Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, írsky občan, sa najprv obrátil na tlačové a informačné oddelenie Európskej centrálnej banky (ECB) (29/11/2013 a 10/12/2013) s cieľom zistiť, či existuje postup ECB na podanie sťažnosti proti odmietnutiu Centrálnej banky Írska vyšetriť závažnú sťažnosť proti poskytovateľovi finančných služieb. Keďže nedostal žiadnu odpoveď, svoju žiadosť adresoval priamo prezidentovi ECB 2. januára 2014.

2. ECB sa vo svojej odpovedi z 3. marca 2014 ospravedlnila za oneskorenú odpoveď a informovala sťažovateľa, že ECB nemá mandát vyšetrovať centrálne banky ani súkromné subjekty, a to ani po zriadení jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

3. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou ECB, podal 30. decembra 2015 túto sťažnosť ombudsmanovi. Tvrdil, že ECB si neplní svoju povinnosť zabezpečiť presadzovanie finančnej regulácie a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch. Tvrdil tiež, že ECB by mala prešetriť, prečo Central Bank of Ireland a írske orgány pre finančnú reguláciu odmietli prešetriť sťažnosť na poskytovateľa finančných služieb.

Vyšetrovanie

4. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala toto tvrdenie:

ECB sa nezaoberala obavami sťažovateľa v súvislosti s právomocou ECB zabezpečovať presadzovanie finančnej regulácie a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch.

5. Ombudsmanka požiadala ECB, aby poskytla sťažovateľovi podrobnú odpoveď týkajúcu sa úlohy ECB v oblasti dohľadu nad národnými centrálnymi bankami, ale aj úlohy JMD pri dohľade nad súkromnými subjektmi. ECB zaslala podrobnú odpoveď na sťažnosť spolu s EO v kópii [1].

6. ECB vo svojej odpovedi objasnila, že podľa zmlúv a vzhľadom na zásadu prenesenia právomocí nemôže rozšíriť svoj mandát, pokiaľ to neustanovujú zmluvy. Analyzovala aj zásadu subsidiarity. V súvislosti s konkrétnymi záležitosťami, na ktoré sťažovateľ poukázal, ECB uviedla:

i) Dňa 4. novembra 2014 ECB prevzala svoje úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci zúčastnených členských štátov (nariadenie Rady 1024/2013). Podľa tohto nariadenia „ECB má výhradnú právomoc v oblasti osobitných úloh dohľadu, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie jednotného a účinného vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami“ (článok 4 nariadenia č. 1024/2013). Úlohy zabezpečenia súladu s nariadením o rozpočtových pravidlách vo všeobecnosti alebo právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa zostávajú v právomoci vnútroštátnych orgánov.

ii) Rada guvernérov môže začať konanie o porušení povinnosti, ak si národná centrálna banka neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB.

iii) Členské štáty môžu prideliť úlohy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa svojim centrálnym bankám. Takéto úlohy by však boli vnútroštátnymi úlohami, a preto by sa nepovažovali za súčasť povinností národných centrálnych bánk podľa zmlúv a štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB.

ECB dospela k záveru, že nemá právomoc vyšetrovať odmietnutie Central Bank of Ireland a írskych orgánov pre finančnú reguláciu vyšetriť sťažnosť proti poskytovateľovi finančných služieb.

Hodnotenie ombudsmana

7. Odpoveď ECB sa zdá byť komplexná a založená na príslušných právnych predpisoch.

Záver(-y)

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Riešenie nájdené.

Sťažovateľ a ECB budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Marta Hirsch- Ziembinska

Oddelenie 1 – Vyšetrovania a IKT

V Štrasburgu 27. septembra 2016

[1] Pôvodná odpoveď ECB z 3. marca 2016 bola nesprávna, keďže banka založila svoju odpoveď na nesprávnych skutočnostiach. ECB sa za chybu ospravedlnila a poskytla sťažovateľovi novú odpoveď.