Okolnosti predchádzajúce podaniu sťažnosti

1. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) podporuje členské štáty EÚ a krajiny pridružené k schengenskému priestoru pri riadení vonkajších hraníc EÚ. Agentúra Frontex vykonáva najmä úlohy súvisiace s riadením hraníc, riadením migrácie, rýchlymi pohraničnými zásahmi a návratovými operáciami. 

2. Migračná politika EÚ zahŕňa dobrovoľný alebo nútený návrat neregulárnych migrantov z tretích krajín do ich krajín pôvodu. Jednotlivci, ktorí vyčerpali všetky legálne možnosti legitimizácie svojho pobytu v členskom štáte EÚ, dostanú rozhodnutie vydané vnútroštátnymi orgánmi, v ktorom sa im nariaďuje, aby sa za normálnych okolností vrátili do svojich krajín pôvodu.[1] Tí, ktorí dobrovoľne neodídu, sú predmetom operácií núteného návratu. Operácie núteného návratu môžu byť vnútroštátne, konkrétne vykonávané členským štátom [národné návratové operácie (NRO)] alebo spoločné, t. j. koordinované, spolufinancované alebo plne financované agentúrou Frontex s účasťou viacerých členských štátov [spoločné návratové operácie (JRO)][2].

3. V januári 2025 sťažovateľ, výskumný pracovník v oblasti migrácie, požiadal o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa návratových operácií. Konkrétne požiadal o tieto údaje:

dátumy odchodu; 2. čísla letov; (3) organizujúce členské štáty; 4. zúčastnené členské štáty; (5) krajiny odletu a letiská; (6) cieľové krajiny a letiská; (7) medzipristátia a letiská; 8. letové poriadky; (9) celkový počet dotknutých navrátilcov; (10) štátna príslušnosť navrátilcov; (11) počet sprevádzajúcich pracovníkov, pozorovateľov a pozorovateľov; (12) náklady na každú operáciu; (13) druh každej operácie; a 14. „všetky dokumenty, zmluvy, dohody a zmluvné vyhlásenia; operačné plány; a (po fáze operácie) hodnotenia a správy (záverečné správy o návratových operáciách) týkajúce sa návratových operácií za rok 2024“.

4. Agentúra Frontex odpovedala na žiadosť sťažovateľa vo februári 2025. Agentúra Frontex však odmietla zverejniť informácie o počte letov, krajinách odletu a medzipristátia a letiskách, letových poriadkoch a štátnej príslušnosti navrátilcov [4].

5. Agentúra Frontex okrem toho poskytla široký čiastočný prístup k 59 dokumentom obsahujúcim „dokumenty, zmluvy, dohody a zmluvné vyhlásenia“[5], v ktorých sa upravili mená príjemcov, ich kontaktné údaje a bankové údaje. Agentúra Frontex takisto poskytla čiastočný prístup k dvom (zo 126 identifikovaných) záverečným správam o návratových operáciách. Agentúra Frontex úplne odmietla prístup k 46 dokumentom, ktoré obsahovali operačný plán pre návraty na rok 2024 [6].

6. Na odôvodnenie svojho odmietnutia poskytnúť (úplný) prístup sa agentúra Frontex odvolávala na niekoľko výnimiek podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001 [7]), konkrétne na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť [8] a medzinárodné vzťahy [9], ochranu súkromia a integrity jednotlivca [10], ochranu obchodných záujmov [11] a vnútorné rozhodovacie procesy agentúry Frontex.[12] Agentúra Frontex neposkytla zoznam dokumentov, ktoré označila za dokumenty patriace do rozsahu pôsobnosti žiadosti.  

7. Sťažovateľ požiadal agentúru Frontex, aby preskúmala svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“).

8. Agentúra Frontex vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí z apríla 2025 identifikovala ďalšie dokumenty (dohody o grante a záverečné správy o návratových operáciách), ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľa. Poskytla široký čiastočný prístup k dodatočne identifikovaným dohodám o grante. Agentúra Frontex poskytla aj aktualizovaný odkaz na dokument obsahujúci informácie o záverečných správach o návratových operáciách. Agentúra Frontex trvala na svojom stanovisku, že nie je možné poskytnúť žiadny ďalší prístup k zostávajúcim dokumentom a informáciám o návratových operáciách. [13] V tomto konečnom rozhodnutí agentúra Frontex poskytla zoznam „identifikačných údajov“ (zahŕňajúcich odkazy na operácie) záverečných správ o návratových operáciách (247 dokumentov) a zoznam 46 dokumentov obsahujúcich „operačný plán pre návraty na rok 2024“. Agentúra Frontex do týchto zoznamov nezahrnula dohody o grante, o ktorých sa zistilo, že patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti.

9. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou agentúry Frontex, sa v apríli 2025 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s odmietnutím agentúry Frontex poskytnúť (úplný) prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

11. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval vzorku sporných dokumentov a uskutočnil stretnutie so zástupcami agentúry Frontex. Sťažovateľ poskytol pripomienky k správe zo stretnutia.

Predložené argumenty

Ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy

12. Sťažovateľ v podstate tvrdil, že agentúra Frontex nepreukázala, že (úplné) zverejnenie dokumentov by predstavovalo „špecifické a skutočné riziko“ pre chránené záujmy, a že sa na tieto výnimky odvolávala široko a neprimerane. Konkrétnejšie tvrdil, že zverejnenie informácií týkajúcich sa minulých letov alebo štátnej príslušnosti už vrátených osôb by nepatrilo do kategórie prevádzkových informácií, a preto by nemohlo poškodiť verejnú bezpečnosť.

13. Agentúra Frontex sa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí odvolávala na potrebu chrániť verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy a obchodné záujmy osôb, ktorým boli udelené granty, aby odôvodnila svoje odmietnutie udeliť (širší) prístup. Pokiaľ ide o výnimky týkajúce sa ochrany verejnej bezpečnosti a medzinárodných vzťahov, agentúra Frontex považovala štátnu príslušnosť navrátilcov za informáciu o angažovanosti a spolupráci s tretími krajinami. Odhalil by „spôsob práce príslušníkov orgánov presadzovania práva“ a „podrobné citlivé informácie získané v spolupráci s členským štátom Európskej únie, pokiaľ ide o účinnosť opatrení v oblasti bezpečnosti hraníc“. Takéto zverejnenie „by ohrozilo verejný poriadok, ako aj bezpečnosť členských štátov a konkrétne by ohrozilo riadne vykonávanie spiatočných letov, ako aj bezpečnosť lietadiel, cestujúcich a posádky.“ Okrem toho zverejnenie štátnej príslušnosti navrátilcov predstavovalo „informácie o tretích krajinách, ktorých zverejnenie by narušilo dôveru, ktorú tieto krajiny vkladajú do agentúry Frontex“, čo by mohlo viesť k tomu, že tieto krajiny sa v budúcnosti zdržia spolupráce s agentúrou Frontex. Agentúra Frontex uviedla, že zverejňovanie informácií o minulých letoch je naďalej relevantné pre prebiehajúce alebo plánované operačné činnosti. Ďalší prístup predstavoval viac než len hypotetické riziko, keďže „ich zverejnenie, [...] najmä v kombinácii s inými zdrojmi [by umožnilo] extrapoláciu technicko-prevádzkových spôsobilostí, letových trás, modelov a harmonogramov nasadenia ľudských zdrojov a aktív“.

14. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky [14] zástupcovia agentúry Frontex poskytli ďalšie objasnenia, pokiaľ ide o úlohu agentúry Frontex pri návratových operáciách, ktorou je pomáhať členským štátom pri plnom dodržiavaní základných práv a v súlade s medzinárodnými normami. Za konečné individuálne rozhodnutie o návrate sú však zodpovedné príslušné vnútroštátne orgány členského štátu. Vzhľadom na svoj mandát zástupcovia agentúry Frontex uviedli, že agentúra Frontex „aktívne zhromažďuje informácie o mieste určenia návratových operácií, ktoré boli poskytnuté sťažovateľovi, zatiaľ čo získavanie informácií o štátnej príslušnosti navrátilcov by si vyžadovalo prekročenie jednoduchého rutinného vyhľadávania a zostavovania obsahu rôznych dokumentov, čím by sa vytvoril nový dokument. Aj keby sa dala získať, zverejnenie štátnej príslušnosti navrátilcov by poškodilo verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy.“ Zástupcovia agentúry Frontex vysvetlili, ako vyložila rozsah žiadosti a že niektoré informácie v dokumentoch, ktoré sa môžu zdať všeobecnej povahy, v skutočnosti odhaľujú spôsob fungovania agentúry tým, že odhaľujú povahu podpory, ktorú agentúra Frontex poskytuje členským štátom pri návratových operáciách. Zástupcovia agentúry Frontex ďalej vysvetlili cyklus preskúmania hodnotenia návratových operácií a to, ako následné operačné plány vychádzajú z predchádzajúcich plánov, čo ovplyvňuje schopnosť agentúry Frontex poskytnúť prístup k týmto predchádzajúcim plánom.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe zo stretnutia zopakoval svoj názor, že agentúra Frontex dostatočne nepreukázala, že zverejnenie by poškodilo chránené záujmy. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že zverejnenie informácií o štátnej príslušnosti vrátených osôb by si nevyžadovalo vytvorenie samostatného dokumentu, keďže tieto informácie boli obsiahnuté v niektorých dokumentoch, ktoré už agentúra Frontex zverejnila.

Ochrana obchodných záujmov

16. Sťažovateľ tvrdil, že agentúra Frontex dostatočne neodôvodnila svoje tvrdenia týkajúce sa možného poškodenia obchodných záujmov v súvislosti s „technickými a ekonomickými informáciami uchádzača“. Domnieval sa, že aj keby takéto záujmy existovali, prevážil nad nimi prevažujúci verejný záujem na transparentnosti návratových operácií agentúry Frontex, ktoré boli často spojené s vysokými výdavkami aj závažným porušovaním ľudských práv. Sťažovateľ preto tvrdil, že verejnosť má právo podrobne vedieť, či sú finančné prostriedky zverené agentúre Frontex riadne spravované.

17. Agentúra Frontex uviedla, že poskytla široký čiastočný prístup k požadovaným dohodám o grante a že v prípade týchto upravených častí vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia súťažných podkladov. Vysvetlila, že vylúčené časti obsahovali citlivé obchodné informácie, ako sú „vykonateľné podrobnosti týkajúce sa zadania zákazky vrátane cenovej ponuky“ a „podrobnosti o ponukách na daný postup verejného obstarávania, okrem iného presný počet požadovaných letových hodín na [...] kategóriu lietadla alebo technicko-prevádzkové podrobnosti o víťazných ponukách“. Zverejnením by sa narušila ochrana citlivých obchodných záujmov tretej strany (odborné znalosti a technické know-how) a takisto by sa zabránilo schopnosti agentúry Frontex „zúčastňovať sa na trhu“ a uzatvárať podobné zmluvy do budúcnosti.

18. Pokiaľ ide o prevažujúci verejný záujem, agentúra Frontex uviedla, že sťažovateľ vzniesol len všeobecné hypotetické obavy, ktoré nie sú dostatočné na preukázanie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení. Agentúra Frontex ďalej uviedla, že sťažovateľ nepreukázal, ako by zverejnenie bolo potrebné na zabezpečenie kontroly verejných výdavkov, keďže finančné údaje už boli poskytnuté. Agentúra Frontex sa domnievala, že poskytnutím informácií o nákladoch na každú ukončenú návratovú operáciu splnila svoje povinnosti týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti pri svojich činnostiach v oblasti návratu.

19. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia agentúry Frontex takisto vysvetlili, že informácie týkajúce sa príjemcov dohôd sa považujú za citlivé a je potrebné ich chrániť, aby sa zachovala schopnosť agentúry Frontex uzatvárať budúce zmluvy.

20. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil vysvetlenia agentúry Frontex. Sťažovateľ tvrdil, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení informácií o činnostiach agentúry Frontex v oblasti návratu.

Čiastočný prístup

21. Sťažovateľ tvrdil, že agentúra Frontex nevysvetlila, ako by poskytnutie čiastočného prístupu predstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž [15].

22. Agentúra Frontex vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vysvetlila, že celkový počet nezverejnených dokumentov presahuje 800 strán a že ich manuálne preskúmanie s cieľom upraviť obmedzené časti, na ktoré sa nevzťahujú uplatniteľné výnimky, by spôsobilo neprimeranú administratívnu záťaž. Agentúra Frontex však poskytla prístup k excelovskej tabuľke extrahovanej z jej databázy s podrobnými informáciami o každej návratovej operácii za požadované obdobie (júl – december 2024) vrátane organizujúceho členského štátu, počtu vrátených osôb, počtu zamestnancov agentúry Frontex zúčastňujúcich sa na operácii a jej celkových nákladov.[16] Uviedla, že zverejnenie krátkych, mimoriadne roztrieštených častí predmetných dokumentov by nebolo v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných a efektívneho využívania verejných zdrojov.

23. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia agentúry Frontex uviedli, že agentúra Frontex vyložila žiadosť sťažovateľa široko, čo viedlo k identifikácii veľkého počtu objemných dokumentov. Agentúra Frontex sa domnievala, že žiadosť vybavila najefektívnejším spôsobom tým, že poskytla relevantné údaje zo svojej databázy týkajúce sa informácií požadovaných sťažovateľom.  

Zoznam dokumentov

24. Sťažovateľ tvrdil, že neposkytnutie zoznamu dokumentov agentúrou Frontex ohrozilo jeho právo podať informovanú žiadosť o preskúmanie. Agentúra Frontex vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí tvrdila, že by to predstavovalo vytvorenie nového dokumentu. Agentúra Frontex však uviedla „identifikačné údaje“ 247 záverečných správ o návratových operáciách. Vo svojom rozhodnutí uviedla aj 46 dokumentov, ktoré tvoria operačný plán pre návraty na rok 2024.

Posúdenie ombudsmana

Ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy

25. Inštitúcie a agentúry EÚ disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní, či by zverejnenie dokumentu ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy. [17] Cieľom vyšetrovania ombudsmana ako takého bolo posúdiť, či v posúdení agentúry Frontex v tejto súvislosti nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

26. Na základe preskúmania vzorky sporných dokumentov, ktoré vykonal jej vyšetrovací tím, ombudsmanka potvrdzuje, že upravené časti (vrátane štátnej príslušnosti navrátilcov a minulých letov) obsahujú prvky alebo informácie, ktoré majú operatívny charakter. Operačný plán pre návraty na rok 2024 zahŕňa operačné postupy vrátane nahlasovania a vyšetrovania incidentov (ako je použitie sily), rozdelenia zodpovedností, pokynov týkajúcich sa pracovného postupu a zodpovedností zúčastnených strán, operačného výcviku a brífingov spolu s hierarchiou velenia. Stanovisko agentúry Frontex k tomuto aspektu je primerané: Zverejnenie týchto informácií by mohlo odhaliť pracovné metódy používané pri návratových činnostiach, a tým ohroziť úsilie agentúry Frontex a členských štátov o presadzovanie konečných rozhodnutí o návrate a mohlo by ohroziť riadne vykonávanie návratových letov, ako aj ohroziť bezpečnosť lietadiel, cestujúcich a posádky.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že v posúdení agentúry Frontex, podľa ktorého by zverejnenie takýchto informácií ohrozilo verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy, nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Stanovisko agentúry Frontex ďalej podporuje skutočnosť, že v čase žiadosti o prístup, jej odpovede a stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky hodnotenie návratových operácií v roku 2024 stále prebiehalo.

28. Ako však agentúra Frontex uznala počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky, niektoré časti sporných dokumentov sú opisnej povahy alebo obsahujú všeobecný obsah.

29. Ombudsmanka konštatuje, že agentúra Frontex medzitým uverejnila svoju hodnotiacu správu o svojich činnostiach v oblasti návratu za rok 2024.[18] V hodnotiacej správe sa odrážajú niektoré časti kontrolovanej vzorky dokumentov, ktoré by čiastočne zodpovedali tomuto všeobecnému obsahu. Časť materiálu obsiahnutého v vylúčených častiach je teda teraz verejne prístupná. Otázka odmietnutia agentúry Frontex poskytnúť čiastočný prístup k týmto častiam požadovaných dokumentov sa rieši ďalej v texte.

Ochrana obchodných záujmov

30. V súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

31. Hoci neexistuje definícia pojmu "obchodné záujmy", súdy EÚ konštatovali, že nie všetky informácie týkajúce sa spoločnosti a jej obchodných vzťahov možno považovať za informácie, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa tejto výnimky.[19] Okrem toho v zásade nestačí, že dokument sa týka obchodnej činnosti, keďže sa musí preukázať, že zverejnenie by konkrétne a skutočne poškodilo obchodné záujmy spôsobom, ktorý je primerane predvídateľný, a nie čisto hypotetický.[20] V niektorých prípadoch súdy EÚ uznali všeobecné domnienky ujmy v závislosti od povahy kategórií dotknutých dokumentov vrátane dokumentov týkajúcich sa súťažných podkladov.[21] V týchto prípadoch sa predpokladá, že zverejnenie týchto kategórií dokumentov poškodzuje záujem, ktorý sa má chrániť, pokiaľ neexistuje prevažujúci verejný záujem.

32. Z kontroly vzorky dohôd o grante vyplynulo, že agentúra Frontex odmietla prístup k menám príjemcov a ich kontaktným a bankovým údajom. Na odôvodnenie svojho stanoviska sa Frontex odvolávala na existenciu všeobecnej domnienky nezverejnenia dokumentov obsahujúcich súťažné podklady. Ombudsmanka víta skutočnosť, že agentúra Frontex napriek tomu vykonala individuálne posúdenie dohôd o grante a poskytla široký čiastočný prístup a zverejnila najmä výšku svojej odhadovanej finančnej podpory stanovenej v príslušnej dohode (príslušných dohodách) o grante, o ktorých sa zistilo, že patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti.

33. Ombudsmanka sa domnieva, že agentúra Frontex poskytla primerané vysvetlenia, prečo by takéto informácie mohli poškodiť obchodné záujmy zúčastnených strán, a najmä jej schopnosť uzatvárať dohody v budúcnosti.  

34. Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov môže odôvodniť zamietnutie prístupu verejnosti k dokumentu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení. Ombudsmanka uznáva verejný záujem na zabezpečení verejnej kontroly a dohľadu nad tým, ako agentúra Frontex vynakladá verejné finančné prostriedky na vykonávanie návratových operácií. Agentúra Frontex však poskytla podrobné informácie o počte zamestnancov zapojených do každej návratovej operácie a jej nákladoch, ako aj o celkových nákladoch na svoje návratové činnosti za obdobie od júla do decembra 2024, čím uspokojila potrebu zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť pri svojich návratových činnostiach. 

Čiastočný prístup

35. Ako už bolo uvedené,[22] žiadosť sa týkala veľkého počtu niektorých objemných dokumentov. Inštitúcie a agentúry EÚ môžu - len vo výnimočných prípadoch - odmietnuť poskytnúť čiastočný prístup, ak je administratívna záťaž spojená s úpravou požadovaných dokumentov nadmerná [23], ak by zverejnenie zostávajúcich častí dokumentov nemalo zmysel [24] alebo ak by zostávajúce časti určitých druhov dokumentov boli nezrozumiteľné [25]. Judikatúra tiež stanovuje, že nie je úlohou inštitúcie alebo agentúry určiť, čo je alebo nie je užitočné pre žiadateľa [26], a dôkazné bremeno spočíva na inštitúcii alebo agentúre, aby preukázala a vysvetlila primeranosť svojho odmietnutia poskytnúť čiastočný prístup za týchto okolností. 

36. V tomto prípade agentúra Frontex poskytla široký čiastočný prístup k veľkému počtu dokumentov (dohody o grante a súvisiace prílohy). Takisto extrahovala určité požadované informácie zo svojej databázy a poskytla prístup k týmto údajom, ak sa domnievala, že by mohli byť zverejnené bez toho, aby sa poškodil verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy. Ombudsmanka poznamenáva, že niektoré časti vzorky kontrolovaných dokumentov obsahujú všeobecné a opisné prvky týkajúce sa uplatniteľného právneho rámca relevantného pre rôzne témy. Tieto informácie nemožno samostatne považovať za chránené podľa článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Ako však už bolo uvedené, agentúra Frontex odvtedy uverejnila svoju hodnotiacu správu o svojich činnostiach v oblasti návratu za rok 2024 a táto správa obsahuje informácie považované za všeobecné v kontrolovaných dokumentoch zaradených do vzorky. Okrem toho nie je celkom jasné, ako by zverejnenie informácií o uplatniteľnom právnom rámci, ktoré sú v každom prípade verejne dostupné, prispelo k väčšej transparentnosti a zodpovednosti pri činnostiach agentúry Frontex v oblasti návratu. Vzhľadom na to sa ombudsmanka domnieva, že celkové stanovisko agentúry Frontex k tomu, ako poskytla čiastočný prístup k požadovaným dokumentom a informáciám, bolo primerané.

Zoznam dokumentov

37. Ombudsmanka napokon poznamenáva, že agentúra Frontex uviedla len čiastočne dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti (bez dohôd o grante), a len v potvrdzujúcej fáze. Ombudsmanka už zastávala názor, že poskytnutie takéhoto zoznamu na začiatku vybavovania žiadostí o prístup verejnosti umožňuje žiadateľom pochopiť povahu identifikovaných dokumentov, dôvody odmietnutia (úplného) prístupu a v prípade potreby formulovať odôvodnené žiadosti o preskúmanie.[27] Ombudsmanka preto opakuje, že v rámci dobrej správy vecí verejných by agentúra Frontex mala poskytnúť zoznam dokumentov, ktoré identifikuje ako dokumenty patriace do rozsahu ich žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom, pokiaľ by samotné zverejnenie zoznamu neohrozilo záujmy, ktoré sa majú chrániť. Ombudsmanka verí, že agentúra Frontex v budúcnosti náležite zohľadní jej názor pri vybavovaní žiadostí o prístup verejnosti. Ombudsmanka bude v tejto súvislosti naďalej monitorovať prax agentúry Frontex na základe budúcich sťažností, ktoré jej môžu byť doručené.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Pri riešení žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti k dokumentom agentúrou Frontex nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a agentúra Frontex budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg, 7. októbra 2026

 

[1] Pozri napríklad články 6, 7 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=celex%3A32008L0115.

[2] Ombudsmanka už vykonala vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa úlohy agentúry Frontex v spoločných návratových operáciách. V tejto súvislosti pozri Zabezpečenie dodržiavania základných práv pri spoločných operáciách núteného návratu neregulárnych migrantov z tretích krajín (OI/9/2014/MHZ): https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/44272.

[3] Body 1, 3, 4, 6 (časť), 9, 11, 12 a 13 žiadosti.

[4] Body 2, 5, 6 (len pokiaľ ide o cieľové letisko), 7, 8 a 10 žiadosti.

[5] Body 12 a (čiastočne) 14 žiadosti.

[6] Bod 14 žiadosti.

[7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=CELEX%3A32001R1049.

[8] Článok 4 ods. 1 písm. a) prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[9] Článok 4 ods. 1 písm. a) tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[10] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[11] Článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[12] Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[13] Agentúra Frontex sa vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí neodvolávala na ochranu svojho rozhodovacieho procesu podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[14] Správa zo zasadnutia je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/doc/inspection-report/234637.

[15] Sťažovateľ sa odvolal na rozsudok Všeobecného súdu z 15. januára 2013, Guido Strack/Európska komisia, vec T-392/07, bod 45: https://juris.curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=132366&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1982889.

[16] K dispozícii na adrese: https://prd.frontex.europa.eu/document/final-reports-on-jros-nros-data-list-for-2024/.

[17] Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 2014, Rada/In ‘t Veld, C-350/12 P, bod 63: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=154535&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=13541857..

[18] K dispozícii na adrese: https://prd.frontex.europa.eu/wp-content/themes/template/templates/cards/1/dialog.php?card-post-id=2722&document-post-id=18288.

[19] Rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2012 vo veci T-344/08, EnBW Energie Baden-Württemberg/Komisia, bod 134: https://infocuria.curia.europa.eu/tabs/document?source=document&text=&docid=122982&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=265898.

[20] Rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2020 vo veciach C-175/18 P, PTC Therapeutics International Ltd/Európska agentúra pre lieky (EMA), body 95 – 96: https://infocuria.curia.europa.eu/tabs/document?source=document&text=&docid=222502&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3093725. 

[21] Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. decembra 2017, Evropaïki Dynamiki/Parlament, T‐136/15, bod 62: https://infocuria.curia.europa.eu/tabs/document/T/2015/T-0136-15-00000000RD-01-P-01/ARRET/197829-EN-1-html.

[22] Pozri bod 22 vyššie. 

[23] Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, T-211/00, bod 57: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=T-211/00.

[24] Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2014, Reagens/Komisia, T-181/10, body 161, 162 a 172: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-181/10&language=EN.

[25] Rozsudok Všeobecného súdu z 24. apríla 2024, Sea-Watch eV/Frontex, T‐205/22, bod 97: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-205/22.

[26] Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. decembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T-167/10, bod 78: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-167/10&language=EN; Rozsudok Všeobecného súdu z 5. decembra 2018, Falcon Technologies/Komisia, T-875/16, bod 102: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-875/16&language=EN.

[27] Pozri rozhodnutie ombudsmanky vo veci 1129/2023/OAM: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/194082.