Ombudsmanka začala vyšetrovanie rozsahu, v akom Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia uplatňujú právo EÚ a súdne rozhodnutia EÚ, pokiaľ ide o žiadosti verejnosti o prístup k legislatívnym dokumentom.

Poznamenala, že minulé vyšetrovania týkajúce sa nedostatočného a oneskoreného prístupu verejnosti naznačujú, že tieto inštitúcie v súčasnosti nezabezpečujú plný účinok práva EÚ a súvisiacej judikatúry.

Rada napríklad odmietla poskytnúť úplný prístup verejnosti k právnemu stanovisku týkajúcemu sa obchodnej dohody EÚ so Spojeným kráľovstvom odvolaním sa na výnimku týkajúcu sa prístupu k právnemu poradenstvu. Urobil tak napriek tomu, že v nedávnom rozsudku súdu EÚ sa zistilo, že to, či je právne stanovisko obzvlášť citlivé, závisí od obsahu samotného stanoviska, a nie od jeho postavenia ako právneho stanoviska. Ombudsman preskúmal stanovisko a nezistil, že informácie, ktoré obsahuje, by sa mali považovať za citlivé.

V inom prípade Komisia odmietla v plnom rozsahu zverejniť dokumenty týkajúce sa plánovaných revízií pravidiel EÚ o chemických látkach, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné záujmy a prebiehajúci rozhodovací proces. Komisia však predložila všeobecné argumenty, ktoré nepreukázali toto riziko s úrovňou istoty, ktorá sa vyžaduje v nedávnych rozsudkoch súdov EÚ.  Takisto použil argumenty, ktoré súdy EÚ v podobných prípadoch predtým zamietli, vrátane toho, že občania EÚ môžu byť „zmätení“, ak sa zverejnia predbežné dokumenty.  

S cieľom získať prehľad o prístupe inštitúcií k žiadostiam o legislatívne dokumenty ombudsmanka požiadala o štatistické údaje týkajúce sa prvých žiadostí o prístup a o zoznam následných žiadostí (opakované žiadosti) v prípade troch nedávno prijatých legislatívnych aktov. 

Včasný prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom je nevyhnutný na to, aby sa občania EÚ mohli zúčastňovať na tvorbe právnych predpisov EÚ. Legislatívna transparentnosť je zakotvená v zmluvách EÚ, čo sa odráža v nariadení EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.

Podľa judikatúry EÚ môžu inštitúcie EÚ odmietnuť zverejnenie legislatívnych dokumentov len za výnimočných okolností a ich odôvodnenie musí byť založené na konkrétnych a hmatateľných skutočnostiach.