Vyrobené v súlade s článkom 4 ods. 1 štatútu európskeho ombudsmana ^[1]

Súvislosti

1. Európska komisia je „kľúčovým aktérom v legislatívnom procese“.^[2] V zásade má výlučné právo iniciovať legislatívny proces EÚ predložením legislatívnych návrhov.^[3] Právomoc iniciatívy Komisie zahŕňa právomoc určiť predmet, cieľ a obsah návrhu.^[4]

2. Komisia má pri výkone tejto právomoci širokú diskrečnú právomoc, keďže jej činnosť zahŕňa politické, hospodárske a sociálne rozhodnutia, ako aj komplexné posúdenia a hodnotenia.[5] Musí však byť schopná preukázať, že zohľadnila všetky relevantné faktory, okolnosti a dôkazy.[6] Komisia je ďalej viazaná zásadou transparentnosti [7] a povinnosťou prijímať rozhodnutia „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“[8], ktorá vyplýva zo zmluvy. Na tento účel sa od Komisie vyžaduje, aby uskutočnila rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie [9].

3. Práve v tejto súvislosti Komisia prijala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie, ktoré pozostávajú z „usmernení“[10] a súvisiaceho „súboru nástrojov“[11]. Cieľom pravidiel lepšej právnej regulácie je zabezpečiť, aby sa „politické rozhodnutia pripravovali otvoreným a transparentným spôsobom na základe najlepších dostupných dôkazov, a to aj prostredníctvom komplexného zapojenia zainteresovaných strán“[12]. Kľúčovými prvkami lepšej právnej regulácie sú rozsiahle konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami (ďalej len „konzultácie so zainteresovanými stranami“)[13] a posúdenia environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov celého radu možností politiky (ďalej len „posúdenia vplyvu“)[14] pred prijatím legislatívnych návrhov alebo navrhnutím iniciatív. Komisia považuje svoje pravidlá lepšej právnej regulácie za „jeden z najpokročilejších regulačných prístupov na svete“[15].

4. Pravidlá lepšej právnej regulácie sú konkrétnym vyjadrením základných ústavných zásad stanovených v zmluvách a judikatúry súdov EÚ, zásad, ktoré sú pre Komisiu záväzné. Požiadavky na posúdenie vplyvu a verejné konzultácie sú ďalej zakotvené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva [16], v ktorej sa stanovuje, že „Komisia vykoná posúdenia vplyvu svojich legislatívnych iniciatív […], od ktorých sa očakáva, že budú mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv. Iniciatívy zahrnuté do pracovného programu Komisie alebo do spoločného vyhlásenia budú spravidla sprevádzané posúdením vplyvu. Komisia bude vo svojom vlastnom procese posudzovania vplyvu viesť čo najširšie konzultácie.“

5. Ombudsmanke boli doručené tri sťažnosti, v ktorých boli vznesené podobné otázky týkajúce sa spôsobu, akým Komisia pripravila niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré považovala za „naliehavé“.

• Vec 983/2025/MAS (ďalej len „súhrnná vec“) sa týka toho, ako Komisia pripravila legislatívny návrh na zmenu smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD) a smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD)[17], čo je jeden z návrhov, ktorý je súčasťou balíka Komisie na zjednodušenie „súhrnného balíka I“[18]. Stanoveným cieľom návrhu je zabezpečiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ vzhľadom na geopolitické výzvy. Sťažnosť sa týka len zmeny smernice CSDDD.
• Komisia predložila legislatívny návrh bez posúdenia vplyvu 26. februára 2025. V dôvodovej správe k návrhu sa uvádza, že Komisia nevypracovala posúdenie vplyvu z dôvodu „kritickej naliehavosti otázky konkurencieschopnosti, keďže priamo ovplyvňuje schopnosť Európskej únie dosiahnuť udržateľný hospodársky rast a udržať si svoje postavenie na svetovom trhu“[19].
• Rada 23. júna 2025 prijala svoj mandát (ďalej len „všeobecné smerovanie“) na rokovania s Parlamentom a Komisiou. Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu 13. novembra 2025.
• Vec 2031/2024/VB (ďalej len „vec migrácie“) sa týka toho, ako Komisia pripravila dva legislatívne návrhy na posilnenie právnych predpisov EÚ o predchádzaní prevádzačstvu migrantov a boji proti nemu. Týmito dvoma legislatívnymi návrhmi sú i) návrh nariadenia o posilnení policajnej spolupráce v súvislosti s predchádzaním prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ich odhaľovaním a vyšetrovaním a o posilnení podpory Europolu pri predchádzaní takýmto trestným činom a boji proti nim a o zmene nariadenia (EÚ) 2016/794 [20] a ii) smernica, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá predchádzania uľahčovaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v Únii a boja proti nemu a ktorou sa nahrádza smernica Rady 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946 SVV [21]. Stanoveným cieľom týchto návrhov je riešiť pretrvávajúce výzvy na vonkajších hraniciach EÚ a vykonávať obnovený akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov.
• Komisia predložila tieto dva legislatívne návrhy bez posúdenia vplyvu 28. novembra 2023. V dôvodovej správe k návrhu nariadenia sa uvádza, že Komisia nevypracovala posúdenie vplyvu, keďže mala len malú alebo žiadnu možnosť výberu z dôvodu naliehavej operačnej potreby zlepšiť podporu Europolu členským štátom v boji proti prevádzačstvu migrantov. V dôvodovej správe k návrhu smernice nie je uvedený žiadny dôvod na absenciu posúdenia vplyvu.
• Európsky parlament a Rada tieto dva legislatívne akty ešte neprijali.
• Vec 1379/2024/MIK (ďalej len „vec SPP“) sa týka toho, ako Komisia pripravila návrh na zmenu právnych predpisov týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).[22] Legislatívny návrh bol prijatý v reakcii na protesty poľnohospodárov vo viacerých členských štátoch EÚ okrem iného proti určitým pravidlám EÚ, ktoré poľnohospodári považovali za nadmernú záťaž. Cieľom legislatívneho návrhu bolo poskytnúť poľnohospodárom väčšiu flexibilitu pri dodržiavaní určitých pravidiel EÚ v oblasti ochrany životného prostredia.
• Komisia predložila svoj legislatívny návrh bez posúdenia vplyvu 15. marca 2024. V dôvodovej správe k návrhu sa uvádza, že Komisia nevypracovala posúdenie vplyvu z dôvodu politickej naliehavosti predloženia návrhu.
• Legislatívny akt bol prijatý 13. mája 2024 [23].

6. Sťažovatelia [24] sa vo všetkých troch prípadoch obávali, že Komisia porušila svoje pravidlá lepšej právnej regulácie tým, že predložila príslušné legislatívne návrhy bez toho, aby vykonala posúdenia vplyvu, a to napriek tomu, že vedela, že tieto návrhy budú mať významný vplyv. Sťažovatelia zdôraznili významný vplyv týchto návrhov, napríklad na životné prostredie, udržateľnosť a ciele EÚ v oblasti klímy, ako aj na ľudské práva. Sťažovateľov nepresvedčilo stanovisko Komisie, že za osobitných okolností každého z týchto prípadov bola Komisia povinná konať naliehavo, a preto sa mohla odchýliť od požiadavky na posúdenie vplyvu.

7. Sťažovatelia vo veciach Omnibus a SPP sa tiež obávali, že Komisia porušila európsky právny predpis v oblasti klímy [25] tým, že nevykonala a neuverejnila posúdenie súladu legislatívnych návrhov s klimatickými podmienkami [26].

8. Sťažovateľ vo veci Omnibus bol ďalej znepokojený tým, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok tým, že uskutočnila skrátenú zrýchlenú konzultáciu medzi útvarmi o predmetnom legislatívnom návrhu.

9. Sťažovatelia vo všetkých troch prípadoch napísali Komisii o svojich obavách a nespokojní s odpoveďami Komisie sa obrátili na ombudsmanku v júli 2024 (prípad SPP), novembri 2024 (prípad migrácie) a apríli 2025 (prípad Omnibus).

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie troch sťažností s cieľom preskúmať, či Komisia pri príprave predmetných legislatívnych návrhov dodržala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procesné požiadavky. Ombudsmanka sa zaoberala najmä týmito otázkami:

• ako Komisia posúdila, či sú legislatívne návrhy „naliehavé“, a teda či si vyžadujú výnimku z určitých požiadaviek v pravidlách lepšej právnej regulácie;
• či Komisia dodržala uplatniteľné postupy na odchýlenie sa od požiadaviek uvedených v jej pravidlách „lepšej právnej regulácie“ a ako boli zaznamenané súvisiace rozhodnutia;
• ako Komisia zabezpečila, aby napriek výnimke bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch;
• či Komisia vykonala „posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy“ v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a ako boli zaznamenané výsledky takýchto posúdení (prípady Omnibus a SPP); a
• spôsob, akým Komisia viedla konzultácie medzi útvarmi o legislatívnom návrhu v súhrnnej veci.
• Prehľad otázok nastolených v troch sťažnostiach, ktoré ombudsman skúmal, je uvedený v prílohe I.

11. Počas vyšetrovaní ombudsmanka požiadala o nahliadnutie do spisov Komisie vrátane záznamov Komisie o výnimkách z pravidiel lepšej právnej regulácie, ako aj do dokumentácie o posúdeniach konzistentnosti v oblasti klímy, analytických dokumentov a konzultácií so zainteresovanými stranami v súvislosti s predmetnými legislatívnymi návrhmi.

12. Ombudsmanka dostala písomné odpovede Komisie vo všetkých troch prípadoch [27] a jej vyšetrovacie tímy sa stretli so zástupcami Komisie v prípadoch Omnibus a SPP [28]. Ombudsmanka následne dostala pripomienky sťažovateľov k odpovediam Komisie a správam zo stretnutí.

1. Súlad s pravidlami lepšej právnej regulácie

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovatelia

13. Vo všetkých troch prípadoch navrhovatelia tvrdili, že Komisia porušila svoje pravidlá lepšej právnej regulácie tým, že vynechala určité procesné požiadavky.

14. Sťažovatelia vo veciach Omnibus a SPP tvrdili, že verejnosť má „oprávnené očakávanie“, že Komisia bude konzistentná v tom, ako uplatňuje svoje vnútorné pravidlá týkajúce sa lepšej právnej regulácie. Hoci pravidlá lepšej právnej regulácie nie sú záväzným aktom ako takým, predstavujú „súbor konkrétnych pravidiel a nástrojov na vykonávanie práva verejnosti na demokratickú účasť na legislatívnych procesoch“. Sťažovatelia sa v tejto súvislosti domnievali, že pravidlá lepšej právnej regulácie sú nástrojom na vykonávanie článkov 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), podľa ktorých „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“[29] a „Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie“[30].

15. Vo veciach Omnibus a migrácia sťažovatelia tvrdili, že predmetné legislatívne návrhy majú významný vplyv na životné prostredie, udržateľnosť a ľudské práva a že Komisia má niekoľko možností politiky, z ktorých si môže vybrať. V takýchto prípadoch sa posúdenie vplyvu zvyčajne musí vykonať pred tým, ako Komisia prijme svoj legislatívny návrh. V prejednávaných veciach Komisia okrem odkazu na naliehavosť situácie nevysvetlila, prečo nemohla vykonať posúdenie vplyvu. Vzhľadom na to sa sťažovatelia domnievali, že Komisia zneužila priestor na flexibilitu stanovený v pravidlách lepšej právnej regulácie.

16. Všeobecnejšie sú sťažovatelia znepokojení rizikom svojvoľného uplatňovania pravidiel lepšej právnej regulácie Komisiou, ktoré ešte zhoršuje nedostatočná transparentnosť rozhodnutí o vyňatí legislatívnych iniciatív považovaných za „naliehavé“ z určitých požiadaviek stanovených v týchto pravidlách.

17. Navrhovatelia ďalej tvrdili, že pri absencii posúdení vplyvu Komisia nevysvetlila, ako počas prípravy legislatívnych návrhov zohľadnila najlepšie dostupné dôkazy vrátane vedeckých údajov. Sťažovatelia spochybnili najmä logiku odkazu Komisie na výsledky predchádzajúcich posúdení vplyvu príslušných legislatívnych návrhov.

18. Napríklad vo veci Omnibus sťažovatelia tvrdili, že ak by sa okolnosti zmenili tak drasticky, že by bolo potrebné zmeniť právne predpisy, ktoré ani nenadobudli účinnosť, bolo ťažké pochopiť, ako by sa Komisia mohla opierať o predchádzajúce posúdenie vplyvu, podľa ktorého sa široký rozsah uplatňovania a pevné povinnosti považovali za primerané. Ak by Komisia zistila zmenu okolností, malo by to viesť k tomu, že Komisia zhromaždí dôkazy a posúdi, či a ako tieto nové okolnosti ovplyvnili jej pôvodné posúdenie vplyvu.

19. Navrhovatelia sa okrem toho obávali, že Komisia pri absencii posúdenia vplyvu zhromaždila nedostatočné dôkazy o vplyvoch na životné prostredie a ľudské práva:

• Pokiaľ ide o návrh vo veci Omnibus, sťažovatelia sa domnievali, že v „analytickom dokumente“, ktorý podľa pravidiel lepšej právnej regulácie nahrádza úplné posúdenie vplyvu, sa Komisia obmedzila na opis rôznych požiadaviek, ktoré podnikateľské združenia predložili na zmenu smernice CSDDD, a vysvetlenie, ako tieto žiadosti vyvážila s cieľmi smernice CSDDD.
• Pokiaľ ide o návrhy vo veci migrácie, navrhovatelia tvrdili, že údaje, na ktorých sú založené návrhy Komisie, sú neaktuálne a selektívne.
• Pokiaľ ide o návrh vo veci SPP, sťažovatelia tvrdili, že niektoré štúdie uvedené v analytickom dokumente sa stále pripravujú, zatiaľ čo dokument obsahoval aj nepodložené vyhlásenia a zameriaval sa na informácie o administratívnej záťaži pre poľnohospodárov.

20. Pokiaľ ide o prípady týkajúce sa SPP a migrácie, sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že Komisia neuverejnila analytický dokument v trojmesačnej lehote stanovenej v pravidlách lepšej právnej regulácie. Cieľom tohto dokumentu je nahradiť posúdenie vplyvu a zhrnúť dôkazovú základňu návrhu. V prípade SPP Komisia uverejnila analytický dokument viac ako deväť mesiacov po prijatí návrhu a sedem mesiacov po prijatí právnych predpisov spoluzákonodarcami. Sťažovateľ sa preto domnieva, že tento dokument nemohol slúžiť ako podklad pre verejnú diskusiu a/alebo pomôcť spoluzákonodarcom pri prijímaní informovaného rozhodnutia.

21. Sťažovatelia vo veciach Omnibus a SPP napokon tvrdili, že Komisia porušila svoje pravidlá lepšej právnej regulácie tým, že neuskutočnila verejné konzultácie o takýchto dôležitých politických iniciatívach.

• V súhrnnej veci navrhovateľ tvrdil, že výzva na predloženie dôkazov z roku 2023 a hybridné podujatia v roku 2024, ktoré Komisia citovala vo svojej dôvodovej správe, sa týkali len nariadenia CSDR, a nie smernice CSDDD. Ďalej tvrdila, že spontánne podania zainteresovaných strán nemôžu nahradiť formálnu verejnú konzultáciu, keďže sa uskutočňujú bez znalosti procesu prípravy návrhu alebo jeho obsahu. Sťažovateľ takisto tvrdil, že „kontrola reality“ z februára 2025 sa vykonala nielen bez toho, aby zainteresované strany vedeli o obsahu návrhu, ale že nebolo jasné ani to, ako boli účastníci vybraní a či všetky zainteresované strany mohli na týchto stretnutiach vyjadriť svoj názor. Komisia okrem toho pozvala len veľmi málo zástupcov občianskej spoločnosti v porovnaní so zástupcami podnikov.
• Sťažovatelia vo veci SPP tvrdili, že ad hoc konzultácie Komisie nemožno považovať za „cielené konzultácie“, pretože Komisia nezmapovala príslušné zainteresované strany ani sa nesnažila o „celé spektrum názorov, aby sa vyhla zaujatosti alebo skresleným záverom“. Namiesto toho konzultovala len so zástupcami odvetvia poľnohospodárstva.

22. Okrem toho v prípadoch Omnibus aj SPP sťažovatelia tvrdili, že právo zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch EÚ týkajúcich sa záležitostí životného prostredia je chránené právom EÚ (články 10 a 11 ZEÚ a články 6 až 8 Aarhuského dohovoru ^[31]).

Komisia

23. Komisia tvrdila, že pravidlá lepšej právnej regulácie nestanovujú záväzné právne pravidlá, ktoré by obmedzovali diskrečnú právomoc Komisie, ani nepredstavujú záväzné právne záväzky voči verejnosti, ako sa v nich výslovne uvádza [32] Namiesto toho je lepšia právna regulácia súborom nástrojov, ktoré by útvary Komisie mali uplatňovať primeraným spôsobom s cieľom zabezpečiť, aby Komisia mala relevantné a včasné informácie, na ktorých môže založiť svoje návrhy.

24. Komisia poukázala na to, že v pravidlách lepšej právnej regulácie sa výslovne stanovuje možnosť uplatňovať výnimky z osobitných požiadaviek, napríklad v naliehavých prípadoch.

25. V rámci vyšetrovaní ombudsmanky Komisia uviedla rôzne dôvody, pre ktoré považovala konkrétne predmetné legislatívne návrhy za „naliehavé“. Niektoré z týchto dôvodov už boli uvedené v dôvodovej správe k legislatívnym návrhom.

• Vo veci Omnibus Komisia poukázala na zhoršujúcu sa hospodársku klímu s odkazom na „Draghiho správu“.^[33] Podľa názoru Komisie existuje naliehavá potreba posilniť konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov EÚ a znížiť regulačné zaťaženie. Komisia zdôraznila, že čoskoro by sa mali začať uplatňovať náročné oznamovacie povinnosti uložené smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernicou o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, zatiaľ čo Komisia chcela poskytnúť spoločnostiam a členským štátom viac času a usmernení na ich prípravu. Komisia musela urýchlene predložiť návrhy s cieľom odložiť uplatňovanie príslušných požiadaviek a zároveň ich zjednodušiť. V opačnom prípade by bol proces zmien dlhší a komplikovanejší, čo by viedlo k väčšej neistote pre spoločnosti.
• V prípade migrácie Komisia uviedla, že sa nevykonalo žiadne posúdenie vplyvu, keďže mala len malú alebo žiadnu politickú voľbu, najmä z dôvodu naliehavých operačných potrieb na zlepšenie podpory Europolu členským štátom v boji proti prevádzačstvu migrantov. Komisia dodala, že výslovné politické záväzky preukázali naliehavosť, čo sa ďalej potvrdilo politickou podporou počas prípravy návrhu. Poukázala na to, že jej predseda vyhlásil potrebu a zámer konať v tejto oblasti ^[34] Komisia poukázala aj na rastúci trend migrácie v roku 2023 a na informácie agentúr EÚ o rýchlo sa rozvíjajúcich prevádzačských činnostiach. Komisia poukázala na to, že Európska rada a Rada uznali význam boja proti prevádzačstvu migrantov.
• V prípade SPP Komisia uviedla, že základný akt týkajúci sa SPP, ktorý sa mal návrhom zmeniť, bol prijatý pred pandémiou COVID-19 a ruskou inváziou na Ukrajinu. Komisia si uvedomila, že požiadavky stanovené v tomto základnom akte boli pre poľnohospodárov príliš zaťažujúce na to, aby ich mohli splniť v praxi. Vzhľadom na protesty poľnohospodárov v roku 2024 Komisia považovala za mimoriadne naliehavé zmeniť základný akt, čo znamená, že nebol čas na posúdenie vplyvu ani na verejnú konzultáciu. Situácia bola výnimočná vzhľadom na veľký rozsah protestov poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré sa čiastočne stali násilnými. Hrozilo, že protesty sa vymknú spod kontroly. Komisia uviedla, že jej posúdenie potvrdila skutočnosť, že spoluzákonodarcovia prijali návrh Komisie do dvoch mesiacov a navyše bez akýchkoľvek podstatných zmien.

26. Pokiaľ ide o možné výnimky z požiadaviek v pravidlách lepšej právnej regulácie, Komisia vysvetlila, že rozhodnutie o udelení výnimiek vždy prijíma člen Komisie zodpovedný za lepšiu právnu reguláciu, ktorá je v súčasnosti komisárom pre vykonávanie a zjednodušenie.

27. Hoci sa v pravidlách lepšej právnej regulácie formálne uvádzajú dva postupy - jeden uplatniteľný predtým a druhý po politickom potvrdení iniciatívy ^[35] - v oboch postupoch sa predpokladá zapojenie uvedeného komisára. Príslušné rozhodnutie teda vždy prijíma komisár ako zástupca Komisie na politickej úrovni. Vo výnimočne naliehavých prípadoch, keď sa iniciatíva vopred neplánuje, sa generálny sekretariát a/alebo kabinet predsedu zapoja do validácie prvého procedurálneho kroku vedúceho k prijatiu iniciatívy, ako je napríklad začatie medziútvarovej konzultácie ^[36]. Môže to zahŕňať aj rozhodnutie vyňať iniciatívu z určitých požiadaviek v pravidlách lepšej právnej regulácie.

28. Komisia ďalej objasnila, že pravidlá lepšej právnej regulácie sú navrhnuté tak, aby administratívne oddelenia Komisie (generálne riaditeľstvá) požiadali zodpovedného člena Komisie o politické potvrdenie svojich plánov vrátane možných výnimiek z požiadaviek lepšej právnej regulácie. Cieľom tohto systému je zabezpečiť, aby administratívne útvary Komisie investovali svoje zdroje len do prípravy týchto iniciatív a vo forme, ktorú podporuje politická úroveň Komisie.

29. Komisia dodala, že ak sa výnimky požadujú vo fáze plánovania návrhu, zaznamenávajú sa v internom systéme Komisie „D ecide“, zatiaľ čo neexistuje štandardný formát na zaznamenávanie výnimiek udelených v prípade, že iniciatíva nie je plánovaná z dôvodu naliehavosti.

30. Pokiaľ ide o štyri konkrétne predmetné legislatívne návrhy, Komisia vysvetlila:

• Pokiaľ ide o iniciatívu dotknutú vo veci Omnibus, zástupca generálneho tajomníka pre koordináciu politík po konzultácii s kabinetom komisára pre vykonávanie a zjednodušenie e-mailom informoval kabinet komisára zodpovedného za iniciatívu, že by sa mal vypracovať „pracovný dokument pre zamestnancov“. Znamenalo to, že sa požadoval skôr analytický dokument než úplné posúdenie vplyvu. Komisia uviedla, že vzhľadom na politickú naliehavosť nebol pripravený žiadny záznam „D ecide“.
• Pokiaľ ide o iniciatívy, o ktoré ide vo veci migrácie, Komisia uviedla, že „neexistuje žiadne plánovanie iniciatív“z dôvodu naliehavosti, a preto príslušné generálne riaditeľstvo nepredložilo žiadnu formálnu žiadosť o výnimku.
• Pokiaľ ide o iniciatívu, o ktorú ide vo veci SPP, „v prípravnej fáze tejto iniciatívy sa uskutočnili konzultácie s generálnym sekretariátom Komisie, ktorý 5. marca 2024 udelil povolenie na začatie zrýchlenej medziútvarovej konzultácie o legislatívnom návrhu. Tým sa potvrdila politická validácia iniciatívy.“Toto povolenie bolo implicitným potvrdením skutočnosti, že iniciatíva sa pripraví bez posúdenia vplyvu a verejnej konzultácie. Vnútorne bolo zrejmé, že politické vedenie Komisie predmetnú iniciatívu potvrdilo, keďže samotné vedenie požiadalo zodpovedné generálne riaditeľstvo, aby iniciatívu v prvom rade pripravilo a urýchlene predložilo bez toho, aby pripravilo posúdenie vplyvu a uskutočnilo verejnú konzultáciu. Komisia ďalej objasnila, že keďže „neplánovala iniciatívu“, formálne nezaznamenala žiadne výnimky z požiadaviek v pravidlách lepšej právnej regulácie.

31. Komisia zdôraznila, že všetky iniciatívy boli politicky validované a pripravené v súlade s pokynmi politickej úrovne Komisie.

32. Komisia považovala dôkazovú základňu všetkých iniciatív, ktoré boli predmetom troch vyšetrovaní, za dostatočnú, a to aj napriek chýbajúcemu posúdeniu vplyvu. V súvislosti s vyšetrovaním v súhrnnej veci Komisia poskytla niekoľko dodatočných informácií o tom, ako počiatočné posúdenia vplyvu, z ktorých vychádza smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov a smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, informovali Komisiu o práci na návrhu na zmenu tohto právneho predpisu. Komisia odkázala najmä na výpočty nákladov a posúdenia vplyvu, ktoré boli pripravené ako sprievodný dokument k pôvodným legislatívnym aktom, a na určité aktualizované údaje.

33. Pokiaľ ide o plánovaný harmonogram uverejňovania analytických dokumentov, Komisia vysvetlila, že:

•  v súvislosti s vyšetrovaním vo veci SPP sa v čase prijatia pravidiel lepšej právnej regulácie trojmesačná lehota na uverejnenie zdala primeraná a uskutočniteľná a stále platí takmer vo všetkých prípadoch. Prípad týkajúci sa SPP bol však výnimočný z dôvodu naliehavosti a skutočnosti, že analytický dokument sa vzťahoval aj na iné iniciatívy.
• pokiaľ ide o prípad migrácie a skutočnosť, že analytický dokument neuverejnila v trojmesačnej lehote, Komisia uviedla, že musí zahrnúť informácie týkajúce sa otázok členských štátov a zohľadniť výsledky diskusií, ktoré sa uskutočnili od januára do marca 2024 [37].

34. Komisia napokon tvrdila, že podľa pravidiel lepšej právnej regulácie nie je povinné uskutočniť verejnú konzultáciu, ak neexistuje posúdenie vplyvu.

• Vo veci Omnibus Komisia uviedla, že verejnú konzultáciu nahradila séria podujatí a iné formy zhromažďovania informácií od zainteresovaných strán, ktoré Komisia uviedla.
• V prípade SPP Komisia uviedla, že jej cieľom je získať od poľnohospodárov informácie o tom, odkiaľ záťaž pochádza, pomôcť im riešiť ju a identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie. Usúdilo sa, že hlavné poľnohospodárske organizácie by mohli poskytnúť najviac praktických informácií, čo by Komisii umožnilo vypracovať praktické riešenia predložené v legislatívnom návrhu. Usúdilo sa, že konzultácie s inými zainteresovanými stranami by v tejto počiatočnej fáze nemali zmysel, pretože Komisia chcela diskutovať so zainteresovanými stranami, ktorých sa to „priamo týka“. Bolo preto vedomým rozhodnutím nekonzultovať s inými zainteresovanými stranami súčasne so štyrmi hlavnými poľnohospodárskymi organizáciami. Komisia okrem toho uviedla, že si je vo všeobecnosti vedomá stanoviska environmentálnych organizácií v tejto veci. Dostatočné informácie sa získali aj zo spätnej väzby získanej od členských štátov, Výboru Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a v rámci predchádzajúceho posúdenia vplyvu z roku 2018 a predchádzajúcej verejnej konzultácie.

Hodnotenie ombudsmana

Úvodné poznámky k povahe pravidiel lepšej právnej regulácie

35. Komisia sa zaviazala dodržiavať pravidlá lepšej právnej regulácie s cieľom zabezpečiť transparentný a inkluzívny proces tvorby politiky a práva založený na dôkazoch, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre súdov EÚ. Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že inštitúcie a orgány EÚ by mali uplatňovať pravidlá, ktoré stanovili samy.[38] Tým sa zabezpečí konzistentnosť, transparentnosť a zabráni sa akémukoľvek pocitu svojvôle v spôsobe fungovania administratívy EÚ.[39] Pravidlá lepšej právnej regulácie sú uvedené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva.[40]

36. Súdny dvor rozhodol, že vnútorné opatrenia prijaté správnym orgánom Únie, hoci ich nemožno považovať za „právne pravidlá“, ktoré je správny orgán vždy povinný dodržiavať, napriek tomu tvoria praktické pravidlá, od ktorých sa správny orgán nemôže v danom prípade odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so zásadou rovnosti zaobchádzania. Konkrétnejšie, súdy Únie rozhodli, že prijatím takýchto pravidiel správania a oznámením, že tieto pravidlá budú uplatňovať na prípady, ktorých sa týkajú, ich uverejnením, dotknutý správny orgán obmedzuje výkon svojej voľnej úvahy, a preto sa nemôže odchýliť od týchto pravidiel „pod podmienkou, že sa v prípade potreby zistí, že porušujú všeobecné právne zásady, ako je rovnosť zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery “[41] Takéto vnútorné opatrenia v podstate všeobecne a abstraktne určujú postupy a metodiku, ktoré sa Komisia zaviazala použiť.

37. Pokiaľ ide o dodržiavanie vlastných pravidiel lepšej právnej regulácie zo strany Komisie, uvedené úvahy sú obzvlášť dôležité, keď Komisia pripravuje legislatívne návrhy. Ako už bolo uvedené, Komisia je „kľúčovým aktérom v legislatívnom procese“[42], keďže má v zásade výlučnú právomoc iniciovať legislatívny proces EÚ predložením legislatívnych návrhov [43].

38. S cieľom preskúmať a pokúsiť sa ovplyvniť prípravné kroky legislatívneho procesu sa zainteresované strany spoliehajú na svoje činnosti a plánujú ich v súlade s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. Zainteresované strany, hospodárske subjekty, organizácie občianskej spoločnosti a zainteresované strany vo všeobecnosti očakávajú, že získajú prístup k informáciám o iniciatívach Komisie, predložia svoje názory na tieto iniciatívy počas cielených a verejných konzultácií a následne získajú prístup k posúdeniam vplyvu Komisie a predložia svoje názory na tieto posúdenia čo najskôr, a to ešte pred formálnym začatím legislatívneho postupu s predložením legislatívneho návrhu Európskemu parlamentu a Rade. Dôkazom toho sú prípady predložené súdom EÚ týkajúce sa prístupu verejnosti k návrhom posúdení vplyvu Komisie [44] a súvisiace sťažnosti ombudsmanovi [45].

39.  Z citovanej judikatúry vyplýva, že prijatie pravidiel Komisiou, ako sú pravidlá lepšej právnej regulácie, vytvára oprávnené očakávania verejnosti, že Komisia bude takéto pravidlá dodržiavať. Je to tiež dobrá administratívna prax.

40. Skutočnosť, že pravidlá lepšej právnej regulácie výslovne uvádzajú, že nestanovujú záväzné právne pravidlá, nemení nič na skutočnosti, že prijatím týchto pravidiel Komisia obmedzila výkon svojej diskrečnej právomoci.^[46] Ak sa Komisia odchýli od pravidiel lepšej právnej regulácie bez toho, aby napríklad poskytla dostatočné dôvody na odchýlenie sa od svojich požiadaviek, hrozí, že poruší oprávnené očakávania verejnosti a tým aj zásady dobrej správy vecí verejných.

41. V každom prípade, ak sa odchýlime od pravidiel a zásad, z ktorých vychádza lepšia právna regulácia, hrozí, že proces vedúci k prijatiu legislatívneho návrhu už nebude transparentný, založený na dôkazoch a inkluzívny, čo je jedným z uvedených cieľov pravidiel lepšej právnej regulácie [47].

42. Práve v tomto kontexte ombudsmanka posúdila súlad Komisie s jej pravidlami lepšej právnej regulácie v troch predmetných sťažnostiach.

O pojme „naliehavosť“

43. Niet pochýb o tom, že Komisia v posledných rokoch čelila niekoľkým bezprecedentným situáciám, ako je pandémia COVID-19, migračná kríza, energetická kríza, ktorá nasledovala po invázii Ruska na Ukrajinu, a následné humanitárne, finančné a vojenské výzvy pri poskytovaní naliehavej pomoci Ukrajine, a to všetko v nestabilnom geopolitickom kontexte, čo si vyžadovalo jej „naliehavú“ reakciu. Musia byť zavedené postupy, ktoré Komisii umožnia rýchlo rozhodnúť, a to aj o prijatí legislatívnych návrhov.

44. V tejto súvislosti sa v rámci troch vyšetrovaní ombudsmana vynárajú otázky a) aké okolnosti odôvodňovali použitie postupu pre naliehavé prípady, b) kto rozhodol o použití postupu pre naliehavé prípady a c) ako Komisia zabezpečila, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho zákonodarného procesu založeného na dôkazoch.

a. Okolnosti odôvodňujúce použitie postupu pre naliehavé prípady

45. Je nesporné, že iniciatívy, ktoré sú predmetom troch vyšetrovaní ombudsmanky, by za normálnych okolností vyžadovali vykonanie posúdenia vplyvu.

46. „Posúdenia vplyvu“, t. j. analytické cvičenia založené na dôkazoch, ktoré „sa zameriavajú na problémy, ktoré sa majú riešiť, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, kompromisy, ktoré sa majú zvážiť, možnosti opatrení a ich potenciálne vplyvy“,^[48] sa vyžadujú, ak legislatívny návrh bude mať pravdepodobne významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv a ak si Komisia môže vybrať z rôznych politických možností.^[49] Iniciatívy, ktoré si vyžadujú posúdenie vplyvu, si vyžadujú aj verejnú konzultáciu.[50]

47. V pravidlách lepšej právnej regulácie sa však stanovuje možnosť odchýliť sa od ich požiadaviek „z dobrých dôvodov“, ako je „politická naliehavosť, potreba rešpektovať dôvernosť a bezpečnostné obavy“.[51] Pojem „politická naliehavosť“ však nie je v uvedených pravidlách vymedzený.

48. Vo všetkých troch vyšetrovaniach sa Komisia odchýlila od požiadavky vykonať posúdenie vplyvu svojich iniciatív, pričom poukázala na „naliehavosť“ situácie.

49. V súvislosti s vyšetrovaniami ombudsmanky Komisia predložila široký výklad pojmu „naliehavosť“ a svoju diskrečnú právomoc odchýliť sa od pravidiel lepšej právnej regulácie, a to aj vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že ide o vnútorné pravidlá, ktoré nie sú pre Komisiu záväzné. Komisia preto považovala iniciatívy, ktoré sú predmetom vyšetrovaní ombudsmanky, za „naliehavé“ z veľmi odlišných dôvodov, napríklad vzhľadom na vyvíjajúce sa politické priority vedenia Komisie v reakcii na súčasné výzvy (súhrnný prípad), meniace sa geopolitické trendy a výzvy (prípad migrácie) a rastúce a intenzívne sociálne protesty proti určitým politikám EÚ (prípad SPP).

50. Komisia si určite musí ponechať priestor na voľnú úvahu pri definovaní okolností, ktoré považuje za „naliehavé“. Široký výklad pojmu „politická naliehavosť“, ktorý Komisia použila v týchto troch prípadoch, však môže spôsobiť, že uplatňovanie požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie bude pre verejnosť náročné na pochopenie a predvídanie. Podľa extenzívneho výkladu Komisie by sa každá situácia mohla v zásade považovať za „naliehavú“, ak o tom rozhodne politické vedenie Komisie.

51. V tejto súvislosti ombudsmanka ďalej poznamenáva, že vysvetlenia poskytnuté Komisiou v dôvodových správach, pokiaľ ide o to, prečo bola situácia v každom z týchto troch prípadov „naliehavá“, boli buď stručné, alebo chýbali. Najmä v prípade migrácie Komisia v súvislosti s návrhom nariadenia uviedla, že má len malú alebo žiadnu možnosť výberu z dôvodu naliehavých operačných potrieb na zlepšenie podpory Europolu členským štátom v boji proti prevádzačstvu migrantov. Komisia však v príslušnej časti memoranda nevysvetlila, ako by údajná naliehavosť obmedzila politické možnosti, ktoré má k dispozícii. Pokiaľ ide o návrh smernice, ombudsmanka so znepokojením konštatuje, že v príslušnej časti dôvodovej správy Komisia len uviedla, že výnimočne nevykoná posúdenie vplyvu bez toho, aby poskytla akékoľvek vysvetlenie.

52. Okrem toho, hoci legislatívny návrh vo veci Omnibus vo svojich odôvodneniach odkazuje na otázku konkurencieschopnosti, ktorá má „kritickú naliehavosť“, keďže priamo ovplyvňuje schopnosť Európskej únie dosiahnuť udržateľný hospodársky rast a udržať si svoje postavenie na svetovom trhu, webová stránka Komisie venovaná procesu zjednodušovania a pravidlám lepšej právnej regulácie jasne uvádza cieľ zjednodušenia ako (politickú) „prioritu“. Podobne sa v oboch analytických dokumentoch priložených k balíku Omnibus I uvádza, že Komisia zjednodušuje existujúce príslušné smernice ako „prioritu“. Pre ombudsmana pojmy naliehavosť na jednej strane a priorita na strane druhej nie sú synonymá.

53. Nie je jasné, či sa Komisia pri príprave návrhu, o ktorý ide vo veci Omnibus, odchýlila od niektorých pravidiel lepšej právnej regulácie z dôvodu „naliehavosti“ alebo z dôvodu „priority“, o ktorú sa opierajú pracovné programy Komisie [52]. Celá webová stránka Komisie venovaná mnohým vyvíjaným a prebiehajúcim legislatívnym snahám (celkovo 13 legislatívnych balíkov) o „jednoduchšie nariadenie“a zníženie regulačného zaťaženia s cieľom dosiahnuť „konkurencieschopnejšiu a atraktívnejšiu Európu“sa javí skôr ako odraz priorít Komisie než ako objektívna naliehavosť.

54. Chýbajúce vymedzenie pojmu „naliehavosť“ v pravidlách lepšej právnej regulácie, ktoré Komisii umožňuje odchýliť sa od požiadaviek, ktoré uložila na svoje vlastné zákonodarné činnosti, oslabuje predvídateľnosť, konzistentnosť a právnu istotu, a preto nemôže ísť o dobrú správu vecí verejných. Okrem toho dôvodové správy v troch veciach neposkytli dostatočné odôvodnenie „naliehavosti“ predmetných legislatívnych návrhov, čo nemôže byť ani riadna správa vecí verejných.

55. Podľa ombudsmana by Komisia mala zabezpečiť predvídateľnejšie, konzistentnejšie a nesvojvoľnejšie uplatňovanie pravidiel lepšej právnej regulácie, a to

• vymedzenie pojmu „naliehavosť“ v kontexte lepšej právnej regulácie; a
• v dôvodovej správe pripojenej k jej legislatívnym návrhom jasne vysvetlila, prečo je výnimka potrebná.

Kto rozhodol o použití postupu pre naliehavé prípady a ako

56. V súbore nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu sa stanovuje postup udeľovania výnimiek [53], v ktorom sa stanovuje, že:

• „– Keď sa politicky citlivá a dôležitá iniciatíva prvýkrát predloží na politickú validáciu, potreba flexibility alebo výnimky by sa už mala opísať (a poskytnúť odôvodnenie) v príslušných oblastiach IT platformy Decide. Hlavné výnimky sa týkajú: odchýlka od zásady „najprv vyhodnotiť“, nevykonanie posúdenia vplyvu, nevykonanie verejnej konzultácie (ak sa to vyžaduje z procesného hľadiska). Dohoda podpredsedníčky zodpovednej za „lepšiu právnu reguláciu“ sa potom bude výslovne vzťahovať na zamýšľanú výnimku.
• – Ak sa po potvrdení vyžaduje výnimka, GR musia požiadať o schválenie riaditeľa zodpovedného za „lepšiu právnu reguláciu“ na generálnom sekretariáte po porade s kabinetom podpredsedu zodpovedného za „lepšiu právnu reguláciu“.
• GR musia požiadať o schválenie zaslaním správy do tejto funkčnej e-mailovej schránky a mali by opísať (1), čo sa požaduje; 2) Prečo je potrebné: [...]“

57. Vo všetkých troch vyšetrovaniach ombudsmanka skontrolovala dokumentáciu týkajúcu sa interných rozhodnutí o vyňatí predmetných iniciatív z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie.

• Vo veci Omnibus Komisia poskytla ombudsmanovi e-mail vtedajšieho zástupcu generálneho tajomníka, ktorý informoval príslušné generálne riaditeľstvá, že by sa mal vypracovať „pracovný dokument pre zamestnancov“, ktorý administratíva Komisie vyložila ako „analytický dokument“, ktorý nahrádza posúdenie vplyvu. Nebol uvedený žiadny dôvod rozhodnutia.
• V prípadoch týkajúcich sa SPP a migrácie Komisia neposkytla ombudsmanovi žiadny písomný záznam o rozhodnutí. Komisia namiesto toho poskytla ombudsmanke dokumentáciu týkajúcu sa prijatia návrhov a začatia príslušných medziútvarových konzultácií, pričom tvrdila, že skutočnosť, že takéto kroky získali politickú validáciu, dokazuje, že rozhodnutie odchýliť sa od požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie malo politickú podporu.

58. Ombudsman preto nemohol zistiť, či bol dodržaný postup stanovený v pravidlách lepšej právnej regulácie.

59. Ombudsmanka je znepokojená týmto nedostatkom riadnych záznamov týkajúcich sa postupu a následných rozhodnutí o vyňatí príslušných iniciatív z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie. Takéto neformálne pracovné dojednania týkajúce sa dôležitých krokov pri príprave legislatívneho návrhu Komisie, ako je potvrdenie výnimky z posúdenia vplyvu (a verejnej konzultácie), sa môžu rýchlo stať škodlivými pre transparentnosť a zodpovednosť [54] a nemôžu verejnosti poskytnúť dostatočné záruky, že Komisia uplatňovala pravidlá lepšej právnej regulácie konzistentným, nesvojvoľným a predvídateľným spôsobom. Absencia takýchto formálnych záznamov nemôže byť dobrou správou vecí verejných.

60. Komisia by preto mala riadne zaznamenať každé interné rozhodnutie (rozhodnutia) o vyňatí legislatívneho návrhu z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie vrátane toho, kto o výnimku požiadal, z akých dôvodov a kto ju udelil.

Ako Komisia zabezpečila, aby bol postup pre naliehavé prípady v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch

61. Podľa pravidiel lepšej právnej regulácie, ak sa vyžaduje posúdenie vplyvu, ale udeľuje sa výnimka, do troch mesiacov od prijatia iniciatívy Komisiou by sa mal vypracovať „analytický dokument“, v ktorom sa uvedú dôkazy tvoriace základ návrhu a odhady nákladov [55]. Ombudsman chápe, že cieľom analytických dokumentov je v prípade absencie posúdenia vplyvu zabezpečiť, aby sa legislatívne návrhy predkladali s minimálnou úrovňou transparentnosti, a informovať spoluzákonodarcov a verejnosť o dôkazoch, na ktorých sa návrhy zakladajú.

62. Komisia vypracovala takéto analytické dokumenty v súvislosti so všetkými legislatívnymi návrhmi, ktoré sú predmetom vyšetrovaní ombudsmanky.

63. Ombudsmanka chápe, že sťažovatelia sa obávali, že analytické dokumenty uverejnené Komisiou neposkytujú komplexnú analýzu vplyvov na životné prostredie, udržateľnosť a ľudské práva.

64. Nie je úlohou ombudsmana posudzovať dôkazy, na ktorých sú založené legislatívne návrhy, vrátane podstaty analytických dokumentov vypracovaných Komisiou a priložených k týmto návrhom. V prvom rade je úlohou spoluzákonodarcov rozhodnúť, či dostali od Komisie dostatočné dôkazy na to, aby mohli prijať informované rozhodnutie o legislatívnych návrhoch, ktoré im boli predložené. Ombudsmanka však poznamenáva, že v prípadoch Omnibus a SPP sa Komisia opierala o informácie z posúdení vplyvu dokončených v kontexte predchádzajúcich iniciatív a rokov pred prijatím legislatívnych návrhov. V prípade SPP Komisia odkázala aj na určité štúdie, ktoré stále prebiehajú, a v každom prípade sa väčšina štúdií, z ktorých sa vychádzalo, týkala skôr administratívnej záťaže poľnohospodárov, než napríklad vplyvov na životné prostredie. To môže vyvolať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o komplexnosť dôkazov, na ktorých je založená analýza Komisie. V takýchto prípadoch je obzvlášť dôležité, aby Komisia vysvetlila verejnosti, či a ako výsledky predchádzajúcich posúdení vplyvu zostávajú platné alebo boli aktualizované, a ako zabezpečila, aby sa zohľadnili všetky relevantné dôkazy. Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že pravidlá lepšej právnej regulácie žiadnym konkrétnym spôsobom neopisujú, aké informácie by mali analytické dokumenty obsahovať a v akej forme.

65. Sťažovatelia v prípadoch týkajúcich sa SPP a migrácie boli znepokojení aj načasovaním uverejnenia analytických dokumentov.

• V prípade SPP bol analytický dokument uverejnený viac ako deväť mesiacov po prijatí návrhu Komisiou a sedem mesiacov po tom, ako spoluzákonodarcovia už prijali príslušné právne predpisy.
• Vo veci migrácie boli analytické dokumenty uverejnené štyri a pol a päť a pol mesiaca po prijatí návrhov Komisiou, ale pred prijatím predmetnej právnej úpravy.

66. Ak je zdôvodnením uverejnenia analytických dokumentov zabezpečiť, aby sa v prípade absencie posúdenia vplyvu legislatívne návrhy predkladali s minimálnou úrovňou transparentnosti, čím sa spoluzákonodarcovia a verejnosť informujú o dôkazoch, na ktorých sú návrhy založené, je nevyhnutné, aby Komisia takéto dokumenty uverejnila včas. Pre ombudsmana je ťažké zistiť, akú úlohu by mohli zohrávať analytické dokumenty, ak by sa zverejňovali mesiace po prijatí legislatívneho návrhu a dokonca aj právnych predpisov.

67. Uverejňovanie analytických dokumentov po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v pravidlách lepšej právnej regulácie alebo dokonca aj po prijatí právnych predpisov nemôže byť dobrou správou vecí verejných. S cieľom vyhnúť sa takýmto situáciám v budúcnosti predkladá ombudsman nižšie uvedený návrh na zlepšenie.

68. Pokiaľ ide o verejné konzultácie, v pravidlách lepšej právnej regulácie ^[56] sa stanovuje, že v prípade iniciatív s posúdeniami vplyvu sú povinné internetové verejné konzultácie v trvaní minimálne dvanástich týždňov. V súbore nástrojov sa vysvetľuje, že „verejná konzultácia nie je vždy potrebná v prípade politických a/alebo citlivých iniciatív, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu. V týchto prípadoch je na uvážení [generálneho riaditeľstva], či je potrebná verejná konzultácia. V prípade takýchto iniciatív môže byť „výzva na predloženie dôkazov“ doplnená cielenými alebo špecializovanými konzultáciami s konkrétnymi skupinami zainteresovaných strán, odborníkmi alebo decentralizovanými agentúrami EÚ a inými orgánmi EÚ, ktoré môžu byť relevantnejšie na získanie konkrétnych technických vstupov.“[57]

69. Počas vyšetrovania prípadov Omnibus a SPP Komisia potvrdila, že vzhľadom na to, že boli udelené výnimky z požiadavky na posúdenie vplyvu, Komisia nebola povinná uskutočniť plnohodnotnú verejnú konzultáciu. Samostatná výnimka preto nebola potrebná. Komisia namiesto toho vysvetlila, že so zainteresovanými stranami konzultovala takto:

• Pokiaľ ide o iniciatívy dotknuté vo veci Omnibus, Komisia uviedla, že sa opiera o rôzne činnosti a zdroje, ako je „výzva na predloženie dôkazov“ o racionalizácii požiadaviek na podávanie správ uskutočnená od októbra do decembra 2023, hybridné podujatia so zainteresovanými stranami v novembri 2024, spontánne podania zainteresovaných strán a dvojdňová „kontrola reality“ a seminár na politickej úrovni s vybranými zainteresovanými stranami vo februári 2025.
• Pokiaľ ide o iniciatívu dotknutú vo veci SPP, verejná konzultácia Komisie bola nahradená ad hoc konzultáciou so štyrmi hlavnými poľnohospodárskymi organizáciami.

70. Podľa názoru ombudsmana je otázne, či Komisia v týchto prípadoch prijala „naliehavé“ rozhodnutia „čo najotvorenejšie“, ako to vyžadujú zmluvy [58].

71. Pokiaľ ide o súhrnný prípad, Komisia nebola schopná vysvetliť, ako vybrala zainteresované strany na podujatia vo februári 2025 a zabezpečila vyvážené zastúpenie. Okrem toho Komisia mohla aktívnym výberom zainteresovaných strán, ktoré sa majú zúčastniť na týchto stretnutiach, vylúčiť z účasti ďalšie potenciálne zainteresované strany, najmä vzhľadom na to, že podľa dokumentov poskytnutých ombudsmanke boli väčšina pozvaných zainteresovaných strán zástupcami odvetvia.  

72.  Medzi ďalšie činnosti zainteresovaných strán, ktoré Komisia uviedla vo veci Omnibus, patrila výzva na predloženie dôkazov od októbra do decembra 2023, hybridné podujatia v máji a novembri 2024 a pozičné dokumenty, listy a dvojstranné stretnutia rôznych zainteresovaných strán. Tieto činnosti sa však netýkali konkrétne predmetných legislatívnych návrhov, ale všeobecnejšie sa týkali povinností týkajúcich sa zjednodušenia a podávania správ. Hoci mnohé zainteresované strany vo svojich príspevkoch odkazovali na požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti, iné možno nevedeli o rozsahu konzultácie a nemohli vyjadriť svoje konkrétne obavy.

73. Pokiaľ ide o prípad SPP, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia nevysvetlila, prečo nemohla v rovnakom časovom rámci konzultovať s viacerými kategóriami zainteresovaných strán nad rámec štyroch hlavných poľnohospodárskych organizácií. Ombudsman zároveň nie je presvedčený, že Komisia bola oprávnená domnievať sa, že ostatní členovia verejnosti, napríklad environmentálne organizácie, neboli „priamo dotknutí“legislatívnym návrhom, ktorý by mohol mať vplyv na životné prostredie.

74. Skutočnosť, že sa Komisia nesnažila o rozsiahlu a vyváženejšiu konzultáciu so zainteresovanými stranami o legislatívnych návrhoch, o ktoré ide vo veciach Omnibus a SPP, nemôže byť dobrou správou vecí verejných.

75. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že naliehavá príprava legislatívnych návrhov, o ktoré ide vo vyšetrovaniach ombudsmanky, nebola plne v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho zákonodarného procesu založeného na dôkazoch.

76. Vyšetrovania odhalili aj určité nedostatky v pravidlách lepšej právnej regulácie ako takých. Podľa týchto pravidiel sa buď vykonáva posúdenie vplyvu a verejná konzultácia, alebo sa udeľuje výnimka.

77. Ak sa udelia výnimky, Komisia by mala stanoviť postup, ktorým sa zabezpečí, aby naliehavá príprava legislatívnych návrhov neoslabila podstatu transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia plánuje zjednodušenie svojho rámca lepšej právnej regulácie v prvom polroku 2026.[59] Vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zohľadnila jej zistenia v tomto vyšetrovaní vrátane týchto skutočností:

78. Po prvé, Komisia by mala zabezpečiť, aby analytický dokument ^[60], ktorým sa nahrádza posúdenie vplyvu v prípade „naliehavosti“, včas a hneď po prijatí legislatívneho návrhu informoval spoluzákonodarcov a verejnosť o dôkazoch, z ktorých vychádzajú legislatívne návrhy, čím sa zohľadní naliehavosť tejto záležitosti. V pravidlách lepšej právnej regulácie by sa mali stanoviť aj minimálne vecné požiadavky, ktoré by mali spĺňať analytické dokumenty.

79. Po druhé, Komisia by mala objasniť, že konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočňujú v prípade udelenia výnimky z požiadavky na posúdenie vplyvu, musia byť stále v súlade so všeobecnými zásadami a minimálnymi normami uplatniteľnými na všetky verejné konzultácie. [61] Pravidlá lepšej právnej regulácie by preto mali poskytovať usmernenia o tom, ako sa majú konzultácie so zainteresovanými stranami uskutočňovať v rámci „naliehavej situácie“.

2. Súlad s európskym právnym predpisom v oblasti klímy

Argumenty predložené ombudsmanovi

80. Sťažovatelia vo veciach Omnibus a SPP tvrdili, že Komisia nevykonala „posúdenia klimatickej konzistentnosti“ príslušných legislatívnych návrhov, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. V prípade sťažovateľov sú „posúdenia súladu s klímou“ povinné pre všetky politické iniciatívy Komisie, a to aj vtedy, keď sa Komisia odchýli od požiadavky na posúdenie vplyvu. Sťažovatelia sa obávali, že Komisia v praxi vykonáva posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy len v prípade iniciatív, ku ktorým je pripojené posúdenie vplyvu.

81. Komisia uznala, že všetky posúdenia vplyvu by mali zahŕňať posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy. V súvislosti s vyšetrovaním súhrnnej veci Komisia objasnila, že hoci neexistuje osobitný formát na zaznamenávanie posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy bez posúdenia vplyvu, stále sa vykonáva. Konkrétne,

• pokiaľ ide o súhrnný prípad, Komisia uviedla, že vykonala posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy, a v tejto súvislosti odkázala na niekoľko oddielov v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu, ako aj na e-mail, ktorý poskytla vyšetrovaciemu tímu ombudsmana na účely kontroly. Komisia uviedla, že vypočítala, koľko spoločností bude ovplyvnených legislatívnym návrhom pri rôznych prahových hodnotách na podávanie správ. Tento výpočet nebol osobitne označený ako „posúdenie klimatickej konzistentnosti“.
• pokiaľ ide o prípad SPP, Komisia uviedla, že sa vykonalo posúdenie konzistentnosti klímy a analytický dokument sa zaoberá klimatickými a environmentálnymi vplyvmi. Komisia však neposkytla žiadne záznamy o posúdení konzistentnosti v oblasti klímy, ktoré sa vykonalo pred uverejnením analytického dokumentu, ku ktorému došlo viac ako deväť mesiacov po prijatí legislatívneho návrhu. Komisia uviedla, že vo svojom posúdení dospela k záveru, že legislatívny návrh má minimálne dôsledky na emisie do atmosféry, čo bolo neskôr vysvetlené v analytickom dokumente [62], čo znamená, že návrh nebude mať žiadny významný vplyv na ciele EÚ v oblasti klímy.

Hodnotenie ombudsmana

82. V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa stanovuje právne záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni na splnenie tohto cieľa vzhľadom na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi.

83. V článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa stanovuje, že Komisia musí pred prijatím „akéhokoľvek návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu“ vykonať „posúdenie súladu s klímou“. Je zrejmé, že táto právna povinnosť nezávisí od toho, či Komisia vykonáva posúdenie vplyvu legislatívneho návrhu.

84. Okrem toho z článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy vyplýva, že Komisia musí zahrnúť „posúdenie konzistentnosti klímy“ do každého posúdenia vplyvu pripojeného k týmto opatreniam alebo návrhom „a zverejniť výsledok tohto posúdenia v čase prijatia“. V ustanovení sa nešpecifikuje, kde by sa posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy malo zahrnúť v prípade absencie posúdenia vplyvu. Výsledok tohto posúdenia však musí byť v každom prípade verejne dostupný v čase prijatia návrhu.

85. Vo veci Omnibus Komisia v dôvodovej správe a v analytickom dokumente uviedla, že legislatívne návrhy nemajú žiadne negatívne účinky na klímu, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby skontrolovala akúkoľvek internú dokumentáciu o posúdení konzistentnosti v oblasti klímy, ale nedostala žiadne jasné záznamy. Pokiaľ sa Komisia v dôvodovej správe a analytickom dokumente odvolala na všeobecný výpočet spoločností, ktorých sa týkajú zmenené povinnosti podávania správ v rôznych scenároch, nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento výpočet vykonal ako súčasť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy. Pre ombudsmana je preto ťažké zistiť, či predmetné dokumenty obsahujú dostatočné dôkazy o účinnom vykonaní posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy.

86. V prípade SPP Komisia odkázala na stručné alebo všeobecné vyhlásenia vo svojej dôvodovej správe a analytickom dokumente, aby preukázala, že vykonala posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy. Komisia neposkytla ombudsmanke žiadne interné záznamy o tom, že by sa pred prijatím legislatívneho návrhu účinne vykonalo posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy.

87. Ombudsmanka je znepokojená tým, že pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov vo veciach Omnibus a SPP nie sú k dispozícii jasné interné záznamy o účinnom posúdení konzistentnosti v oblasti klímy. Ombudsmanka takisto konštatuje, že Komisia pri prijímaní príslušných legislatívnych návrhov jasným spôsobom neuverejnila výsledky žiadneho posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Nemôže to byť dobrá správa.

88. Komisia by mala vydať usmernenia, napríklad vo svojich pravidlách lepšej právnej regulácie, o tom, ako by sa mal vykonávať článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy v prípade legislatívnych návrhov, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu. Komisia by mala predovšetkým objasniť:

• že posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy by sa mali vykonávať v prípade všetkých legislatívnych návrhov vrátane tých, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu, a že všetky takéto posúdenia by sa mali interne zaznamenávať.
• v ktorom sa pri prijímaní legislatívnych návrhov, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu, majú uverejniť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a ich výsledky.

3. Súlad s rokovacím poriadkom Komisie o medziútvarových konzultáciách

Argumenty predložené ombudsmanovi

89. Sťažovatelia vo veci Omnibus poznamenali, že medziútvarová konzultácia o návrhu legislatívneho návrhu bola ukončená do 24 hodín, počnúc piatkovým večerom, pričom lehota sa skončila v sobotu večer. Sťažovatelia sa obávali, že takáto krátka konzultácia medzi útvarmi by mohla narušiť súdržnosť navrhovaných právnych predpisov EÚ.

90. Komisia uviedla, že jej rokovací poriadok predpokladá možnosť zrýchlenej medziútvarovej konzultácie.[63] V tomto prípade sa v sobotu dopoludnia zorganizovalo dodatočné technické stretnutie pre útvary Komisie, ktoré sa zúčastnili na medziútvarovej konzultácii, čím sa zabezpečilo riadne uskutočnenie tejto konzultácie. Komisia potvrdila, že všetky konzultované oddelenia predložili pripomienky pred uplynutím lehoty.

Hodnotenie ombudsmana

91. V rokovacom poriadku Komisie [64] sa stanovuje najmenej desať pracovných dní na konzultáciu medzi útvarmi. V naliehavých prípadoch môže Komisia skrátiť konzultačné obdobie aspoň na 48 hodín, pokiaľ generálny sekretariát neustanoví inak. Konzultácia medzi útvarmi sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom IT nástroja „D ecide“.

92. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní svojej vnútornej organizácie a rozhodovaní o prostriedkoch spolupráce medzi svojimi administratívnymi oddeleniami. Skutočnosť, že Komisia stanovila osobitné pravidlá pre medziútvarové konzultácie, zabezpečuje, aby Komisia pri formulovaní svojich politických návrhov zaujala holistický a vyvážený pohľad na túto záležitosť tým, že umožní svojim príslušným útvarom, z ktorých každý ponúka svoje vlastné špecifické odborné znalosti a znalosti o stanovisku svojich zainteresovaných strán k tejto záležitosti, poskytnúť zmysluplný príspevok k návrhu.

93. V tejto súvislosti, hoci sa v rokovacom poriadku Komisie predpokladá zrýchlená medziútvarová konzultácia pre naliehavé iniciatívy a dokonca aj možnosť generálneho sekretariátu individuálne rozhodnúť o dĺžke naliehavej medziútvarovej konzultácie, zásady dobrej správy vecí verejných si vyžadujú, aby boli takéto rozhodnutia odôvodnené a zaznamenané. Dĺžka a načasovanie medziútvarovej konzultácie by okrem toho nemali len odrážať naliehavosť situácie, ale mali by tiež umožniť rôznym útvarom Komisie zmysluplne prispievať.

94. Ombudsmanka uznáva, že môžu existovať okolnosti, ktoré si vyžadujú výrazne skrátenú konzultáciu medzi útvarmi. Ombudsman však nie je presvedčený o tom, že okolnosti boli také, pokiaľ ide o legislatívny návrh, o ktorý ide vo veci Omnibus. Komisia jej konkrétne neposkytla žiadny záznam o dôvodoch mimoriadnej naliehavosti, z ktorej vychádzalo jej rozhodnutie odchýliť sa od zvyčajných desiatich pracovných dní v rámci štandardného postupu a 48 hodín v rámci zrýchleného postupu. Materiál kontrolovaný vyšetrovacím tímom ombudsmanky zároveň neumožňuje ombudsmanke dospieť k záveru, že všetky konzultované generálne riaditeľstvá by mohli poskytnúť zmysluplné informácie do menej ako 24 hodín.

95. Ombudsmanka sa preto domnieva, že skrátením medziútvarovej konzultácie na menej ako 24 hodín počas víkendu Komisia nadmerne obmedzila možnosť svojich útvarov poskytnúť zmysluplný príspevok k predmetnému legislatívnemu návrhu.

96. Dobrá správa vecí verejných si okrem toho vyžaduje, aby Komisia zabezpečila, že ak rozhodne, že je potrebné skrátiť trvanie medziútvarovej konzultácie z dôvodu naliehavosti, odôvodnenia tohto rozhodnutia sa riadne zaznamenajú.

97. Na základe troch vyšetrovaní ombudsmanka zistila rôzne procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravila predmetné legislatívne návrhy, ktoré spolu predstavujú nesprávny úradný postup:

• Chýbajúce vymedzenie a široký výklad pojmu „politická naliehavosť“ v pravidlách lepšej právnej regulácie, čo môže spôsobiť, že uplatňovanie požiadaviek, ktoré Komisia uložila svojim vlastným zákonodarným činnostiam, bude nepredvídateľné, nekonzistentné a svojvoľné.
• Nedostatočné odôvodnenie „naliehavosti“ jej legislatívnych návrhov.
• Neexistencia jasných záznamov o interných rozhodnutiach Komisie a dôvodov, na ktorých je založená, na odchýlenie sa od požiadaviek jej pravidiel lepšej právnej regulácie.
• Oneskorené uverejnenie analytických dokumentov v prípadoch týkajúcich sa SPP a migrácie.
• Nezabezpečenie konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami o legislatívnych návrhoch v prípadoch Omnibus a SPP.
• Neexistencia jasných interných záznamov o posúdení konzistentnosti v oblasti klímy, ktoré sa vykonáva pred prijatím legislatívnych návrhov v prípadoch Omnibus a SPP, ako aj absencia jasného uverejnenia výsledku posúdenia, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.
• Nezabezpečilo sa, aby jeho útvary mohli zmysluplne prispievať k legislatívnemu návrhu v súhrnnej veci skrátením medziútvarovej konzultácie na menej ako 24 hodín počas víkendu, a chýbali žiadne záznamy o odôvodnení, z ktorého vychádzalo jeho rozhodnutie začať výrazne skrátenú medziútvarovú konzultáciu.

98. Na odstránenie týchto nedostatkov ombudsmanka predkladá dve odporúčania a štyri návrhy.

Odporúčania

Na základe vyšetrovaní sťažností 983/2025/MAS, 2031/2024/VB a 1379/2024/MIG ombudsmanka predkladá Európskej komisii tieto odporúčania:

1. Komisia by mala zabezpečiť predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie pravidiel lepšej právnej regulácie tým, že:

• vymedzenie pojmu „naliehavosť“ v kontexte lepšej právnej regulácie, prípadne v kontexte nadchádzajúcej revízie pravidiel;
• zaznamenávanie všetkých interných rozhodnutí o vyňatí legislatívnych návrhov z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie vrátane toho, kto požiadal o výnimku, z akých dôvodov a kto ju udelil;
• v dôvodovej správe pripojenej k jej legislatívnym návrhom jasne vysvetlila, prečo je výnimka potrebná.

2. V prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho procesu tvorby práva založeného na dôkazoch, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre súdov EÚ. Komisia by tak mohla urobiť v kontexte nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsman predkladá aj štyri návrhy uvedené ďalej v texte.

Komisia a sťažovatelia budú o tomto odporúčaní informovaní. V súlade s článkom 4 ods. 2 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 25. februára 2026.

Návrhy na zlepšenie

1. Komisia by mala zabezpečiť, aby analytický dokument, ktorým sa nahrádza posúdenie vplyvu v prípade „naliehavosti“, včas a hneď po prijatí legislatívneho návrhu informoval spoluzákonodarcov a verejnosť o dôkazoch, z ktorých vychádzajú legislatívne návrhy, čím sa zohľadní naliehavosť tejto záležitosti. V pravidlách lepšej právnej regulácie by sa mali stanoviť minimálne vecné požiadavky, ktoré by v tejto súvislosti mali spĺňať analytické dokumenty.

2. Komisia by mala objasniť, že konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnia po udelení výnimky z požiadavky na posúdenie vplyvu, musia byť stále v súlade so všeobecnými zásadami a minimálnymi normami uplatniteľnými na všetky verejné konzultácie. Pravidlá lepšej právnej regulácie by mali poskytovať usmernenia o tom, ako sa takéto konzultácie so zainteresovanými stranami majú uskutočňovať v rámci „naliehavej situácie“.

3. Komisia by mala vydať usmernenia, napríklad vo svojich pravidlách lepšej právnej regulácie, o tom, ako by sa mal vykonávať článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy v prípade legislatívnych návrhov, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu. Komisia by mala predovšetkým objasniť:

• že posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy by sa mali vykonávať v prípade všetkých legislatívnych návrhov vrátane tých, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu, a že všetky takéto posúdenia by sa mali interne zaznamenávať;
• v ktorom sa pri prijímaní legislatívnych návrhov, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu, majú uverejniť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a ich výsledky.

4. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa v prípade, že rozhodne, že je potrebné skrátiť trvanie medziútvarovej konzultácie, riadne zaznamenali odôvodnenia tohto rozhodnutia. Len vo výnimočných naliehavých situáciách by trvanie malo byť kratšie ako 48 hodín predpokladaných v zrýchlenom postupe a mali by sa uviesť primerané dôvody.

 

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 25. novembra 2025

 

Príloha I

Otázky, ktoré nastolili sťažovatelia	Vec 983/2025/MAS	Vec 1379/2024/MIK	Vec 2031/2024/VB
Súlad s pravidlami lepšej právnej regulácie	Komisia nedodržala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie tým, že nevykonala posúdenia vplyvu.
Analytické dokumenty	„Analytické dokumenty“, ktoré nahradili posúdenia vplyvu, neobsahovali dostatočné dôkazy na odôvodnenie návrhov.
		Analytický dokument bol uverejnený príliš neskoro.
Európsky právny predpis v oblasti klímy	Komisia nevykonala „posúdenia klimatickej konzistentnosti“, čím porušila článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.
Konzultácie so zainteresovanými stranami	Konzultácie ad hoc nahrádzajúce verejné konzultácie uprednostňovali určité zainteresované strany, a preto boli nedostatočné.
Konzultácie medzi útvarmi	Konzultácia medzi útvarmi bola urýchlená a nebola v súlade s rokovacím poriadkom Komisie.

 

[1] K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2021.253.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2021%3A253%3ATOC

[2] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, ClientEarth/Komisia, bod 88.

[3] Článok 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

[4] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, ClientEarth/Komisia, bod 87.

[5] Rozsudok z 3. decembra 2019, vec C-482/17, Česká republika/Maďarsko, bod 77.

[6] Rozsudok z 3. decembra 2019, vec C-482/17, Česká republika/Maďarsko, bod 81.

[7] Článok 10 ods. 3 ZEÚ a článok 15 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

[8] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ.

[9] Článok 11 ods. 3 ZEÚ.

[10] Európska komisia, Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2021) 305 final, k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/document/download/d0bbd77f-bee5-4ee5-b5c4-6110c7605476_en?filename=swd2021_305_en.pdf.

[11] Európska komisia, Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, júl 2023, k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/document/download/9c8d2189-8abd-4f29-84e9-abc843cc68e0_en?filename=BR%20toolbox%20-%20Jul%202023%20-%20FINAL.pdf.

[12] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 5.

[13] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 9.

[14] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 10.

[15] Európska komisia, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, COM(2021) 219 final, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=COM:2021:219:FIN.

[16] Podľa článku 295 ZFEÚ medziinštitucionálne dohody „môžu mať záväznú povahu“. Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1, https://eur-lex.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj/eng.

[17] COM(2025) 81 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52025PC0081.

[18] Ďalšie informácie nájdete na adrese: https://commission.europa.eu/publications/omnibus-i_en.

[19] COM(2025) 81 final, s. 12.

[20] COM(2023) 754 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52023PC0754.

[21] COM(2023) 755 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52023PC0755.

[22] COM(2024) 139 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52024PC0139.

[23] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2024/1468 zo 14. mája 2024, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/2115 a 2021/2116, pokiaľ ide o normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, zmenu strategických plánov SPP, preskúmanie strategických plánov SPP a výnimky z kontrol a sankcií (Ú. v. EÚ L 2024/1468, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32024R1468).

[24] Sťažnosť 983/2025/MAS podali ClientEarth, Notre Affaire A Tous, Clean Clothes Campaign, Európska koalícia pre podnikovú spravodlivosť, Global Witness, Transport & Environment, Antislavery International a Friends of

Zem Európa; sťažnosť 2031/2024/VB predložili European Digital Rights (EDRi) a PICUM (Platform for International Cooperation on Undocumented Migrants) v mene koalície ProtectNotSurveil; sťažnosť 1379/2024/MIK predložili organizácie ClientEarth a BirdLife Europe a Stredná Ázia.

[25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32021R1119).

[26] V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa zaviedla požiadavka, aby Komisia overila súlad existujúcich právnych predpisov EÚ aj nových legislatívnych návrhov s cieľmi politiky v oblasti klímy (článok 6 ods. 4).

[27] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/211281, https://www.ombudsman.europa.eu/doc/correspondence/215919, https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/201482.

[28] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/208118, https://www.ombudsman.europa.eu/doc/inspection-report/215918.

[29] Článok 10 ods. 3 ZEÚ.

[30] Článok 11 ods. 3 ZEÚ.

[31] Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), 25. júna 1998, články 6 až 8, k dispozícii na adrese: https://unece.org/DAM/env/pp/documents/cep43e.pdf.

[32] Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, s. 3.

[33] Draghiho správa: Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu (časť A), september 2024, k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_en.

[34] Komisia odkázala na prejav o stave Únie v roku 2023, list Európskemu parlamentu, v ktorom vyjadrila zámer uprednostniť prácu na tejto téme, pracovný program Komisie na rok 2024; výzva na prijatie opatrení nadväzujúca na ukončenie ministerskej konferencie v septembri 2023 a rozhodnutie zvolať v novembri 2023 konferenciu o Globálnej aliancii na boj proti prevádzačstvu migrantov, na ktorej predseda predstavil návrh.

[35] Existujú dva postupy udeľovania výnimiek, t. j. pred politickým potvrdením iniciatívy na vypracovanie legislatívneho návrhu a po ňom. Je to podpredseda Komisie zodpovedný za lepšiu právnu reguláciu, ktorý môže udeliť výnimky pred politickým potvrdením. V takom prípade sa výnimka zaznamená v internom systéme Komisie „D ecide“. Po politickom potvrdení môže udeliť výnimky riaditeľ v rámci generálneho sekretariátu Komisie zodpovedný za „lepšiu právnu reguláciu“ po konzultácii s kabinetom uvedeného podpredsedu.

[36] Európska komisia, Oznámenie predsedníčky Komisii, Pracovné metódy Európskej komisie, Brusel, 1.12.2019, P(2019) 2, s. 9, k dispozícii na adrese: https://commissioners.ec.europa.eu/document/download/0dbda7ed-b7fb-4d7e-9e62-6c8b0f54be62_en?filename=working-methods.pdf.

[37] Komisia uverejnila analytický dokument k dvom návrhom štyri a pol a päť a pol mesiaca po prijatí legislatívnych návrhov.

[38] Rozhodnutie vo veci 1474/2018/TE o údajných nedostatkoch a zaujatosti pri príprave politiky a legislatívneho návrhu Európskej komisie na zníženie používania jednorazových plastových výrobkov, body 28 – 30, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/111569.

[39] Rozhodnutie vo veci 1474/2018/TE, tamže, bod 29.

[40] Pozri poznámku pod čiarou č. 16.

[41] Rozsudok z 28. júna 2005, spojené veci C-189/02 P, C-202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Dansk Rørindustri A/S/Komisia, body 209 – 211, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=59846&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=11937880.

[42] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, ClientEarth/Komisia, bod 88.

[43] Článok 17 ods. 2 ZEÚ.

[44] Rozsudok zo 4. septembra 2018, vec C-57/16 P, ClientEarth/Komisia, bod 92.

[45] Pozri napríklad vec 1053/2023/MIK o tom, že Európska komisia neprijala v príslušnej lehote konečné rozhodnutie o dvoch žiadostiach o prístup verejnosti k posúdeniam vplyvu a stanoviskám výboru pre kontrolu regulácie týkajúcim sa plánovanej revízie nariadenia REACH a nariadenia o ortuti, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/183548.

[46] Rozsudok z 28. júna 2005, spojené veci C-189/02 P, C-202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Dansk Rørindustri A/S/Komisia, body 209 – 211, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=59846&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=11937880.

[47] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 3.

[48] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 3.

[49] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 30.

[50] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 18.

[51] Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 10.

[52] https://commission.europa.eu/law/law-making-process/better-regulation/simplification-and-implementation/simplification_en.

[53] Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 10.

[54] Pozri článok 24 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/publication/en/3510.

[55] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 30.

[56] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 16.

[57] Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, s. 463.

[58] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ.

[59] Podľa oznámenia Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, pracovný program Komisie na rok 2026, COM(2025) 870 final, 21. októbra 2025, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:52025DC0870.

[60] V usmerneniach o lepšej právnej regulácii, s. 30, sa uvádza: „Ak sa v zásade vyžaduje posúdenie vplyvu, ale nie je to možné a udelí sa výnimka, do troch mesiacov od prijatia iniciatívy by sa mal vypracovať analytický dokument vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie, v ktorom sa uvedú dôkazy podporujúce návrh a odhady nákladov.“

[61] Usmernenia o lepšej právnej regulácii, s. 14/15.

[62] Komisia sa odvolala na s. 31 analytického dokumentu, ktorý je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52024SC0360.

[63] Článok 60 rozhodnutia Komisie 2024/3080 zo 4. decembra 2024, ktorým sa stanovuje rokovací poriadok Komisie, https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/3080/oj/eng.

[64] Tamže, článok 59.