Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ sa obrátil na Zastúpenie Európskej komisie v Chorvátsku na Facebooku a spýtal sa, či vedúci zastúpenia bol niekedy členom komunistickej strany Juhoslávia. Zastúpenie neodpovedalo, ale zablokovalo sťažovateľa na Facebooku. Sťažovateľ sa preto obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

2. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala tieto obvinenia a tvrdenia:

1) Zastúpenie Európskej komisie v Chorvátsku neodpovedalo sťažovateľovi na Facebooku.

2) Zastúpenie zabránilo sťažovateľovi komunikovať s ním na Facebooku tým, že ho zablokovalo. Zastúpenie by mu malo umožniť komunikovať s ním na Facebooku.

3. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka požiadala Komisiu, aby sťažovateľovi odpovedala a objasnila svoju komunikačnú politiku na Facebooku. Zastúpenie následne odpovedalo sťažovateľovi a Komisia v samostatnom liste ombudsmanovi poskytla vysvetlenie svojej komunikačnej politiky.  Sťažovateľ zaslal pripomienky k odpovedi zastúpenia. Vzhľadom na obsah týchto pripomienok ombudsmanka zahrnula posúdenie odpovede zastúpenia do svojho vyšetrovania a vyzvala Komisiu, aby zlepšila svoju odpoveď. Komisia následne zaslala ďalšiu odpoveď. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené všetkými stranami.

Tvrdenie, že zastúpenie neodpovedalo, ale zablokovalo sťažovateľa na Facebooku

Argumenty predložené ombudsmanovi

4. Sťažovateľ uviedol, že jeho žiadosť o informácie na Facebooku bola zdvorilá bez úmyslu ublížiť niečím pocitom alebo šíriť neznášanlivosť.

5. Po intervencii ombudsmanky zaslal vedúci zastúpenia sťažovateľovi túto odpoveď:

• Informácie požadované sťažovateľom boli výlučne osobnej povahy a otázka nesúvisela s prácou inštitúcií. Zastúpenie sa preto rozhodlo neposkytnúť mu žiadnu odpoveď.
• V súlade s nariadením 45/2001 o ochrane údajov [1] sú inštitúcie EÚ povinné chrániť osobné údaje svojich zamestnancov.
• V súlade so služobným poriadkom by zamestnanec nemal byť diskriminovaný zo žiadnych dôvodov vrátane politického názoru. Zastúpenie sa odvolávalo na článok 1d ods. 1 [2], článok 11 [3] a článok 15 [4] služobného poriadku.
• Zastúpenie nemalo v úmysle obmedziť slobodu prejavu sťažovateľa a vysvetlilo, že pravidelne odpovedá na otázky a otázky týkajúce sa rôznych tém prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov. Zastúpenie bude naďalej odpovedať na otázky týkajúce sa práce inštitúcií.

6. Sťažovateľ sa k odpovedi zastúpenia vyjadril takto:

• Zastúpenie tým, že neodpovedalo, porušilo článok 41 ods. 4 [5] Charty základných práv EÚ.
• Hlavným dôvodom sťažnosti ombudsmanovi bolo to, že zastúpenie ho zjavne zablokovalo na Facebooku (v komentároch aj v správach). Zablokovaním sa porušuje jeho sloboda prejavu (článok 11 Charty základných práv EÚ).
• Keďže vedúci zastúpenia je verejná osoba, jeho príslušnosť k politickej strane nemožno považovať len za osobné informácie. Aj keď služobný poriadok nebráni ľuďom s komunistickým pôvodom pracovať pre EÚ, napriek tomu vyvoláva určité etické otázky o samotnej EÚ.

7. Komisia v samostatnom liste zaslanom ombudsmanovi objasnila príslušné aspekty svojej komunikačnej politiky:

• Komisia dostáva v priemere 369 000 zmienok mesačne na svojich centrálnych účtoch na sociálnych médiách. Len medzi augustom a októbrom 2016 získal 1,3 milióna zmienok. Nezahŕňa iné účty, ako sú účty komisárov, zastúpení, generálnych riaditeľstiev a hovorcov.
• Komisia využíva sociálne médiá na podporu občanov pri zhromažďovaní informácií, poznatkov a názorov jednoduchým a konverzačným spôsobom. Sociálne médiá slúžia na sprostredkovanie širších politických posolstiev a – ak je to možné a relevantné – na zapojenie sa do dialógu s občanmi.
• Pokiaľ ide o žiadosti o informácie, „občania sa riadia príslušnými informačnými kanálmi“. Môžu používať listy, e-maily, telefón atď. Používanie týchto komunikačných prostriedkov sa riadi kódexom dobrej správnej praxe Komisie. Vzhľadom na rozsah pripomienok a otázok týkajúcich sa sociálnych sietí a vzhľadom na administratívnu a rozpočtovú záťaž, ktorú by to spôsobilo, sa Komisia domnieva, že by nebolo vhodné uplatňovať kódex na sociálne médiá. Toto zaťaženie by nebolo primerané očakávaným prínosom, pričom by sa zohľadnili alternatívne komunikačné kanály.
• Komisia uviedla, že pracuje na aktualizácii svojej príručky pre poskytovateľov informácií s cieľom transparentne informovať o svojej politike moderovania na sociálnych sieťach.

8. Komisia vo svojej ďalšej odpovedi informovala ombudsmanku, že „profil zastúpenia Európskej komisie v Záhrebe na Facebooku bol odblokovaný a teraz je prístupný pre všetkých“. Sťažovateľovi zaslala ďalšiu odpoveď, v ktorej poskytla tieto objasnenia:

• Zamestnávanie vedúcich zastúpení sa riadi služobným poriadkom, ktorý zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie, a to aj na základe politických názorov [článok 1 písm. d) služobného poriadku].
• V súlade s článkom 11 [6] služobného poriadku musí menovací orgán preskúmať, či má uchádzač o pracovné miesto v EÚ nejaký osobný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť, alebo akýkoľvek iný konflikt záujmov. Na tento účel musí uchádzač vyplnením osobitného formulára informovať menovací orgán o akomkoľvek skutočnom alebo potenciálnom konflikte záujmov.
• Inštitúcie a orgány EÚ majú povinnosť chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie (nariadenie 45/2001). Služobný poriadok neumožňuje inštitúciám EÚ identifikovať úradníka na základe jeho politického presvedčenia. Vzhľadom na tieto pravidlá a na to, že informácie požadované sťažovateľom boli výlučne osobné a netýkali sa práce zastúpenia, zastúpenie sa rozhodlo neodpovedať na otázku sťažovateľa.
• Komisia je prítomná na sociálnych médiách (Facebook, Twitter, Instagram atď.), aby občanom umožnila ľahší a neformálny prístup k informáciám. Sociálne médiá sa používajú na šírenie širších politických posolstiev a – ak je to možné a relevantné – na dialóg s občanmi. Facebooková stránka zastúpenia je na tieto účely otvorená pre všetkých občanov.

Hodnotenie ombudsmana

9. Ombudsmanka poukazuje na to, že Komisia teraz odpovedala na žiadosť sťažovateľa o informácie na Facebooku a informovala ombudsmanku, že stránka zastúpenia na Facebooku bola odblokovaná. Ombudsman súhlasí s názorom Komisie, že požadované informácie nemožno zverejniť, pretože predstavujú chránené osobné údaje v zmysle nariadenia č. 45/2001 [7]. Tieto aspekty sťažnosti možno preto považovať za vyriešené Komisiou.

10. Vzhľadom na odpoveď Komisie (body 7 – 8) však ombudsmanka považuje za užitočné predložiť návrh, pokiaľ ide o komunikáciu s občanmi zo strany inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ prostredníctvom sociálnych médií.

11. Ombudsmanka v prvom rade poukazuje na to, že občania každodenne využívajú slobodu prejavu na sociálnych médiách. Práve na sociálnych médiách občania vyhľadávajú, vymieňajú si a kritizujú informácie vrátane informácií týkajúcich sa riadenia verejných záležitostí. To je dôvod, prečo verejné inštitúcie vytvárajú svoju prítomnosť na sociálnych médiách. Pri rozhodovaní o tom však administratíva musí mať na pamäti, že sa uplatňuje charta a Európsky kódex dobrej správnej praxe, a že občania majú preto právo dostať odpoveď.

12. Článok 41 ods. 4 Charty znie: „Každý sa môže písomne obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a musí mať odpoveď v tom istom jazyku.“ Toto ustanovenie nevyhnutne zahŕňa právo na odpoveď.[8] Je to všeobecný pojem, ktorý jasne zahŕňa všetky formy písomnej komunikácie bez ohľadu na platformu, médium alebo formát. Vzťahuje sa preto na komunikáciu prostredníctvom sociálnych médií.

13. Z toho vyplýva, že kódex Komisie by sa mal rovnako uplatňovať na kontakty Komisie na sociálnych médiách. Článok 3 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, na ktorom je založený kódex Komisie, stanovuje, že „[j]ej kódex obsahuje všeobecné zásady dobrej správnej praxe, ktoré sa vzťahujú na všetky vzťahy inštitúcií a ich správnych orgánov s verejnosťou, pokiaľ sa neriadia osobitnými ustanoveniami “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V článku 17 európskeho kódexu sa stanovuje povinnosť rozhodnúť o „každej žiadosti“ a „odpovedných listoch“ najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu prijatia. Aj tieto ustanovenia treba vykladať s ohľadom na Chartu a súčasné okolnosti, ako sa uvádza v bode 11 tohto rozsudku.

14. Ombudsman chápe praktické ťažkosti, ktoré by Komisia mohla mať, ak by bola povinná zaoberať sa každou pripomienkou na svojej stránke na Facebooku, ale poznamenáva, že právo na odpoveď nie je absolútnym právom. Môže podliehať obmedzeniam, výnimkám, výhradám alebo byť v rovnováhe s inými právami, ktoré sa riadia zásadou proporcionality.[9] Jasnú žiadosť o informácie však nemožno jednoducho ignorovať. Ombudsmanka navrhuje, aby Komisia zohľadnila jej pripomienky pri práci na aktualizácii príručky pre poskytovateľov informácií a pri akejkoľvek inej relevantnej práci.  

Záver

Ombudsman uzatvára tento prípad týmito závermi [10]:

Komisia vyriešila aspekty prípadu týkajúce sa neposkytnutia odpovede a zablokovania sťažovateľa na Facebooku.

Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o podstatu jej odpovede sťažovateľovi a odmietnutie informovať ho o politickej minulosti vedúceho zastúpenia.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

Komisia by mala zohľadniť pripomienky ombudsmanky k právu na odpoveď na otázky, ktoré jej boli predložené prostredníctvom sociálnych médií, vo svojej práci na aktualizácii príručky pre poskytovateľov informácií a akejkoľvek inej relevantnej práci.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 24. júla 2017

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, Ú. v. ES L 8, 12.1.2001.

[2] Zastúpenie cituje článok 1d ods. 1, ktorý znie takto: „Pri uplatňovaní tohto služobného poriadku sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

[3] Zastúpenie odkazuje na túto časť článku 11 služobného poriadku: „Úradník vykonáva svoje povinnosti... výlučne so zreteľom na záujmy Únie.“

[4] Zastúpenie odkazuje na túto časť článku 15 služobného poriadku: „Úradník, ktorý má v úmysle kandidovať vo verejnej funkcii, to oznámi menovaciemu orgánu.“

[5] Článok 41 ods. 4 Charty znie: „Každý sa môže písomne obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a musí mať odpoveď v tom istom jazyku.“

[6] Pozri poznámku pod čiarou 3.

[7] Článok 2 písm. a) v relevantnej časti znie: „‚osobné údaje‘ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (...)“

[8] http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/networkcommentaryfinal_en.pdf ; strana 332, posledná veta. Súdny dvor Európskej únie poskytuje jediný smerodajný výklad práva EÚ.

[9] V širšom zmysle možno test proporcionality a nevyhnutnosti opísať takto: i) Je zásah predpísaný jasným a prístupným zákonom?; ii) Existuje legitímny cieľ zásahu?; iii) Je zásah primeraný identifikovanému legitímnemu cieľu a potrebný v demokratickej spoločnosti?; iv) Existuje ochrana pred svojvoľným vykonávaním tohto zasahovania? 

[10] Informácie o postupe preskúmania možno nájsť na webovom sídle ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/en/resources/otherdocument.faces/en/70669/html.bookmark