Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA) týkajúcim sa podmienok pre maloleté osoby bez sprievodu v utečeneckých zariadeniach financovaných EÚ v Grécku. Agentúra EUAA identifikovala 53 dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a poskytla čiastočný prístup ku všetkým z nich. Pri zamietnutí úplného prístupu sa agentúra EUAA odvolala na niekoľko výnimiek z práva verejnosti na prístup k dokumentom, ktoré sú založené na ochrane súkromia a integrity jednotlivcov, jej rozhodovacom procese a verejnom záujme, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Agentúra EUAA konkrétne tvrdila, že požadované dokumenty obsahujú citlivé informácie o osobách, ktoré sa zdržiavajú v konkrétnych zariadeniach, a predbežné informácie o situácii v týchto zariadeniach, ktoré vnútroštátne orgány poskytli ako dôverné. Zverejnenie týchto informácií by mohlo oslabiť dôveru týchto orgánov voči agentúre EUAA, a teda aj jej rozhodovacím procesom a verejnej bezpečnosti.

Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou a použitými úpravami, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval neupravené verzie požadovaných dokumentov a prediskutoval uplatnené úpravy so zástupcami agentúry EUAA. Na základe toho ombudsmanka akceptovala argumenty agentúry EUAA týkajúce sa potreby chrániť súkromie a integritu obzvlášť zraniteľných jednotlivcov, ktorí sa zdržiavajú v osobitných zariadeniach. Uznala tiež širokú mieru voľnej úvahy agentúry EUAA pri uplatňovaní výnimky týkajúcej sa verejnej bezpečnosti, ktorá by mohla byť nepriaznivo ovplyvnená, ak by agentúra EUAA dôverne zverejnila informácie zdieľané vnútroštátnymi orgánmi, čím by ich odrádzala od úzkej spolupráce s agentúrou EUAA a jej nasadeným personálom. Okrem toho vzhľadom na citlivé pracovné podmienky zamestnancov agentúry EUAA nasadených na pomoc vnútroštátnym orgánom sa ombudsmanka domnievala, že agentúra EUAA by sa mohla primerane snažiť chrániť pripomienky svojich zamestnancov týkajúce sa konkrétnych zariadení na základe výnimky týkajúcej sa ochrany rozhodovacieho procesu agentúry EUAA.

Ombudsmanka však nebola úplne presvedčená všetkými odôvodneniami agentúry EUAA týkajúcimi sa uplatnených úprav a ich konzistentnosti. Vzhľadom na široký čiastočný prístup, ktorý agentúra EUAA už poskytla k požadovaným dokumentom, však ombudsmanka zistila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti nie je odôvodnené. Preto prípad uzavrela a predložila jeden návrh na zlepšenie.

 

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k „vzorovým kartám“ súvisiacim s nástrojmi umelej inteligencie Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Vzorové karty obsahujú informácie o zamýšľanom použití nástrojov umelej inteligencie a ich hodnoteniach. Europol identifikoval štyri dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti. Zamietla prístup k trom dokumentom v celom rozsahu a poskytla čiastočný prístup k zvyšnému dokumentu. Europol pritom vychádzal z potreby chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť.

Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal predmetné dokumenty a stretol sa so zástupcami Europolu. Na základe toho a vzhľadom na široký priestor na voľné uváženie, ktorý majú inštitúcie a agentúry EÚ, keď sa domnievajú, že verejná bezpečnosť je ohrozená, ombudsmanka zistila, že rozhodnutie Europolu odmietnuť (úplný) prístup verejnosti nie je zjavne nesprávne. Vzhľadom na to, že predmetný verejný záujem nemožno nahradiť iným verejným záujmom, ktorý sa považuje za dôležitejší, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka sa však domnievala, že vysvetlenia Europolu poskytnuté sťažovateľovi, prečo (úplný) prístup k týmto dokumentom musel byť zamietnutý, mohli byť konkrétnejšie, a odkázala na predchádzajúci návrh na zlepšenie, ktorý v tejto súvislosti predložila. 

 

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa jeho komunikácie s maďarskou vládou o nezávislosti súdnictva v súvislosti s posúdením Komisie týkajúcim sa oprávnenosti Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Po konzultácii s maďarskými orgánmi Komisia odmietla prístup k niektorým dokumentom, pričom sa odvolala na dve výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Komisia konkrétne tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo účel jej vyšetrovania, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu a jeho rozhodovací proces. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie (podaním „opakovanej žiadosti“). Keď Komisia neodpovedala v príslušných lehotách, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k požadovaným dokumentom. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia prijala potvrdzujúce rozhodnutie. Zotrvala na svojom rozhodnutí o zamietnutí prístupu, ale odvolala sa na dodatočnú výnimku, pričom tvrdila, že Európsky parlament medzičasom začal súdne konanie v tejto veci a zverejnenie by mohlo narušiť toto prebiehajúce konanie.

Inšpekcia ombudsmana ukázala, že požadované dokumenty obsahujú sebahodnotenie Maďarska, formálne dotazníky, ktoré Komisia zaslala maďarským orgánom, a oficiálne odpovede príslušných maďarských orgánov na tieto otázky. Požadované dokumenty tak tvoria základ rozhodnutia Komisie, proti ktorému Parlament začal súdne konanie. Neboli vypracované na účely konkrétneho súdneho konania, ani neobsahujú interné právne stanoviská k sporným otázkam v celom rozsahu.

Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia dostatočne nepreukázala, ako by zverejnenie dokumentov mohlo narušiť predmetné súdne konanie. Ombudsmana nepresvedčil ani argument Komisie, že zverejnenie by mohlo ohroziť jej vyšetrovanie. Ombudsmanka okrem toho zdôraznila, že je dôležité informovať verejnosť o opatreniach Komisie a maďarských orgánov na ochranu finančných záujmov EÚ a na zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu. Ombudsmanka sa preto domnievala, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup širokej verejnosti k požadovaným dokumentom predstavuje nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti o prístup.

Komisia v odpovedi potvrdila svoje stanovisko, že zverejnenie požadovaných dokumentov by narušilo pokojné súdne konanie začaté Parlamentom a jeho vyšetrovanie, pokiaľ ide o oprávnenosť Maďarska na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu. Ombudsmanka však zistila, že Komisia neposkytla presvedčivé vysvetlenia, prečo nebolo možné poskytnúť širší prístup k týmto dokumentom. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a prípad uzavrela.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k odôvodnenému stanovisku, ktoré Európska komisia zaslala Belgicku v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti týkajúceho sa transpozície smernice o ochrane oznamovateľov.

Komisia zamietla prístup k dokumentu, ktorý je súčasťou spisu prebiehajúceho konania o nesplnení povinnosti. Komisia pritom vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia založenej na potrebe chrániť účel prebiehajúceho vyšetrovania. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Hoci sa ombudsmanka domnievala, že primeraná ochrana oznamovateľov je nevyhnutná, na základe kontroly sporného dokumentu konštatovala, že Komisia sa oprávnene opierala o všeobecnú domnienku nezverejnenia na účely odmietnutia prístupu k dokumentu. Prípad preto uzavrela.

Vec sa týkala odmietnutia Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa vyšetrovania pochybenia jedného z jej zamestnancov Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zamietnutí prístupu sa agentúra ENISA odvolávala na výnimku vyplývajúcu z právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo potrebu chrániť súkromie a integritu osôb uvedených v dokumentoch vrátane osoby, ktorej sa týka vyšetrovanie úradu OLAF.

Ombudsmanka zistila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia osobných údajov vo verejnom záujme, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov. ENISA teda oprávnene odmietla sprístupniť akékoľvek osobné údaje obsiahnuté v sporných dokumentoch. Na základe tvrdení, ktoré predložila ENISA, však ombudsmanka nebola presvedčená o tom, že sporné dokumenty predstavujú osobné údaje v celom rozsahu. Navrhla preto, aby agentúra ENISA prehodnotila svoje stanovisko, že prístup k dokumentom sa musí zamietnuť v plnom rozsahu.

V reakcii na to ENISA opätovne posúdila sporné dokumenty. Na základe toho trvala na svojom stanovisku, že dokumenty obsahujú osobné údaje v celom rozsahu, a teda že nie je možné poskytnúť prístup verejnosti. Vzhľadom na dodatočné informácie, ktoré agentúra ENISA v tejto fáze poskytla, ombudsmanka akceptovala, že dokumenty možno odôvodnene považovať za osobné údaje v celom rozsahu. Uzavrela preto vyšetrovanie a zistila, že agentúra ENISA prijala návrh riešenia. Ombudsmanka však navrhla, aby agentúra ENISA v záujme dobrej správy poskytla žiadateľovi zoznam dokumentov, ktoré identifikuje pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom.

Vec sa týkala neposkytnutia vecnej odpovede Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) na administratívnu sťažnosť týkajúcu sa obvinení z obťažovania a nezrovnalostí, ktoré uviedol úradník stáleho zboru kategórie 2.

Sťažovateľ podal administratívnu sťažnosť agentúre Frontex v marci 2023. Agentúra Frontex odpovedala, že na rozdiel od predchádzajúcich informácií, ktoré poskytla sťažovateľovi, sťažovateľ nemá právo podať takúto sťažnosť. V dôsledku toho by nedostal odpoveď vo veci samej. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky však agentúra Frontex uviedla, že sťažovateľovi poskytne všeobecnú vecnú odpoveď do novembra 2024. Agentúra Frontex poskytla túto odpoveď sťažovateľovi len v decembri 2025. Ombudsmanka zistila, že nekonzistentné informácie poskytnuté sťažovateľovi a mimoriadne oneskorené odpovede na sťažnosť predstavujú nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však nepovažovala za potrebné vydať odporúčanie, keďže agentúra Frontex teraz sťažovateľovi poskytla vecnú odpoveď.

Okrem toho vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo absenciu účinného mechanizmu podávania sťažností a nápravy pre príslušníkov kategórie 2, napríklad v situáciách obťažovania v agentúre Frontex. Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o systémový problém, ktorý takisto predstavuje nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka odporučila, aby riadiaca rada agentúry Frontex zaviedla účinný mechanizmus podávania sťažností a nápravy pri nadchádzajúcej revízii právneho rámca pre príslušníkov kategórie 2.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k formálnej výzve v rámci konania o porušení povinnosti v súvislosti s opakovanými pracovnými zmluvami na dobu určitú v španielskom verejnom sektore. Komisia odmietla prístup k listu s odôvodnením, že je súčasťou prebiehajúceho konania o nesplnení povinnosti, v prípade ktorého existuje všeobecná domnienka nezverejnenia. Komisia zistila, že navrhovateľ nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal sporný dokument a potvrdil, že je súčasťou administratívneho spisu v prebiehajúcom konaní o nesplnení povinnosti. Na základe toho ombudsmanka zistila, že Komisia sa pri zamietnutí prístupu k formálnej výzve oprávnene opierala o všeobecnú domnienku nezverejnenia. Zistila tiež, že bolo primerané, aby sa Komisia domnievala, že sťažovateľ nepredložil dostatočné argumenty na preukázanie existencie prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení. Prípad preto uzavrela a nezistila žiadny nesprávny úradný postup.