1. Súvislosti

Európska ombudsmanka začala 10. mája 2016 strategické vyšetrovanie (OI/4/2016/EA) týkajúce sa toho, či je zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v rámci spoločného systému zdravotného poistenia (JSIS) pre štátnych zamestnancov EÚ a ich rodiny v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD).

Vyšetrovanie sa zameriava najmä na kritériá uznávania „závažnej choroby“ – ktoré určujú, či náklady na zdravotnú starostlivosť možno uhradiť v plnej výške – stanovené vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach Európskej komisie (ďalej len „VVU“)[1]. Neuznanie podmienky ako „závažnej choroby“ má vplyv na percentuálny podiel nákladov preplatených zo SSZP. Ombudsmanka sa obáva, že tieto kritériá, najmä kritérium „skrátenej strednej dĺžky života“, nemusia byť nevyhnutne vhodné pre osobitnú situáciu osôb so zdravotným postihnutím. Mnohé zdravotné postihnutia, hoci môžu mať veľmi významný vplyv na blaho dotknutej osoby, nemusia mať nevyhnutne negatívny vplyv na strednú dĺžku života. Môžu však viesť k vysokým výdavkom, pokiaľ ide o liečbu, lieky alebo špeciálne prístroje/zariadenia, ktoré sú nevyhnutné pre plné a účinné zapojenie osoby do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Ako prvý krok vyšetrovania ombudsmanka položila Komisii konkrétne otázky, na ktoré Komisia odpovedala. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zástupcami Komisie, aby prediskutoval prípad [2].

Na základe odpovedí Komisie na jej otázky ombudsmanka identifikovala celý rad otázok, v súvislosti s ktorými očakávala, že predloží Komisii návrhy. Začala cielenú konzultáciu so žiadosťou o názory adresátov na príslušné návrhy. Konzultácia bola určená podpornej skupine Európskeho parlamentu pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „EP DSG“), podpornej skupine Európskej komisie pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „EC DSG“), Združeniu zamestnancov so zdravotným postihnutím v Európskej komisii (ďalej len „ASDEC“), ako aj Európskemu fóru zdravotného postihnutia (ďalej len „EDF“).

Ombudsman dostal príspevky od všetkých štyroch adresátov. Dostala aj dva spontánne príspevky od jednotlivcov.[3]

2. Prehľad odpovedí na návrhy

Uplatňovanie štyroch kritérií na uznanie vážnej choroby (návrh 1)

Komisia tvrdí, že pri uplatňovaní štyroch kritérií VVU relevantných pre uznanie „závažnej choroby“ nezaujíma prístup „zaškrtnite všetky políčka“. Namiesto toho sa uplatňuje flexibilný prístup. To znamená, že ak osoba spĺňa jedno kritérium vo veľmi veľkej miere, môže to kompenzovať skutočnosť, že osoba nespĺňa iné kritérium vo významnej miere.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia vo VVU objasnila skutočnosť, že tento druh diskrečnej právomoci sa môže uplatňovať v praxi pri uplatňovaní štyroch kritérií na uznanie „závažnej choroby“.

Pokiaľ ide o uplatniteľný rámec, respondenti sa odvolávali na dohovor UNCRPD, ako aj na Chartu základných práv. Odporca poukázal najmä na zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia stanovený v článku 21 ods. 1 charty, pričom tvrdil, že použitím rovnakých kritérií na posúdenie závažnosti „choroby“ a „zdravotného postihnutia“ Komisia diskriminuje osoby so zdravotným postihnutím tým, že zaobchádza s rôznymi situáciami rovnakým spôsobom.

Respondenti vyjadrili obavy, že návrh ombudsmanky nebude stačiť na to, aby sa zabránilo diskriminácii zamestnancov so zdravotným postihnutím alebo tých, ktorí majú rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím. Nejde len o voľnú úvahu pri uplatňovaní štyroch kritérií, ale o štyri kritériá ako také. Tvrdili, že pre osoby so zdravotným postihnutím by sa namiesto toho mali zaviesť dodatočné kritériá a/alebo osobitné ustanovenia.

V tejto súvislosti respondenti spochybnili relevantnosť pojmu „závažná choroba“ v prípade osôb so zdravotným postihnutím. Poukázalo sa na to, že hoci sa pojmy „choroba“ a „zdravotné postihnutie“ môžu v určitých prípadoch prekrývať, sú odlišnými pojmami, ako sa uznáva v judikatúre Súdneho dvora [4].  Kritériá na posúdenie závažnosti ochorenia preto nemusia byť nevyhnutne vhodné, pokiaľ ide o zdravotné postihnutie.

Najmä kritérium skrátenej strednej dĺžky života bolo identifikované ako problematické, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, keďže vážne zdravotné postihnutie môže mať významný vplyv na pohodu osoby bez toho, aby sa nevyhnutne skrátila stredná dĺžka života. V tejto súvislosti respondent poukázal na používanie alternatívnych opatrení, ktoré sú citlivé na kvalitu života, ako sú roky života prispôsobené zdravotnému postihnutiu (ďalej len „DALY“).

Jeden respondent navrhol, aby sa potvrdenia alebo potvrdenia o „vážnom zdravotnom postihnutí“ vydané vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti akceptovali na účely určenia, či daná osoba má vážnu chorobu, a teda spĺňali podmienky na maximálnu náhradu vzniknutých nákladov.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa konštatovalo, že po niekoľkých veľkých problémoch v rokoch 2013 – 2015 sa postupy, pokiaľ ide o uplatňovanie štyroch kritérií na uznanie vážnej choroby, v poslednom čase zlepšili, najmä v úrade pre plnenie nárokov SSZP v Bruseli.

Určenie ustanovení GIP, ktoré je potrebné zrevidovať vzhľadom na dohovor UNCRPD (návrh 2)

Od zmien služobného poriadku z januára 2014 zameraných na zabezpečenie jeho úplného súladu s dohovorom UNCRPD Komisia nevidí potrebu ďalších významných legislatívnych alebo regulačných zmien vo vzťahu k SSZP.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia vykonala posúdenie s cieľom určiť, či je potrebné revidovať niektoré ustanovenia všeobecných vykonávacích ustanovení a/alebo súvisiace formuláre [5] vzhľadom na dohovor UNCRPD a záverečné pripomienky výboru UNCRPD v roku 2015 [6].

Respondenti súhlasili s tým, že by sa malo vykonať posúdenie s cieľom vyhodnotiť súlad VVU a súvisiacich formulárov s dohovorom UNCRPD, pričom niektorí dodali, že toto posúdenie by sa malo rozšíriť aj na služobný poriadok z roku 2014 a spoločné pravidlá SSZP [7] Traja respondenti navrhli, aby posúdenie vykonali externí nezávislí experti.

Zavedenie zoznamu preplácateľných asistenčných zariadení (návrh 3)

Podľa Komisie neexistencia podrobného zoznamu preplácaných asistenčných zariadení v rámci SSZP umožňuje väčšiu flexibilitu, ktorá je potrebná pri riešení zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka sa však domnieva, že uverejnenie (neúplného) zoznamu by osobám so zdravotným postihnutím poskytlo určitý stupeň jasnosti, pokiaľ ide o typ zariadení, ktoré možno preplatiť.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia uverejnila neúplný zoznam preplácaných asistenčných zariadení v rámci všeobecných vykonávacích pravidiel.

Respondenti podporili návrh ombudsmanky. Jeden respondent navrhol, aby sa ako referencia použil zoznam prioritných asistenčných výrobkov (APL) Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“). Ďalší respondent navrhol, aby bol zoznam ľahko dostupný a prístupný, ako aj otvorený na pravidelné preskúmanie.

Preskúmanie zdravotnej dokumentácie (návrh 4)

Pri skúmaní sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku [8] proti rozhodnutiu Úradu Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) neuznať „vážnu chorobu“ predkladá PMO sťažnosť posudkovému lekárovi, ktorý opätovne analyzuje spis a vydá odôvodnené stanovisko. V prípade potreby sa konkrétny prípad môže predložiť lekárskej rade [9], napríklad ak je konkrétny prípad obzvlášť zložitý alebo ak sa môže (potenciálne) týkať väčšieho počtu prípadov.

Ombudsman navrhol, aby PMO zabezpečil, že akékoľvek preskúmanie zdravotnej dokumentácie na základe sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku vykoná iný posudkový lekár ako ten, ktorý poskytol stanovisko v rámci napadnutého rozhodnutia.

Dvaja respondenti to považovali za problematickú otázku a ďalší návrh uvítal. Jeden respondent sa domnieva, že od posudkových lekárov by sa vo všeobecnosti malo vyžadovať, aby v počiatočnej fáze odôvodňovali svoje stanoviská, a kritizoval ich za to, že sú často krátke a ťažko zrozumiteľné.

Dvaja respondenti nastolili ďalšiu otázku, ktorú považujú za problematickú. Tvrdia, že Komisia (ako menovací orgán) zneužíva postup podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku tým, že požaduje druhé odôvodnené lekárske stanovisko. Odporca zdôrazňuje, že podľa článku 35 ods. 2 spoločných pravidiel SSZP je iba riadiaci výbor SSZP [10] (ďalej len „riadiaci výbor“) oprávnený požiadať o odbornú lekársku pomoc pred poskytnutím svojho stanoviska. Úloha menovacieho orgánu pri skúmaní takejto sťažnosti by sa preto mala obmedziť na overenie toho, či posudkový lekár pri vydávaní prvého lekárskeho posudku dodržal požiadavky stanovené vo VVU a ako ich vykladá judikatúra.  

Tí istí respondenti ďalej poznamenali, že podľa súčasných pravidiel sa od menovacieho orgánu nevyžaduje, aby sa riadil stanoviskom riadiaceho výboru. Navrhujú však, aby sa Komisia pri odpovedaní na sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku vždy riadila stanoviskom riadiaceho výboru.

Rámec a zdroje týkajúce sa nelekárskych potrieb osôb so zdravotným postihnutím (návrh 5)

Komisia poznamenáva, že SSZP pokrýva len liečebné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím. Existujú však aj iné druhy podpory, ktoré sa zaoberajú sociálnymi aspektmi zdravotného postihnutia. Existujú tri druhy dávok mimo SSZP pre osoby so zdravotným postihnutím: i) systém sociálnej pomoci, ii) zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa, iii) „primerané úpravy“ pre zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zdá sa však, že tieto systémy pokrývajú nelekárske potreby osôb so zdravotným postihnutím obmedzeným spôsobom a zdá sa, že existujú určité obmedzenia; pre systém sociálnej pomoci existuje obmedzený inštitucionálny rozpočet, nárok na náhradu v rámci systému sociálnej pomoci je spojený s osobitnými prahovými hodnotami, pokiaľ ide o rodinný príjem, dávky sa poskytujú na základe posúdenia určitého stupňa zdravotného postihnutia atď.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia vykonala posúdenie s cieľom identifikovať – neúplným spôsobom – nelekárske potreby týkajúce sa zdravotného postihnutia. Mala by iniciovať postup na zabezpečenie toho, aby sa nelekárske potreby úradníkov EÚ a ich rodín so zdravotným postihnutím riešili uspokojivým spôsobom prostredníctvom pridelenia dostatočných zdrojov a vo vhodnom rámci v rámci sociálnych systémov inštitúcií EÚ.[11] Pokiaľ ide o primerané úpravy poskytované jej vlastným zamestnancom, Komisia by mala preskúmať svoje súčasné pravidlá [12] prijaté v roku 2004 so zreteľom na ustanovenia dohovoru UNCRPD, ktoré sa uplatňujú od roku 2011.

Respondenti podporili návrh ombudsmanky.

Odporca poukázal na nejasnosť, pokiaľ ide o to, ktoré nelekárske výdavky budú hradené zo systémov sociálneho zabezpečenia Komisie a inej inštitúcie a ktoré z nich budú hradené zo SSZP, keďže niektoré terapie, zariadenia alebo domáca starostlivosť boli niekedy hradené zo systémov sociálneho zabezpečenia Komisie a inej inštitúcie a inokedy zo SSZP.

Pokiaľ ide o navrhované posúdenie, jeden respondent navrhol, aby ho vykonali externí nezávislí experti. Zdôraznila sa potreba konzultovať v tomto procese so zamestnancami so zdravotným postihnutím alebo s rodinnými príslušníkmi so zdravotným postihnutím. Odporca navrhol najmä, aby sa zriadil vhodný orgán zahŕňajúci zástupcov týchto zamestnancov s cieľom preskúmať súčasnú situáciu, pokiaľ ide o každodenné uplatňovanie sociálnych systémov inštitúcie EÚ vrátane uplatňovania rozpočtového riadku v rámci „sociálnej pomoci“ pre osoby so zdravotným postihnutím („doplnková pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím“), a v prípade potreby navrhnúť nápady a prostriedky na zlepšenie.  

Schéma sociálnej pomoci, ktorá závisí od rozpočtového riadku pre inštitucionálne „zdravotné postihnutie“, bola kritizovaná za to, že je ťažko prístupná z dôvodu obmedzujúcich hraníc rodinných príjmov, ako aj za to, že nie je zamestnancom dobre známa a nemá pevne stanovené rozpočtové prostriedky.

Dvaja respondenti poukázali na to, že príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý uvádza Komisia, sa vzťahuje len na tých zamestnancov, ktorí majú dodatočné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím svojich detí, zatiaľ čo finančná pomoc na náklady spojené s rodičovskými povinnosťami zamestnancov so zdravotným postihnutím (napr. doprava, domáce práce, niektoré činnosti starostlivosti o deti) nie je k dispozícii alebo je nedostatočná. 

Pokiaľ ide o primerané úpravy, zdôraznilo sa, že ich účelom je umožniť zamestnancom so zdravotným postihnutím vykonávať svoju prácu za najlepších možných podmienok, a preto by sa nemali považovať za „osobitné zaobchádzanie“. Doplnilo sa, že väčšina „primeraných úprav“ súvisí s konkrétnym usporiadaním kancelárie, pracovnými postupmi a kultúrou kancelárie, v ktorej jednotlivec pracuje, a ako taká nepotrebuje lekársky vstup. Jeden respondent zdôraznil potrebu poskytnúť primerané rozpočty na rôzne požadované formy podpory a sprostredkovateľov (napr. osobný asistent, profesionálni tlmočníci posunkovej reči, mediátori, partnerské poradenstvo atď.). Ďalší respondent navrhol, že preskúmanie súčasných pravidiel by sa mohlo začať mapovaním existujúcich pracovných postupov s cieľom určiť, kto čo robí, kedy a prečo, aby sa zdôraznili problémy v postupe. Navrhlo sa tiež, aby sa zmenila súčasná prax, keď rozhodnutia o primeraných úpravách prijíma vedúci oddelenia zamestnanca so zdravotným postihnutím. Dôvodom je, že táto prax by mohla viesť k nejednotnému prístupu a uprednostneniu záujmov služby pred záujmami dotknutého zamestnanca. Preto sa navrhlo, aby takéto rozhodnutia namiesto toho prijímala tretia osoba nezávislá tak od služby, v ktorej úradník pracuje, ako aj od lekárskej služby. Jeden respondent odkázal na myšlienku rady pre „primerané úpravy“ so zastúpením zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Preskúmanie osvedčenia zdravotnej spôsobilosti (návrh 6)

„Zdravotné osvedčenie“ spoločné pre všetky inštitúcie EÚ, ktoré odkazuje na európsky harmonogram hodnotenia telesných a duševných porúch (známy aj ako „európska stupnica zdravotného postihnutia“), sa nepoužíva na uznanie „závažnej choroby“. Používa sa však na zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa a dávok sociálnej pomoci v súvislosti so zdravotným postihnutím. Zástupcovia osôb so zdravotným postihnutím tvrdia, že táto škála je nadmerne lekárska a nezohľadňuje individuálne okolnosti týkajúce sa zdravotného postihnutia. 

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia iniciovala preskúmanie obsahu lekárskeho osvedčenia medziinštitucionálnou lekárskou radou, najmä pokiaľ ide o vhodnosť európskej stupnice zdravotného postihnutia pri posudzovaní stupňa zdravotného postihnutia osoby.

Respondenti uvítali návrh ombudsmanky.

Tvrdilo sa, že rozsah je obzvlášť nevhodný v prípade detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Konštatovalo sa, že nedávno prijatý revidovaný hodnotiaci formulár už neobsahuje odkaz na ťažkosti s učením.

Jeden respondent navrhol, aby sa pri posudzovaní vychádzalo z Medzinárodnej klasifikácie funkčného zdravotného postihnutia a zdravia (ďalej len „ICF“) Svetovej zdravotníckej organizácie, ako aj z harmonogramu posudzovania zdravotného postihnutia 2.0 Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý je všeobecným nástrojom posudzovania zdravia a zdravotného postihnutia.

Odborná príprava zamestnancov (návrh 7)

V súvislosti so svojimi systémami sociálnej ochrany Komisia uvádza, že pre všetkých zamestnancov Komisie je k dispozícii osobitná odborná príprava o tom, ako riešiť zdravotné postihnutie.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia zabezpečila, že osobitná odborná príprava o tom, ako riešiť zdravotné postihnutie, bude súčasťou úvodného programu pre jej zamestnancov pracujúcich na súvisiacich otázkach.

Respondenti uvítali návrh ombudsmanky.

Navrhlo sa, aby sa v rámci formálnej odbornej prípravy organizovanej Komisiou prijal cielenejší prístup a aby sa doplnila krátkymi informačnými stretnutiami o rôznych aspektoch zdravotného postihnutia. V tejto súvislosti ďalší respondent navrhol, aby odborná príprava zahŕňala dohovor UNCRPD, prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach a koncepciu primeraných úprav.

Povinná účasť na takejto odbornej príprave bola navrhnutá pre cieľové skupiny, ako sú noví manažéri, manažéri, za ktorých sú v súčasnosti zodpovední zamestnanci so zdravotným postihnutím, zamestnanci pracujúci v rámci systémov sociálnej ochrany Komisie a SSZP a zamestnanci pracujúci vo funkciách v oblasti ľudských zdrojov. Ďalej sa navrhlo, aby osoby so zdravotným postihnutím a príslušné organizácie boli priamo zapojené do rozvoja a vykonávania takejto odbornej prípravy.

Konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom revidovať SSZP (návrh 8)

Komisia podľa svojho oznámenia o rozmanitosti z júla 2017 „zriadi vhodný orgán, ktorý preskúma súčasnú situáciu a navrhne nápady a prostriedky na čo najväčšie zmiernenie zaťaženia zamestnancov so zdravotným postihnutím“.[13] Komisia vo svojej odpovedi z októbra 2016 na list ombudsmanky uviedla, že zvažuje konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím o uplatňovaní SSZP v súvislosti so zdravotnými potrebami súvisiacimi so zdravotným postihnutím.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia, ako sa uvádza v jej liste ombudsmanovi, zriadila vhodný orgán zahŕňajúci zástupcov osôb so zdravotným postihnutím, zamestnancov so zdravotným postihnutím a/alebo združenia osôb so zdravotným postihnutím s cieľom preskúmať súčasnú situáciu, pokiaľ ide o každodenné uplatňovanie SSZP vo vzťahu k zdravotným potrebám súvisiacim so zdravotným postihnutím, a v prípade potreby navrhnúť nápady a prostriedky na zlepšenie. Komisia by mala stanoviť podrobný harmonogram tohto procesu. Mala by zabezpečiť, aby sa so zástupcami osôb so zdravotným postihnutím konzultovalo štruktúrovaným a zmysluplným spôsobom a aby sa výsledky tejto konzultácie uplatňovali v praxi.

Respondenti súhlasia s návrhom ombudsmanky. Jeden respondent však vyjadril názor, že úloha, ktorú tento orgán vykonáva, by sa nemala obmedzovať na štúdium každodenného uplatňovania SSZP, ale mala by sa rozšíriť aj na preskúmanie rámca SSZP (spoločné pravidlá a všeobecné vykonávacie ustanovenia) s cieľom zosúladiť ich s dohovorom UNCRPD. 

Nadviazanie pravidelných kontaktov so združeniami osôb so zdravotným postihnutím (návrh 9)

Komisia uvádza, že bola v kontakte s novovytvoreným združením zamestnancov Komisie so zdravotným postihnutím a so združením zamestnancov Komisie, ktorí majú rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím.

Ombudsmanka navrhla, aby Komisia nadviazala pravidelné kontakty so združeniami zamestnancov EÚ so zdravotným postihnutím (alebo zamestnancov EÚ, ktorí majú rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím) s cieľom získať spätnú väzbu o každodennom uplatňovaní SSZP a sociálnych systémov pre osoby so zdravotným postihnutím. 

Respondenti súhlasili s návrhom ombudsmanky.

Zdôraznila sa potreba konzultovať nielen so zamestnancami so zdravotným postihnutím, ale aj so zamestnancami so závislými osobami so zdravotným postihnutím. Dvaja respondenti sú znepokojení nedostatkom štruktúrovaných konzultácií medzi Komisiou a ich združeniami o otázkach týkajúcich sa zdravotného postihnutia, a najmä pri vypracúvaní a vykonávaní príslušných právnych predpisov a politík, t. j. počas prípravy oznámenia o rozmanitosti. Tvrdia, že takáto konzultácia by sa mala uskutočniť zmysluplne a včas.

Jeden respondent navrhol zmeniť služobný poriadok tak, aby sa vyžadovalo, aby aspoň jeden člen každého výboru zamestnancov bol kolegom so zdravotným postihnutím. Navrhlo sa tiež, že riadne konzultácie a zastúpenie úradníkov Komisie so zdravotným postihnutím by sa najlepšie dosiahli stanovením formálnej reprezentatívnej úlohy alebo štatutárneho orgánu, ktorého by mohli byť členmi. 

4. Ďalšie nastolené body

Obnovenie uznania vážnej choroby

Respondenti v konzultácii poukázali na ustanovenie vo VVU, že uznanie „závažnej choroby“ sa musí obnovovať každých 5 rokov. Jeden respondent poukázal na to, že osoby so zdravotným postihnutím musia prejsť týmto zaťažujúcim postupom (vyžaduje sa lekárska správa) každých päť rokov, a to napriek tomu, že ich zdravotné postihnutie môže byť trvalé a nemenné.

Pokrytie poplatkov za alternatívne školy pre deti so zdravotným postihnutím

Ďalší problém, na ktorý upozornili respondenti, sa týka použitia rozpočtového riadku „sociálna pomoc“ na úhradu nákladov rodičov detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorých deti nie sú akceptované v európskych školách. Podľa respondenta, zatiaľ čo školné v európskych školách platí inštitúcia EÚ, v ktorej zamestnanec pracuje, rodičia, ktorí nemôžu priniesť svoje deti do európskych škôl, musia pokryť podstatnú časť poplatkov za alternatívne školy alebo dokonca celú sumu, ak im nie je poskytnutá žiadna finančná pomoc z rozpočtového riadku „sociálna pomoc“. Ďalej sa poznamenalo, že požiadavka, aby rodičia každoročne žiadali o sociálny grant na alternatívne vzdelávanie, je časovo náročná a je zdrojom obáv z dôvodu oneskorení pri rozhodovaní a vyplácaní grantov v porovnaní s platobnými kalendármi škôl. Odporca navrhol, aby Komisia ukončila diskriminačné zaobchádzanie so zamestnancami s deťmi s osobitnými vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu byť zapísaní do európskych škôl, a aby v plnej miere pokryla poplatky za alternatívne školy. Komisia by takisto mala vyčleniť dostatok zamestnancov na včasné vybavovanie žiadostí o finančnú pomoc.

Pravidlá uplatniteľné na riadiaci výbor

Jeden respondent poznamenal, že riadiaci výbor pri svojej práci nikdy nezohľadňuje dohovor UNCRPD, Chartu základných práv, kódex dobrého administratívneho správania a článok 1d ods. 4 služobného poriadku. Odporca požiadal ombudsmana o objasnenie, či by to tak malo byť alebo nie.

Rovnosť zbraní medzi žiadateľmi a PMO

Odporca poukázal na nedostatočnú „rovnosť zbraní“ medzi žalobcami a PMO. Hoci riadiaci výbor nemôže kontaktovať navrhovateľa, PMO je s ním v úzkom kontakte. Zástupcovia ústredného úradu a zúčtovacích úradov sú prítomní na všetkých plenárnych zasadnutiach, na ktorých aktívne vystupujú, aby obhajovali svoje stanoviská. Stanovisko posudkového lekára sa považuje za konečné a môže vyvrátiť závery špecializovaných lekárov, ktorí priamo vyšetrovali pacienta, bez toho, aby tak urobil sám. PMO môže predložiť ďalšie argumenty s cieľom zamietnuť pohľadávku, ktorú navrhovateľ nemá možnosť riešiť.

Úloha lekárov

Odporca navrhuje, aby sa overilo, či sú všetci posudkoví lekári zaregistrovaní v lekárskom združení a či uplatňujú deontologické pravidlá platné v krajine, v ktorej sú usadení.

Musí sa zabezpečiť aj nezávislosť posudkových lekárov, ktorá závisí od trvania a stability ich zmlúv, spôsobu ich odmeňovania a rozmanitosti ich zdrojov príjmov. V tejto súvislosti odporca zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli zmluvy pre posudkových lekárov „atraktívnejšie“ s cieľom zvýšiť počet prihlášok a nábor špecializovaných odborníkov, ktorí by mali lepšie predpoklady na posúdenie žiadostí žalobcov. 

Skutočnosť, že posudkový lekár nemôže preskúmať žalobcov, sa uvádza ako problematická. Odporca navrhuje, aby bol posudkový lekár povinný vykonať vyšetrenie žiadateľa, ak má v úmysle odchýliť sa od záverov svojho ošetrujúceho lekára. V prípade, že to nie je možné z dôvodu geografickej vzdialenosti, posudkový lekár by mohol poveriť iného praktického lekára, aby vyšetril žiadateľa.

Náhrada poplatkov pre odborníkov z praxe usadených v inom členskom štáte

Respondent požiadal o objasnenie toho, či sa odborníci z praxe usadení v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa poskytujú služby, považujú za „profesionálne kvalifikovaných a právne uznaných odborníkov z praxe“na účely preplácania liečebných postupov (hlava II kapitola 8 bod 1.4 všeobecných vykonávacích ustanovení).  Odporca poznamenáva, že to má osobitný význam pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré niekedy vyžadujú rečovú terapiu, a nemalo by sa od nich vyžadovať, aby ju dodržiavali v jazyku, ktorý nepoznajú, ani aby cestovali na každú reláciu.

Zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti

Jeden respondent navrhol, aby úrad PMO určil konkrétnych partnerov pre osoby so zdravotným postihnutím. Mali by byť kontaktovaní telefonicky a mali by sa riadiť žiadosťami osôb týkajúcimi sa zdravotných aj sociálnych aspektov ich zdravotného postihnutia.

Odporca žiada, aby PMO a sociálne služby poskytli podrobné informácie o pomoci poskytovanej osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so „závažnou chorobou“ na vnútroštátnej úrovni. Odporca tiež žiada, aby boli zamestnanci informovaní o výhodách zachovania dôchodkových práv vo vnútroštátnom systéme, aby po odchode do dôchodku mohli získať krytie prostredníctvom vnútroštátneho systému zdravotného poistenia a európskeho preukazu zdravotného poistenia.

Odporca ďalej navrhuje, aby sa pridruženým osobám poskytla pomoc pri riešení problému nadmerne vysokých účtov a diskriminácie v oblasti poplatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa napríklad, aby sa vypracovali a uverejnili zoznamy zariadení, ktoré ponúkajú dobré pomery ceny a kvality, a zoznamy lekárov, ktorí dodržiavajú základné sadzby.

5. Zhrnutie odpovedí

Traja respondenti navrhli, aby ombudsman namiesto návrhov predkladal Komisii odporúčania. Respondenti boli celkovo priaznivo naklonení návrhom ombudsmanky s výnimkou návrhu č. 1 týkajúceho sa uplatňovania štyroch kritérií na uznanie vážnej choroby. Zdôraznili, že „choroba“ a „zdravotné postihnutie“ sú samostatné pojmy a že by sa uprednostnili samostatné kritériá pre osoby so zdravotným postihnutím. Pokiaľ ide o ostatné návrhy, respondenti poskytli spätnú väzbu k ďalším bodom, ktoré je potrebné riešiť.

Štrasburg 16. júla 2018

[1] Rozhodnutie Komisie, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia týkajúce sa náhrady liečebných nákladov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2007.

[2] Všetky dokumenty súvisiace s vyšetrovaním sú k dispozícii tu: https://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/caseopened.faces/en/65814/html.bookmark  

[3] Jeden zo spontánnych príspevkov bol dôverný.

[4] Vec C-13/05, Chacon Navas/Eurest Colectividades SA, ECLI:EU:C:2006:456, bod 44.

[5] Napríklad dva formuláre pripojené ku kapitole 3 hlavy II VVU, ktoré sú špecifické pre posúdenie prípadnej náhrady nákladov na trvalý alebo dlhodobý pobyt v zdravotníckom zariadení. Formuláre majú názov: I. Hodnotenie funkčnej nezávislosti; II. Hodnotenie priestorového a časového povedomia.

[6] Záverečné pripomienky týkajúce sa vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ, ktoré predložil príslušný výbor OSN 2. októbra 2015.

[7] Spoločné pravidlá zdravotného poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev prijaté spoločnou dohodou všetkých inštitúcií Spoločenstva, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2005, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9645-2004-INIT/en/pdf

[8] Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku môže každá osoba, na ktorú sa vzťahuje služobný poriadok, podať menovaciemu orgánu sťažnosť proti aktu, ktorý sa jej nepriaznivo dotýka, a to buď v prípade, že uvedený orgán prijal rozhodnutie, alebo v prípade, že neprijal opatrenie stanovené služobným poriadkom.

[9] Lekársku radu SSZP tvorí jeden posudkový lekár z každej inštitúcie a posudkový lekár z každého oddelenia úhrad. Orgány ustanovené spoločnými pravidlami SSZP sa s ním radia o všetkých zdravotných problémoch, ktoré sa vyskytnú v súvislosti so správou SSZP.

[10] Riadiaci výbor SSZP (Comité de Gestion d' Assurance Maladie, ďalej len „CGAM“) sa skladá zo zástupcov rôznych inštitúcií a agentúr EÚ a zamestnancov.

[11] Ombudsman chápe, že podrobné ustanovenia o poskytovaní týchto dávok sú uvedené v:

i) Predbežné usmernenia na vykonávanie rozpočtovej položky „Doplnková pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím“ týkajúce sa príspevkov na sociálne zabezpečenie pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré 19. februára 2004 prijalo kolégium vedúcich administratívnych útvarov.

ii) Záver 177/87 kolégia vedúcich administratívy týkajúci sa dvojitého príspevku na nezaopatrené dieťa pre dieťa, ktorého výživné zahŕňa vysoké výdavky z dôvodu zdravotného postihnutia alebo dlhodobej choroby (článok 67 ods. 3 služobného poriadku). Druhý revidovaný záver schválili vedúci administratívy 26. marca 2014.

[12] Rozhodnutie Komisie zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva článok 1d ods. 4 služobného poriadku .

[13] Oznámenie Komisie „Lepšie pracovisko pre všetkých: od rovnakých príležitostí k rozmanitosti a začleneniu“, C(2017) 5300 final, 19.7.2017.