Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie vymáhať sumy vyplatené ako granty v rámci rôznych projektov financovaných EÚ. Rozhodnutie bolo prijaté po auditoch vykonaných audítorom v mene Komisie. Sťažovateľ nesúhlasil so zisteniami auditu. Sťažovateľ si okrem iného želal, aby audity preskúmala národná audítorská komora vo svojom členskom štáte. Komisia to nepovažovala za potrebné.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Tento prípad vznikol v dôsledku toho, že Zastúpenie Európskej komisie v Chorvátsku neodpovedalo na žiadosť o informácie podanú na Facebooku a zablokovalo sťažovateľa na svojej stránke na Facebooku. Sťažovateľ sa pýtal, či vedúci zastúpenia v Chorvátsku bol bývalým členom komunistickej strany Juhoslávia.

Keďže Komisia teraz odblokovala svoju stránku na Facebooku a odpovedala, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia vyriešila tieto aspekty prípadu. Ombudsmanka ďalej konštatuje, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu tým, že nezverejnila požadované informácie, pretože predstavovali chránené osobné údaje.

Ombudsmanka však predkladá návrh na zlepšenie, pokiaľ ide o potrebu odpovedí občanom, ktorí komunikujú s Komisiou na sociálnych médiách. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že právo na odpoveď zaručené Chartou základných práv EÚ a zásadami dobrej správy vecí verejných, ako sa stanovuje v Európskom kódexe dobrej správnej praxe, sa vzťahuje na komunikáciu prijímanú prostredníctvom sociálnych médií, s výhradou obmedzení odôvodnených zásadou proporcionality. Komisia by to mala zohľadniť pri revízii svojej príručky pre poskytovateľov informácií a pri akejkoľvek inej relevantnej práci.

Prípad sa týkal výberového konania na pracovné miesto v delegácii EÚ v Albánsku. Sťažovateľka nebola spokojná s tým, že nebola vybraná do užšieho výberu, pretože sa domnievala, že spĺňa všetky požadované kritériá. Požiadala o informácie o svojej žiadosti a o dôvodoch, prečo nebola zaradená do užšieho výberu. Delegácia neodpovedala na jej žiadosť včas.

Ombudsmanka túto záležitosť vyšetrila. V priebehu vyšetrovania delegácia odpovedala na sťažnosť, čím vyriešila tento aspekt sťažnosti. Pokiaľ ide o rozhodnutie nezaradiť sťažovateľa do užšieho výberu, ombudsmanka považovala vysvetlenie svojho rozhodnutia delegáciou za primerané a uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka navrhla, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť poskytla delegáciám usmernenia týkajúce sa potreby priebežne informovať uchádzačov o oneskorených výberových konaniach. Ombudsmanka tiež navrhla, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť zahrnula do príručky „Delegácie EÚ“ pre miestnych zamestnancov podrobnejšie požiadavky týkajúce sa druhu informácií, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu/tabuľky Excel, ktoré vypracovali výberové komisie.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na korešpondenciu sťažovateľa v rámci finančného auditu na úrovni členského štátu. Po intervencii ombudsmanky Komisia odpovedala. Sprístupnila dokument požadovaný sťažovateľom, ale upravila niektoré osobné údaje (mená fyzických osôb). Ombudsmanka zistila, že Komisia správne odôvodnila úpravu podľa nariadenia č. 45/2001.

Vec sa týkala vybavovania žiadosti o informácie o tom, ako získať stiahnuteľnú verziu databázy judikatúry, ktorú má Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“). Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala úrad EUIPO, aby lepšie vysvetlil dôvody, prečo nemohol žiadosti vyhovieť. Vysvetlenie EUIPO bolo presné a primerané. Prípad bol preto uzavretý zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Bývalý stážista v Rade Európskej únie sa sťažoval, že príspevok, ktorý inštitúcie EÚ vyplácajú stážistom, je nevhodný, pretože je nižší ako minimálna mzda, a teda nezaručuje stážistom dôstojnú životnú úroveň.

Ombudsmanka začala v tejto veci vyšetrovanie. Zistila, že Rada dostatočne podrobne vysvetlila, ako sa určuje výška príspevku na stáž. Ombudsmanka konštatovala, že rozhodnutie o vyplatení príspevku vo výške 25 % platu úradníka v platovej triede AD5.1 bolo primerané. Rada prijala toto rozhodnutie v rámci svojej diskrečnej právomoci na základe svojich administratívnych potrieb a dostupného rozpočtu.

Ombudsmanka poznamenala, že Rada rozlišuje medzi stážami a zamestnaním. Stážista preto dostáva príspevok, a nie mzdu, pretože práva a povinnosti stážistu nie sú porovnateľné s právami a povinnosťami zamestnanca. Ombudsmanka považovala vysvetlenie Rady za primerané.

Prípad preto uzavrela konštatovaním, že prax Rady nepredstavuje nesprávny úradný postup.

Prípad sa týkal toho, že Európska centrálna banka (ECB) primerane neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o informácie týkajúce sa právomoci ECB zabezpečiť presadzovanie finančnej regulácie a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch. Ombudsmanka požiadala ECB, aby poskytla sťažovateľovi podrobnú odpoveď týkajúcu sa jeho úlohy dohľadu nad národnými centrálnymi bankami, ale aj úlohy jednotného mechanizmu dohľadu pri dohľade nad súkromnými subjektmi. ECB odpovedala jasne a komplexne. Ombudsmanka sa preto rozhodla prípad uzavrieť.

Prípad sa týkal výskumného projektu o hodnotení rizika GMO financovaného EÚ (známeho ako GRACE). Sťažovateľ, výskumný ústav so sídlom v Nemecku, tvrdil, že niekoľko vedcov zapojených do projektu GRACE sa nachádzalo v situácii konfliktu záujmov z dôvodu ich údajných vzťahov s biotechnologickým priemyslom. Tvrdila, že Európska komisia sa nezaoberala obavami sťažovateľa týkajúcimi sa vedeckej spoľahlivosti výsledkov projektu a nezávislosti súvisiacej vedeckej publikácie. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia nezabezpečila objektivitu a nezávislosť projektu, najmä úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o odborníkov zapojených do jeho výberu.

Ombudsmanka prípad vyšetrovala. Súhlasila s Komisiou, že by nemala zasahovať do vedeckého výkladu ani do procesu uverejňovania vedeckých štúdií, ktoré financuje. Ombudsmanka tiež dospela k záveru, že samotná skutočnosť, že existujú väzby medzi vedcami zapojenými do projektu a odvetvím, nepreukazuje konflikt záujmov. Ombudsmanka poukázala na to, že Komisia často financuje projekty realizované buď priemyslom, alebo skupinami s úzkymi väzbami na priemysel. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia zvážila zaslanie úplnejšieho a dôkladnejšieho vysvetlenia sťažovateľovi, prečo sa domnieva, že prepojenia medzi priemyslom a vedcami GRACE nevytvárajú situáciu konfliktu záujmov.

Prípad sa týkal sťažnosti, že Európska centrálna banka, ako to urobili niektoré centrálne banky v minulosti, nezverejnila hodnotiacu tabuľku o dodržiavaní tzv. konvergenčných kritérií členskými štátmi eurozóny. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že ECB nie je povinná zverejniť takýto prehľad, najmä vzhľadom na to, že členské štáty sú teraz vyzvané, aby splnili rôzne kritériá. Zistila tiež, že ECB a Európska komisia uverejňujú relevantné a dostupné štatistické informácie o dohľade nad trhom. Nedošlo teda k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal údajného neposkytnutia hodnotiacej tabuľky a konkrétnych dôvodov bodov, ktoré mu boli pridelené vo výberovom konaní, zo strany Európskeho parlamentu.

Vzhľadom na to, že Súd pre verejnú službu v nedávnom rozsudku rozhodol, že výberové komisie nemusia uchádzačom poskytnúť opravenú verziu ich skúšok, dôvody, pre ktoré boli odpovede nesprávne, ani hodnotiace tabuľky použité na písomné a ústne skúšky, ombudsman začal vyšetrovanie sťažnosti, aby umožnil Parlamentu vyjadriť sa k relevantnosti zistení Súdu pre verejnú službu týkajúcich sa jeho náborového konania.

Parlament tvrdil, že jeho dôvody odmietnutia poskytnúť sťažovateľovi požadované informácie boli podporené rozsudkom Súdu pre verejnú službu. Napriek tomu sťažovateľovi poskytla dôvody, prečo mu bol za určité odpovede udelený určitý počet bodov.

Ombudsmanka zistila, že Parlament konal primerane, a preto uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal odmietnutia Komisie poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa sledovania internetu spravodajskými službami Spojeného kráľovstva. Ombudsmanka odporučila, aby Komisia poskytla prístup k jednému konkrétnemu dokumentu (list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva vtedajšiemu podpredsedovi Komisie) a v prípade ostatných požadovaných dokumentov, aby ich Komisia buď zverejnila, alebo riadne odôvodnila, prečo sa podľa jej názoru muselo zverejnenie zamietnuť.

Komisia sa rozhodla zverejniť list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, čím prijala prvú časť odporúčania ombudsmana. Zotrvala však na svojom stanovisku nezverejniť ostatné dokumenty. Toto stanovisko odôvodnila tým, že stále skúma otázku, či programy hromadného sledovania Spojeného kráľovstva porušujú právo EÚ, najmä pokiaľ ide o právo jednotlivca na ochranu údajov. Komisia tvrdila, že kým sa jej prešetrovanie s konečnou platnosťou neuzavrie, predčasné zverejnenie zvyšných dotknutých dokumentov by negatívne ovplyvnilo dialóg medzi orgánmi Spojeného kráľovstva a Komisiou. Všeobecnejšie tvrdila, že jej schopnosť účinne viesť vyšetrovanie a rozhodnúť o vhodnej reakcii by mala byť chránená pred rizikom vonkajšieho tlaku. Komisia sa napokon nedomnievala, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Ombudsmanka nie je presvedčená, že Komisia primerane odôvodnila svoje rozhodnutie odmietnuť prístup verejnosti k zostávajúcim nezverejneným dokumentom. Keďže Komisia tieto dokumenty nezverejnila ani neposkytla primerané dôvody na zamietnutie prístupu verejnosti k nim, je jasné, že Komisia zamietla odporúčanie ombudsmana v súvislosti s týmito dokumentmi. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že sa zdá, že Komisia v súvislosti so svojím vyšetrovaním od roku 2013 neprijala žiadne opatrenia. Ombudsmanka preto konštatuje, že opatrenia Komisie v tomto prípade predstavujú nesprávny úradný postup a v skutočnosti závažný nesprávny úradný postup vzhľadom na význam tejto konkrétnej otázky pre občanov EÚ.

Sťažnosť, ktorú predložilo združenie British Air Line Pilots' Association, sa týka pravidiel EÚ o obmedzení času letu a času v službe a požiadaviek na odpočinok pre komerčné letecké spoločnosti. Konkrétnejšie sa týka spôsobu, akým EASA vykonávala proces aktualizácie týchto pravidiel. Sťažovateľ tvrdil, i) že vedecké poradenstvo malo zohrávať významnejšiu úlohu v procese tvorby predpisov; ii) že EASA neposkytla dôkaz o kvalifikácii členov normotvornej skupiny; a iii) že EASA sa primerane nezaoberala otázkami konfliktu záujmov.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup EASA, pokiaľ ide o úlohu vedeckého poradenstva v procese tvorby predpisov. Pokiaľ ide o otázku, ako EASA riadi možné konflikty záujmov v skupinách pre tvorbu pravidiel, ombudsmanka zistila, že jej politika zmierňovania takýchto konfliktov v prípade jej vlastných zamestnancov sa zmenila a že tento revidovaný prístup sa teraz uplatňuje aj na odborníkov v skupinách pre tvorbu pravidiel. Na základe toho ombudsmanka dospela k záveru, že sa touto otázkou nemusí ďalej zaoberať. Agentúra EASA napokon prijala odporúčanie ombudsmanky poskytnúť sťažovateľovi anonymizované informácie o členoch skupiny pre tvorbu pravidiel. Ombudsmanka preto prípad uzavrela a vyzvala agentúru EASA, aby zaujala proaktívnejší prístup k zverejňovaniu informácií, ktoré má k dispozícii, o kvalifikácii a odborných znalostiach členov skupiny pre tvorbu pravidiel. Uviedla tiež, že zvažuje preskúmanie otázok súvisiacich s prácou, ktorú vykonali externí experti pre určité agentúry EÚ.