Ombudsmanka kritizovala spôsob, akým Komisia vybavila žiadosť o prístup verejnosti k textovým správam medzi jej predsedom a výkonným riaditeľom farmaceutickej spoločnosti.

Teraz ju požiadala, aby vykonala rozsiahlejšie vyhľadávanie príslušných správ.

V reakcii na žiadosť novinára o prístup verejnosti Komisia uviedla, že sa neviedli žiadne záznamy o takýchto správach, ktoré sa týkali nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19. 

Vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo, že Komisia výslovne nepožiadala osobnú kanceláriu (kabinet) predsedu, aby vyhľadala textové správy.

Namiesto toho požiadala svoj kabinet, aby vyhľadal dokumenty, ktoré spĺňajú interné kritériá Komisie na zaznamenávanie – textové správy sa v súčasnosti nepovažujú za spĺňajúce tieto kritériá.

 Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup.

„Úzky spôsob, akým sa s touto žiadosťou o prístup verejnosti zaobchádzalo, znamenal, že sa nevykonal žiadny pokus o identifikáciu, či existujú nejaké textové správy. To nespĺňa primerané očakávania týkajúce sa transparentnosti a administratívnych noriem v Komisii,“ uviedla Emily O’Reillyová.

 „Nie všetky textové správy sa musia zaznamenávať, ale na textové správy sa jednoznačne vzťahujú právne predpisy EÚ o transparentnosti, a preto by sa príslušné textové správy mali zaznamenávať. Nie je vierohodné tvrdiť opak.“

„Pokiaľ ide o právo verejnosti na prístup k dokumentom EÚ, záleží na obsahu dokumentu, a nie na zariadení alebo forme. Ak sa textové správy týkajú politík a rozhodnutí EÚ, malo by sa s nimi zaobchádzať ako s dokumentmi EÚ. Administratíva EÚ musí aktualizovať svoje postupy zaznamenávania dokumentov tak, aby odrážali túto skutočnosť.“

„Prístup k dokumentom EÚ je základným právom. Hoci ide o zložitú otázku z mnohých dôvodov, administratívne postupy EÚ by sa mali vyvíjať a rozvíjať s dobou, v ktorej žijeme, a modernými metódami, ktoré používame na komunikáciu,“ uviedla ombudsmanka.

Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby požiadala osobnú kanceláriu predsedu Komisie o opätovné vyhľadávanie príslušných textových správ. Ak sa zistia akékoľvek textové správy, Komisia by mala posúdiť, či spĺňajú kritériá – podľa právnych predpisov EÚ o prístupe k dokumentom – na ich zverejnenie.

Súvislosti

V apríli 2021 uverejnil New York Times článok, v ktorom uviedol, že predsedníčka Komisie a generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti si vymenili texty týkajúce sa obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19. To podnietilo novinára, aby požiadal verejnosť o prístup k textovým správam a iným dokumentom týkajúcim sa výmeny.  Komisia identifikovala tri dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti - e-mail, list a tlačovú správu - ktoré boli všetky zverejnené. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana, keďže Komisia neidentifikovala žiadne textové správy.

V nariadení č. 1049/2001, v ktorom sa stanovuje právo verejnosti na prístup k dokumentom EÚ, sa dokument vymedzuje ako „akýkoľvek obsah bez ohľadu na médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam) týkajúci sa záležitosti súvisiacej s politikami, činnosťami a rozhodnutiami, ktoré patria do oblasti pôsobnosti inštitúcie“.

Otázka, či by sa textové správy mali registrovať, sa rieši v samostatnej prebiehajúcej strategickej iniciatíve o tom, ako inštitúcie EÚ zaznamenávajú textové a okamžité správy odoslané/prijaté zamestnancami v rámci ich odbornej spôsobilosti.

 Podrobnosti odporúčania sú uvedené tu.