komisára Kunevu požiadal o vymenovanie pána Coxa za osobitného poradcu a pripojil svoj životopis z 19. marca 2007. Dňa 30. marca 2007 Komisia vymenovala pána Coxa za osobitného poradcu komisárky Kunevovej od 1. apríla 2007. Zmluva, ktorá bola podpísaná 18. apríla 2007, bola udelená pod podmienkou vrátenia vyplneného a podpísaného vyhlásenia o činnosti do 16. mája 2007. Dňa 5. júna 2007 kabinet komisárky Kunevovej odovzdal kabinetu komisára Kallasa podpísanú zmluvu, čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti pána Coxa. V súlade s postupom splnomocnenia bol komisár Kallas zodpovedný za podpísanie všetkých zmlúv osobitných poradcov v mene Komisie.

36. E-mailom z 29. júna 2007 kabinet komisára Kallasa požiadal kabinety jednotlivých komisárov, aby zabezpečili, že komisári podpíšu vyhlásenie potvrdzujúce neexistenciu konfliktu záujmov a zašlú ho komisárovi Kallasovi do 6. júla 2007 (vyhlásenie o vierohodnosti bolo zavedené súčasnými pravidlami o osobitných poradcoch a v tom čase neexistovalo)[9]. Kabinet komisárky Kunevovej postúpil požadované vyhlásenie 6. júla 2007 [10].

37. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že hoci sa pravidlá týkajúce sa osobitných poradcov začali uplatňovať až v decembri 2007, pravidlá platné v čase vymenovania pána Coxa na rok 2007 stanovovali, že „le futur conseiller spécial signe avant sa nomination une déclaration par laquelle il atteste qu'il n'existe aucun conflit d'intérêt avec sa future fonction“[11]. V dôsledku toho táto podmienka nebola splnená v prípade vymenovania pána Coxa v roku 2007, pretože v rozpore s jasným ustanovením v platných pravidlách bol pán Cox vymenovaný za osobitného poradcu komisára Kunevu od 1. apríla 2007.

38. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že v každom prípade sa overenie neexistencie konfliktu záujmov nemohlo vykonať len na základe životopisu pána Coxa, pretože v životopise sa neuvádzali všetky jeho činnosti. Hoci vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov by tiež neobsahovalo tieto vyhlásenia, posilnilo by dojem, že sa vykonalo overenie neexistencie konfliktu záujmov. Prebiehajúce konzultácie o konečnom formáte nových prísažných vyhlásení nemôžu odôvodniť skutočnosť, že vymenovanie pána Coxa v roku 2007 sa neuskutočnilo v súlade s pravidlami platnými v tom čase.

39. Ombudsman vo svojich ďalších vyšetrovaniach upozornil Komisiu na skutočnosť, že sa vo svojom stanovisku osobitne nevyjadrila k tomu, či bol postup v súlade s pravidlami o osobitných poradcoch platnými v roku 2007, najmä k procesnej povinnosti Komisie získať od budúceho osobitného poradcu pred jeho vymenovaním vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov.

40. Komisia vo svojej odpovedi zdôraznila, že vymenovanie osobitných poradcov v roku 2007 sa uskutočnilo v osobitnom kontexte, keďže pravidlá týkajúce sa osobitných poradcov sa v tom čase menili. Cieľom Komisie bolo zabezpečiť účinné preskúmanie konfliktov záujmov predtým, ako sa osobitní poradcovia ujmú svojich povinností. V dôsledku toho bola do článku 6 zmlúv pre osobitných poradcov zavedená osobitná podmienka, podľa ktorej „na získanie zmluvy musí osobitný poradca vrátiť vyhlásenia riadne podpísané na účely čestných vyhlásení a vyplnené a podpísané na účely vyhlásenia o činnosti.“V oznámení zaslanom 18. apríla 2007 sa tiež zdôraznilo, že získanie zmluvy závisí od vrátenia vyplnených a podpísaných vyhlásení. Komisia zhrnula svoje stanovisko takto: „postup uplatnený v roku 2007 na preskúmanie konfliktu záujmov poskytol viac záruk ako len podpísanie vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov (aj keď takéto vyhlásenie bolo podpísané už pred formálnym vymenovaním).“

41. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie tvrdil, že Komisia nesplnila svoje procesné povinnosti, pretože 1. apríla 2007, keď zmluva nadobudla účinnosť a nominácia bola schválená, nemala vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov. Komisia mala k dispozícii len životopis pána Coxa z 19. marca 2007 a podľa pravidiel platných v tom čase to nebolo dostatočným základom na schválenie vymenovania.

2008

42. Pokiaľ ide o postup vymenovania v roku 2008, sťažovateľ tvrdil, že kabinet pani Kunevovej požiadal pána Coxa, aby doplnil čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti, ale neposkytol sťažovateľovi podpísanú verziu, keď požiadal o prístup k týmto dokumentom. Sťažovateľ tvrdil, že tieto dokumenty neboli podpísané včas na rok 2008, čo znamená, že Komisia buď riadne nedodržala pravidlá o osobitných poradcoch, alebo neodpovedala v plnom rozsahu na žiadosť sťažovateľa.

43. Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že v súlade s revidovanými pravidlami upravujúcimi osobitných poradcov, ktoré boli prijaté 19. decembra 2007, boli požadované dokumenty (podložené vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti) poskytnuté včas pred začiatkom platnosti novej zmluvy 1. apríla 2008. Pán Cox predložil svoje čestné vyhlásenie, ako aj vyhlásenie o činnosti 3. februára 2008. Kancelária komisárky Kunevovej predložila vyhlásenie o vierohodnosti 11. februára 2008. Pravidlá týkajúce sa osobitných poradcov sa teda riadne dodržiavali.

44. Komisia ďalej podrobne vysvetlila spôsob, akým vybavovala žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom, a pripojila k svojmu stanovisku čestné vyhlásenia a vyhlásenia o činnostiach za roky 2007, 2008 a 2009.

45. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že postup uplatnený v roku 2008 by mal slúžiť ako príklad v porovnaní s rokmi 2007 a 2009. Navrhovateľ v skutočnosti tvrdil, že sa tým posilňuje jeho tvrdenie, že v oboch rokoch došlo k nedostatkom. Komisia mohla predložiť podpísané čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnostiach v oveľa skoršej fáze, a tým presvedčiť sťažovateľa, že postup uplatňovaný v roku 2008 bol v súlade s platnými pravidlami. Z vecného hľadiska však navrhovateľ tvrdil, že Komisia nemala dostatočné informácie na to, aby si mohla byť istá neexistenciou konfliktu záujmov v roku 2008.

2009

46. Pokiaľ ide o postup vymenovania v roku 2009, sťažovateľ uviedol, že komisárka Kuneva vydala 7. januára 2009 vyhlásenie o vierohodnosti. Vyhlásenie o činnosti pána Coxa za rok 2009 bolo podpísané až 22. júna 2009, teda o viac ako päť mesiacov neskôr. V dôsledku toho si komisárka Kuneva nemohla byť plne vedomá svojich činností ani nemohla preskúmať potenciálne konflikty záujmov.

47. Komisia vo svojom stanovisku potvrdila, že komisárka Kuneva predložila vyhlásenie o vierohodnosti zo 7. januára 2009. Vyhlásenie o činnosti poskytnuté sťažovateľovi ..., ktoré bolo datované 22. júna 2009, však bolo aktualizovanou verziou (a teda v súčasnosti platnou v čase žiadosti sťažovateľa o prístup k dokumentom) pôvodného vyhlásenia o činnosti, ktoré predložil pán Cox pred rozhodnutím o vymenovaní osobitných poradcov v roku 2009. Kabinet Kuneva totiž predložil požadované dokumenty, keď podal svoju žiadosť o obnovenie vymenovania pána Coxa v januári 2009 (vyhlásenie o činnosti a čestné vyhlásenie podpísané pánom Coxom 9. januára 2009). Je pravda, že tieto vyhlásenia boli podpísané dva dni po vyhlásení vlády o vierohodnosti; malo by sa však odôvodnene predpokladať, že po dvoch rokoch vymenovania si bol komisár plne vedomý vonkajších činností pána Coxa. GR ADMIN teda disponovalo všetkými dokumentmi, ktoré malo k dispozícii, aby mohlo vykonať overenie neexistencie konfliktu záujmov pred vymenovaním pána Coxa na rok 2009. Komisia prijala rozhodnutie o vymenovaní osobitných poradcov 8. apríla 2009.“

48. Komisia tvrdila, že aktualizácia formulárov predložených osobitnými poradcami počas ich vymenovania sa predpokladá v zmluve uzavretej s osobitným poradcom, v ktorej sa výslovne stanovuje, že „osobitný poradca sa zaväzuje z vlastnej iniciatívy informovať Komisiu o akejkoľvek relevantnej zmene vo svojich ostatných činnostiach“. V súlade s týmto ustanovením pán Cox predložil aktualizovanú verziu svojho životopisu, ktorá bola uverejnená na internetovej stránke Europa.

49. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na tom, že postup uplatnený v roku 2009 bol rovnako chybný ako v roku 2007. Základnou zmenou, ktorú mali dosiahnuť nové pravidlá, ktoré nadobudli účinnosť v decembri 2007, bolo „povinné prijatie čestného vyhlásenia, ktoré sa má podpísať pred nástupom do funkcie“. Sťažovateľ tvrdil, že povinnosť podpísať vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov už bola obsiahnutá v pravidlách z roku 2004, ale údajne nebola dobre vykonaná a komisár Kallas ju správne chcel posilniť.

50. Hoci v roku 2009 bolo čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnostiach k dispozícii pred vymenovaním pána Coxa, neboli k dispozícii pred tým, ako komisárka Kuneva podpísala vyhlásenie o vierohodnosti. Základným dôvodom zavedenia vyhlásenia o vierohodnosti bolo umožniť jednotlivým komisárom kontrolovať neexistenciu konfliktu záujmov a nenechať túto úlohu len na GR ADMIN. Ako priznáva Komisia, komisárka Kuneva 7. januára 2009 podpísala vyhlásenie o vierohodnosti bez vyhlásení pána Coxa (podpísané 9. januára 2009). Vzhľadom na skutočnosť, že lehota, ktorú mal kabinet komisárky Kunevovej predložiť na schválenie svojmu poradcovi, bola 23. januára 2009, sťažovateľka ťažko pochopila, prečo komisárka Kuneva nečakala. Vyhlásenie o vierohodnosti nemalo byť podpísané bez dokumentov, ktoré sú potrebné na vydanie rozsudku, konkrétne čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti.

51. Namiesto toho Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že možno „primerane predpokladať“, že dva roky po jeho vymenovaní si bol komisár Kuneva plne vedomý ostatných činností pána Coxa. Navrhovateľ tvrdil, že išlo o nesprávne vykonávanie príslušných pravidiel. Bolo to tiež vecne nesprávne, pretože sa zdá, že zoznam činností pána Coxa bol v roku 2009 zmenený a doplnený o informácie týkajúce sa Európskej poradnej rady spoločnosti Microsoft a Európskej poradnej rady spoločnosti Pfizer. Sťažovateľ v skutočnosti tvrdil, že pán Cox informoval Komisiu o týchto nových činnostiach až 22. júna 2009, jeden deň pred odpoveďou Komisie na list sťažovateľa. Nie je jasné, kedy presne pán Cox nastúpil do týchto funkcií a či mali byť zohľadnené pred jeho vymenovaním v apríli 2009.

52. Sťažovateľka ďalej uviedla, že postup komisárky Kunevovej neodhalil žiadny vážny úmysel preskúmať potenciálny konflikt záujmov, ale skôr preukázala, že ustanovenia nových pravidiel o osobitných poradcoch považuje za prázdne formality. Komisia takisto nevysvetlila, prečo sťažovateľovi v odpovedi na jeho žiadosť o prístup k dokumentom neposkytla pôvodné vyhlásenie o činnosti a jeho aktualizáciu.

53. Vzhľadom na uvedené pripomienky ombudsman vykonal ďalšie vyšetrovanie a požiadal Komisiu, aby ho informovala o tom, kedy sa dozvedela, že vyhlásenie o činnosti pána Coxa bolo zmenené tak, aby zahŕňalo jeho členstvo v Európskej poradnej rade spoločnosti Microsoft a v Európskej poradnej rade spoločnosti Pfizer.

54. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že 23. júna 2009 dostala upravené vyhlásenie o činnosti pána Coxa.

55. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie tvrdil, že nie je jasné, kedy presne sa pán Cox pripojil k týmto dvom poradným radám a či sa mali zohľadniť pred jeho opätovným vymenovaním v apríli 2009. Podľa názoru sťažovateľa to naznačuje, že komisárka Kuneva nemala právo „primerane predpokladať“, že „po dvoch rokoch od vymenovania si … (ona) bola plne vedomá vonkajších činností pána Coxa.“Na záver, komisárka nemala právo predložiť vyhlásenie o vierohodnosti bez toho, aby predtým videla aktualizované vyhlásenie o činnosti pána Coxa.

Hodnotenie ombudsmana

56. Ombudsman poznamenáva, že pravidlá, ktoré sa uplatňovali na postup vymenovania osobitných poradcov v roku 2007, sa líšili od pravidiel, ktoré sa uplatňovali v rokoch 2008 a 2009.

57. Pokiaľ ide o rok 2007, hlavnou spornou otázkou je, či Komisia splnila podmienku, podľa ktorej musí dostať vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov [12] pred vymenovaním osobitného poradcu. V priebehu tohto vyšetrovania Komisia v podstate pripustila, že i) v tom čase nepožiadala pána Coxa o takéto vyhlásenie, pretože formát prísažného vyhlásenia bol stále predmetom konzultácií v rámci jej útvarov, ii) vyvíjali sa nové pravidlá pre osobitných poradcov a iii) napredovalo zlepšovanie sekcie osobitných poradcov na jej internetovej stránke.

58. Hoci ombudsmanka súhlasí s tým, že tento vývoj má nepochybný význam a je jednoznačne prospešný pre úsilie Komisie o zlepšenie efektívnosti pri overovaní neexistencie konfliktov záujmov budúcich osobitných poradcov, ako aj transparentnosti tohto procesu vo vzťahu k európskym občanom, nepostačuje na odôvodnenie toho, že Komisia včas nedodržala jasné procesné pravidlo. Ombudsman zastáva názor, že príslušné pravidlá znamenajú, že Komisia mala získať vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov pred vymenovaním osobitného poradcu, a už vôbec nie pred vymenovaním osobitného poradcu. V dôsledku toho skutočnosť, že Komisia nezískala od pána Coxa vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov pred jeho vymenovaním za osobitného poradcu komisára Kunevu v roku 2007, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

59. Pokiaľ ide o rok 2008, Komisia vysvetlila kroky, ktoré prijala na splnenie svojich povinností podľa nových pravidiel pre osobitných poradcov, ktoré boli prijaté 19. decembra 2007. V tejto súvislosti tvrdila, že po prijatí čestného vyhlásenia a vyhlásenia o činnosti pána Coxa komisárka Kuneva vydala vyhlásenie o vierohodnosti. Dokumentácia bola následne postúpená komisárovi Kallasovi, ktorý v mene Komisie vymenoval pána Coxa za osobitného poradcu komisárky Kunevovej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že nebol zistený žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o dodržiavanie procesných pravidiel pre osobitných poradcov zo strany Komisie v roku 2008.

60. Pokiaľ ide o rok 2009, ombudsman poukazuje na to, že postup stanovený vlastnými pravidlami Komisie jasne predpokladá, že vyhlásenie o vierohodnosti možno vydať až po preskúmaní čestného vyhlásenia a vyhlásenia o činnosti budúcich osobitných poradcov. Komisárka Kuneva v skutočnosti nebola oprávnená uviesť vo svojom vyhlásení o vierohodnosti, že „na základe vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov a činností pána Pata Coxa pani Meglena Kuneva nevidí riziko možného konfliktu záujmov medzi vonkajšími činnosťami a výkonom svojich povinností osobitného poradcu v rámci vymedzeného mandátu“. Nie je to tak preto, že komisárka dôkladne nepreskúmala čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti pána Coxa, ale, čo je rozhodujúce, pretože ich ani nedostala. Ombudsmanka okrem toho vyjadruje poľutovanie nad vysvetlením Komisie, že po dvoch rokoch musel byť komisár informovaný o činnostiach pána Coxa. To by mohlo znamenať, že postupy, ktorých cieľom je zabezpečiť a preukázať, že Komisia konala správne, možno považovať len za formálne náležitosti.

61. Okrem toho toto vyšetrovanie slúži aj na ilustráciu toho, že zmena vyhlásenia o činnosti počas zmluvy s osobitným poradcom je problémom, ktorý nie je primerane riešený v pravidlách pre osobitných poradcov alebo v zmluvách, ktoré podpísali. V skutočnosti neexistuje žiadna procesná záruka, ktorá by vyžadovala, aby komisár, ktorý zamestnáva osobitného poradcu, vykonal nové overenie konfliktu záujmov, keď sa vyhlásenie osobitného poradcu o činnosti podstatne zmení. V tejto súvislosti ombudsman zastáva názor, že by bolo osvedčeným administratívnym postupom zabezpečiť, aby v prípade, že osobitný poradca podstatne zmení svoje vyhlásenie o činnosti, zodpovedný komisár musel predložiť nové vyhlásenie o vierohodnosti. Na tento účel ombudsman prednesie ďalšiu pripomienku.

62. Celkovo ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad spôsobom, akým Komisia riešila postup týkajúci sa vymenovania pána Coxa za osobitného poradcu komisárky Kunevovej. Celkový prístup Komisie nie je v súlade s čoraz prísnejšími normami, ktoré občania očakávajú od inštitúcií Únie, a nepreukazuje náležité rešpektovanie procesných záruk, ktoré samotná Komisia zaviedla v reakcii na obavy verejnosti týkajúce sa transparentnosti vo vzťahu k osobitným poradcom. Tieto postupy sa nesmú považovať len za formálne náležitosti, ale musia slúžiť cieľom, ktoré sú dôležité tak pre inštitúcie Únie, ako aj pre občanov Únie. Komisia by si tiež mala byť vedomá toho, že akékoľvek nedostatky v jej správaní potenciálne nepriaznivo ovplyvňujú nielen jej dobrú povesť, ale aj záujmy a potenciálne dobrú povesť osobitného poradcu, v tomto prípade pána Coxa. Ombudsman má v úmysle vrátiť sa k tejto otázke vo svojej analýze druhého tvrdenia.

63. Vzhľadom na uvedené úvahy ombudsman Komisii kriticky pripomienkuje, že pred vymenovaním pána Coxa za osobitného poradcu v roku 2007 nezískala vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov. Ombudsman predkladá Komisii ďalšiu kritickú poznámku týkajúcu sa vyhlásenia komisárky Kunevovej o vierohodnosti pred získaním čestného vyhlásenia a vyhlásenia o činnostiach pána Coxa v roku 2009. Vzhľadom na svoje závery ombudsman nepovažuje za potrebné zaoberať sa tvrdením, že Komisia by mala uznať, že nábor osobitného poradcu sa nevybavil v súlade s platnými pravidlami pre osobitných poradcov. Komisia by však mala mať možnosť zaoberať sa touto otázkou v nadväznosti na toto rozhodnutie.

B. Údajné nedostatočné riešenie otázky potenciálneho konfliktu záujmov medzi odmeňovanými činnosťami pána Coxa a jeho úlohou osobitného poradcu komisára Kunevu zo strany Komisie

Argumenty predložené ombudsmanovi

64. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že v článkoch 11 a 11a služobného poriadku sa vyžaduje, aby sa osobitný poradca zdržal riešenia záležitosti, v ktorej má priamy alebo nepriamy finančný záujem. Pán Cox sa ako osobitný poradca komisárky Kunevovej zaoberal spotrebiteľskými politikami a komunikáciou o týchto politikách. Aj keby sa vôbec nepodieľal na tvorbe politiky, komunikácia spotrebiteľskej politiky by bola oblasťou záujmu spoločností, od ktorých pán Cox dostával odmenu. Sťažovateľ trval na tom, že to narušilo jeho nezávislosť ako osobitného poradcu.

65. Komisia vo svojom stanovisku reagovala na toto tvrdenie a zamerala sa na tri otázky, ktoré ombudsman identifikoval vo svojom liste, v ktorom ho informoval o vyšetrovaní. Komisia okrem toho požiadala pána Coxa o pripomienky, ktoré pripojila vo svojom stanovisku a plne podporila. Ombudsmanka predloží prehľad argumentov Komisie tak, ako boli uvedené v jej stanovisku, a potom stručne zhrnie pripomienky pána Coxa.

66. V tejto súvislosti Komisia začala analýzu svojho hodnotenia existencie konfliktu záujmov tým, že načrtla právny rámec uplatniteľný na osobitných poradcov [13]. Podľa zákonných ustanovení je osobitný poradca povinný vykonávať svoje povinnosti výlučne so zreteľom na záujmy Únie, zdržať sa prijímania pokynov od akejkoľvek organizácie mimo svojej inštitúcie, zdržať sa riešenia záležitosti, v ktorej má priamo alebo nepriamo akýkoľvek osobný záujem, ktorý by mohol narušiť jeho nezávislosť, zdržať sa akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho postavenie, a akéhokoľvek neoprávneného zverejnenia informácií získaných pri plnení povinností. Ak ich osobitný poradca nerešpektuje, jeho zmluva môže byť s okamžitou platnosťou ukončená.

67. Revidované pravidlá pre osobitných poradcov posilňujú účinok uvedených zákonných ustanovení a stanovujú prepracovaný postup s cieľom vopred zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov medzi úlohami, ktoré má Komisia prideliť danému osobitnému poradcovi, a jeho inými činnosťami. Komisia však upozornila ombudsmana aj na skutočnosť, že osobitní poradcovia tvoria osobitnú skupinu, ktorá nie je priamo porovnateľná s úradníkmi. V článku 5 PZOZ sa osobitní poradcovia vymedzujú ako osoby, ktoré sú z dôvodu svojej osobitnej kvalifikácie a „bez ohľadu na zárobkovú činnosť v inej funkcii“zamestnané na pomoc jednej z inštitúcií Únie. PZOZ sú teda založené na predpoklade, že osobitní poradcovia môžu vykonávať iné zárobkové činnosti.

68. Z rovnakých dôvodov posledný odsek oddielu 5 pravidiel upravujúcich osobitných poradcov stanovuje, že pri kontrole neexistencie konfliktu záujmov sa musí dodržiavať zásada proporcionality a že sa musí zohľadniť aj osobitné postavenie osobitných poradcov a povaha ich povinností, keďže ich vymenúvajú členovia Komisie osobitne z dôvodu ich odborných znalostí a vonkajších činností. Prísny prístup spočívajúci v zákaze všetkých ostatných činností by nebol v súlade s touto zásadou a v praxi by viedol dotknutú osobu k tomu, aby odmietla vymenovanie za osobitného poradcu, čím by Komisia prišla o odborné znalosti mimoriadne kvalifikovaného a skúseného poradcu.

69. Pokiaľ ide o vymenovanie pána Coxa, komisár najprv zdôraznil, že osobitným mandátom pána Coxa je poskytovať poradenstvo v súvislosti s politickou komunikáciou o spotrebiteľských otázkach, a nie v súvislosti s vymedzením politiky. Je zrejmé, že ak by bol pán Cox zapojený do definovania politík, znamenalo by to úplne iný stupeň vplyvu ako poskytovanie poradenstva v oblasti verejného prenosu politík, o ktorých sa už rozhodlo. Komisia trvala na tom, že je preto plne odôvodnené a vhodné, aby uviedla, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

70. Komisia tvrdila, že vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov bolo výsledkom dôkladného preskúmania veci samej vrátane zárobkových činností pána Coxa, ako aj dobrovoľných a čestných činností. Najmä z dôvodu obmedzeného rozsahu jeho mandátu sa na konci tohto preskúmania dospelo k záveru, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

71. Komisia sa potom v súlade s požiadavkou ombudsmana uvedenou v jeho liste o začatí vyšetrovania zaoberala potenciálnym aj zjavným konfliktom záujmov, ktorý sa vzťahuje na tento prípad. V tejto súvislosti sa Komisia pri vymedzovaní potenciálneho konfliktu záujmov odvolala na bod 12 odporúčania OECD z júna 2003 o usmerneniach pre riadenie konfliktov záujmov vo verejnej službe (ďalej len „usmernenia OECD“), v ktorom sa uvádza, že „možný konflikt záujmov vzniká, ak má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré sú také, že konflikt záujmov by nastal, ak by sa úradník v budúcnosti zapojil do príslušných úradných úloh.“Komisia schválila usmernenia OECD a konštatovala, že tieto úvahy sa uplatňujú tak vo vzťahu k úradníkom, ako aj k osobitným poradcom. V prejednávanej veci Komisia uviedla, že vzhľadom na obmedzený mandát pána Coxa takýto konflikt neexistuje.

72. Pokiaľ ide o zjavné konflikty záujmov, v usmerneniach OECD sa stanovuje, že „o zjavnom konflikte záujmov možno povedať, že existuje, ak sa zdá, že súkromné záujmy verejného činiteľa by mohli nenáležite ovplyvniť výkon jeho povinností, ale v skutočnosti to tak nie je.“Komisia uviedla, že pokiaľ ide o zjavný konflikt záujmov, mandát pána Coxa s jeho obmedzením na otázky komunikácie bol verejne dostupný. Pri absencii akejkoľvek účasti na definovaní politiky sa ani nemohlo zdať, že by mohol existovať konflikt medzi jeho verejnými úlohami a jeho súkromnými záujmami.

73. Hoci Komisia prijala usmernenia OECD, zamietla uplatniteľnosť usmernení GR SANCO. Komisia zopakovala svoje stanovisko, že usmernenia GR SANCO sa vzťahujú na odborníkov z GR SANCO, a nie na osobitných poradcov komisára pre spotrebiteľov. Komisia takisto poznamenala, že predmetný dokument nepredstavuje oficiálne usmernenia SANCO. V každom prípade, aj keby sa usmernenia GR SANCO mali uplatniť na prejednávanú vec, ich znenie by sa muselo vykladať s ohľadom na konkrétny mandát pána Coxa. Komisia sa nedomnieva, že pán Cox vykonáva činnosti pre organizácie, ktoré majú „osobný záujem“na tom, ako sa komunikuje o spotrebiteľskej politike.

74. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že hoci súhlasí s Komisiou, že „východiskovým bodom pre posúdenie možnej existencie konfliktu záujmov musí byť osobitný mandát pridelený [osobitnému poradcovi]“, neexistuje jasný a podrobný opis úloh pána Coxa ako osobitného poradcu. Takýto podrobný opis je potrebný na riadne posúdenie rizík konfliktu záujmov. Sťažovateľ nesúhlasil so stanoviskom Komisie, že keďže pán Cox nebol zapojený do vymedzenia politík, automaticky to predstavovalo ochranu pred akýmkoľvek možným konfliktom záujmov.

75. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že Komisia môže komunikovať svoju spotrebiteľskú politiku mnohými rôznymi spôsobmi. Poradenstvo, ktoré poskytol pán Cox v súvislosti s informačnými kampaňami Komisie pre spotrebiteľov, by preto mohlo byť prínosom pre spoločnosti ako Pfizer, Michelin, Microsoft a APCO. GR SANCO a komisárka Kuneva nedávno zorganizovali informačné kampane o otázkach, ako sú nekalé obchodné praktiky, bezpečnosť výrobkov, práva spotrebiteľov a presadzovanie spotrebiteľského práva. Ide o otázky, ktoré by mohli byť potenciálne zaujímavé pre uvedené spoločnosti. Sťažovateľ nemohol vedieť, či poradenstvo pána Coxa ovplyvnilo tieto informačné kampane, a ak áno, akým smerom, pretože neposkytnutie konkrétnych informácií o úlohách pána Coxa zo strany Komisie znemožnilo takéto posúdenie.

76. Sťažovateľ sa odvolal na list pána Coxa Komisii z 22. mája 2010, v ktorom poukázal na sériu „stretnutí skomisárkou a/alebo členmi jej kabinetu, ktoré sa konali v Bruseli od roku 2007,“a „stručnú a intenzívnu služobnú cestu do Sofie v Bulharsku“. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla žiadne zápisnice, poznámky, programy, závery ani iné výsledky týchto stretnutí a misií, keď o ne sťažovateľ 31. októbra 2010 požiadal. Tento materiál by umožnil dôkladné a konkrétne overenie v súlade s usmerneniami OECD.

77. Sťažovateľ spochybnil schopnosť ombudsmana vytvoriť si stanovisko k tomu, či došlo ku konfliktu záujmov bez sprístupnenia takýchto dokumentov. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že ak neexistuje nič, čo by stálo za to viesť záznamy, je legitímne spochybňovať odôvodnenie Komisie pri prijímaní pána Coxa ako osobitného poradcu v prvom rade a dvakrát obnoviť jeho zmluvu. Ďalej tvrdila, že Komisia si mala pred vymenovaním pána Coxa vyžiadať všetky vysvetlenia týkajúce sa jeho práce s rôznymi spoločnosťami, ktoré pán Cox poskytol Komisii v priebehu vyšetrovania ombudsmana. Vzhľadom na nedostatok takýchto informácií nie je obraz „dôkladného preskúmania veci samej“, ktorý presadzuje Komisia, presvedčivý.

78. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že hoci nepochybuje o zásluhách a dôkladných znalostiach pána Coxa o politikách EÚ, Komisia ich mohla použiť v iných oblastiach politiky, v ktorých Pfizer, Michelin a Microsoft nemajú priamy ani nepriamy podiel. Sťažovateľ objasnil, že cieľom tejto sťažnosti a predchádzajúcich publikácií a korešpondencie nebolo „spochybnenie osobnej integrity pána Coxa“. Jeho cieľom bolo „ukončiť mentalitu, ktorá sa zdá byť úplne normálna, že vysokopostavení činitelia s rozhodovacou právomocou alebo ich poradcovia majú paralelnú lojalitu k záujmom podnikov“, dosiahnuť prísnejšie vykonávanie súčasných pravidiel v oblasti konfliktov záujmov a zdôrazniť potrebu ešte prísnejších pravidiel, ktoré by tiež podporili dôveru občanov v európske inštitúcie.

79. Navrhovateľ vo všeobecnosti zopakoval, že na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje Komisia, nepožaduje prístup, ktorý by zakazoval osobitnému poradcovi zúčastňovať sa na iných zárobkových činnostiach. Sťažovateľ sa zároveň nestotožňuje s názorom Komisie, že „osobitní poradcovia … sú vymenovaní za … konkrétne na základe ich odborných znalostí a externých činností.„Namiesto toho je hlavným názorom sťažovateľa, že „nemôže existovať kvalitné poradenstvo v oblasti verejnej politiky od niekoho, kto pracuje v silnom obchodnom záujme so záujmami v tej istej oblasti politiky.“Sťažovateľ preto považuje usmernenia GR SANCO za najlepší prístup k tejto otázke, ktorý by Komisia mala prijať.

80. Sťažovateľ uzavrel svoje pripomienky vyjadrením názoru, že „[v]šetky vyhlásenia o činnosti osobitných poradcov by sa mali uverejniť na príslušnej webovej stránke EK. Kým sa nezavedie prvá zásada, životopisy osobitných poradcov uverejnené na webovom sídle by mali zahŕňať všetky ich platené činnosti. Komisia by mala používať široký výklad pojmov „politiky“, „oblasti politiky“ a „politické záležitosti“v tom zmysle, že niekto, kto pracuje pre spoločnosť s jasným záujmom v určitej oblasti politiky alebo záležitosti, by nemal byť prípustný ako osobitný poradca v tej istej oblasti politiky.

81. Ombudsman vo svojich ďalších vyšetrovaniach zhrnul stanovisko Komisie, že kľúčovou otázkou pri určovaní, či existuje potenciálny konflikt záujmov medzi povinnosťami pána Coxa ako osobitného poradcu komisára Kunevu a jeho platenými funkciami, ako sa uvádza v jeho vyhlásení o činnosti, je povaha jeho úloh osobitného poradcu. Komisia uviedla, že medzi tieto úlohy patrilo len oznámenie, a nie vymedzenie spotrebiteľskej politiky. Sťažovateľ v podstate tvrdil, že komunikácia a vymedzenie spotrebiteľskej politiky sú neoddeliteľne prepojené.

82. Vzhľadom na tieto rozdiely v perspektíve ombudsmanka požiadala Komisiu, aby poskytla podrobnejšie informácie o úlohách, ktoré pán Cox skutočne vykonal počas troch rokov, počas ktorých poskytoval poradenstvo komisárke Kunevovej. Ombudsman konkrétne požiadal o informácie o počte dní, počas ktorých mal komisár Kuneva prístup k odborným znalostiam pána Coxa, a o jeho činnosti v týchto dňoch vrátane a) všetkých dostupných programov, poznámok, záverov a zápisníc zo stretnutí, na ktorých sa pán Cox zúčastnil ako osobitný poradca komisára Kunevu v období od 1. apríla 2007 do 9. februára 2010, a b) podrobností o všetkých služobných cestách a všetkých dostupných správach o služobných cestách.

83. Komisia vo svojej replike uviedla, že podľa rozhodnutí o vymenovaní bol (maximálny) povolený počet pracovných dní 26 (s 19 pracovnými dňami) pre zmluvu uzavretú v roku 2007, 15 (s 11 pracovnými dňami) pre zmluvu uzavretú v roku 2008 a 20 (s 15 pracovnými dňami) pre zmluvu uzavretú v roku 2009. Pán Cox uskutočnil v roku 2007 len jednu služobnú cestu (zahŕňajúcu 2,5 dňa služobnej cesty) a v nasledujúcich rokoch žiadnu. Počas tejto misie sprevádzal komisárku Kunevu do Sofie. Komisia nemá žiadne poznámky, zápisnice, závery ani programy zo žiadnych stretnutí, keďže pán Cox hovoril s komisárom telefonicky alebo osobne, keď bol v Bruseli. Nikdy sa neuskutočnili žiadne oficiálne stretnutia týkajúce sa komunikácie o spotrebiteľskej politike.

84. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie tvrdil, že ak by sa neuskutočnili žiadne oficiálne stretnutia týkajúce sa komunikácie o spotrebiteľskej politike a uskutočnila by sa len jedna misia, dôvody opätovného vymenovania pána Coxa by mohli byť spochybnené. Sťažovateľ tvrdil, že udelenie postavenia osobitného poradcu ľuďom „s úzkymi väzbami na osobné záujmy“poškodzuje imidž Komisie a dôveru občanov v ňu. Sťažovateľ pokračoval tvrdením, že pánovi Coxovi bola zjavne ponúknutá výhoda z hľadiska dobrej povesti bez toho, aby ponúkol niečo ako protihodnotu. Sťažovateľ okrem toho trval na tom, že počas neoficiálnych kontaktov „pán Cox mohol ovplyvniť komisára v prospech svojich zamestnávateľov a využiť jeho postavenie osobitného poradcu“. Sťažovateľ napokon zdôraznil, že absencia záznamov, pokiaľ ide o rozhovory medzi pánom Coxom a komisárom, znemožňuje akúkoľvek formu skutočného preskúmania potenciálnych konfliktov záujmov.

85. Pokiaľ ide o príspevok pána Coxa k vyšetrovaniu, ombudsman pripomína, že vyzval Komisiu, aby zabezpečila, že jej stanovisko k sťažnosti zohľadní všetky názory, ktoré by pán Cox mohol vyjadriť v súvislosti so sťažnosťou. Komisia vyhovela návrhu ombudsmana a listom z 22. mája 2010 pán Cox poskytol svoje podrobné stanovisko k vyšetrovaniu. Komisia vo svojom stanovisku odkázala na tento list takto: „Formálne je sťažnosť namierená proti Komisii. Je však zrejmé, že obvinenia vznesené proti pánovi Coxovi by mohli ovplyvniť jeho dobrú povesť. Komisia musí tieto obvinenia dôrazne zamietnuť. Pán Cox konal vždy v súlade s platnými pravidlami a postupmi. Neexistujú žiadne náznaky, že by bol ovplyvnený - alebo mohol byť ovplyvnený - pri výkone svojho mandátu svojím osobným záujmom alebo záujmom jednej zo spoločností, s ktorými mal profesionálne kontakty. Komisia odkazuje na list pána Coxa z 22. mája 2010 a jeho pripomienky z toho istého dňa..., ktoré podrobne vyvracajú obvinenia vznesené proti nemu.“

86. Ombudsmanka poznamenáva, že pán Cox uviedol niekoľko všeobecných poznámok a konkrétnych podrobných poznámok k tvrdeniam a argumentom sťažovateľa predtým, ako dospel k záveru, že:

„Predpokladám, že sťažovatelia v rozsahu, v akom na mňa zamerali svoju pozornosť, skreslili nedostatočný základný výskum, ktorý nekriticky prevzali z internetu, a nepodrobili sa žiadnemu nezávislému alebo dôkladnému overovaciemu postupu ako „silný dôkaz“ (pozri blog Brussels Sunshine z 22. septembra 2009). Tieto "dôkazy" sú sprevádzané pseudovedeckými odkazmi na internetové vyhľadávanie. Tvrdiť, že ide o silný dôkaz, je aktom sebaklamu.

Tvrdím, že moje konkrétne pripomienky odhaľujú zmes právd, polovičných právd a nepravd a inflácie, konflácie a narážok zo strany sťažovateľa pri ich prezentácii a zaobchádzaní s ponúkanými "dôkazmi". Ak sa to vezme kolektívne, nedokáže to vytvoriť spoľahlivý základ pre obvinenia, ktoré tak liberálne propagovali a vysielali.

Tvrdím, že dôkazná bezúhonnosť a normy, ktoré požaduje sťažovateľ od iných, nezodpovedajú paralelnej svedomitosti, pokiaľ ide o normy uplatňované na ich vlastné podania a správanie.

Tvrdím, že bez ohľadu na množstvo tvrdení úplná neexistencia akýchkoľvek konkrétnych alebo konkrétnych dôkazov zo strany sťažovateľa podkopáva ich neslýchané tvrdenia a pretrvávajúce používanie narážok na mňa.

Tvrdím, že úplná absencia akéhokoľvek konkrétneho alebo konkrétneho dôkazu zo strany sťažovateľa spočíva v tom, že takýto dôkaz neexistuje.

Tvrdím, že propagácia vytvorená sťažovateľom v súvislosti s týmto prípadom, pokiaľ ide o podpornú dokumentáciu, odráža nízke a priemerné oduševnené vykorisťovanie mojej verejnej osobnosti a pohŕdanie mojím právom ako súkromného občana na moje dobré meno, postavenie a povesť.

Tvrdím, že som bol v tejto záležitosti vážne poškodený, a vyzývam príslušné orgány, aby zabezpečili, že záznam bude odrážať túto skutočnosť.

Tvrdím, že sťažovatelia by mali uviesť pravdu a že by mali byť povinní odstrániť z internetu všetky nepodložené obvinenia, závery a narážky, ktorým dali dôveru a publicitu.“

Hodnotenie ombudsmana

87. Predtým, ako sa pristúpi k posúdeniu tohto tvrdenia, je potrebné uviesť prvú úvodnú poznámku. V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie je mandátom ombudsmana prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií Únie. V tejto súvislosti sa sťažnosť týka údajného nesprávneho úradného postupu Komisie, pokiaľ ide o spôsob, akým si plnila svoje procesné povinnosti pri vymenovaní pána Pata Coxa za osobitného poradcu komisára Kunevu (prvé tvrdenie analyzované vyššie), a pokiaľ ide o to, či primerane riešila otázku potenciálneho konfliktu záujmov medzi úlohami pána Coxa ako osobitného poradcu komisára Kunevu a jeho vonkajšími činnosťami (obvinenie, ktorým sa zaoberá táto časť tohto rozhodnutia).

88. Ombudsmanka si bola po celý čas vedomá toho, že hoci sa toto vyšetrovanie týka obvinenia proti Komisii, záujmy tretej strany, pána Coxa, boli jasne ovplyvnené. V záujme transparentnosti a spravodlivosti preto ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby pri príprave svojho stanoviska zohľadnila všetky názory, ktoré by pán Cox mohol mať v súvislosti s týmto vyšetrovaním. Komisia odpovedala na žiadosť ombudsmana a pripojila pripomienky pána Coxa k svojmu stanovisku. Na základe uvedených zásad ombudsman považoval za nevyhnutné, aby sa pánovi Coxovi poskytla dostatočná príležitosť vyjadriť sa k nastoleným otázkam, a preto sa v opisnej časti tohto rozhodnutia odvolal na svoje pripomienky. Analýza ombudsmana sa však v súlade s jeho mandátom obmedzuje výlučne na obvinenia voči Komisii.

89. Východiskovým bodom analýzy ombudsmanky je určenie príslušných uplatniteľných pravidiel. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že verejné právo EÚ neposkytuje všeobecne akceptované vymedzenie konfliktu záujmov ani jednotný postup na riešenie konfliktu záujmov. Dôležitosť tejto záležitosti sa dá len ťažko preceňovať. V tejto súvislosti ombudsmanka zistila, že v záujme zachovania dôvery verejnosti v ich činnosti by inštitúcie mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby sa vyhli nielen skutočným konfliktom záujmov, ale aj potenciálnym a zjavným konfliktom záujmov. Pri vydávaní tohto vyhlásenia sa ombudsman inšpiroval usmerneniami OECD pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe [14], ktoré sa podľa všetkého vyvíjajú do spoločného slovníka o otázkach konfliktu záujmov, ktorý používajú inštitúcie EÚ [15].

90. V smernici OECD sa poskytuje užitočné vymedzenie toho, čo predstavuje skutočný [16], potenciálny [17] alebo zjavný [18] konflikt záujmov. Treba však zdôrazniť, že cieľom analýzy ombudsmana nie je na základe informácií dostupných po jeho vyšetrovaní určiť, či existoval skutočný, potenciálny alebo zjavný konflikt záujmov medzi povinnosťami pána Coxa ako osobitného poradcu komisára Kunevu a jeho vonkajšími činnosťami. Hoci by takáto analýza jednoznačne patrila do mandátu ombudsmana, toto vyšetrovanie sa po celý čas zameriavalo na otázku, či Komisia primerane riešila otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri vymenovaní pána Coxa v roku 2007 a jeho opätovnom vymenovaní v rokoch 2008 a 2009 v súlade s príslušnými pravidlami a zásadami, ktoré sa v tom čase uplatňovali na osobitných poradcov.

91. Ombudsmanka ďalej pristúpi k analýze štandardu, ktorý by inštitúcie Únie mali dodržiavať pri riešení a riadení konfliktov záujmov [19]. V tomto kontexte všeobecné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na osobitných poradcov, najmä článok 124 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho spoločenstva, analogicky uplatňujú články 11 a 11a služobného poriadku na osobitných poradcov [20].

92. Analogické uplatňovanie služobného poriadku je podmienené požiadavkou proporcionality. V tejto súvislosti posledný odsek oddielu 5 pravidiel o osobitných poradcoch stanovuje, že „pri kontrole neexistencie konfliktu záujmov na základe článkov 11 a 11a služobného poriadku, ktoré sa analogicky uplatňujú na osobitných poradcov, sa dodržiava zásada proporcionality. Zohľadňuje sa aj osobitné postavenie osobitných poradcov a povaha ich povinností vzhľadom na to, že ich vymenúvajú členovia Komisie osobitne z dôvodu ich odborných znalostí a vonkajších činností.„Toto ustanovenie znamená, že Komisia je pripravená uplatňovať nižšiu prahovú hodnotu pri kontrole konfliktu záujmov, pretože na rozdiel od úradníkov by neplatený osobitný poradca zvyčajne vykonával určitú odbornú činnosť a v niektorých prípadoch by mohol byť vybraný, aby konal ako osobitný poradca „z dôvodu [jeho] odborných znalostí a vonkajších činností.“Preto štandard kontroly konfliktu záujmov podlieha proporcionalite, ktorá sa v tejto súvislosti chápe ako prísnosť, ktorú má Komisia uplatňovať pri určovaní toho, či by vonkajšie činnosti potenciálneho osobitného poradcu mohli viesť k skutočnému, potenciálnemu alebo zjavnému konfliktu záujmov s jeho úlohami Komisie.

93. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že usmernenia GR SANCO predstavujú najlepší prístup k riešeniu otázok konfliktu záujmov zo strany inštitúcií Únie a mala by ich prijať Komisia, ombudsman nepovažuje za potrebné zaoberať sa touto otázkou v tomto rozhodnutí. Bez ohľadu na komparatívnu hodnotu usmernení GR SANCO je jasné, že Komisia uplatnila služobný poriadok a pravidlá pre osobitných poradcov s cieľom riešiť otázku potenciálneho konfliktu záujmov v prejednávanej veci. Ombudsman má v úmysle vykonať svoje posúdenie na základe týchto pravidiel a postupov. Ombudsman by bol pripravený preskúmať alternatívy obsiahnuté v usmerneniach GR SANCO len vtedy, ak by sa tieto postupy v priebehu tohto vyšetrovania ukázali ako nedostatočné na splnenie účelu, na ktorý boli prijaté.

94. Pokiaľ ide o uplatniteľný postup riešenia konfliktov záujmov týkajúcich sa osobitných poradcov, v príslušných pravidlách sa vyžaduje, aby potenciálny osobitný poradca zverejnil svoje profesionálne činnosti predložením čestného vyhlásenia a vyhlásenia o činnosti. Treba poznamenať, že prísažné vyhlásenie je vypracované podobne ako články 11 a 11a služobného poriadku.

95. Ombudsman si pred vykonaním svojho posúdenia uvedomuje, že riešenie konfliktu záujmov v osobitnom kontexte osobitných poradcov predsedu a členov Komisie je zložitý proces, ktorý si vyžaduje podrobné preskúmanie osobitnej úlohy, ktorú môže každý jednotlivec zohrávať v rámci inštitúcií Únie, s cieľom prispieť k optimálnemu fungovaniu týchto inštitúcií a Únie ako celku. Ombudsmanka je presvedčená, že tomuto systémovému cieľu najlepšie poslúži prísne dodržiavanie platných pravidiel v spojení s kultúrou transparentnosti. Tieto úvahy prechádzajú celým jeho posúdením.

96. V tejto súvislosti by ombudsman chcel pripomenúť, že sťažovateľ tvrdil, že na základe dostupných informácií nie je presvedčený o tom, že Komisia správne tvrdila, že neexistuje žiadny konflikt záujmov. Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil v podstate v dvoch líniách: po prvé, Komisia, ako aj sťažovateľ a verejnosť neboli schopní preukázať neexistenciu konfliktu záujmov, pretože neboli k dispozícii dostatočné informácie tak o úlohách pána Coxa ako osobitného poradcu, ako aj o jeho externých činnostiach. Navrhovateľ v súvislosti s analýzou prvého tvrdenia takisto tvrdil, že takéto informácie neboli poskytnuté včas); po druhé, v každom prípade vzhľadom na to, že tak úlohy pána Coxa ako osobitného poradcu, ako aj jeho externé činnosti sa vzťahujú na tú istú oblasť politiky, o ktorej sťažovateľ tvrdí, že by mala byť široko vymedzená, konflikt záujmov je podľa názoru sťažovateľa nepochybne preukázaný.

97. Na druhej strane hlavnou argumentáciou Komisie v reakcii na tvrdenie sťažovateľa je, že informácie poskytnuté na jeho webovej stránke nemohli byť vyčerpávajúce z dôvodu úvah týkajúcich sa ochrany osobných údajov. Čo je dôležitejšie, Komisia sa zameriava na rozlišovanie medzi tvorbou politiky a komunikáciou o politike v spotrebiteľských záležitostiach. Podľa Komisie sa povaha úloh zverených pánovi Coxovi ako osobitnému poradcovi týka politickej komunikácie, a preto akýkoľvek záujem na ovplyvňovaní spotrebiteľskej politiky spoločností, s ktorými má pán Cox profesionálne kontakty, nie je relevantný. Skutočný, potenciálny alebo dokonca zdanlivý konflikt záujmov preto nemožno preukázať.

98. Prvá otázka, ktorú má ombudsman posúdiť, je, či by sa na účely riadenia konfliktov záujmov mal pojem "oblasť politiky" vykladať extenzívne, ako to obhajuje sťažovateľ. Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na jeho odmeňované činnosti so spoločnosťami, o ktorých možno predpokladať, že majú záujem na spotrebiteľskej politike, mal byť pán Cox vylúčený z postúpenia povinností osobitného poradcu komisára Kunevu vo veciach týkajúcich sa komunikácie spotrebiteľskej politiky. Komisia zastáva opačný názor.

99. Ombudsmanka zdôrazňuje, že samotný rozsah pojmu „oblasť politiky“ nestačí na preukázanie existencie alebo neexistencie konfliktu záujmov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že prekrývanie úloh osobitného poradcu s jeho externými činnosťami automaticky neznamená konflikt záujmov. Neexistencia prekrývania medzi príslušnými činnosťami zároveň nevyhnutne neznamená ani neexistenciu konfliktu záujmov.

100. Z toho vyplýva, že namiesto abstraktného kritéria, ktoré by vopred stanovilo domnienku existencie alebo neexistencie konfliktu záujmov, sú pravidlá pre osobitných poradcov založené na odôvodnení, že na to, aby Komisia mohla určiť, či v danom prípade existuje konflikt záujmov, musí porovnať úlohy potenciálneho osobitného poradcu s jeho externými činnosťami. Mechanizmus navrhnutý na dosiahnutie tohto cieľa pozostáva z čestného vyhlásenia a vyhlásenia o činnosti predloženého budúcim osobitným poradcom. Po takomto preskúmaní zodpovedný komisár vydá vyhlásenie o vierohodnosti predtým, ako Komisia vymenuje osobitného poradcu.

101. S cieľom zabezpečiť, aby sa tento postup neobmedzoval len na formalitu, je nevyhnutné, aby Komisia pred konkrétnym posúdením existencie konfliktu záujmov dôkladne preskúmala mandát budúceho osobitného poradcu, ako aj jeho vonkajšie činnosti. Na vykonanie takejto analýzy musí mať Komisia v čase vymenovania k dispozícii dostatočne podrobné informácie. V prípade, že potrebné informácie chýbajú, Komisia by mala podniknúť kroky na ich získanie.

102. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvé vymenovanie pána Coxa v roku 2007, kabinet komisára Kunevu listom zo 6. júla 2007 informoval komisára Kallasa, že „pán Cox bol požiadaný, aby komisárovi Kunevovi poskytol konkrétne poradenstvo v súvislosti s politickou komunikáciou o spotrebiteľských otázkach so zainteresovanými stranami a verejnosťou. Nepredpokladá sa žiadna poradná úloha v súvislosti s vymedzením politiky. V odpovedi na Váš e-mail z 29. júna by som chcel objasniť najtransparentnejší spôsob konania. Jediné otázky v jeho vyhlásení, ktoré by mohli mať akýkoľvek význam, sa týkajú EIS/konzultačnej firmy v Írsku, ktorá pracuje najmä s Microsoftom a inými zdravotníckymi spoločnosťami - oblasti, v ktorých nebude poskytovať poradenstvo komisárovi." Zdá sa, že Komisia mala všeobecný prehľad o úlohách, ktoré mal pán Cox vykonávať ako osobitný poradca komisára Kunevu a jeho vonkajších činností. Preskúmanie Komisie sa však javí ako neúplné, pretože označilo jednu z činností pána Coxa (jeho zapojenie do EIS) za potenciálne relevantnú a prehliadlo všetky jeho ostatné činnosti. Ombudsmanka zastáva názor, že norma prijatá Komisiou v rámci príslušného preskúmania nespĺňa normu, ktorú očakávajú inštitúcie Únie pri riešení konfliktov záujmov.

103. Preskúmanie vykonané v roku 2007 je však jediným prípadom, v ktorom existujú dôkazy o tom, že Komisia vecne riešila otázku potenciálneho konfliktu záujmov. Pokiaľ ide o roky 2008 a 2009, napriek zmenám vo vyhlásení o činnosti pána Coxa sa nezdá, že by Komisia vôbec vykonala takýto postup. Inak by nebolo možné dospieť k záveru, že v prípade neexistencie dostatočných informácií by sa nemohlo vykonať primerané preskúmanie otázky potenciálneho konfliktu záujmov. Ombudsman sa domnieva, že je to preto, lebo informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, pochádzali z vyhlásenia o činnosti pána Coxa. Ombudsman poznamenáva, že toto vyhlásenie vyzerá skôr ako vyhlásenie o zastávaných pracovných miestach než ako vyhlásenie o činnostiach, ktoré vykonával. To znemožňuje zmysluplné posúdenie.

104. Na základe otvoreného listu sťažovateľa dostala Komisia ďalšiu príležitosť na opätovné preskúmanie tejto záležitosti. Je pravda, že korešpondencia sťažovateľa sa začala až v čase, keď sa už uskutočnilo posledné preskúmanie konfliktu záujmov. Dňa 29. mája 2009, keď sťažovateľ začal korešpondenciu s Komisiou, však pán Cox stále pôsobil ako osobitný poradca komisára Kunevu. Prístup Komisie nepožadovať od pána Coxa žiadne objasnenia je nečestný. Napriek neustálym požiadavkám sťažovateľa, aby ho Komisia v záujme transparentnosti informovala o povahe externých zárobkových činností pána Coxa uvedených v jeho vyhlásení o činnosti, Komisia nepovažovala za potrebné získať od pána Coxa vysvetlenia. Namiesto toho odpovedala sťažovateľovi a uviedla, že pán Cox nemá vzťah s organizáciou, ktorá má „osobný záujem“. Komisia pritom vychádzala z preskúmania jedného piliera plánovaného porovnania, t. j. mandátu pána Coxa ako osobitného poradcu, a úplne prehliadla druhý pilier, t. j. vonkajšie činnosti pána Coxa. V každom prípade vyhlásenie Komisie, že neexistencia konfliktu záujmov bola „výsledkom dôkladného preskúmania podstaty prípadu vrátane jeho zárobkových činností, ako aj činností, ktoré vykonával dobrovoľne alebo čestne“, nie je podložené konkrétnymi dôkazmi.

105. Prechod Komisie na obranný režim predstavoval nespokojnosť s organizačnou kultúrou, ktorá by mala byť zakotvená v inštitúciách EÚ pri riešení otázok konfliktu záujmov. Zároveň však vyjadril nespokojnosť s vlastným záujmom pána Coxa reagovať na obvinenia, o ktorých sa domnieva, že boli motivované osobnou kampaňou.

106. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia formálne adresovala pánovi Coxovi žiadosti o informácie až po tom, ako ju k tomu ombudsman vyzval. A to aj napriek tomu, že pán Cox preukázal svoju neustálu ochotu spolupracovať a poskytovať takéto informácie. V rámci tohto vyšetrovania sa ukázalo, že ak by tak urobila, bolo by možné rozumne očakávať, že Komisia bude mať dostatok informácií na vykonanie dôkladného preskúmania údajného konfliktu záujmov a na poskytnutie úplnej a presvedčivej odpovede sťažovateľovi, keď o to sťažovateľ požiada.

107. Vzhľadom na tieto úvahy ombudsman dospel k záveru, že Komisia dostatočne nepreskúmala otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri vymenovaní pána Coxa za osobitného poradcu komisára Kunevu v rokoch 2007, 2008 a 2009. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie kritickú poznámku nižšie.

108. Ombudsmanka by chcela zopakovať, že na to, aby Komisia vykonávala svoje povinnosti spôsobom zlučiteľným s platnými pravidlami, mala dodržať svoje vlastné vyhlásenia, t. j. dôkladne preskúmať podstatu prípadu vrátane zárobkovej alebo dobrovoľnej činnosti všetkých osobitných poradcov. Pred vyvodením záveru o neexistencii konfliktu záujmov by však Komisia mala mať potrebné informácie týkajúce sa súkromných záujmov potenciálneho osobitného poradcu. Ak dostupné informácie nepostačujú na vykonanie takéhoto preskúmania, Komisia musí prijať opatrenia na jeho získanie.

109. Ombudsmanka by chcela poukázať na spôsoby, akými by Komisia mohla zlepšiť svoje postupy tak, aby účinne riešili otázky konfliktu záujmov vo vzťahu k osobitným poradcom. V tejto súvislosti by sa prísažné vyhlásenie nemalo považovať za náhradu posúdenia Komisie, pokiaľ ide o neexistenciu konfliktu záujmov.

110. Jednoducho povedané, je zodpovednosťou Komisie, a nie budúceho osobitného poradcu, aby určil, či existuje konflikt záujmov, ktorý by mal zabrániť jeho vymenovaniu.

111. V tejto súvislosti by bolo užitočné, keby Komisia prevzala iniciatívu s cieľom zabezpečiť, aby mala k dispozícii dostatočné informácie, a to vhodnou úpravou vyhlásenia o činnostiach, aby potenciálny osobitný poradca mohol v plnej miere zverejniť svoje záujmy a činnosti a povahu týchto činností. Potenciálny osobitný poradca by potom mohol byť požiadaný, aby potvrdil, že 1. vyhlásenie je úplné a 2. že, pokiaľ je mu známe, nedochádza ku konfliktu záujmov s jeho budúcimi funkciami osobitného poradcu. Bolo by to v súlade s usmerneniami OECD, ktoré zdôrazňujú úplnosť zverejnenia a nabádajú verejné orgány, aby „[z]isťovali, či zverejnenie záujmov obsahuje dostatočné podrobnosti o konflikte záujmov, aby bolo možné prijať primerane informované rozhodnutie o vhodnom riešení [21]“. Na tento účel ombudsman prednesie ďalšiu pripomienku.

112. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman dospel k záveru, že Komisia dostatočne nepreskúmala otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri vymenovaní pána Coxa za osobitného poradcu komisára Kunevu v rokoch 2007, 2008 a 2009. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsmanka predkladá Komisii kritickú pripomienku. Ďalej poznamenáva, že Komisia by mohla zvážiť úpravu vyhlásenia o činnosti potenciálneho osobitného poradcu, aby mohla získať dostatočné informácie na posúdenie otázky možného konfliktu záujmov medzi úlohami osobitného poradcu a jeho vonkajšími činnosťami.

113. Ombudsmanka si je dobre vedomá úvah o verejnom záujme, ktoré sa uvádzajú v tomto vyšetrovaní. Predtým, ako sa rozhodne, či začne vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa všeobecných otázok, ktorými sa riadia úvahy o konflikte záujmov, do ktorého sú zapojení osobitní poradcovia Komisie, počká na odpoveď Komisie na jeho kritické a ďalšie pripomienky.

C. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman uzatvára túto sťažnosť s nasledujúcimi závermi týkajúcimi sa konania Komisie v súvislosti s predmetom tohto vyšetrovania:

1) V roku 2007 Komisia nezískala vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov pred vymenovaním pána Coxa za osobitného poradcu.

2) V roku 2009 Komisia nezískala čestné vyhlásenie a vyhlásenie o činnosti pána Coxa pred poskytnutím vyhlásenia o vierohodnosti.

3) V rokoch 2007, 2008 a 2009 Komisia dostatočne nepreskúmala otázku možného konfliktu záujmov pri vymenovaní pána Coxa za osobitného poradcu komisárky Kunevovej.

Uvedené prípady predstavujú prípady nesprávneho úradného postupu Európskej komisie a ombudsman preto uvádza zodpovedajúce kritické poznámky.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

1) Osvedčeným administratívnym postupom by bolo zabezpečiť, aby v prípade, že osobitný poradca podstatne zmení svoje vyhlásenie o činnosti, zodpovedný komisár predložil nové vyhlásenie o vierohodnosti.

2) Komisia by mohla zvážiť úpravu vyhlásenia o činnosti potenciálneho osobitného poradcu s cieľom získať dostatočné informácie o vonkajších činnostiach osobitného poradcu, aby mohla preskúmať akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov medzi úlohami osobitného poradcu a jeho vonkajšími činnosťami. Komisia by okrem toho mohla požiadať budúceho osobitného poradcu, aby potvrdil, že vyhlásenie je úplné a že, pokiaľ je mu známe, nedochádza ku konfliktu záujmov s jeho budúcimi funkciami osobitného poradcu.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 11. júla 2011

---

[1] http://www.corporateeurope.org/about-corporate-europe-observatory

[2] Vo francúzštine: Declaration sur l’honneur. V anglickej verzii formulára Komisie sa to prekladá ako „ Čestné vyhlásenie“. Pravidlá Komisie týkajúce sa osobitných poradcov používajú pojem „prísažné vyhlásenie“ http://ec.europa.eu/civil_service/docs/special_advisers/comm_c_2007_6655_1_en.pdf

[3] http://ec.europa.eu/civil_service/about/who/sa_en.htm

[4] http://ec.europa.eu/civil_service/about/who/sa_en.htm

[5] „Na účely týchto podmienok zamestnávania ‚osobitný poradca‘ je osoba, ktorá je z dôvodu svojej osobitnej kvalifikácie a bez ohľadu na zárobkovú činnosť v inej funkcii prijatá do zamestnania, aby pomáhala jednej z inštitúcií Spoločenstiev buď pravidelne, alebo počas určeného obdobia, a ktorá je platená z celkových rozpočtových prostriedkov určených na tento účel v rámci rozpočtového oddielu týkajúceho sa inštitúcie, v ktorej pôsobí.“

[6] Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1341/2008/MHZ proti Európskej komisii.

[7] http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/sdg/docs/conflict_interest_SANCO.pdf

[8] Rozhodnutie Komisie K(2007) 6655 o pravidlách, ktorými sa riadia osobitní poradcovia Komisie, prijaté 19. decembra 2007.

[9] V e-maile sa uvádzalo: „... Teraz by som sa na vás chcel obrátiť a požiadať vás o primerané uistenie, že pripojené vyhlásenia osobitných poradcov vašich komisárov neobsahujú na základe mandátu osobitného poradcu nič, čo by mohlo spochybniť dobrú povesť Komisie.

Preto by som Vás chcel požiadať, aby ste mi e-mailom najneskôr do 6. júla potvrdili, že na základe vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov a činností pána Coxa váš komisár nevidí riziko možného konfliktu záujmov medzi vonkajšími činnosťami a výkonom povinností osobitného poradcu v rámci vymedzeného mandátu. Prípadne by ste mi mohli naznačiť, že vaša komisárka zastáva názor, že by mohlo prevážiť potenciálne riziko poškodenia dobrej povesti (uveďte), ale domnieva sa, že toto potenciálne riziko poškodenia dobrej povesti je prijateľné pre ňu a kolégium ako celok. V druhom prípade a ak by ste chceli zachovať zmluvu s osobitným poradcom, bolo by užitočné uviesť, ako sa pokúsite zmierniť takéto riziko potenciálnych konfliktov záujmov, či už v skutočnosti alebo zdanlivo.“

Pán Cox bol požiadaný, aby komisárke Kunevovej poskytol konkrétne poradenstvo v súvislosti s politickou komunikáciou o spotrebiteľských otázkach so zainteresovanými stranami a verejnosťou. Nepredpokladá sa žiadna poradná úloha v súvislosti s vymedzením politiky. V odpovedi na Váš e-mail z 29. júna by som chcel objasniť najtransparentnejší spôsob konania. Jediné otázky v jeho vyhlásení, ktoré by mohli mať akýkoľvek význam, sa týkajú EIS/poradenskej firmy v Írsku, ktorá pracuje najmä s Microsoftom a inými zdravotníckymi spoločnosťami – oblasti, v ktorých nebude komisárovi poskytovať poradenstvo.“

Pred vymenovaním potenciálny osobitný poradca podpíše vyhlásenie, v ktorom potvrdí, že neexistuje žiadny konflikt záujmov s jeho budúcimi úlohami.

[12] ADMIN-A-5/sg D(07) 1309, K(2004)1318.

[13] V článku 124 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (PZOZ) sa stanovuje, že články 11, 11a, 12, článok 16 ods. 1, články 17, 17a a 22 služobného poriadku sa analogicky uplatňujú na osobitných poradcov.

[14] http://www.oecd.org/dataoecd/13/22/2957360.pdf

[15] Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1341/2008/MHZ proti Európskej komisii, bod 28.

„Konflikt záujmov zahŕňa konflikt medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, v ktorom má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nenáležite ovplyvniť výkon jeho úradných povinností a zodpovedností.“

[17] „Potenciálny konflikt vzniká vtedy, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré sú také, že ak by sa úradník v budúcnosti zapojil do príslušných úradných úloh, vznikol by konflikt záujmov.“

[18] "O zjavnom konflikte záujmov možno povedať, že existuje, ak sa zdá, že súkromné záujmy verejného činiteľa by mohli nenáležite ovplyvniť výkon jeho povinností, ale v skutočnosti to tak nie je."

[19] V bode 10 usmernení OECD sa stanovuje, že "keďže všetci verejní činitelia majú oprávnené záujmy, ktoré vyplývajú z ich postavenia ako súkromných občanov, konfliktom záujmov nemožno jednoducho zabrániť alebo ich zakázať a musia sa vymedziť, identifikovať a riadiť."

[20] Článok 11 služobného poriadku stanovuje:

„Úradník vykonáva svoje povinnosti a správa sa výlučne so zreteľom na záujmy Spoločenstiev; nepožaduje ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, orgánu, organizácie alebo osoby mimo svojej inštitúcie. Pridelené povinnosti vykonáva objektívne, nestranne a v súlade so svojou povinnosťou lojality voči Spoločenstvám.

Úradník neprijme bez povolenia menovacieho orgánu od žiadnej vlády ani z iného zdroja mimo inštitúcie, ku ktorej patrí, žiadnu poctu, vyznamenanie, láskavosť, dar ani platbu akéhokoľvek druhu, s výnimkou služieb poskytnutých pred jeho vymenovaním alebo počas mimoriadnej dovolenky na vojenskú alebo inú štátnu službu a v súvislosti s takouto službou.“

Článok 11a

„1. Úradník sa pri výkone svojich služobných povinností a pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, nezaoberá záležitosťou, v ktorej má priamy alebo nepriamy osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť, a najmä rodinné a finančné záujmy.

2. Každý úradník, ktorému pri výkone jeho povinností prislúcha zaoberať sa vyššie uvedenou záležitosťou, o tom bezodkladne informuje ustanovujúci orgán. Ustanovujúci orgán prijme všetky vhodné opatrenia a môže najmä zbaviť úradníka zodpovednosti v tejto veci.

3. Úradník si nesmie priamo ani nepriamo ponechať ani nadobudnúť v podnikoch, ktoré podliehajú právomoci inštitúcie, ku ktorej patrí, alebo ktoré majú s touto inštitúciou styky, žiadny záujem takého druhu alebo rozsahu, ktorý by mohol narušiť jeho nezávislosť pri výkone jeho povinností.“

[21] Bod 1.2.1 písm. c) smernice OECD.