Ombudsmanka viedla vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia vybavujú žiadosti o prístup verejnosti k legislatívnym dokumentom, na ktoré sa vzťahujú povinnosti väčšej transparentnosti. Cieľom vyšetrovania bolo vykonať systémové posúdenie, ale bolo zamerané na žiadosti verejnosti o prístup k trom nedávno prijatým legislatívnym aktom.

Ombudsmanka zistila, že Parlament dostal v rámci tohto vyšetrovania príliš málo žiadostí o prístup verejnosti, aby mohla vyvodiť závery o svojej praxi.

Pokiaľ ide o Radu a Komisiu, vyšetrovanie ukázalo, že pri podávaní žiadostí tieto dve inštitúcie zverejnili veľké množstvo legislatívnych dokumentov. V mnohých prípadoch však naďalej uplatňovali výnimky z prístupu podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom príliš široko. Nepredkladajú najmä konkrétne dôkazy o skutočných rizikách, ktoré by zverejnenie požadovaných legislatívnych dokumentov znamenalo.

Ombudsmanka takisto zistila, že zo strany Komisie naďalej dochádza k značným oneskoreniam pri spracúvaní žiadostí verejnosti o prístup vrátane tých, ktoré sa týkajú legislatívnych dokumentov. To už bolo predmetom osobitnej správy ombudsmana Európskemu parlamentu a opätovne zdôraznili vážne dôsledky týchto oneskorení, pokiaľ ide o legislatívne dokumenty.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, pričom uviedla svoje zistenia a zopakovala svoje stanovisko, že inštitúcie musia zabezpečiť plný účinok judikatúry EÚ o prístupe verejnosti k legislatívnym dokumentom. S cieľom pomôcť inštitúciám pri zlepšovaní ich postupov ombudsmanka predložila niekoľko návrhov.