Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na rizikových trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Ombudsmanka predovšetkým odporučila, aby Komisia nadviazala dialóg s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú na zostavovanie správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež odporučila, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia informovala ombudsmanku, že bude konzultovať s Radou, Parlamentom a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a spolupracovať s občianskou spoločnosťou s cieľom vykonať odporúčania ombudsmanky. Komisia predovšetkým navrhne pracovnej skupine Rady pre vývozné úvery revidovaný vzor kontrolného zoznamu, ktorý majú členské štáty používať vo svojich výročných správach. Komisia zváži aj vypracovanie príslušných usmernení pre podávanie správ členskými štátmi.

Keďže opatrenia oznámené Komisiou primerane riešia odporúčania ombudsmanky, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, ale požiadala Komisiu, aby do jedného roka podala správu.

Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na „rizikových“ trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Navrhla najmä, aby sa Komisia zapojila do dialógu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú pri zostavovaní správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež navrhla, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia zamietla návrhy ombudsmanky najmä preto, že sa domnieva, že ich vykonávanie by si vyžadovalo zmenu existujúcich právnych predpisov. Ombudsmanka nesúhlasila so stanoviskom Komisie a teraz predložila Komisii odporúčania za rovnakých podmienok ako v jej predchádzajúcich návrhoch.  Ombudsmanka sa domnieva, že výročné preskúmanie Komisie, ktoré zasiela Parlamentu, by malo byť viac než len súhrnom obsahu výročných správ prijatých od členských štátov a malo by obsahovať informované a podrobné hodnotenie výkonnosti agentúr pre vývozné úvery, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a životného prostredia.

Prípad sa týkal výskumného projektu o hodnotení rizika GMO financovaného EÚ (známeho ako GRACE). Sťažovateľ, výskumný ústav so sídlom v Nemecku, tvrdil, že niekoľko vedcov zapojených do projektu GRACE sa nachádzalo v situácii konfliktu záujmov z dôvodu ich údajných vzťahov s biotechnologickým priemyslom. Tvrdila, že Európska komisia sa nezaoberala obavami sťažovateľa týkajúcimi sa vedeckej spoľahlivosti výsledkov projektu a nezávislosti súvisiacej vedeckej publikácie. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia nezabezpečila objektivitu a nezávislosť projektu, najmä úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o odborníkov zapojených do jeho výberu.

Ombudsmanka prípad vyšetrovala. Súhlasila s Komisiou, že by nemala zasahovať do vedeckého výkladu ani do procesu uverejňovania vedeckých štúdií, ktoré financuje. Ombudsmanka tiež dospela k záveru, že samotná skutočnosť, že existujú väzby medzi vedcami zapojenými do projektu a odvetvím, nepreukazuje konflikt záujmov. Ombudsmanka poukázala na to, že Komisia často financuje projekty realizované buď priemyslom, alebo skupinami s úzkymi väzbami na priemysel. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia zvážila zaslanie úplnejšieho a dôkladnejšieho vysvetlenia sťažovateľovi, prečo sa domnieva, že prepojenia medzi priemyslom a vedcami GRACE nevytvárajú situáciu konfliktu záujmov.

Ombudsmanka tiež zistila, že Komisia dodržala všetky právne ustanovenia týkajúce sa uverejňovania mien odborných hodnotiteľov zapojených do výberu projektov financovaných v rámci siedmeho rámcového programu. S cieľom ďalej zvýšiť transparentnosť a uľahčiť verejnú kontrolu ombudsmanka navrhla, aby Komisia v budúcnosti zverejňovala mená odborných hodnotiteľov podľa členení, ktoré by zodpovedali tematickým a/alebo oblastným kategóriám siedmeho rámcového programu. Ombudsmanka takisto navrhla, aby sa zverejňovali aj vyhlásenia hodnotiteľov o záujmoch.

Prípad sa týkal riešenia údajného konfliktu záujmov zo strany IMI vo výberovom konaní na výskumný projekt o rizikách a prínosoch očkovacej schémy v Európe.

Sťažovateľ, člen konzorcia, ktoré sa zúčastnilo na postupe, tvrdil, že IMI sa nezaoberal otázkou, či sú všetci členovia hodnotiacej komisie nestranní. Sťažovateľ tvrdil, že dvaja členovia mali väzby na víťazné konzorcium, čo viedlo ku konfliktu záujmov.

Ombudsmanka zistila, že IMI uplatňoval príslušné pravidlá správne a nenašla žiadny dôkaz o nespravodlivom zaobchádzaní s návrhom zo strany konzorcia sťažovateľa. Ombudsmanka preto zistila, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka ďalej zvážila, či by sa odborníkom v situácii konfliktu záujmov s jedným návrhom malo umožniť vyhodnotiť konkurenčný návrh. Ombudsmanka zistila, že vzhľadom na to, že pravidlá, ktorými sa riadi IMI, vypracovala Európska komisia, v súvislosti s touto konkrétnou sťažnosťou nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto otázky.

Problémom v tejto sťažnosti je údajné zlyhanie Európskej komisie pri vymenúvaní osobitného poradcu, pokiaľ ide o dodržiavanie jej vlastných pravidiel predchádzania konfliktom záujmov.

V septembri 2015 sa dve mimovládne organizácie sťažovali ombudsmanovi, že Komisia nedodržala svoje pravidlá, keď vymenovala osobitného poradcu na pomoc predsedovi Komisie. Komisia vydala 18. decembra 2014 tlačovú správu, v ktorej oznámila vymenovanie Edmunda Stoibera za osobitného poradcu predsedu Komisie. Toto oznámenie bolo urobené tri mesiace pred oficiálnym vymenovaním pána Stoibera 4. marca 2015 bez akéhokoľvek vyhlásenia o nevybavených administratívnych požiadavkách, ktoré ešte treba splniť. Sťažovatelia tvrdili, že toto predčasné oznámenie ohrozilo schopnosť Komisie vykonať nezaujaté a kritické posúdenie toho, či dotknutá osoba mala nejaký konflikt záujmov. Sťažovali sa aj na to, že v „vyhlásení o vierohodnosti“ Komisie, ktoré je podstatnou súčasťou procesu vymenovania, sa neuvádzajú pozície osobitného poradcu vo veľkej poisťovacej skupine Nürnberger.  

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že tlačová správa Komisie bola nesprávna a zavádzajúca. Ombudsmanka tiež zistila, že predčasné oznámenie vymenovania bez vyhlásenia o odmietnutí zodpovednosti vyvolalo oprávnené pochybnosti zainteresovanej verejnosti o tom, či sa po oznámení uskutočnilo nezaujaté a kritické preskúmanie otázky konfliktu záujmov. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup Komisie v oboch prípadoch. Ombudsmanka tiež zistila, že Komisia nevysvetlila, prečo boli pozície vymenovaného osobitného poradcu v skupine poisťovní vynechané z „vyhlásenia o vierohodnosti“. Zistila, že ide aj o nesprávny úradný postup.

Prípad sa týkal údajných konfliktov záujmov vo vedeckej pracovnej skupine Komisie, ktorá pripravuje stanovisko k bezpečnosti a výkonu zubného amalgámu a jeho alternatív. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a v tomto prípade nezistila žiadny nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o hodnotenie nezávislosti a vhodnosti členov pracovnej skupiny zo strany Komisie.

Ombudsmanka využila príležitosť vyjadriť sa k určitým všeobecnejším aspektom prípadu. Ombudsmanka zdôraznila, že je dôležité zabezpečiť, aby vedecké poradenstvo poskytované odborníkmi spolupracujúcimi s vedeckými výbormi Komisie bolo nezávislé a objektívne. Dokonca aj vnímanie, že takéto vedecké poradenstvo nemusí byť nezávislé a objektívne, môže byť veľmi škodlivé. Komisia preto musí zabezpečiť nielen to, aby takéto vedecké poradenstvo bolo úplne nezávislé a úplne objektívne ,, ale aj to, aby sa odstránili všetky odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o nezávislosť a objektívnosť takéhoto poradenstva.

Ombudsmanka sa preto domnieva, že je dôležité, aby Komisia zaviedla veľmi spoľahlivé postupy, ktoré zabezpečia, aby odborníci deklarovali všetky svoje záujmy. Komisia by mala starostlivo posúdiť všetky tieto záujmy. Tieto postupy by mala vykonávať čo najtransparentnejšie. Ombudsmanka preto veľmi víta skutočnosť, že Komisia pripravuje „Usmernenia týkajúce sa vybavovania vyhlásení o záujmoch členov, externých odborníkov a odborníkov ad hoc zapojených do činností vedeckých výborov“, ktorých cieľom je transparentným spôsobom vysvetliť, ako sa vyhodnocujú záujmy odborníkov. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby ju priebežne informovala o pokroku v príprave a konečnom znení usmernení.

Prípad sa týkal údajného konfliktu záujmov bývalého komisára v rozhodnutí Komisie nevyšetrovať antitrustovú sťažnosť predloženú Komisii. V antitrustovej sťažnosti Komisii sa tvrdilo, že Únia európskych futbalových zväzov (ďalej len „UEFA“) porušila pravidlá hospodárskej súťaže EÚ. Sťažovateľ sa domnieval, že predpisy UEFA o udeľovaní licencií klubom a finančnej fair play (ďalej len „FFP“) sú nezákonné, keďže vyžadujú, aby príslušný príjem futbalového klubu počas obdobia troch rokov zodpovedal aspoň jeho príslušným výdavkom. Komisia sa rozhodla neprešetriť sťažnosť z dôvodu, že táto otázka pre ňu nepredstavovala prioritu. Podľa názoru sťažovateľa bolo toto rozhodnutie ovplyvnené zodpovedným komisárom, ktorý mal konflikt záujmov, keďže bol „pridruženým“ a silným podporovateľom jedného konkrétneho klubu, pre ktorý je FFP výhodný.Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že komisár vydal spoločné vyhlásenie s predsedom UEFA, v ktorom vyjadril podporu FFP viac ako rok pred tým, ako sa sťažoval Komisii.

Komisia tvrdila, že bývalý komisár nemal žiadnu právnu, finančnú, organizačnú ani inú formu väzieb s dotknutým futbalovým klubom. Dodala, že spoločné vyhlásenie komisára a predsedu UEFA vôbec nesúvisí so sťažnosťou sťažovateľa, pretože nevyjadruje žiadne názory na FFP z antitrustového hľadiska.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila žiadny nesprávny úradný postup zo strany Komisie. Tým prípad uzavrela.