- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.
- SK Slovenčina
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
Rozhodnutie o tom, ako Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) riešila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa činností boja proti prevádzačstvu v Lamanšskom prielive (vec 555/2025/MAS)
Rozhodnutie
Prípad 555/2025/MAS - Otvorené dňa Pondelok | 17 marca 2025 - Rozhodnutie z dňa Streda | 18 marca 2026 - Dotknutý orgán Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva ( Nezistil sa žiadny nesprávny úradný postup ) - Krajina Spojené kráľovstvo
Sťažnosť podaná
06/03/2025Analýza sťažnosti
07/03/2025Prebieha vyšetrovanie
17/03/2025Výsledok vyšetrovania
18/03/2026
Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) týkajúcim sa jej spolupráce s orgánmi členských štátov, Spojeného kráľovstva a agentúry Frontex v oblasti boja proti prevádzačstvu v Lamanšskom prielive. Europol identifikoval 197 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a zamietol prístup ku všetkým z nich. Pri zamietnutí prístupu Europol tvrdil, že zverejnenie dokumentov by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a jeho medzinárodné vzťahy.
Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval vzorky predmetných dokumentov a stretol sa so zástupcami Europolu. Na základe toho a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý majú inštitúcie a agentúry EÚ, keď sa domnievajú, že verejná bezpečnosť a medzinárodné vzťahy sú ohrozené, ombudsmanka zistila, že rozhodnutie Europolu odmietnuť prístup verejnosti nebolo zjavne nesprávne.
Vzhľadom na to, že predmetné verejné záujmy nemožno nahradiť iným verejným záujmom, ktorý sa považuje za dôležitejší, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so zistením, že Europol sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.
Okolnosti predchádzajúce sťažnosti
1. Jednou z úloh Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) je podporovať políciu a orgány hraničnej hliadky členských štátov pri koordinácii cezhraničných operácií boja proti prevádzačstvu [1].
2. Sťažovateľ, výskumný pracovník, požiadal 12. novembra 2024 Europol o prístup verejnosti k dokumentom.
3. Požiadal:
- zápisnice zo stretnutí Europolu s vnútroštátnymi orgánmi Spojeného kráľovstva, Belgicka, Francúzska, Nemecka a Holandska v súvislosti s činnosťami v oblasti boja proti prevádzačstvu zameranými na siete, ktoré organizujú tajné cesty malými loďami do Spojeného kráľovstva;
- spravodajské oznámenia Europolu a dokumenty o začatí vyšetrovania týkajúce sa organizovaných zločineckých prevádzačských sietí v Lamanšskom prielive; a
- Výmeny medzi Europolom a agentúrou Frontex (dokumenty okrem iného vrátane e-mailov, zápisníc zo zasadnutí, príloh atď.) týkajúce sa operácií boja proti prevádzačstvu a/alebo činností riadenia migrácie.
4. V decembri 2024 Europol odpovedal, že identifikoval 197 dokumentov, z ktorých 185 boli správy vymieňané prostredníctvom sieťovej aplikácie na bezpečnú výmenu informácií (SIENA)[2]. Ostatné dokumenty zahŕňali správy o stretnutiach a výmenách s vnútroštátnymi orgánmi a agentúrou Frontex. Europol odmietol prístup ku všetkým týmto dokumentom na základe výnimiek z prístupu verejnosti uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej a tretej zarážke rozhodnutia správnej rady Europolu o prístupe verejnosti [3] (ochrana verejnej bezpečnosti, ako je bezpečnosť fyzických a právnických osôb, riadne plnenie úloh Europolu, vyšetrovania a operačné činnosti členských štátov, tretích strán alebo orgánov Únie a medzinárodných vzťahov, najmä vzťahov medzi Europolom a jeho partnermi, ako sa upravuje v kapitole V nariadenia o Europole), ako aj v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného rozhodnutia (ochrana súkromia a integrity jednotlivcov).
5. Sťažovateľ v januári 2025 napadol rozhodnutie Europolu o zamietnutí prístupu (podaním „opakovanej žiadosti“). Sťažovateľ tvrdil, že Europol nesprávne uplatnil výnimky z prístupu verejnosti a že Europol by mal poskytnúť aspoň čiastočný prístup k vzorom správ aplikácie SIENA a odstrániť všetky citlivé informácie. Europol vo februári 2025 potvrdil, že odmieta poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom, ktoré identifikoval.
6. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Europolu, sa obrátil na ombudsmana a napadol rozhodnutie.
Vyšetrovanie
7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie odmietnutia Europolu poskytnúť prístup verejnosti k požadovaným dokumentom podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom (nariadenie č. 1049/2001 [4]).
8. Počas vyšetrovania dostal ombudsman písomnú odpoveď od Europolu na sťažnosť. Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval dokumenty požadované sťažovateľom s výnimkou správ vymieňaných prostredníctvom aplikácie SIENA.
9. Vyšetrovací tím ombudsmanky potom uskutočnil stretnutie so zástupcami Europolu, počas ktorého skontroloval aj vzorky požadovaných správ vymieňaných prostredníctvom aplikácie SIENA.
10. Ombudsman následne dostal pripomienky sťažovateľa k správe o stretnutí.
Argumenty predložené ombudsmanovi
11. Europol vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí tvrdil, že prístup verejnosti sa musí zamietnuť vzhľadom na citlivosť a operačnú povahu požadovaných dokumentov a na základe výnimiek stanovených v článku 4 rozhodnutia jeho správnej rady o prístupe verejnosti.
12. Europol konkrétne uviedol, že všetky dokumenty vrátane požadovaných zápisníc zo zasadnutí a správ súvisia s minulými a súčasnými vyšetrovaniami alebo obsahujú informácie o spôsobe fungovania Europolu a jeho operačných partnerov. Zverejnením takýchto informácií by sa odhalili citlivé podrobnosti o rozsahu a schopnostiach Europolu a jeho partnerov bojovať proti nelegálnej migrácii a ohrozila by sa účinnosť a efektívnosť hlavných pracovných úloh Europolu. Europol a jeho partneri sa spoliehajú na dôverné zaobchádzanie s dokumentmi, ktoré si vymieňajú. Ich zverejnenie by preto mohlo ohroziť dôveru medzi Europolom a jeho partnermi, medzi ktorých patrí agentúra Frontex a orgány členských štátov.
13. Europol poznamenal, že nie je možné poskytnúť čiastočný prístup vzhľadom na to, že aj vzory by obsahovali citlivé informácie o operáciách a postupoch. Europol vysvetlil, že vzory sa používajú na všetky typy vyšetrovaní, nielen v súvislosti s prevádzačstvom migrantov, a odhaľujú druhy informácií, ktoré si vymieňajú rôzne policajné zložky. Poskytnutie prístupu verejnosti k týmto vzorom by preto odhalilo stratégie používané pri vyšetrovaniach vo všeobecnosti.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Europol dospel k záveru, že zverejnenie požadovaných dokumentov by ohrozilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, ako je bezpečnosť fyzických a právnických osôb, riadne plnenie úloh Europolu, vyšetrovania a operačné činnosti členských štátov, tretích strán alebo orgánov Únie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky rozhodnutia správnej rady o prístupe verejnosti.
15. Europol okrem toho tvrdil, že zverejnenie dokumentov by narušilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy Europolu, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke rozhodnutia správnej rady o prístupe verejnosti. Europol uviedol, že táto výnimka z prístupu verejnosti sa vzťahuje na vzťahy Europolu s agentúrou Frontex, pretože je jedným z „partnerov“ Europolu, ako sa vymedzuje v kapitole V nariadenia o Europole [5].
16. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmana zástupcovia Europolu uviedli, že hoci Europol uznáva, že vzťahy medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi nie sú chránené výnimkou týkajúcou sa medzinárodných vzťahov [6], táto výnimka sa môže vzťahovať na jeho vzťahy s inými orgánmi EÚ, kde je vzájomná dôvera základnou požiadavkou vzhľadom na veľmi citlivú povahu vymieňaných informácií.
17. Zástupcovia Europolu napokon počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky potvrdili, že sa neuskutočnili žiadne konzultácie s tretími stranami o žiadosti o prístup, napríklad s pôvodcami požadovaných dokumentov. Vzhľadom na to, že dokumenty sa týkajú stretnutí na vysokej úrovni, bolo jasné, že nie je možné poskytnúť prístup verejnosti.
18. Sťažovateľ tvrdil, že odôvodnenia Europolu týkajúce sa zamietnutia prístupu neboli dostatočné. Europol pred zamietnutím prístupu nevykonal individuálne posúdenie všetkých dokumentov, ale uviedol všeobecné argumenty.
19. Sťažovateľ uviedol, že Europol by mal poskytnúť aspoň čiastočný prístup k častiam dokumentov, ktoré nie sú citlivé, vrátane jeho vzorov.
20. Sťažovateľ napokon uviedol, že výnimka týkajúca sa medzinárodných vzťahov sa nevzťahuje na výmeny s agentúrou Frontex. Poznamenal, že v nariadení o Europole sa rozlišuje medzi orgánmi EÚ na jednej strane a inými medzinárodnými partnermi na strane druhej, takže výnimka týkajúca sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, sa nemôže vzťahovať na orgány EÚ.
Hodnotenie ombudsmana
21. Inštitúcie a agentúry EÚ disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní, či by zverejnenie dokumentu ohrozilo niektorý z verejných záujmov chránených podľa článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, ako je ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy.[7] Vyšetrovanie ombudsmana ako také malo za cieľ posúdiť, či v posúdení Europolu v tejto súvislosti došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
22. Pri kontrole dokumentov sa potvrdilo, že identifikované zápisnice zo stretnutí medzi Europolom a vnútroštátnymi orgánmi a výmeny medzi Europolom a agentúrou Frontex obsahujú citlivé informácie vrátane podrobností o strategických pozíciách na vysokej úrovni v oblasti boja proti prevádzačstvu. Informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch nie sú verejne dostupné inde.
23. Inšpekcia takisto potvrdila, že správy vymieňané prostredníctvom systému SIENA obsahujú podrobné operačné informácie o vyšetrovaniach týkajúcich sa prevádzačstva migrantov. Väčšinu informácií v týchto dokumentoch poskytli členské štáty a Spojené kráľovstvo.
24. Na základe inšpekcie a vzhľadom na dodatočné vysvetlenia, ktoré poskytli zástupcovia Europolu počas stretnutia, ombudsmanka konštatuje, že v posúdení Europolu, podľa ktorého by zverejnenie požadovaných dokumentov mohlo ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a medzinárodné vzťahy (pokiaľ sa požadované dokumenty týkajú stretnutí so Spojeným kráľovstvom a informácií, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo), nedošlo k zjavnej chybe. Ombudsmanka poznamenáva, že tieto verejné záujmy nemôžu byť nahradené žiadnym iným verejným záujmom.
25. Ombudsmanka však v súčasnosti skúma, či sa Europol v rámci iného vyšetrovania spolieha na výnimku týkajúcu sa medzinárodných vzťahov uvedenú v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 s cieľom chrániť svoju komunikáciu s inou agentúrou EÚ, Frontexom. V tejto súvislosti sa bude ďalej zaoberať touto otázkou.[8]
26. Ombudsmanka sa napokon domnieva, že Europol mohol poskytnúť konkrétnejšie vysvetlenia, prečo musel byť prístup k predmetným dokumentom zamietnutý, a najmä prečo nebolo možné poskytnúť zmysluplný čiastočný prístup k niektorým správam zo zasadnutí. Ombudsmanka v tejto súvislosti pripomína Europolu svoj návrh na zlepšenie vo veci 851/2024/SF [9], konkrétne, že „Europol by mal vo všetkých svojich rozhodnutiach o zamietnutí prístupu verejnosti poskytnúť dostatočné odôvodnenie, aby umožnil žiadateľom o prístup verejnosti k dokumentom pochopiť, prečo prístup nemohol byť udelený alebo mohol byť udelený len čiastočne, pričom sa zohľadní konkrétny obsah každého dokumentu“.
Záver
Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:
Europol sa tým, že odmietol prístup verejnosti k sporným dokumentom, nedopustil nesprávneho úradného postupu.
Sťažovateľ a Europol budú o tomto rozhodnutí informovaní.
Teresa Anjinho
európska ombudsmanka
Štrasburg, 18. marca 2026
[1] https://www.europol.europa.eu/about-europol/european-serious-and-organised-crime-centre-esocc/european-migrant-smuggling-centre-emsc.
[2] SIENA je bezpečná platforma zriadená Europolom na výmenu informácií medzi Europolom a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, https://www.europol.europa.eu/how-we-work/services-support/siena.
[3] Rozhodnutie správnej rady Europolu, ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1049/2001, pokiaľ ide o dokumenty Europolu, k dispozícii na adrese: https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/documents/decision_of_the_mb_rules_applying_reg_1049_2001.pdf
[4] Nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj.
[5] Nariadenie 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol): https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02016R0794-20260111.
[6] Rozsudok zo 14. februára 2012 vo veci T-59/09, Nemecko/Komisia, body 62 až 65, k dispozícii na adrese: https://infocuria.curia.europa.eu/tabs/affair?lang=EN&sort=AFF_NUM-DESC&searchTerm=%22T-59%2F09%22&publishedId=T-59%2F09.
[7] Rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C‑266/05 P, bod 64, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=C-266/05; Rozsudok z 27. novembra 2019, Izuzquiza a Semsrott/Frontex, T-31/18, bod 65, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=T-31/18.
[8] Vec 376/2025/PVV: https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/68246.
- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.