V roku 2015 výbor OSN zistil, že systém zdravotného poistenia zamestnancov EÚ, spoločný systém zdravotného poistenia (JSIS), nie je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Výbor odporučil revíziu SSZP s cieľom poskytnúť komplexné pokrytie zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.

Po prijatí sťažností od zamestnancov, ktorí sa stretli s problémami pri preplácaní svojich vlastných liečebných nákladov alebo liečebných nákladov svojich rodinných príslušníkov v plnej výške, ombudsmanka uskutočnila strategické vyšetrovanie. Zistila, že neschopnosť Európskej komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila preto, aby Komisia zrevidovala pravidlá, ktorými sa riadi SSZP. Predložila tiež niekoľko návrhov Komisii týkajúcich sa toho, ako sú potreby osôb so zdravotným postihnutím pokryté v rámci SSZP, ako aj potreby odbornej prípravy zamestnancov a riadnej konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby SSZP odrážal potreby osôb so zdravotným postihnutím.

Komisia odpovedala a uviedla, že zreviduje pravidlá, ktorými sa riadi SSZP, a prijme opatrenia v nadväznosti na väčšinu návrhov ombudsmanky.

Keďže Komisia prijala jej odporúčanie, ombudsmanka uzatvára svoje strategické vyšetrovanie. Vzhľadom na význam tejto otázky žiada Komisiu, aby do šiestich mesiacov podala správu o vykonávaní odporúčania. Ombudsmanka tiež potvrdzuje svoj návrh, že je potrebné, aby Komisia prehodnotila svoje pravidlá z roku 2004 o uspokojovaní potrieb zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Vec sa týkala vybavovania sťažnosti Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) týkajúcej sa podmienok výberového konania pre úradníkov EÚ v testovacom centre. Sťažovateľovi bol pri vchodových dverách pridelený počítač a tvrdil, že narušenie spôsobené ľuďmi, ktorí vstupujú do miestnosti a opúšťajú ju, negatívne ovplyvnilo jej výkon. Jej pokusy o riešenie jej obáv zamestnancami testovacieho centra boli neúspešné a následne sa sťažovala úradu EPSO. Nespokojná s tým, ako úrad EPSO vybavil jej sťažnosť, sa potom obrátila na ombudsmana.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala úrad EPSO, aby sťažnosť dôkladnejšie preskúmal. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zástupcami úradu EPSO a dodávateľa zodpovedného za riadenie testov a navštívil testovacie centrum v sídle úradu EPSO. Ombudsmanka dospela k záveru, že celkovo neboli ďalšie vyšetrovania v tomto prípade opodstatnené; Predložila však úradu EPSO niekoľko návrhov na zlepšenie.

Vec sa týkala zamietnutia žiadosti sťažovateľa vo výberovom konaní poradnou misiou Európskej únie na Ukrajine (EUAM). Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že v súvislosti so zamietnutím žiadosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka ďalej zistila, že postačuje jednoúrovňový mechanizmus administratívneho preskúmania. Ombudsmanka bola napokon s potešením informovaná o tom, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa teraz rozhodla zmeniť správu, ktorú posiela odmietnutým uchádzačom, s cieľom zahrnúť informácie o dostupných opravných prostriedkoch.

Sťažovateľ, ktorý pracuje pre Súdny dvor Európskej únie na základe dočasnej zmluvy, sa prihlásil do výberového konania EPSO na prijatie konferenčných tlmočníkov. V oznámení o výberovom konaní sa uvádzalo, že vyplnené prihlášky sa musia podať do 6. augusta 2013 do 12.00 hod. Sťažovateľ nedodržal lehotu. Dňa 7. augusta 2013 informovala EPSO, že bola hospitalizovaná od 5. do 6. augusta 2013, a preto nemohla včas vyplniť svoju prihlášku. Dňa 7. augusta 2013 požiadala EPSO o predĺženie lehoty. Úrad EPSO žiadosť zamietol. Jej hlavným dôvodom zamietnutia bolo, že musí zaobchádzať so všetkými žalobcami rovnako.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a dospela k predbežnému zisteniu, že úrad EPSO neposúdil, či situácia sťažovateľa predstavuje prípad vyššej moci. Odporučila preto úradu EPSO, aby i) uznal, že existujú situácie, v ktorých je z dôvodu vyššej moci spravodlivé a správne, aby uchádzači dostali novú lehotu; ii) objasnil okolnosti, za ktorých by sa takáto nová lehota mala stanoviť, a iii) náležite o tom informoval uchádzačov. Úrad EPSO pôvodne zamietol odporúčania ombudsmanky a tvrdil, že by bolo ťažké určiť hranicu medzi rôznymi odôvodneniami predloženými uchádzačmi a stanoviť, ako by uchádzači dokázali, že došlo k vyššej moci. Dodal, že ak by sa uchádzačom umožnilo odvolávať sa na vyššiu moc, ohrozilo by to hladký priebeh verejných výberových konaní, ako aj rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi. Odvolávala sa aj na štatistiky, ktoré podľa nej dokazujú, že vybavovanie všetkých žiadostí o predĺženie lehôt po uplynutí lehoty by bolo pre úrad EPSO administratívnou záťažou.

Po stretnutiach medzi ombudsmanom a zamestnancami úradu EPSO však úrad EPSO napokon v zásade prijal odporúčania ombudsmana. Pokiaľ však ide o konkrétny prípad sťažovateľa, ombudsman poznamenal, že predmetné výberové konanie sa skončilo. Poznamenala tiež, že sťažovateľka sa rozhodla nevyjadriť sa k odpovedi úradu EPSO na jej odporúčania. Vzhľadom na to ombudsmanka usúdila, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie toho, či prípad sťažovateľa spĺňa požiadavky vyššej moci, s ktorými úrad EPSO v súčasnosti v zásade súhlasí.

Sťažovateľ je IT spoločnosť, ktorá sa zúčastnila na verejnej súťaži Komisie. Komisia požiadala všetkých uchádzačov, aby vyplnili dve prípadové štúdie, ktoré jej umožnia vyhodnotiť ich technické schopnosti.

Sťažovateľ spochybnil skutočnosť, že jedna z prípadových štúdií bola veľmi podobná verejnej súťaži, ktorú nedávno zorganizovala agentúra EÚ. Tvrdila, že to poskytlo spoločnostiam, ktoré vyhrali túto verejnú súťaž, konkurenčnú výhodu vo verejnej súťaži Komisie. Sťažovateľ takisto namietal proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť mená osôb, ktoré hodnotili návrhy pre Komisiu.

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania dospela k záveru, že návrh Komisie týkajúci sa postupu verejného obstarávania neposkytuje víťaznému uchádzačovi konkurenčnú výhodu. Pokiaľ ide o zverejnenie mien hodnotiteľov, ombudsmanka navrhuje, aby Komisia zvážila zverejnenie týchto mien v budúcnosti.

Prípad sa týkal politiky Eurojustu v oblasti náhrady cestovných výdavkov uchádzačov pozvaných na pohovor.

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že politika Eurojustu v oblasti náhrad je nespravodlivá a diskriminačná voči uchádzačom s bydliskom mimo EÚ. Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia uviedol, že pre uchádzačov s pobytom mimo EÚ bol stanovený strop 500 EUR, zatiaľ čo v niektorých prípadoch sa na cesty z EÚ uplatňoval vyšší strop.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že zvýšením náhrady pre uchádzačov s pobytom mimo EÚ na najvyšší strop uplatniteľný na uchádzačov cestujúcich v rámci EÚ Eurojust prijal primerané opatrenia na vyriešenie prípadu.

Sťažovateľ, francúzsky občan, ktorý je od narodenia nepočujúci, sa zúčastnil na výberovom konaní pre zamestnancov inštitúcií EÚ. Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO), ktorý organizuje tieto výberové konania, mu odmietol poskytnúť viac času na absolvovanie vstupného počítačového testu (CBT), pričom tvrdil, že všetky relevantné informácie, ako aj samotný test boli vykonané písomne. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že úrad EPSO nezohľadnil, že v niektorých prípadoch osoby so sluchovým postihnutím potrebujú viac času na pochopenie písomných textov.

Ombudsmanka zistila, že sťažovateľ poskytol úradu EPSO úplné informácie o svojom postihnutí až po absolvovaní testu. Úrad EPSO teda na základe informácií, ktoré mal v tom čase k dispozícii, riadne vybavil žiadosť sťažovateľa o dodatočný čas na zasadnutie CBT. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup úradu EPSO.

Na účely svojho vyšetrovania však ombudsmanka uskutočnila konzultáciu so zainteresovanými stranami, z ktorej vyplynulo, že viaceré členské štáty poskytujú študentom so sluchovým postihnutím dodatočný čas, keď absolvujú písomné testy. Ombudsmanka preto na záver tohto vyšetrovania navrhla, aby úrad EPSO dôkladne zvážil, či by v budúcich prípadoch nemal poskytnúť viac času uchádzačom s poruchami sluchu, ak sa to vyžaduje v prípade CBT a písomných testov.

Sťažovateľ, konzorcium výrobcov olivového oleja z Talianska, sa sťažoval ombudsmanovi na rozhodnutie Komisie spolufinancovať za rôznych podmienok dva súbežné programy na podporu predaja olivového oleja mimo EÚ. Podľa názoru navrhovateľa nezrovnalosti medzi podmienkami týchto programov viedli ku konkurenčnej výhode pre španielskych výrobcov olivového oleja.

Počas vyšetrovania ombudsmanka zistila, že zákonodarca EÚ prijal nové nariadenia s ustanoveniami o lepšej koordinácii týchto dvoch programov financovania, čo znamená, že prípady, ako je tento, sa v budúcnosti nevyskytnú. Ombudsmanka preto považovala systémový aspekt sťažnosti za vyriešený. Ombudsmanka však zistila, že nie je schopná riešiť individuálnu situáciu sťažovateľa. Prípad preto uzavrela.

Prípad sa týkal loga vizuálnej identity Komisie, ktoré sa používa v tlačovej konferencii v Bruseli od roku 2012. Podľa názoru sťažovateľa výlučné používanie angličtiny a francúzštiny v tomto logu vizuálnej identity predstavuje diskrimináciu na základe jazyka.

Súčasný jazykový režim EÚ zahŕňa právo každého občana komunikovať s inštitúciami EÚ vo svojom vlastnom jazyku a zodpovedajúce právo na odpoveď v tomto jazyku. Zásady, ktorými sa riadi tento jazykový režim, sa vzťahujú aj na iné formy komunikácie, ako je komunikácia prostredníctvom publikácií a webových stránok. Akékoľvek rozlišovanie v používaní jazykov za takýchto okolností by malo byť objektívne odôvodnené. Pokiaľ ide o to, či v tomto prípade existuje objektívne odôvodnenie, ombudsman súhlasí s tým, že technicky nie je možné prezentovať pojem „Európska komisia“ v 24 jazykoch na televíznej obrazovke, a to ani nižšie, ani vedľa rečníka, ani za ním.

Pokiaľ ide o to, či si Komisia mohla vybrať viac ako dva jazyky, ombudsmanka sa domnieva, že bolo rozumné, aby si Komisia vybrala len dva jazyky. Výber počtu jazykov, ktoré sa majú použiť, závisí od rozhodnutia, či by viac ako dva jazyky neporušili vizuálny obraz neprijateľným spôsobom. Skutočnosť, že aj iné kombinácie jazykov môžu byť rozumnou voľbou, neznamená, že výber angličtiny a francúzštiny nebol rozumný.

Ombudsmanka sa domnieva, že politika zvolená Komisiou bola objektívne odôvodnená. Dospela preto k záveru, že zavedenie nového loga vizuálnej identity Komisiou v miestnosti pre tlačové konferencie v Bruseli nepredstavuje nesprávny úradný postup.