Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Bývalý stážista v Rade Európskej únie sa sťažoval, že príspevok, ktorý inštitúcie EÚ vyplácajú svojim stážistom, je neprimeraný, pretože je nižší ako minimálna mzda, a teda im nezaručuje dôstojnú životnú úroveň.

2. V e-maile Rade z 25. januára 2016 ju sťažovateľ požiadal, aby vysvetlila, i) na akom základe sa rozhodla vyplácať stážistom príspevok, ktorý predstavuje presne 25 % platu vyplácaného zamestnancovi v platovej triede AD5, a ii) aké právne predpisy upravujú stáže v Belgicku.

3. V ten istý deň Rada odpovedala na druhú otázku sťažovateľa. Uviedol, že tieto stáže v Belgicku sa riadia kráľovským nariadením z 21. septembra 2004 o ochrane stážistov a kráľovským nariadením z 3. mája 1999 o ochrane mladých ľudí pri práci. Rada sa ďalej odvolala na článok 104 „programu loi“ z 2. augusta 2002 [1], v ktorom sa zmluva o stáži vymedzuje ako dohoda, na základe ktorej osoba v rámci svojej odbornej prípravy získava vedomosti alebo zručnosti prostredníctvom pracovných služieb poskytovaných zamestnávateľovi. Rada dodala, že sa zdá, že minimálna náhrada, ktorá sa má vyplatiť stážistom starším ako 21 rokov v Belgicku, je v súčasnosti približne 750 EUR.

4. Rada  27. januára 2016 odpovedala na prvú otázku sťažovateľa a uviedla, že v súlade s článkom 11 ods. 1 rozhodnutia Rady 118/07 o stážach „platený stážista dostane príspevok na živobytie. O výške grantu každoročne rozhoduje generálny tajomník Rady v závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov.„Dotáciu vypočíta rovnakým spôsobom Rada, Komisia, Výbor regiónov a Sociálny a hospodársky výbor, t. j. vo výške 25 % platu zamestnanca v platovej triede AD5/1. O tejto sume sa rozhodlo ako o neformálnej dohode medzi týmito inštitúciami a považuje sa za primeranú sumu peňazí, ktorá je zlučiteľná s dostupnosťou rozpočtových prostriedkov.

5. Nasledujúci deň sťažovateľ podal Rade „sťažnosť na výšku grantu na stáž“. Nebol presvedčený o vysvetlení, prečo príspevok na stáž predstavuje 25 % platu v platovej triede AD 5. Požiadal „konkrétne o to, aby vedel, prečo bola táto suma zvolená a prečo sa považuje za rozumné, aby vysokokvalifikovaní stážisti pracujúci v Európskej únii (prichádzajúci zo všetkých častí Európy, zblízka aj z diaľky), ktorí hovoria niekoľkými jazykmi a ktorí porazili tisíce ďalších uchádzačov, aby urobili to isté, boli platení pod úrovňou miestnej minimálnej mzdy“. Požiadal preto o ďalšie objasnenie, prečo bolo vybraných 25 % platovej triedy AD5 a prečo sa rozhodlo, že je to vhodnejšie ako 24 % platovej triedy AD5; a vhodnejšie ako 26 % platovej triedy AD5 a prečo nebola vybraná žiadna iná platová trieda ako platová trieda AD5“. Podľa názoru sťažovateľa by mal byť grant vyplácaný stážistom aspoň vo výške minimálnej mzdy vyplácanej v krajine stáže, keďže súčasný grant nepostačuje na pokrytie cestovných a životných nákladov stážistov v inštitúciách EÚ.

6. Keďže Rada neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o objasnenie, 17. mája 2016 sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

7. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie a tvrdenie:

Rada neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o ďalšie objasnenia vo svojej korešpondencii z 28. januára 2016, v ktorej tvrdil, že Rada neposkytla primeranú odmenu stážistom pracujúcim v jej inštitúcii, ktorá dostatočne nepokrýva cestovné náklady a náklady na pobyt.

Rada by mala odpovedať na jeho korešpondenciu a vyplácať stážistom príspevok, ktorý sa rovná aspoň vnútroštátnej minimálnej mzde.

8. Vyšetrovací tím ombudsmanky kontaktoval Radu. Rada následne odpovedala na žiadosť sťažovateľa o objasnenie a sťažovateľ sa k tejto odpovedi vyjadril.

Tvrdenie, že Rada primerane nevypláca stážistom

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Dňa 21. júna 2016 Rada odpovedala na žiadosť sťažovateľa o objasnenie takto:

„[Metóda] výpočtu [týkajúca sa príspevkov, ktoré sa majú vyplatiť stážistom] je výsledkom pokusu inštitúcií harmonizovať svoj prístup (hoci na stretnutí vedúcich administratívy sa nedosiahla formálna dohoda) v nadväznosti na iniciatívu Komisie, ktorá sa začala 9. januára 2006, zosúladiť výšku grantov medzi inštitúciami pomocou spoločnej metódy výpočtu. Komisia navrhla stanoviť výšku grantu na 25 % AD5/4, čo bola metóda výpočtu používaná v Európskom parlamente a u európskeho ombudsmana. […].

Zdá sa, že vedúci administratívy sa na svojom zasadnutí 30. marca 2006 dohodli, že v ideálnom prípade by všetci stážisti mali dostať rovnaký grant. Nanešťastie sa nedohodli na výške ani metóde výpočtu takéhoto grantu. Napriek tomu, že sa na tomto stretnutí nedosiahla dohoda, všetky inštitúcie sa riadia rovnakou metódou výpočtu, ale s určitými rozdielmi v odkazoch na takýto výpočet […]. [C]Výpočet grantu stanoveným spôsobom nám umožňuje každoročne privítať približne 100 stážistov […], ktorí zodpovedajú potrebám generálnych riaditeľstiev a zároveň neprekračujú absorpčnú kapacitu Rady.

Pokiaľ ide o neuplatňovanie miestnej minimálnej mzdy na stážistov, musíme mať na pamäti, že postavenie stážistu nie je v žiadnom prípade porovnateľné s postavením zamestnanca. Stáž je pozícia, ktorá spája účely vzdelávania a odbornej prípravy s pracovnou skúsenosťou. Stážista prispieva k práci inštitúcie, ale nezastáva pozíciu v organizačnej štruktúre […]. Práva a povinnosti stážistu teda nie sú v žiadnom prípade porovnateľné s právami a povinnosťami zamestnanca. Ak je teda potrebné vykonať porovnanie, malo by ísť o porovnanie s úrovňou grantov miestnych stážistov, a nie s platom zamestnancov […]. V súčasnosti sa zdá, že minimálny príspevok, ktorý sa má vyplatiť stážistovi staršiemu ako 21 rokov, je približne 800 EUR […].

Vo svojom e-maile z 28. januára 2016 tvrdíte, že grant je v súčasnosti príliš nízky „na to, aby sa o túto príležitosť mohli uchádzať všetky kvalifikované osoby“, ale neuvádzate žiadny prvok na odôvodnenie tohto tvrdenia. Naopak, vysoký počet žiadostí, ktoré GSR každoročne dostáva, naznačuje, že podmienky, ktoré GSR ponúka, neodrádzajú potenciálnych žiadateľov, ale sú dostatočne atraktívne. Okrem toho vyššie granty nerobia z Rady inkluzívnejšiu inštitúciu, ako sa zdá, že navrhujete, ale skôr znížia počet ponúkaných miest v dôsledku obmedzeného rozpočtu, ktorý je k dispozícii“ (zvýraznenie doplnené).

10. Sťažovateľ 23. júna 2016 zaslal ombudsmanke tieto pripomienky k odpovedi Rady:

„Stále sa mi nezdá svojvoľné, že si vybrali 25 % AD5/4 a zaujímalo by ma, prečo nebol poskytnutý žiadny výpočet očakávaných nákladov na sťahovanie európskych občanov do Bruselu […].

Podľa mojich skúseností bola stáž samozrejme vzdelávacou skúsenosťou, ale očakávalo sa, že budem pracovať rovnaký čas ako bežný zamestnanec na plný úväzok a moja práca sa nikdy nepovažovala za sekundárnu alebo menej dôležitú. Vyžadovalo si to uplatnenie vedomostí z môjho univerzitného vzdelávania a bolo použité na skutočnú prácu môjho oddelenia […].

Myslím si, že nikto v skutočnosti neskúmal skutočné náklady stážistu na príchod do Bruselu a so stážistami sa toto rozhodnutie nekonzultovalo. Myslím si, že ak by sa vypočítali skutočné náklady, bolo by jasné, že stážisti, ktorí pochádzajú z celej Európy (a skutočne z celého sveta), musia investovať značné finančné prostriedky výrazne nad sumu, za ktorú sú odmeňovaní […].

[Rada] správne tvrdí, že som neposkytol žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že výška odmeny pre stážistov nie je dostatočne vysoká na to, aby prilákala všetky kvalifikované osoby. [Rada] však tvrdí opak bez dostatočného odôvodnenia. Moje tvrdenie vychádza z mojej osobnej skúsenosti s tým, aké drahé je presťahovať sa do Bruselu, a z mojej empatie, keď si uvedomujem, že ľudia z chudobnejších rodín to možno nebudú schopní urobiť. Okrem toho je všeobecne známe, že stážisti v európskych inštitúciách síce priťahujú mnoho ľudí z mnohých krajín EÚ (najmä z členských štátov so slabším hospodárstvom), ale nedokážu prilákať veľký počet stážistov zo škandinávskych krajín, Spojeného kráľovstva a Írska. Všeobecne sa predpokladá, že je to tak v dôsledku nízkej odmeny za stáže v porovnaní s vysokými životnými nákladmi v Bruseli“ (zvýraznenie doplnené).

Hodnotenie ombudsmana

11. Na úvod a v záujme transparentnosti by ombudsmanka chcela vyhlásiť, že podmienky vyplácania príspevkov stážistom v jej kancelárii sú vo všeobecnosti rovnaké ako podmienky, ktoré uplatňuje Rada, Parlament a Komisia [2].

12. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Rada odpovedala na žiadosť sťažovateľa o objasnenie z 28. januára 2016. Vyriešila teda tento aspekt obavy sťažovateľa.

13. Pokiaľ ide o podstatu veci, sťažovateľ chcel vedieť, ako sa rozhodlo o výške príspevku na stáž, a tvrdil, že výška príspevku nie je primeraná, keďže dostatočne nepokrýva náklady, ktoré vznikli stážistom, ktorí sa sťahujú do Bruselu a žijú v ňom. Preto tvrdil, že Rada by mala vyplácať aspoň minimálnu mzdu na vnútroštátnej úrovni.

14. Pokiaľ ide o prvý aspekt, Rada dostatočne podrobne vysvetlila, ako sa určuje výška príspevku na stáž. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie stanoviť príspevok na stáž na 24 % alebo 26 % platu AD5/1 mohlo byť tiež primerané, neznamená, že rozhodnutie stanoviť príspevok na 25 % platu AD5/1 nebolo primerané. Rada prijala toto rozhodnutie v rámci svojej diskrečnej právomoci na základe svojich administratívnych potrieb a dostupného rozpočtu.

15. Pokiaľ ide o druhý aspekt, Rada rozlišuje medzi stážami a zamestnaním. Uvádza sa v ňom, že „stáž je pozícia, ktorá spája účely vzdelávania a odbornej prípravy s pracovnou skúsenosťou“. Stážista preto dostáva príspevok, a nie mzdu, pretože práva a povinnosti stážistu nie sú porovnateľné s právami a povinnosťami zamestnanca. Ombudsmanka považuje odpoveď Rady za primeranú. Skutočnosť, že pracovný čas stážistov je rovnaký ako pracovný čas zamestnancov a že stážistovi sa prideľujú skutočné úlohy, na základe ktorých musí stážista uplatňovať znalosti získané počas svojho vysokoškolského vzdelávania, je len bežným aspektom získavania pracovných skúseností v rámci stáže.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie, že príspevok vyplácaný stážistom je nedostatočný, Rada uviedla, že sťažovateľ nezaložil svoje tvrdenie na žiadnych objektívnych dôvodoch, ale len odkázal na svoje osobné skúsenosti týkajúce sa „nákladov na presťahovanie sa do Bruselu“. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že okrem príspevku na stáž Rada pokrýva cestovné výdavky svojich stážistov, čím ich finančne podporuje na pokrytie nákladov, ktoré im vzniknú pri presťahovaní sa do Bruselu a z Bruselu [3].

17. Ombudsmanka si je vedomá tvrdenia sťažovateľa, že stáže v inštitúciách EÚ by sa mali organizovať spôsobom, ktorý podporuje rovnaké príležitosti a rozmanitosť. Ombudsmanka uznáva, že rozhodnutie Rady týkajúce sa výšky príspevku pre stážistov predstavuje primeranú rovnováhu medzi potrebou podporovať rovnaké príležitosti a rozmanitosť na jednej strane a potrebou zostať v rámci rozpočtu a zároveň maximalizovať počet stáží na strane druhej. Ombudsman preto konštatuje, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

V tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Rada Európskej únie budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 29. septembra 2016

[1] http://www.ejustice.just.fgov.be/cgi_loi/change_lg.pl?language=fr&la=F&cn=2002080245&table_name=loi

[2] Príspevok pre stážistov úradu ombudsmana je v skutočnosti o niečo vyšší ako príspevok ostatných inštitúcií, keďže sa zakladá na 25 % platu úradníka v platovej triede AD6.1 (namiesto platovej triedy AD5.1).

[3] Pozri článok 12 rozhodnutia Rady č. 118/07 o pravidlách týkajúcich sa stáží na Generálnom sekretariáte Rady; k dispozícii online: http://www.consilium.europa.eu/en/general-secretariat/jobs/traineeships/Decision-118_07-EN-sn02323-re01_pdf/