Okolnosti predchádzajúce vyšetrovaniam

1. Komisia zohráva kľúčovú úlohu v legislatívnom procese EÚ, keďže v zásade má výlučné právo predkladať legislatívne návrhy.^[1] Pri výkone svojej širokej diskrečnej právomoci v tejto súvislosti musí dodržiavať zásady transparentnosti a otvorenosti založené na zmluve [2], a to aj prostredníctvom rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami.[3] Komisia uplatnila uvedené zásady prijatím pravidiel lepšej právnej regulácie (ďalej len „usmernenia“[4] a „súbor nástrojov“[5]), ktoré sú zakotvené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva [6], v ktorých sa stanovujú rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a posúdenia vplyvu pred prijatím legislatívnych návrhov a iných opatrení.

2. Ombudsmanke boli doručené tri sťažnosti týkajúce sa podobných problémov v súvislosti s dodržiavaním pravidiel lepšej právnej regulácie a iných pravidiel zahrnutých do európskeho právneho predpisu v oblasti klímy [7] a rokovacieho poriadku Komisie [8] zo strany Komisie, pričom pripravovala niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré považovala za „naliehavé“:

• sťažnosť 983/2025/MIK (ďalej len „vec Omnibus“) – týkajúca sa návrhu „Omnibus I“,[9]
• sťažnosť 2031/2024/VB (ďalej len „prípad migrácie“) – týkajúca sa dvoch návrhov i) nariadenia o posilnení policajnej spolupráce v súvislosti s predchádzaním prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ich odhaľovaním a vyšetrovaním a o posilnení podpory Europolu pri predchádzaní takýmto trestným činom a boji proti nim a o zmene nariadenia (EÚ) 2016/794 [10] a ii) smernice, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá predchádzania uľahčovaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v Únii a boja proti nemu a ktorou sa nahrádza smernica Rady 2002/90/ES a rámcové rozhodnutie Rady 2002/946 SVV,[11]
• sťažnosť 1379/2024/MIK (ďalej len „vec SPP“) – týkajúca sa návrhu na zmenu právnych predpisov súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP)[12].

3. Sťažovatelia sa vo všetkých troch prípadoch obávali, že Komisia porušila svoje pravidlá lepšej právnej regulácie tým, že predložila príslušné legislatívne návrhy bez toho, aby vykonala posúdenia vplyvu. Sťažovatelia neboli presvedčení stanoviskom Komisie, že bola povinná konať naliehavo, a preto sa mohla odchýliť od požiadavky posúdenia vplyvu.

4. Sťažovatelia vo veciach Omnibus a SPP sa tiež obávali, že Komisia porušila európsky právny predpis v oblasti klímy tým, že nevykonala a neuverejnila posúdenie súladu legislatívnych návrhov s klimatickými podmienkami [13].

5. Sťažovateľ vo veci Omnibus sa ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok tým, že uskutočnila skrátenú zrýchlenú konzultáciu medzi útvarmi o predmetnom legislatívnom návrhu.

6. Ombudsmanka sa zaoberala otázkami nastolenými v týchto sťažnostiach, najmä:

• ako Komisia posúdila, či sú legislatívne návrhy „naliehavé“, a teda či si vyžadujú výnimku z určitých požiadaviek v pravidlách lepšej právnej regulácie;
• či Komisia dodržala uplatniteľné postupy na odchýlenie sa od požiadaviek uvedených v jej pravidlách „lepšej právnej regulácie“ a ako boli zaznamenané súvisiace rozhodnutia;
• ako Komisia zabezpečila, aby napriek výnimke bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch;
• či Komisia vykonala „posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy“ v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a ako boli zaznamenané výsledky takýchto posúdení (prípady Omnibus a SPP); a
• spôsob, akým Komisia viedla konzultácie medzi útvarmi o legislatívnom návrhu v súhrnnej veci.

7. Ombudsmanka požiadala Komisiu o písomné odpovede na konkrétne otázky [14], skontrolovala dokumentáciu Komisie, z ktorej vychádzala príprava predmetných návrhov, a jej vyšetrovací tím sa stretol so zástupcami Komisie vo veciach Omnibus a SPP [15]. Vyzvala tiež sťažovateľov, aby zaslali pripomienky k odpovediam Komisie a správam zo stretnutí, čo aj urobili.

Odporúčanie ombudsmanky

8. Ombudsmanka vo svojom odporúčaní [16] pripomenula Komisii svoj názor, že inštitúcie a orgány EÚ musia uplatňovať pravidlá, ktoré si sami stanovili, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, transparentnosť a zabrániť akémukoľvek pocitu svojvôle pri fungovaní administratívy EÚ. [17] Ombudsmanka tiež poznamenala, že podľa judikatúry EÚ uverejňovaním vnútorných pravidiel inštitúcie EÚ obmedzujú výkon svojej diskrečnej právomoci. Preto sa nemôžu odchýliť od týchto pravidiel podľa všeobecných zásad ochrany oprávnených očakávaní [18], ako aj dobrej správy vecí verejných.

9. Vo všetkých troch prípadoch sa Komisia odchýlila od požiadaviek stanovených v pravidlách lepšej právnej regulácie, pokiaľ ide o vykonávanie posúdení vplyvu a verejných konzultácií v súvislosti so svojimi návrhmi, pričom odkázala na „naliehavú“ situáciu. Hoci pravidlá v zásade umožňujú takéto výnimky, nevymedzujú, z čoho pozostáva „naliehavosť“. Komisia preto považovala svoje iniciatívy za „naliehavé“ z veľmi odlišných dôvodov, napríklad vzhľadom na vyvíjajúce sa politické priority vedenia Komisie v reakcii na súčasné výzvy (prípad Omnibus), meniace sa geopolitické trendy a výzvy (prípad migrácie) a rastúce a intenzívne sociálne protesty proti určitým politikám EÚ (prípad SPP).

10. Ombudsmanka sa domnievala, že hoci si Komisia určite musí ponechať priestor na voľnú úvahu pri definovaní okolností, ktoré považuje za „naliehavé“, široký výklad pojmu „naliehavosť“, ktorý použila v troch prípadoch, by mohol spôsobiť, že uplatňovanie požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie by bolo pre verejnosť náročné na pochopenie a predvídanie. Podľa extenzívneho výkladu Komisie by sa každá situácia mohla v zásade považovať za „naliehavú“, ak o tom rozhodne politické vedenie Komisie. Vzhľadom na to ombudsmanka zistila, že chýbajúce vymedzenie pojmu „naliehavosť“ v pravidlách lepšej právnej regulácie oslabuje predvídateľnosť, konzistentnosť a právnu istotu.

11. Ombudsmanka zistila ďalšie nedostatky v spôsobe, akým Komisia uplatňovala pravidlá „lepšej právnej regulácie“ v preskúmaných prípadoch. Nedostatky zahŕňali nedostatok riadnych záznamov týkajúcich sa postupu a následných rozhodnutí o vyňatí predmetných iniciatív z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie, neskoré uverejnenie analytických dokumentov, ktoré nahrádzajú plnohodnotné posúdenia vplyvu v naliehavých situáciách, ako aj neschopnosť Komisie požiadať o rozsiahlu a vyváženú konzultáciu so zainteresovanými stranami o legislatívnych návrhoch, o ktoré ide vo veciach SPP a Omnibus.

12.  Vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo aj nedostatky v pravidlách lepšej právnej regulácie ako takých. Ombudsmanka konkrétne poznamenala, že v pravidlách lepšej právnej regulácie neexistuje postup, ktorým by sa zabezpečilo, že naliehavá príprava legislatívnych návrhov neoslabí podstatu transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. To zahŕňalo absenciu akéhokoľvek opisu toho, aké informácie by analytické dokumenty mali obsahovať, a absenciu usmernenia o tom, ako by sa mali konzultácie so zainteresovanými stranami vykonávať v rámci „naliehavosti“.

13. Vzhľadom na to ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie pravidiel lepšej právnej regulácie tým, že:

• vymedzenie pojmu „naliehavosť“ v kontexte lepšej právnej regulácie, prípadne v kontexte nadchádzajúcej revízie pravidiel;
• zaznamenávanie všetkých interných rozhodnutí o vyňatí legislatívnych návrhov z požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie vrátane toho, kto požiadal o výnimku, z akých dôvodov a kto ju udelil;
• v dôvodovej správe pripojenej k jej legislatívnym návrhom jasne vysvetlila, prečo je výnimka potrebná.

14. Ombudsmanka takisto odporučila, aby v prípade udelenia výnimiek Komisia zaviedla postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho procesu tvorby práva založeného na dôkazoch, ako sa vyžaduje v zmluvách a judikatúre súdov EÚ. Komisia by tak mohla urobiť v kontexte nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie. [19]

15. Ombudsman v tejto súvislosti tiež navrhol, aby:

• Komisia by mala zabezpečiť, aby analytický dokument, ktorým sa nahrádza posúdenie vplyvu v prípade „naliehavosti“, včas a hneď po prijatí legislatívneho návrhu informoval spoluzákonodarcov a verejnosť o dôkazoch, z ktorých vychádzajú legislatívne návrhy, čím sa zohľadní naliehavosť tejto záležitosti. V pravidlách lepšej právnej regulácie by sa mali stanoviť minimálne vecné požiadavky, ktoré by v tejto súvislosti mali spĺňať analytické dokumenty.
• Komisia by mala objasniť, že konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnia po udelení výnimky z požiadavky na posúdenie vplyvu, musia byť stále v súlade so všeobecnými zásadami a minimálnymi normami uplatniteľnými na všetky verejné konzultácie. Pravidlá lepšej právnej regulácie by mali poskytovať usmernenia o tom, ako sa takéto konzultácie so zainteresovanými stranami majú uskutočňovať v rámci „naliehavej situácie“.

16. Ombudsmanka okrem toho preskúmala, ako Komisia uplatnila článok 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v ktorom sa vyžaduje posúdenie všetkých návrhov opatrení a legislatívnych návrhov Komisie so zreteľom na ciele EÚ v oblasti klímy. Vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo, že Komisia neviedla jasné interné záznamy o posúdení konzistentnosti v oblasti klímy, ktoré sa účinne vykonalo pred prijatím predmetných legislatívnych návrhov vo veciach Omnibus a SPP. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia pri prijímaní príslušných legislatívnych návrhov jasným spôsobom neuverejnila výsledky žiadneho posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

17. Vzhľadom na to ombudsmanka navrhla, aby Komisia objasnila, že posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy sa majú vykonávať v prípade všetkých legislatívnych návrhov vrátane tých, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu, a že všetky takéto posúdenia by sa mali interne zaznamenávať. Komisia by mala takisto špecifikovať, v ktorom dokumente sa majú uverejniť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy a ich výsledky pri prijímaní legislatívnych návrhov, ku ktorým nie je pripojené posúdenie vplyvu.

18. Ombudsmanka napokon preskúmala, ako Komisia uplatnila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií v súhrnnom prípade. Ombudsmanka poznamenala, že medziútvarové konzultácie zabezpečujú, aby Komisia pri formulovaní svojich politických návrhov zaujala holistický a vyvážený pohľad na túto záležitosť. Domnieva sa, že skrátením medziútvarovej konzultácie na menej ako 24 hodín počas víkendu Komisia nadmerne obmedzila možnosť svojich útvarov poskytnúť zmysluplný príspevok k predmetnému legislatívnemu návrhu.

19. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia zabezpečila, že ak rozhodne, že je potrebné skrátiť trvanie medziútvarovej konzultácie, odôvodnenia tohto rozhodnutia sa riadne zaznamenajú. Len vo výnimočných naliehavých situáciách by trvanie malo byť kratšie ako 48 hodín predpokladaných v zrýchlenom postupe a mali by sa uviesť primerané dôvody.

20. Ombudsmanka celkovo zistila, že rôzne procesné nedostatky, ktoré zistila v spôsobe, akým Komisia pripravila predmetné legislatívne návrhy, spolu predstavovali nesprávny úradný postup.

Stanovisko Komisie a pripomienky sťažovateľa

Pravidlá lepšej právnej regulácie

21. Komisia vo svojom stanovisku z februára 2026 k odporúčaniu ombudsmanky [20] súhlasila s tým, že zváži „transparentnejšie parametre“na posúdenie potreby urýchlene konať vo svojej nadchádzajúcej revízii pravidiel lepšej právnej regulácie. Uviedla, že tak urobí, pričom zabezpečí, aby sa nebránilo diskrečnej právomoci Komisie reagovať na naliehavé situácie. Zdôraznila tiež, že je potrebné, aby mohla rýchlo prijímať rozhodnutia, a že má priestor na voľnú úvahu pri vymedzovaní okolností, za ktorých sa domnieva, že by sa mali urýchlene prijať opatrenia.

22. Po zaslaní stanoviska ombudsmanke Komisia v apríli 2026 prijala oznámenie s názvom Jednoduchší, jasnejší a lepšie presadzovaný súbor pravidiel EÚ [21], v ktorom odkázala na odporúčanie ombudsmanky a poskytla ďalšie informácie o jeho vykonávaní. Pokiaľ ide o parametre na posúdenie „naliehavosti“, Komisia uviedla tieto prvky: i) „predvídanie otrasov alebo kríz, a to aj vo vonkajších vzťahoch Únie“, ii) „potenciálne dôsledky v prípade, že sa neprijmú okamžité opatrenia“, iii) „právne lehoty“a iv) „politický kontext, ktorý si vyžaduje naliehavé opatrenia“.   

23. Komisia zároveň vo svojom stanovisku ombudsmanovi zopakovala, že v prípadoch súhrnného nariadenia, SPP a migrácie existujú objektívne dôvody na urýchlené konanie a využitie flexibility stanovenej v pravidlách lepšej právnej regulácie.

24. Komisia takisto uznala význam riadneho zaznamenávania a verejného vysvetľovania výnimiek z pravidiel lepšej právnej regulácie s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť. Uviedla, že od príslušných útvarov sa bude vyžadovať, aby v procese prípravy iniciatív čo najskôr zaslali svoje žiadosti o výnimky generálnemu sekretariátu Komisie. K týmto žiadostiam sa pripojí podrobné odôvodnenie vrátane jasného vysvetlenia kontextu naliehavosti. Komisia bude takisto viesť záznamy o všetkých udelených výnimkách a zabezpečí, aby sa v dôvodových správach k príslušným návrhom jasne opísali a odôvodnili výnimky.

25. Komisia dodala, že sa bude usilovať o uverejnenie analytických dokumentov, ktoré nahradia posúdenia vplyvu v naliehavých situáciách, a to čo najskôr, najneskôr však do troch mesiacov od prijatia svojho návrhu, ako sa stanovuje v súčasných pravidlách lepšej právnej regulácie. Analytické dokumenty budú v budúcnosti obsahovať aspoň tieto prvky: i) vymedzenie problému, ii) prístup a opatrenia identifikované pre iniciatívu, iii) posúdenie kľúčových vplyvov iniciatívy, iv) zhrnutie príspevkov zainteresovaných strán, v) posúdenie konzistentnosti klímy a jeho výsledky. Komisia však vo svojom oznámení z apríla 2026 už nespomenula štvrtý prvok, t. j. zhrnutie príspevkov zainteresovaných strán.

26. Okrem toho sa Komisia bude v záujme zabezpečenia maximálnej inkluzívnosti napriek naliehavosti usilovať pripraviť „výzvu na predloženie dôkazov“ od zainteresovaných strán, vykonať „kontrolu reality“ alebo iné cielené konzultácie. Vo svojom oznámení uviedla, že výzva na predkladanie podkladov bude hlavným nástrojom na zachovanie zmysluplného zapojenia zainteresovaných strán v rámci zrýchleného postupu, čím sa zainteresovaným stranám poskytne možnosť formovať iniciatívy Komisie. Cielené konzultácie sa uvádzajú aj ako nepovinný prvok, a to aj v súvislosti s „kontrolami reality“.

27. Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie domnievali, že opatrenia navrhnuté Komisiou nepostačujú na vykonanie odporúčania ombudsmanky.

28. Poukázali na to, že Komisia sa vo svojom stanovisku k odporúčaniu ombudsmanky zaviazala len uvažovať o pojme „naliehavosť“, ale nedefinovať ho, zatiaľ čo parametre uvedené v jej oznámení sú príliš vágne. Sťažovatelia sa tiež obávali, že Komisia môže do pojmu naliehavosti zahrnúť „politické priority“, pretože by to Komisii ponechalo neobmedzenú diskrečnú právomoc považovať akékoľvek iniciatívy za naliehavé a odchýliť sa od pravidiel lepšej právnej regulácie nepredvídateľným, nekonzistentným a svojvoľným spôsobom. Podľa názoru sťažovateľov musí Komisia zabezpečiť, aby naliehavá tvorba práva odchylne od pravidiel lepšej právnej regulácie zostala absolútnou výnimkou. Sťažovatelia sa celkovo domnievali, že naliehavosť by sa mala obmedziť na presne vymedzené situácie (ako sú prírodné katastrofy a núdzové situácie v oblasti verejného zdravia) a mali by sa zaviesť spoľahlivé záruky na zabezpečenie úplnej transparentnosti a zodpovednosti v legislatívnom procese. Poukázali na to, že politické ciele, ako je „zjednodušenie“ alebo „administratívna efektívnosť“, by sa nemali považovať za dôvody naliehavosti.

29. Sťažovatelia vyjadrili obavy aj v súvislosti s vyhláseniami Komisie v jej oznámení o „cielených iniciatívach“ a s požiadavkou na posúdenie vplyvu. Podľa ich názoru z týchto vyhlásení vyplýva, že hoci sa Komisia bude snažiť vypracovať viac posúdení vplyvu, tieto posúdenia vplyvu sa budú týkať menšieho počtu významných vplyvov navrhovaných iniciatív vrátane vplyvov na životné prostredie, zdravie, sociálnu oblasť a základné práva.

30. Sťažovatelia sa okrem toho obávali nestrannosti postupu Komisie pri udeľovaní výnimiek. Dôvodom je, že komisár zodpovedný za vykonávanie a zjednodušenie je zodpovedný aj za udeľovanie výnimiek, zatiaľ čo v pravidlách sa nestanovuje náhradný rozhodovací orgán v prípade, že ten istý komisár je zodpovedný aj za predmet legislatívneho návrhu, v súvislosti s ktorým sa žiada o výnimku.

31. Sťažovatelia uvítali, že Komisia špecifikovala minimálne prvky, ktoré by mali analytické dokumenty obsahovať. Zopakovali však, že v prípadoch preskúmaných v súvislosti s vyšetrovaniami ombudsmana Komisia nezahrnula primerané dôkazy na podporu svojich legislatívnych návrhov [22] Sťažovatelia sa okrem toho domnievali, že v analytických dokumentoch by sa malo uviesť aj to, ktoré informácie chýbajú v prípade absencie úplného posúdenia vplyvu. Uviedli tiež, že trojmesačná lehota na predloženie analytických dokumentov po prijatí legislatívnych návrhov je príliš dlhá vzhľadom na to, že niektoré naliehavé právne predpisy sa môžu prijať v priebehu niekoľkých mesiacov.

32. Sťažovatelia sa domnievali, že Komisia nevysvetlila, ako konkrétne plánuje zabezpečiť primerané zapojenie zainteresovaných strán v naliehavých prípadoch. Podľa ich názoru by sa Komisia mala zaviazať k identifikácii organizácií občianskej spoločnosti ako príslušných zainteresovaných strán aj v naliehavých prípadoch a pravidlá lepšej právnej regulácie by sa mali doplniť o dodatočné informácie o tom, ako sú zainteresované strany účinne mapované na účely cielených konzultácií. Sťažovatelia okrem toho tvrdili, že „kontroly reality“, ktoré Komisia uviedla ako príklad cielených konzultácií so zainteresovanými stranami, majú obmedzený rozsah a zvyčajne nezahŕňajú iné zainteresované strany ako zástupcov spoločností, čím sa vylučuje občianska spoločnosť, občania a akademická obec.

Európsky právny predpis v oblasti klímy

33. Komisia vo svojom stanovisku k odporúčaniu ombudsmanky zopakovala, že vykonala požadované posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy vo veciach Omnibus a SPP, ale že v súlade s platnými pravidlami nie je potrebné reprodukovať analýzu v analytických dokumentoch alebo v inom špecifickom formáte. Komisia však zhrnula závery týchto posúdení v analytických dokumentoch a memorandách pripojených k predmetným legislatívnym návrhom.

34. Komisia však zabezpečí, aby sa posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy uvádzali nielen v posúdeniach vplyvu, ale aj v analytických dokumentoch nahrádzajúcich posúdenia vplyvu, a aby sa ich výsledky jasne uvádzali aj v dôvodovej správe pripojenej k príslušným legislatívnym návrhom.

35.  Navrhovatelia tvrdili, že stanovisko Komisie nie je jasné, či uverejní len výsledky svojich posúdení konzistentnosti v oblasti klímy alebo úplnú analýzu vedúcu k týmto výsledkom a do akej miery budú posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy alebo aspoň ich výsledky uverejnené v analytických dokumentoch.

Rokovací poriadok Komisie o medziútvarových konzultáciách

36. Komisia uviedla, že ak generálny sekretariát výnimočne súhlasí s medziútvarovou konzultáciou kratšou ako 48 hodín, poskytne jej odôvodnenie.

Posúdenie ombudsmana po odporúčaní

37. Ombudsmanka víta celkové konštruktívne stanovisko Komisie k jej odporúčaniu. Oceňuje najmä to, že Komisia spomenula opatrenia, ktoré zamýšľa prijať v súvislosti s každým odporúčaním a návrhom na zlepšenie.

38. Ombudsmanka je zároveň znepokojená tým, že v stanovisku sa opisujú opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle prijať len všeobecne, pričom často chýba špecifickosť a konkrétne záväzky. Na základe poskytnutých informácií nie je ombudsmanke jasné, ako presne bude Komisia riešiť nedostatky, ktoré zistila, a či tak bude schopná dosiahnuť zamýšľaný účel jej odporúčania, t. j. zabezpečiť dostatočne transparentný a inkluzívny legislatívny proces založený na dôkazoch v naliehavých situáciách. Oznámenie tiež nerozptýlilo pochybnosti ombudsmana.

39. Konkrétne, pokiaľ ide o jej odporúčanie vymedziť pojem „naliehavosť“, ombudsmanka uznáva diskrečnú právomoc Komisie pri čo najúčinnejšej reakcii na núdzové situácie, krízy a nové výzvy. Stanovisko Komisie a oznámenie však dostatočne nezmierňujú riziko, že „naliehavá“ tvorba právnych predpisov by sa mohla stať prevládajúcim spôsobom tvorby právnych predpisov EÚ.

40. Komisia vo svojom oznámení uviedla, že „politický kontext“môže byť jedným z parametrov „vytvárajúcich potrebu naliehavých opatrení“. Ombudsmanka sa domnieva, že ide o príliš vágne vyhlásenie. V tejto súvislosti je naďalej znepokojená tým, že uplatňovanie politických priorít by sa mohlo použiť na odôvodnenie využívania „naliehavej“ tvorby právnych predpisov. Ombudsmanka teda bez toho, aby videla konečný zoznam a formuláciu „transparentnejších parametrov“na posúdenie potreby urýchlene konať v rámci nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zo strany Komisie, a bez toho, aby videla praktické uplatňovanie týchto parametrov, nemôže posúdiť, či Komisia zvýši predvídateľnosť uplatňovania požiadaviek pravidiel lepšej právnej regulácie.

41. Okrem toho Komisia v oznámení rozlišuje medzi „významnými novými legislatívnymi iniciatívami alebo revíziami“a „cielenými iniciatívami“a zdá sa, že uplatňovanie požiadaviek lepšej právnej regulácie sa môže vo vzťahu k týmto dvom kategóriám líšiť.[23] „cielené iniciatívy“ sa budú chápať ako „tie, ktoré významne nemenia politické ciele existujúcich právnych predpisov a navrhujú zmeny, ktorých cieľom je optimalizovať ich účinnosť a efektívnosť“. Keďže však v tejto chvíli nie sú jasné podrobnosti prístupu Komisie k „cieleným iniciatívam“vrátane dôsledkov iniciatív, ktoré sa považujú za „cielené“na účely uplatňovania pravidiel lepšej právnej regulácie, ombudsman v tejto fáze nemôže zaujať konečné stanovisko ani k tejto novozavedenej diferenciácii.

42. Pokiaľ ide o zaznamenávanie a uverejňovanie výnimiek z pravidiel lepšej právnej regulácie, ombudsmanka víta záväzok Komisie zlepšiť v tejto súvislosti svoje postupy. Poznamenáva však, že tieto záväzky sa podľa všetkého vzťahujú len na žiadosti o výnimky „zdola nahor“, t. j. na žiadosti pochádzajúce od generálnych riaditeľstiev zodpovedných za príslušné iniciatívy. V prípadoch preskúmaných ombudsmanom boli žiadosti o výnimky podané „zhora nadol“, keďže pochádzali od zástupcu generálneho tajomníka a na politickej úrovni Komisie [24]. Ombudsman poznamenáva, že stanovisko Komisie neobsahuje žiadne opatrenie, ktoré by sa konkrétne zaoberalo tým, ako bude Komisia zaznamenávať takéto žiadosti o výnimky „zhora nadol“. Ombudsmanka verí, že Komisia zabezpečí, aby aj tieto žiadosti vrátane ich odôvodnení boli riadne zaznamenané.

43. Pokiaľ ide o analytické dokumenty, ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia teraz vymedzila ich minimálne prvky, hoci zoznam týchto prvkov uvedený v oznámení neobsahuje zhrnutie príspevkov zainteresovaných strán, ktoré Komisia výslovne uviedla vo svojom stanovisku k jej odporúčaniu. V každom prípade, ako uviedli sťažovatelia, trojmesačná lehota na uverejnenie analytických dokumentov nemusí postačovať na dosiahnutie ich účelu, t. j. poskytnúť informácie pre verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov, najmä ak sa legislatívny postup ukončí len v priebehu niekoľkých mesiacov. Ombudsmanka vyzýva Komisiu, aby túto záležitosť ďalej zvážila v nadchádzajúcej revízii svojich pravidiel lepšej právnej regulácie.

44. Ombudsmanka berie na vedomie aj záväzky Komisie, pokiaľ ide o cielené konzultácie uvedené v stanovisku Komisie k odporúčaniu ombudsmanky. Komisia však vo svojom oznámení uviedla, že hlavným nástrojom zapojenia zainteresovaných strán do zrýchleného konania bude „výzva na predloženie dôkazov“. Ombudsmanka chápe, že „výzva na predloženie dôkazov“ umožňuje zainteresovaným stranám predkladať Komisii informácie o svojich plánovaných iniciatívach na samom začiatku procesu tvorby politiky, t. j. keď sú k dispozícii len relatívne obmedzené informácie o plánovaných možnostiach politiky Komisie. Komisia sa domnieva, že „výzvy na predloženie dôkazov“ umožnia zainteresovaným stranám „prispieť k formovaniu iniciatívy“. Ombudsmanka sa však domnieva, že Komisia by mala zainteresovaným stranám poskytnúť aj príležitosť vyjadriť sa k politickým možnostiam, ktoré Komisia uprednostňuje, keď budú plne rozvinuté. Ombudsmanka preto nie je presvedčená, či je „výzva na predloženie dôkazov“ dostatočným nástrojom zapojenia zainteresovaných strán v rámci zrýchleného postupu.

45. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že podľa oznámenia nie je jasné, či sa budú vždy uskutočňovať cielené konzultácie o konkrétnych možnostiach politiky, keďže Komisia má v úmysle zapojiť zainteresované strany prostredníctvom „dialógov o vykonávaní“ alebo „kontrol reality“. Takisto nie je jasné, či druhá forma zapojenia zainteresovaných strán pozostáva z konzultácií o plnohodnotných politických iniciatívach Komisie a či umožňuje vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán.

46. Ako sa uvádza v jej odporúčaní, ombudsmanka sa domnieva, že akákoľvek cielená konzultácia, ktorú Komisia vedie v rámci svojich naliehavých zákonodarných činností, by mala byť v súlade s určitými minimálnymi požiadavkami, ktoré by Komisia mala špecifikovať v pravidlách lepšej právnej regulácie. Zdá sa, že prípadné nahradenie cielených konzultácií „výzvami na predloženie dôkazov“ alebo inými formami zapojenia zainteresovaných strán, ktoré nie sú rovnocenné úplným cieleným konzultáciám o politických iniciatívach, sa neuberá smerom, ktorý navrhla ombudsmanka.

47. Okrem toho podľa článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy musí Komisia do každého posúdenia vplyvu pripojeného k jej legislatívnym návrhom zahrnúť „posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy“ „a výsledky tohto posúdenia sprístupniť verejnosti v čase prijatia“.[25] V ustanovení sa nešpecifikuje, kde by sa posúdenie konzistentnosti v oblasti klímy malo zahrnúť, ak posúdenie vplyvu neexistuje. Ombudsmanka preto víta záväzok Komisie uverejňovať „posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy“ nielen v správach o posúdení vplyvu, ale v prípade ich absencie aj v analytických dokumentoch. Ombudsmanka ďalej berie na vedomie záväzok Komisie výslovne uviesť výsledok posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy v dôvodových správach k jej návrhom. Bude monitorovať plnenie tohto záväzku na základe budúcich sťažností, ktoré by mohla dostať.

48. Pokiaľ ide o zrýchlené medziútvarové konzultácie, ombudsmanka berie na vedomie záväzok Komisie poskytnúť odôvodnenia vo výnimočných situáciách, v ktorých sa medziútvarové konzultácie budú musieť ukončiť do 48 hodín. Poukazuje však aj na to, že Komisia musí zabezpečiť, aby skrátením konzultácií medzi útvarmi príliš neobmedzila možnosť svojich útvarov zmysluplne prispievať k predmetným legislatívnym návrhom, napríklad tým, že im poskytne len niekoľko hodín cez víkend na predloženie pripomienok.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka ešte nie je schopná vyvodiť žiadne konečné závery, pokiaľ ide o to, či sa opatrenia, ku ktorým sa Komisia zaviazala, budú v plnej miere a primerane zaoberať jej odporúčaním. Ombudsmanka sa k tomu bude môcť vyjadriť až po tom, ako Komisia zreviduje svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a uplatní revidované pravidlá pri príprave nadchádzajúcich legislatívnych návrhov. Na základe možných budúcich sťažností bude ombudsman pozorne monitorovať primeranosť revidovaných pravidiel a ich vykonávanie. Kým sa tak nestane, ombudsmanka dospela k záveru, že v tejto veci nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie, a preto prípady uzatvára.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Vzhľadom na celkový súhlas Komisie s vykonávaním odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie nie sú v tejto fáze opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Účinnosť konkrétnych opatrení, ktoré má Komisia prijať na tento účel, sa však ešte musí posúdiť. Ombudsmanka bude preto monitorovať ich vykonávanie v súvislosti s budúcimi sťažnosťami a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie.

Sťažovatelia a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg, 23. júna 2026

 

[1] Článok 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

[2] Článok 1, článok 10 ods. 3 ZEÚ a článok 15 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

[3] Článok 11 ods. 3 ZEÚ.

[4] Európska komisia, Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2021) 305 final, k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/document/download/d0bbd77f-bee5-4ee5-b5c4-6110c7605476_en?filename=swd2021_305_en.pdf.

[5] Európska komisia, Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu, júl 2023, k dispozícii na adrese: https://commission.europa.eu/document/download/9c8d2189-8abd-4f29-84e9-abc843cc68e0_en?filename=BR%20toolbox%20-%20Jul%202023%20-%20FINAL.pdf.

[6] Podľa článku 295 ZFEÚ môžu mať medziinštitucionálne dohody „záväznú povahu“. Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1, https://eur-lex.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj/eng.

[7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32021R1119).

[8] Rozhodnutie Komisie 2024/3080 zo 4. decembra 2024, ktorým sa stanovuje rokovací poriadok Komisie, https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/3080/oj/eng.

[9] COM(2025) 81 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52025PC0081.

[10] COM(2023) 754 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52023PC0754.

[11] COM(2023) 755 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:52023PC0755.

[12] COM(2024) 139 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52024PC0139.

[13] V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa zaviedla požiadavka, aby Komisia overila súlad existujúcich právnych predpisov EÚ aj nových legislatívnych návrhov s cieľmi politiky v oblasti klímy (článok 6 ods. 4).

[14] Pozri https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/211281; https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/67546; https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/201482.

[15] Pozri https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/208118; https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/215918.

[16] Odporúčanie o dodržiavaní pravidiel lepšej právnej regulácie a iných procedurálnych požiadaviek Európskou komisiou pri príprave legislatívnych návrhov, ktoré považovala za naliehavé (983/2025/MAS – prípad „Omnibus“, 2031/2024/VB – prípad „migrácie“ a 1379/2024/MIK – prípad „CAP“), https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/215920.

[17] Rozhodnutie vo veci 1474/2018/TE o údajných nedostatkoch a zaujatosti pri príprave politiky a legislatívneho návrhu Európskej komisie na zníženie používania jednorazových plastových výrobkov, body 28 – 30, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/111569.

[18] Rozsudok z 28. júna 2005, spojené veci C-189/02 P, C-202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Dansk Rørindustri A/S/Komisia, body 209 – 211, k dispozícii na adrese: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=59846&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=11937880.

[19] Podľa oznámenia Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, pracovný program Komisie na rok 2026, COM(2025) 870 final, 21. októbra 2025, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:52025DC0870.

[20] Pozri stanovisko Komisie tu: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/220471.

[21] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Jednoduchší, jasnejší a lepšie presadzovaný súbor pravidiel EÚ, COM(2026) 380 final, https://commission.europa.eu/document/download/75b997e8-ebe0-4954-9705-6b61bdb05b87_en?filename=com-2026-380_en.pdf.

[22] Najmä v prípade migrácie sťažovatelia poukázali na to, že Európsky parlament považoval za potrebné vykonať náhradné posúdenia vplyvu, pozri https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document/EPRS_STU(2025)765787; pozri https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document/EPRS_STU(2025)765777.

[23] Výbor pre kontrolu regulácie bude naďalej vydávať stanoviská s výhradou, pokiaľ ide o „významné nové legislatívne iniciatívy alebo revízie“, zatiaľ čo v prípade cielených iniciatív bude vydávať „odporúčania na zlepšenie, ktoré sa transparentne oznámia a zohľadnia “.

[24] Odporúčanie, poznámka pod čiarou 16, bod 57.

[25] „Komisia pred prijatím posúdi súlad každého návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu vrátane rozpočtových návrhov so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 a s cieľmi Únie v oblasti klímy na roky 2030 a 2040 a toto posúdenie zahrnie do každého posúdenia vplyvu pripojeného k týmto opatreniam alebo návrhom a výsledok tohto posúdenia zverejní v čase prijatia“ (zvýraznenie doplnené).