V nadväznosti na vyšetrovanie z vlastného podnetu ombudsmanka požiadala Radu EÚ a Európsku komisiu, aby zlepšili súlad s judikatúrou EÚ o prístupe verejnosti k legislatívnym dokumentom.

Európsky súdny dvor (ESD) zistil, že sa musí poskytnúť širší prístup k legislatívnym dokumentom EÚ a zoznam výnimiek z práva na prístup k dokumentom sa musí uplatňovať „o to prísnejšie“.

Vyšetrovanie ombudsmanky sa zameralo na to, ako Rada a Komisia vybavovali žiadosti o prístup týkajúce sa troch dôležitých právnych predpisov EÚ, konkrétne aktu o digitálnych trhoch, revízie smernice o systéme obchodovania s emisiami a smernice o minimálnej mzde.

Zistila, že hoci tieto dve inštitúcie zverejnili veľké množstvo legislatívnych dokumentov, v mnohých prípadoch uplatňovali výnimky podľa práva EÚ o prístupe k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001) príliš široko.

Keď Rada aj Komisia používali ochranu prebiehajúcich rozhodovacích procesov ako dôvod odmietnutia prístupu k dokumentom, mali argumenty, ktoré boli vágne, abstraktné a nepodložené. Ich odôvodnenie - vrátane toho, že zverejnenie by viedlo k vonkajšiemu tlaku alebo nesprávnemu výkladu zo strany verejnosti - už Súdny dvor EÚ zamietol.

Podobne Súdny dvor zamietol aj argumenty predložené oboma inštitúciami týkajúce sa potreby chrániť právne poradenstvo.

Ombudsmanka poznamenala, že tento nesúlad s judikatúrou EÚ je v Únii založenej na právnom štáte hlboko znepokojujúci.

Ombudsmanka požiadala obe inštitúcie, aby urýchlene zverejnili legislatívne dokumenty, aj keby to viedlo k vonkajšiemu tlaku, keďže ide o faktor v akomkoľvek demokratickom legislatívnom procese.

Požiadala tiež, aby bol prístup k legislatívnym dokumentom zamietnutý len za skutočne výnimočných okolností a aby tretie strany, ktoré predkladajú podania počas legislatívneho procesu, boli informované o tom, že ich podania môžu byť zverejnené.

Rada a Komisia boli požiadané, aby do 3. júna 2025 uviedli, ako vykonali návrhy ombudsmanky.