Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť čiastočný alebo širší prístup k dvom dokumentom týkajúcim sa projektu financovaného v partnerstve s UNICEF-om. Pri zamietnutí prístupu sa Komisia opierala o päť výnimiek stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa prístupu k dokumentom, a to potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy a finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu, ako aj ochranu jej rozhodovacieho procesu, obchodný záujem tretej osoby a súkromie a integritu fyzických osôb vrátane ich osobných údajov.

Na základe kontroly sporných dokumentov ombudsmanka nebola presvedčená tvrdeniami Komisie, podľa ktorých by čiastočné alebo širšie zverejnenie (vážne) ohrozilo ochranu uvádzaných záujmov. Ombudsmanka navrhla riešenie a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom poskytnúť čo najširší prístup k sporným dokumentom. Pripomenula tiež Komisii jej povinnosť prijať rozhodnutia v primeranej lehote a odôvodniť svoje rozhodnutia.

Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi čiastočný a širší prístup k dokumentom. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila.  

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom v súvislosti s disciplinárnym konaním v nadväznosti na vyšetrovanie a odporúčanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) Komisii. Komisia identifikovala 23 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zamietla prístup ku všetkým dokumentom v celom rozsahu. Komisia pritom vychádzala z potreby chrániť osobné údaje.

Keď sťažovateľ požiadal Komisiu o preskúmanie svojho rozhodnutia, Komisia potvrdila zamietnutý prístup s odvolaním sa na všeobecnú domnienku dôvernosti vyplývajúcu z ochrany účelu vyšetrovania. Komisia takisto tvrdila, že prístup verejnosti nemožno poskytnúť na ochranu osobných údajov obsiahnutých v dokumentoch.

Ombudsmanka konštatovala, že uplatnenie všeobecnej domnienky dôvernosti Komisiou po ukončení predmetného disciplinárneho konania nebolo primerané. Na základe kontroly sporných dokumentov sa ombudsmanka domnievala, že hoci je možné, že časti dokumentov bude potrebné upraviť, aby sa zabránilo identifikácii jednotlivcov alebo aby sa ochránil účel budúcich vyšetrovaní, dokumenty neobsahujú citlivé informácie v celom rozsahu. Ombudsmanka preto navrhla ako riešenie, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti o prístup s cieľom poskytnúť zmysluplný čiastočný prístup k požadovaným dokumentom.

Komisia v odpovedi potvrdila, že sa opiera o všeobecnú domnienku dôvernosti, a domnievala sa, že zmysluplný čiastočný prístup v každom prípade nie je možný bez zverejnenia osobných údajov a ohrozenia ochrany účelu disciplinárnych vyšetrovaní Komisie.

Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia neudelila čiastočný prístup na základe jej návrhu riešenia. Ombudsmanka zistila, že vybavovanie tejto žiadosti o prístup Komisiou predstavovalo nesprávny úradný postup.

Keďže Komisia v nadväznosti na návrh ombudsmanky na riešenie prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prístup a dospela k rovnakému záveru ako vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí, ombudsmanka nevidela žiadny užitočný účel pokračovať v tomto vyšetrovaní s formálnym odporúčaním v tejto veci. Prípad preto uzavrela.