The case concerned how the European Commission ensures that Romania fully implements a judgment of the Court of Justice of the European Union on the unlawful refusal to issue identity cards to Romanian citizens domiciled in other Member States.

The Ombudsman found that the matter appeared to be evolving at national level and that the Commission had been monitoring the situation actively and at reasonable intervals.

The Ombudsman closed the case with the conclusion that no further inquiries are justified at this stage. However, the Ombudsman requested the Commission to update her, within six months, on its assessment of Romania’s compliance with the judgment and any further action taken by the Commission.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) týkajúcim sa jej spolupráce s orgánmi členských štátov, Spojeného kráľovstva a agentúry Frontex v oblasti boja proti prevádzačstvu v Lamanšskom prielive. Europol identifikoval 197 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zamietol prístup ku všetkým z nich. Pri zamietnutí prístupu Europol tvrdil, že zverejnenie dokumentov by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a jeho medzinárodné vzťahy. 

Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval vzorky predmetných dokumentov a stretol sa so zástupcami Europolu. Na základe toho a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý majú inštitúcie a agentúry EÚ, keď sa domnievajú, že verejná bezpečnosť a medzinárodné vzťahy sú ohrozené, ombudsmanka zistila, že rozhodnutie Europolu odmietnuť prístup verejnosti nebolo zjavne nesprávne.

Vzhľadom na to, že predmetné verejné záujmy nemožno nahradiť iným verejným záujmom, ktorý sa považuje za dôležitejší, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so zistením, že Europol sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu, aby verejnosti poskytla prístup k dokumentom týkajúcim sa podpory EÚ pre riadenie migrácie na Cypre. Komisia identifikovala štyri dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti: dve správy zo zasadnutí, brífing a rýchlu správu, ale poskytol prístup len k častiam rýchlej správy. Pri zamietnutí prístupu k ostatným dokumentom sa Komisia odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy, ako aj jej rozhodovacie procesy. Keď Komisia neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie (ďalej len „opakovaná žiadosť“) v stanovenej lehote, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie (úplne) sprístupniť požadované dokumenty a vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval predmetné dokumenty. Na základe inšpekcie ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné stanovisko, že k dokumentom by sa mohol poskytnúť širší prístup. Krátko po tom, ako ombudsmanka zaslala svoje predbežné stanovisko, Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prístup, v ktorom potvrdila svoje pôvodné stanovisko a zamietla akýkoľvek ďalší prístup. Ombudsmanka požiadala o stretnutie svojho vyšetrovacieho tímu so zástupcami Komisie s cieľom získať ďalšie objasnenia týkajúce sa stanoviska Komisie.

Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia v priebehu vyšetrovania neposkytla širší prístup k správam zo stretnutí a brífingu. Vzhľadom na to, že Komisia potvrdila svoje stanovisko v potvrdzujúcom rozhodnutí a počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana, ombudsmanka zastávala názor, že sledovanie veci v kontexte tohto prípadu by nemalo žiadny účel. Ombudsmanka však očakáva, že Komisia zohľadní jej podrobné posúdenie, keď sa bude zaoberať budúcimi žiadosťami verejnosti o prístup k brífingom a správam zo zasadnutí, o aké ide v prejednávanej veci.

Tieto tri prípady sa týkajú toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procesné požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MAS), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie o lepšej právnej regulácii. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neoverila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.   

Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto troch prípadov. Dostala písomnú odpoveď Komisie vo všetkých troch prípadoch, skontrolovala príslušné spisy Komisie a jej vyšetrovacie tímy sa stretli so zástupcami Komisie v rámci dvoch vyšetrovaní.

Komisia odpovedala, že pravidlá „lepšej právnej regulácie“ nie sú záväzné právne predpisy, ale súbor nástrojov tvorby politík na zber relevantných informácií, ktoré by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom. Takisto tvrdila, že pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov zhromaždila všetky relevantné dôkazy, konzultovala so zainteresovanými stranami a vykonala posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a konzultácie medzi útvarmi v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila niekoľko procesných nedostatkov v spôsobe, akým Komisia pripravovala legislatívne návrhy, ktoré spolu predstavujú nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka konkrétne konštatovala, že Komisia prijala široký výklad pojmu „naliehavosť“ a dostatočne neodôvodnila „naliehavosť“ legislatívnych návrhov voči verejnosti a nezdokumentovala svoje výnimky z uplatniteľných pravidiel lepšej právnej regulácie. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia nezaviedla postup, ktorý by zabezpečil, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre, transparentnú, na dôkazoch založenú a inkluzívnu prípravu „naliehavých“ legislatívnych návrhov. Ombudsmanka ďalej zistila, že Komisia tým, že neviedla riadne záznamy o povinných kontrolách súladu svojich návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, nekonala zodpovedne.

Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka vydala dve odporúčania. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z požiadaviek stanovených v pravidlách. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila štyri návrhy, ktoré zahŕňajú objasnenie jej pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov a zabezpečenie toho, aby dôkazy podporujúce jej návrhy boli uverejnené včas, aby sa umožnila verejná diskusia pred prijatím právnych predpisov.