Vec sa týkala odmietnutia Európskej investičnej banky (EIB) poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom v súvislosti s vyšetrovaniami a odporúčaniami Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). EIB identifikovala množstvo dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa, vrátane záverečných správ a odporúčaní úradu OLAF, ako aj vlastných disciplinárnych rozhodnutí EIB. Hoci EIB poskytla čiastočný prístup k desiatim z 13 identifikovaných záverečných správ úradu OLAF, zamietla prístup k ostatným dokumentom v celom rozsahu. Pokiaľ ide o disciplinárne rozhodnutia EIB, EIB poskytla zhrnutie prijatých následných disciplinárnych opatrení. EIB sa pritom vo svojich pravidlách transparentnosti opierala o výnimky z prístupu verejnosti, pričom tvrdila, že úplné zverejnenie by narušilo ochranu osobných údajov, účel vyšetrovaní a jej rozhodovací proces.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a jej vyšetrovací tím skontroloval predmetné dokumenty v žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti. Inšpekcia preukázala, že značné množstvo informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch predstavuje osobné údaje, ktoré v prípade ich zverejnenia môžu umožniť identifikáciu jednotlivých zamestnancov EIB, ktorých vyšetroval OLAF. Vzhľadom na krehké vyváženie potrebné na určenie toho, či by zverejnenie mohlo viesť k identifikácii jednotlivcov, a vzhľadom na to, že EIB poskytla sťažovateľovi prehľad o prijatých následných opatreniach a uložených sankciách, ombudsmanka usúdila, že odmietnutie EIB poskytnúť úplný prístup verejnosti bolo celkovo primerané. Uzavrela preto prípad, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup. Napriek tomu, že značné množstvo informácií obsiahnutých v zadržaných dokumentoch jednoznačne predstavuje osobné údaje, ombudsmanka poznamenala, že množstvo informácií, aj keď je obmedzené, má administratívnu povahu a nepredstavuje osobné údaje. Navrhla teda zlepšenie, aby EIB zvážila, či by aspoň niektoré časti jej disciplinárnych rozhodnutí, ktoré obsahujú čisto administratívne informácie, mohli byť zverejnené bez rizika zverejnenia osobných údajov.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentu súvisiacemu s rozhodnutím Európskej komisie označiť projekt ťažby nerastných surovín, ktorý sa nachádza v Srbsku, za „strategický projekt“ podľa zákona o kritických surovinách (CRMA). Sťažovateľ konkrétne požiadal o prístup k príslušnému schváleniu tohto rozhodnutia dotknutou krajinou mimo EÚ. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Európskej komisii v júli 2025.

Komisia prvýkrát odpovedala v auguste 2025. Identifikovala jeden dokument ako dokument, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o prístup, ku ktorému odmietla poskytnúť prístup verejnosti v celom rozsahu. Komisia pritom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť medzinárodné vzťahy EÚ s krajinou, v ktorej sa projekt nachádza.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v septembri 2025. Keď Komisia neposkytla výslovnú odpoveď, sťažovateľ sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie udeliť prístup verejnosti a ako prvý krok požiadala Komisiu, aby čo najskôr prijala výslovnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Keďže vyšetrovací tím ombudsmana nedostal odpoveď v stanovenej lehote, skontroloval predmetný dokument spolu s dokumentmi o konzultácii s dotknutou krajinou mimo EÚ.

Komisia odpovedala sťažovateľovi v máji 2026, pričom poskytla široký čiastočný prístup k spornému dokumentu a upravila len obmedzené osobné údaje, čo sťažovateľ nespochybnil. Ombudsmanka sa preto domnievala, že sťažnosť týkajúca sa implicitného odmietnutia prístupu zo strany Komisie bola vyriešená už udeleným prístupom. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad oneskorením Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o prístup, ktoré pretrvávalo aj po začatí vyšetrovania. Ombudsmanka naďalej pozorne monitoruje otázku oneskorení na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.

 

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa žiadostí o uznanie projektov ťažby a spracovania nerastov za „strategické projekty“ podľa zákona o kritických surovinách. Sťažovateľ konkrétne žiadal o prístup k štyrom rozhodnutiam Komisie, ktorými sa udeľuje alebo neudeľuje štatút strategického projektu, a k častiam žiadostí 12 projektov, ktoré sa nachádzajú v EÚ a ktorých žiadosti boli úspešné. Komisia sa domnievala, že zverejnenie dokumentov by poškodilo obchodné záujmy dotknutých spoločností, pričom vo vzťahu k väčšine sporných dokumentov vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia. Okrem iných prvkov sťažovateľ tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení vzhľadom na to, že dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Ombudsmanka sa domnievala, že pre ich samotnú povahu bolo neprimerané, aby Komisia uplatňovala všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa označenia projektov v oblasti kritických surovín za strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách. Okrem toho na základe kontroly dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka zistila, že neobsahujú citlivé informácie v celom rozsahu, a to aj preto, že veľká časť z nich už bola zákonne zverejnená v čase, keď Komisia vydala svoje konečné stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že dokumenty obsahujú rozsiahle informácie o životnom prostredí vrátane „informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“, v prípade ktorých sa predpokladá, že existuje prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup verejnosti predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť široký prístup k sporným dokumentom.

Prípad sa týkal odmietnutia Európskeho parlamentu poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa dvoch vyšetrovaní pochybenia zamestnancov Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zamietnutí prístupu sa Parlament opieral o štyri výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdil, že zverejnenie by narušilo súkromie a integritu osôb dotknutých vyšetrovaniami úradu OLAF, účel týchto vyšetrovaní, prebiehajúce súdne konania a jeho rozhodovací proces.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal sporné dokumenty a na základe inšpekcie sa ombudsmanka domnievala, že pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa jedného z vyšetrovaní, bolo primerané, aby Parlament uplatnil všeobecnú domnienku nezverejnenia, na ktorú sa inštitúcie EÚ môžu spoľahnúť počas prebiehajúcich vyšetrovaní úradu OLAF, a to dovtedy, kým neuplynie primeraný čas na následné činnosti orgánov vykonávajúcich odporúčania úradu OLAF. 

Vzhľadom na osobitné okolnosti dvoch predmetných vyšetrovaní OLAF-u ombudsmanka tiež konštatovala, že Parlament sa oprávnene domnieval, že redigovanie dokumentov by nezanechalo žiadny vecný obsah, keďže obsahujú značné množstvo osobných údajov. Keďže sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov, ombudsmanka nezistila žiadny nesprávny úradný postup a prípad uzavrela.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k stanovisku výboru pre kontrolu regulácie k návrhu správy Komisie o posúdení vplyvu v súvislosti s jej legislatívnou iniciatívou týkajúcou sa multimodálnych digitálnych služieb mobility zo septembra 2023. Komisia odmietla prístup k dokumentu v celom rozsahu, pričom tvrdila, že zverejnenie by narušilo jej prebiehajúci rozhodovací proces.

Po kontrole požadovaného dokumentu jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka nebola presvedčená, že by jeho zverejnenie vážne ovplyvnilo, predĺžilo alebo skomplikovalo dokončenie posúdenia vplyvu a prijatie legislatívnych návrhov Komisie. Vzhľadom na jasnú judikatúru, ktorá vyžaduje, aby inštitúcie EÚ uplatňovali mimoriadne vysokú úroveň transparentnosti na legislatívne dokumenty, ombudsmanka zastávala názor, že odôvodnenie Komisie je nedostatočné a že nie je odôvodnené uplatňovať výnimku na ochranu jej prebiehajúceho rozhodovania. Domnievala sa preto, že odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentu, hoci aj čiastočne, predstavuje nesprávny úradný postup.

Komisia medzitým uverejnila svoje legislatívne návrhy v súvislosti s balíkom opatrení pre cestujúcich, ku ktorým bol pripojený pracovný dokument útvarov Komisie obsahujúci revidované posúdenie vplyvu. Pracovný dokument útvarov Komisie reprodukuje obsah stanoviska výboru pre kontrolu regulácie zo septembra 2023 a obsahuje prehľad toho, ako Komisia vykonala pripomienky výboru pre kontrolu regulácie. Vzhľadom na to, že obsah predmetného stanoviska výboru pre kontrolu regulácie je teraz verejný a že Komisia uverejnila svoje legislatívne návrhy, ombudsmanka sa domnievala, že odporúčanie Komisii by nebolo užitočné, a prípad uzavrela.