Súvislosti

1. V apríli 2021 New York Times oznámil [1], že predseda Komisie a generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti si vymenili textové správy a výzvy týkajúce sa obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19.

2. Verejné obstarávanie EÚ je vysoko regulovanou oblasťou činnosti EÚ, ktorá často zahŕňa veľké sumy verejných finančných prostriedkov [2]. Vo všeobecnosti je v tejto oblasti vysoká úroveň transparentnosti.

3. Sťažovateľ, novinár, požiadal v máji 2021 Komisiu o prístup verejnosti [3] k textovým správam a iným dokumentom súvisiacim s výmenou informácií o obstarávaní uvedenom v danom článku.

4. Komisia identifikovala tri dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľa a ku ktorým poskytla široký prístup. Komisia však neidentifikovala žiadne textové správy.

5. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie (prostredníctvom „opakovanej žiadosti“), pričom spochybnil, že neboli identifikované žiadne textové správy.

6. V júli 2021 Komisia odpovedala sťažovateľovi a zopakovala, že nemá žiadne ďalšie dokumenty.

7. Sťažovateľ bol nespokojný a obrátil sa na ombudsmana, ktorý začal vyšetrovanie jeho obavy, že Komisia neidentifikovala a nezverejnila textové správy, ku ktorým chcel získať prístup.

8. V priebehu vyšetrovania sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol so zástupcami Komisie, aby získal ďalšie informácie o prípade. Sťažovateľovi, ktorý potom predložil svoje pripomienky, bola poskytnutá správa o tomto stretnutí [4]. Vyšetrovací tím ombudsmanky preskúmal aj dokumenty, v ktorých sa podrobne uvádza, ako Komisia vybavila žiadosť verejnosti o prístup.

9. Vyšetrovanie ukázalo, že pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti Komisia nevyhľadala požadované textové správy v plnom rozsahu, ale obmedzila vyhľadávanie na registrované textové správy. Vyšetrovanie tiež ukázalo, že politikou Komisie je de facto neregistrovať textové správy. Spôsob, akým Komisia vybavila žiadosť, bol teda zjavne nedostatočný. Komisia neoverila, či skutočne mala textové správy. Napriek spravodajskej správe, že takéto správy existujú, Komisia obmedzila svoje vyhľadávanie na registrované správy, o ktorých musela vedieť vzhľadom na svoju politiku registrácie, čo by viedlo k tomu, že by neexistovali žiadne textové správy.

10. V tejto súvislosti ombudsmanka konštatovala, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o spôsob, akým Komisia vybavila žiadosť, a odporučila Komisii, aby napravila tento prípad nesprávneho úradného postupu [5].

Odporúčanie ombudsmana

11. Ombudsman predložil Komisii toto odporúčanie [6]:

Komisia by mala požiadať kabinet predsedu, aby opätovne vyhľadal príslušné textové správy, pričom by mala jasne uviesť, že vyhľadávanie by sa nemalo obmedzovať na registrované dokumenty alebo dokumenty, ktoré spĺňajú jej kritériá zaznamenávania.

Ak nahlásené textové správy existujú a sú identifikované, Komisia by mala posúdiť, či im možno poskytnúť prístup verejnosti v súlade s nariadením č. 1049/2001.

12. Komisia v odpovedi neinformovala ombudsmanku o tom, či vykonala prehliadku, ktorú odporučila. Komisia akceptovala, že textové správy sú dokumentmi v zmysle nariadenia č. 1049/2001. Komisia však uviedla, že pri vybavovaní žiadosti sa riadila zaužívanou praxou, podľa ktorej vyhľadáva len registrované dokumenty (t. j. dokumenty, ktoré spĺňajú jej kritériá zaznamenávania) .

13. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie poukázal na to, že stále nie je jasné, či predmetné textové správy (ešte) existovali.

Posúdenie ombudsmana po odporúčaní

14. Komisia by sa mala zaoberať žiadosťami o prístup verejnosti k dokumentom v súlade so zákonom, t. j. nariadením 1049/2001, a zásadami dobrej správy vecí verejných. Komisia sa musí usilovať o to, aby bola pohotová, ústretová a ústretová voči občanom.

15. Tento prípad sa netýka všeobecnej otázky, či by sa textové správy mali registrovať alebo nie. Otázka registrácie textových a okamžitých správ inštitúciami EÚ je predmetom strategickej iniciatívy ombudsmanky SI/4/2021 [7]. Ombudsmanke sa odporúča, aby vo svojej odpovedi na toto vyšetrovanie uviedla, že má v úmysle vydať ďalšie usmernenia k moderným komunikačným nástrojom, ako sú textové a okamžité správy. Ombudsmanka verí, že Komisia bude vychádzať z usmernení o osvedčených postupoch vyplývajúcich z jej strategickej iniciatívy.

16. Otázkou v tomto prípade je, ako Komisia riešila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom.

17. Niet pochýb o tom, že textové správy (ktorých obsah sa týka politík, činností a rozhodnutí, ktoré patria do oblasti zodpovednosti inštitúcie) sa podľa nariadenia č. 1049/2001 považujú za dokumenty EÚ. Ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia to teraz uznala vo svojej odpovedi na jej odporúčanie [8].

18. Napriek tomuto uznaniu Komisia v praxi vylučuje textové správy z rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001.

19. Ako ombudsmanka uviedla vo svojom odporúčaní, skutočnosť, či sú textové správy zaregistrované v systéme správy dokumentov príslušnej inštitúcie, nie je z právneho hľadiska relevantná na účely vymedzenia pojmu „dokument“ podľa nariadenia č. 1049/2001.

20. V tomto prípade z renomovaných novín vyplynulo, že predseda Komisie si vymenil textové správy o obstarávaní vakcín proti ochoreniu COVID-19, „záležitosť týkajúca sa politík, činností a rozhodnutí, ktoré patria do oblasti zodpovednosti inštitúcie“[9]. Tieto textové správy musela Komisia uchovávať určitý čas [10].  

21. Napriek tomu, rok po odporúčaní ombudsmanky a rok po ňom, Komisia stále neuviedla žiadne dôvody, ktoré by jej bránili v úplnom vyhľadávaní textových správ.

22. V tejto súvislosti ombudsmanka potvrdzuje svoje zistenie nesprávneho úradného postupu.  

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Komisia mala vyhľadávať požadované dokumenty vrátane tých, ktoré neboli zaregistrované. Nečinnosť Komisie je nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 12. júla 2022

[1] K dispozícii na adrese: https://www.nytimes.com/2021/04/28/world/europe/european-union-pfizer-von-der-leyen-coronavirus-vaccine.html. V článku sa napríklad uvádza:

„Už mesiac si pani von der Leyenová vymieňala texty a telefonáty s (...) výkonným riaditeľom (...). A ako hovorili, vyšli najavo dve veci: „[spoločnosť]“ by mohla mať viac dávok, ktoré by mohla ponúknuť bloku – oveľa viac. Európska únia by bola nadšená, keby ich mala. Táto osobná diplomacia zohrala veľkú úlohu v dohode, ktorá sa má uzavrieť tento týždeň a v ktorej Európska únia uzamkne 1,8 miliardy dávok (...).“

[2] https://ted.europa.eu/TED/search/canReport.do

[3] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN.

Žiadosť o prístup bola podaná prostredníctvom AskTheEU.org a je k dispozícii na adrese: https://www.asktheeu.org/en/request/exchange_between_president_von_d.

[4] Správa zo zasadnutia je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/150175.

[5] Toto vyšetrovanie sa netýkalo politiky Komisie, pokiaľ ide o to, ktoré dokumenty vrátane textových správ by sa mali alebo nemali registrovať. Vyšetrovanie sa týka spôsobu, akým Komisia vybavila žiadosť o prístup k dokumentom, ktorú môže ľahko overiť, či má alebo nemá v držbe.

[6] Úplné znenie odporúčania je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/recommendation/en/151678.

[7] https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/59322.

[8] Komisia predtým v odpovedi na parlamentnú otázku https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-9-2021-005139-ASW_EN.html uviedla inak.

[9] Pozri článok 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

[10] Pozri článok 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.