Ombudsmanka začala vyšetrovanie rozsahu, v akom Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia uplatňujú právo EÚ a rozhodnutia súdov EÚ, pokiaľ ide o žiadosti verejnosti o prístup k legislatívnym dokumentom.

Poznamenala, že z minulých vyšetrovaní týkajúcich sa nedostatočného a oneskoreného prístupu verejnosti vyplýva, že tieto inštitúcie v súčasnosti nezabezpečujú plný účinok práva EÚ a súvisiacej judikatúry.

Rada napríklad odmietla poskytnúť úplný prístup verejnosti k právnemu stanovisku týkajúcemu sa obchodnej dohody EÚ so Spojeným kráľovstvom tým, že sa v prípade právneho poradenstva odvolala na výnimku z prístupu. Urobil tak aj napriek tomu, že v nedávnom rozsudku súdu EÚ sa zistilo, že to, či je právny názor obzvlášť citlivý, závisí od obsahu samotného stanoviska, a nie od jeho postavenia ako právneho stanoviska. Ombudsmanka preskúmala stanovisko a nezistila, že informácie v ňom obsiahnuté by sa mali považovať za citlivé.

V inom prípade Komisia odmietla v plnej miere zverejniť dokumenty týkajúce sa plánovaných revízií pravidiel EÚ o chemických látkach, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné záujmy a prebiehajúci rozhodovací proces. Komisia však predložila všeobecné argumenty, ktoré toto riziko nepreukázali s úrovňou istoty, ktorá sa vyžaduje v nedávnych rozhodnutiach súdu EÚ.  Použila aj argumenty, ktoré súdy EÚ v podobných prípadoch predtým zamietli, vrátane toho, že občania EÚ môžu byť „zmätení“, ak sa sprístupnia predbežné dokumenty.  

S cieľom získať prehľad o prístupe inštitúcií k žiadostiam o legislatívne dokumenty ombudsmanka požiadala o štatistické údaje týkajúce sa prvých žiadostí o prístup a o zoznam následných žiadostí (opakované žiadosti) o tri nedávno prijaté legislatívne akty. 

Včasný prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom je nevyhnutný na to, aby sa občania EÚ mohli zúčastňovať na tvorbe právnych predpisov EÚ. Legislatívna transparentnosť je zakotvená v zmluvách EÚ, čo sa odráža v nariadení EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.

Podľa judikatúry EÚ môžu inštitúcie EÚ odmietnuť zverejniť legislatívne dokumenty len za výnimočných okolností a ich odôvodnenie musí byť založené na konkrétnych a hmatateľných skutočnostiach.