Prípad sa týkal spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) riešila obvinenia z porušovania základných práv pri svojich činnostiach na gréckom ostrove Samos. Sťažovatelia sa obávali, že spôsob, akým pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v podporných azylových tímoch agentúry EUAA viedli pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, je v rozpore s právom EÚ a že agentúra EUAA sa tým nezaoberala. Sťažovatelia sa okrem toho zaoberali tým, ako agentúra EUAA riešila správy žiadateľov o azyl o odopretí vstupu.

Ombudsmanka zistila, že v čase podania sťažnosti agentúra EUAA nezabezpečila, aby pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v jej podporných azylových tímoch boli pripravení riadne viesť pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, a to aj pokiaľ ide o to, ako zohľadniť ukazovatele zraniteľnosti, keď sa po prvýkrát objavia počas pohovoru o azyle. Ombudsmanka ďalej zistila, že agentúra EUAA neposkytla zraniteľným žiadateľom o azyl vhodný postup na oznamovanie chýb, ku ktorým došlo počas pohovorov, a na preskúmanie takýchto správ agentúrou EUAA. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a vydala štyri odporúčania pre agentúru EUAA na riešenie nedostatkov.

Ombudsmanka zaslala tieto odporúčania aj svojim kolegom z Európskej siete ombudsmanov (ENO), ktorí sa zaujímali o ich názory na to, ako sa zabezpečuje dodržiavanie základných práv v spolupráci medzi pracovníkmi agentúry EUAA zaoberajúcimi sa prípadmi a vnútroštátnymi azylovými úradníkmi.

Ombudsmanka okrem toho zistila závažné nedostatky v súvislosti s tým, ako agentúra EUAA riešila zverejňovanie skúseností žiadateľov o azyl so zavracaním migrantov na vonkajších hraniciach počas pohovorov. Keďže agentúra EUAA začala počas vyšetrovania ombudsmanky vykonávať opatrenia na nápravu týchto nedostatkov, nezistila nesprávny úradný postup, ale namiesto toho predložila dva návrhy na zlepšenie.

Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia zabezpečuje, aby Rumunsko v plnej miere vykonalo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie o nezákonnom odmietnutí vydať preukazy totožnosti rumunským občanom s bydliskom v iných členských štátoch.

Ombudsmanka zistila, že sa zdá, že záležitosť sa vyvíja na vnútroštátnej úrovni a že Komisia situáciu aktívne a v primeraných intervaloch monitorovala.

Ombudsmanka prípad uzavrela so záverom, že v tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka však požiadala Komisiu, aby ju do šiestich mesiacov informovala o svojom posúdení dodržiavania rozsudku Rumunskom a o akýchkoľvek ďalších opatreniach prijatých Komisiou.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) týkajúcim sa jej spolupráce s orgánmi členských štátov, Spojeného kráľovstva a agentúry Frontex v oblasti boja proti prevádzačstvu v Lamanšskom prielive. Europol identifikoval 197 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zamietol prístup ku všetkým z nich. Pri zamietnutí prístupu Europol tvrdil, že zverejnenie dokumentov by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a jeho medzinárodné vzťahy. 

Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval vzorky predmetných dokumentov a stretol sa so zástupcami Europolu. Na základe toho a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý majú inštitúcie a agentúry EÚ, keď sa domnievajú, že verejná bezpečnosť a medzinárodné vzťahy sú ohrozené, ombudsmanka zistila, že rozhodnutie Europolu odmietnuť prístup verejnosti nebolo zjavne nesprávne.

Vzhľadom na to, že predmetné verejné záujmy nemožno nahradiť iným verejným záujmom, ktorý sa považuje za dôležitejší, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so zistením, že Europol sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.