Sťažovateľ, zástupca záujmových skupín z Francúzska, vyjadril obavy v súvislosti so systémom „akreditácie“, ktorý používa Európsky parlament na uľahčenie prístupu do svojich priestorov. Konkrétne považoval tento proces za mätúci a spochybnil skutočnosť, že niektoré usmerňovacie dokumenty sú k dispozícii len v angličtine.

V rámci vyšetrovania sa Parlament zaviazal sprístupniť predmetnú dokumentáciu vo francúzštine a nemčine a tiež vysvetlil, ako pomáha tým, ktorí žiadajú o akreditáciu.

Ombudsmanka to uvítala a uzavrela vyšetrovanie, pričom dospela k záveru, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom súvisiacim so stretnutím zástupcov Inštitútu Tonyho Blaira pre globálne riadenie (TBI) a dvoch členov kabinetu maďarského komisára 19. júna 2024. Sťažovateľ sa zaujímal najmä o to, či bol na stretnutí prítomný konkrétny zástupca TBI, ktorého sťažovateľ považoval za verejnú osobnosť, ktorá predtým zastávala verejnú funkciu.

Komisia poskytla sťažovateľovi čiastočný prístup k správe zo stretnutia a e-mailu, ktorý dostala od TBI pred stretnutím. Komisia upravila mená zástupcov TBI. Domnievala sa, že argumenty predložené sťažovateľom neboli také, aby preukazovali osobitnú potrebu zverejnenia týchto osobných údajov vo verejnom záujme (ďalej len „nevyhnutnosť“). Bez ohľadu na neexistenciu nevyhnutnosti sa Komisia domnievala, že zverejnenie by poškodilo oprávnené záujmy dotknutých osôb. Pokiaľ ide o žiadosť o prístup týkajúcu sa identifikovanej osoby, Komisia odpovedala, že nemôže potvrdiť ani poprieť, či sa dotknutá osoba zúčastnila na stretnutí, keďže aj to sa považuje za osobné údaje.

Ombudsmanka dospela k záveru, že bolo rozumné, aby sa Komisia domnievala, že sťažovateľ nepredložil dostatočné argumenty preukazujúce potrebu prenosu osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Ombudsmanka však poznamenala, že Komisia sa mohla poradiť s TBI o otázke zverejnenia mien ich zástupcov na stretnutí s cieľom odstrániť akýkoľvek základ pre verejné špekulácie, a predložila zodpovedajúci návrh.

V nadväznosti na odhalenia, že (bývalý) generálny riaditeľ Európskej komisie cestoval do Kataru a prijal súvisiacu pohostinnosť na náklady tretích strán, čo viedlo ku konfliktu záujmov, ombudsmanka prvýkrát napísala Komisii v marci 2023. Požiadala o informácie o rozsahu tohto postupu a o tom, ako Komisia kontroluje, či nedochádza ku konfliktu záujmov, keď výdavky, ktoré vznikli zamestnancom Komisie, hradia tretie strany.

Krátko nato Komisia aktualizovala svoje pravidlá týkajúce sa príspevkov tretích strán na pracovné cesty. Ombudsmanka v tom čase dospela k záveru, že ak sa tieto pravidlá budú dôsledne uplatňovať, zabránia tomu, aby príspevky tretích strán na pracovné cesty viedli ku konfliktu záujmov.

Z odpovede Komisie však vyplynulo, že hoci existovali len obmedzené príklady pracovných ciest zamestnancov Komisie, ktoré boli hradené tretími stranami, niektoré z nich sa uskutočnili na najvyššej úrovni vedenia Komisie.

V tejto súvislosti ombudsmanka začala toto vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom preskúmať vzorku takýchto prípadov pred nadobudnutím účinnosti aktualizovaných pravidiel. Účelom tohto vyšetrovania bolo určiť, ako Komisia posúdila potenciálne konflikty záujmov súvisiace s pracovnými cestami zaplatenými tretími stranami a aké kroky prijala na zmiernenie rizík akýchkoľvek zistených konfliktov záujmov.

Vyšetrovaním sa nezistil žiadny prípad, ktorý by vzbudzoval obavy z konfliktu záujmov, okrem prípadu (bývalého) generálneho riaditeľa Komisie, ktorého sa uvedené odhalenia týkajú. Vyšetrovanie však ukázalo, že tieto otázky majú širší rozsah. Vzhľadom na to, že Európsky úrad pre boj proti podvodom záležitosť vyšetril a Európska prokuratúra začala vyšetrovanie, ombudsmanka usúdila, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.  

Vyšetrovanie však preukázalo nedostatky v súvislosti s tým, ako Komisia vykonávala svoje predchádzajúce pravidlá týkajúce sa pracovných ciest. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Komisia nezaznamenala, ako vecne posúdila riziká konfliktu záujmov súvisiace s príspevkami zaplatenými tretími stranami. Komisia nezaznamenala ani hodnotu príspevkov tretích strán. Keďže tieto nedostatky sú stále relevantné v spôsobe, akým Komisia uplatňuje aktualizované pravidlá, ombudsmanka predložila na tento účel dva návrhy na zlepšenie.

Toto vyšetrovanie sa týkalo dodržiavania ustanovení o tabakovom lobingu Európskou komisiou, ako sa uvádza v Rámcovom dohovore Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (RDKT). Ombudsmanka predovšetkým posúdila, ako Komisia zabezpečuje transparentnosť svojich interakcií s tabakovým priemyslom.

Predchádzajúca práca ombudsmanky ukázala, ako generálne riaditeľstvá Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín (GR SANTE) a dane (GR TAXUD) plnia povinnosti v tejto oblasti. Cieľom tohto vyšetrovania bolo posúdiť, ako si Komisia plní svoje povinnosti vo všetkých útvaroch a v súvislosti so všetkými zamestnancami Komisie.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka poskytla Komisii svoje predbežné zistenia. Naznačila, že skutočnosť, že Komisia neprijala jednotný prístup vo všetkých svojich útvaroch k dodržiavaniu svojich povinností týkajúcich sa transparentnosti interakcií so zástupcami tabakového priemyslu, predstavuje nesprávny úradný postup. To zahŕňalo nevedenie a nesprístupnenie zápisníc zo stretnutí so zástupcami záujmových skupín v oblasti tabaku, ako aj nezabezpečenie systematického hodnotenia vo všetkých generálnych riaditeľstvách, pokiaľ ide o to, či sú potrebné potenciálne stretnutia so zástupcami tabakového priemyslu.

Komisia vo svojej odpovedi zopakovala svoj štandardný prístup k transparentnosti lobizmu a odkázala na dodatočné opatrenia prijaté GR SANTE a GR TAXUD, ktoré existovali pred vyšetrovaním ombudsmanky. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie, že skutočnosť, že Komisia nezabezpečila komplexný prístup k transparentnosti stretnutí so zástupcami tabakového priemyslu vo všetkých svojich útvaroch, predstavuje nesprávny úradný postup.

Komisia však dodala, že dá pokyn svojmu vedeniu, aby vykonalo posúdenie rizika vystavenia tabakovému priemyslu. Ombudsmanka uvítala tento záväzok ako znak toho, že v budúcnosti sa situácia môže zlepšiť. Ombudsmanka na začiatku roka 2024 napíše Komisii body, v ktorých ju naliehavo vyzýva, aby pri vykonávaní tohto posúdenia informovala svojich generálnych riaditeľov, vedúcich útvarov a vedúcich kabinetov. Ombudsmanka takisto požiada Komisiu, aby do 30. júna 2024 podala správu o výsledku posúdenia a pokroku dosiahnutom na tomto základe.

Register transparentnosti EÚ bol zriadený s cieľom umožniť verejnosti sledovať činnosti zástupcov záujmových skupín a byť si vedomá ich potenciálneho vplyvu na politiky a rozhodovanie EÚ. Inštitúcie EÚ sa pri spolupráci so zainteresovanými stranami takisto spoliehajú na register.

Sťažovateľ v tomto prípade, spotrebiteľská organizácia, sa obával, že dva subjekty v registri transparentnosti nezverejnili informácie o svojich väzbách na potravinársky priemysel a poskytli zavádzajúce informácie o vzťahu medzi nimi, záujmoch, ktoré zastupujú, a zdrojoch ich financovania. Sťažovateľ vyjadril tieto obavy sekretariátu, ktorý spravuje register transparentnosti pre Európsky parlament, Radu EÚ a Európsku komisiu. Potom ombudsmana informovala o tom, ako sekretariát vybavoval jeho sťažnosti.

Ombudsmanka zdôraznila zásadnú úlohu, ktorú verejnosť zohráva pri identifikácii nepresných alebo neúplných informácií v registri transparentnosti. Ombudsmanka v tomto prípade zistila, že napriek upozorneniu na problémy sekretariát nevykonal zmysluplné vyšetrovanie sťažností. Vykonala obmedzené posúdenie odpovedí prijatých od dvoch dotknutých subjektov a uplatnila úzke vymedzenie pojmu „pridruženie“ subjektov v registri, čo nie je v súlade s jeho duchom a cieľom. Okrem toho neposúdila tvrdenie sťažovateľa v rámci činností, na ktoré sa vzťahuje register transparentnosti.

Ombudsmanka zistila, že zistené problémy spolu predstavujú nesprávny úradný postup. Keďže však jeden z dotknutých subjektov už nie je v registri transparentnosti, zastávala názor, že odporúčanie vykonať nové vyšetrovanie týchto dvoch sťažností by nebolo užitočné. Ombudsmanka preto predložila sekretariátu štyri návrhy a vyzvala ho, aby do troch mesiacov podal správu.

Vec sa týkala výboru pre kontrolu regulácie (RSB), ktorý je nezávislým orgánom v rámci Európskej komisie a ktorý preskúmava návrhy posúdení vplyvu Komisie, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom, a vydáva k nim stanoviská. Sťažovateľ, mimovládna organizácia, vyjadril obavy v súvislosti so zložením výboru pre kontrolu regulácie a jeho interakciou so zástupcami záujmových skupín.

Vzhľadom na významnú úlohu výboru pre kontrolu regulácie pri rozhodovaní Komisie o legislatívnych návrhoch by Komisia mala zabezpečiť, aby verejnosť nemala dôvod pochybovať o nezávislosti a nestrannosti výboru pre kontrolu regulácie. Ombudsmanka preto navrhla, aby členovia výboru pre kontrolu regulácie pri rozhodovaní o osvetových činnostiach zohľadňovali nielen skutočné riziko neprimeraného vplyvu na prácu výboru pre kontrolu regulácie, ale aj to, ako verejnosť vníma vplyv takýchto činností na jeho prácu. V tejto súvislosti by sa členovia výboru pre kontrolu regulácie mali najmä zdržať stretnutí s jednotlivými zástupcami záujmových skupín.

Pokiaľ ide o zloženie, sťažovateľ sa obával, že z dôvodu absencie sociálnych a environmentálnych odborných znalostí sa aspekty hospodárskej politiky uprednostňujú pred inými otázkami týkajúcimi sa spôsobu, akým výbor pre kontrolu regulácie vykonáva svoje úlohy. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia zabezpečila, aby zloženie výboru pre kontrolu regulácie v budúcnosti jasne zodpovedalo rozmanitosti odborných znalostí požadovaných v jeho oznámení o výbore pre kontrolu regulácie, t. j. trom pilierom udržateľného rozvoja, a to makroekonómii a mikroekonómii, sociálnej politike a politike v oblasti životného prostredia. Komisia by tiež mala jasne opísať kritériá, ktoré na tento účel uplatňuje pri výbere členov výboru pre kontrolu regulácie.