Vyhotovené v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana ^_[1]

Zamestnanci EÚ a ich rodiny sú poistení v rámci systému nemocenského poistenia známeho ako spoločný systém zdravotného poistenia (JSIS). V októbri 2015 v nadväznosti na preskúmanie vykonané podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“) výbor OSN odporučil, aby Európska únia zrevidovala SSZP tak, aby komplexne pokrýval zdravotné potreby súvisiace so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom.

Toto vyšetrovanie sa zameralo predovšetkým na kritériá, ktoré SSZP používa na uznanie „závažných chorôb“ v súvislosti so zdravotným postihnutím. Táto otázka má významné dôsledky pre osoby so zdravotným postihnutím, keďže náklady na zdravotnú starostlivosť sa uhrádzajú v plnej výške len vtedy, ak je liečená choroba klasifikovaná ako „závažná“.

Ombudsmanovi boli doručené aj sťažnosti týkajúce sa neuznania „závažnej choroby“ v prípadoch zdravotného postihnutia z dôvodu nesplnenia kritéria „skrátenej strednej dĺžky života“.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď Komisie a uskutočnila cielenú konzultáciu. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zástupcami Komisie, aby prediskutovali tieto otázky.

Ombudsmanka konštatuje, že neschopnosť Komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru OSN predstavuje nesprávny úradný postup. Ombudsmanka preto odporúča, aby sa Komisia zaoberala úlohou revízie všeobecných vykonávacích ustanovení (ktoré upravujú fungovanie SSZP) s cieľom zabezpečiť, aby sa s osobami so zdravotným postihnutím v budúcnosti zaobchádzalo v rámci SSZP spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom UNCRPD.

Ombudsmanka ďalej identifikuje niekoľko systémových otázok týkajúcich sa ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a predkladá v súvislosti s nimi niekoľko návrhov.

1. Súvislosti

1. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „UNCRPD“)[2], prvý dohovor o ľudských právach, ktorý EÚ ratifikovala, nadobudol v EÚ platnosť v januári 2011.

2. V článku 25 dohovoru UNCRPD o „zdravie“sa stanovuje, že zmluvné strany uznávajú, že „osoby so zdravotným postihnutím majú právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia“. Štáty, zmluvné strany, okrem iného zakážu najmä „diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím pri poskytovaní zdravotného poistenia a životného poistenia, ak je takéto poistenie povolené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa poskytujú spravodlivým a primeraným spôsobom“.

3. V roku 2015 sa EÚ podrobila prvému preskúmaniu dodržiavania dohovoru UNCRPD. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „výbor OSN“) vo svojich záverečných pripomienkach týkajúcich sa vykonávania dohovoru UNCRPD zo strany EÚ [3] v súvislosti s článkom 25 dohovoru UNCRPD uviedol, že je „znepokojený tým, že zamestnanci Európskej únie so zdravotným postihnutím alebo rodinní príslušníci so zdravotným postihnutím sú diskriminovaní systémami zdravotného poistenia Európskej únie“. Výbor OSN odporučil, aby „Európska únia zrevidovala svoj spoločný systém zdravotného poistenia s cieľom komplexne pokryť zdravotné potreby súvisiace so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom“.[4]

4. Zamestnanci EÚ a ich rodiny sú poistení v rámci systému nemocenského poistenia známeho ako spoločný systém zdravotného poistenia (ďalej len „SZP“), ktorý je stanovený v článku 72 služobného poriadku EÚ (ďalej len „služobný poriadok“). Existujú tri úrovne úhrady vzniknutých nákladov: 80 % alebo 85 % alebo 100 %. Výška náhrady vo výške 100 % sa vzťahuje na prípady tuberkulózy, poliomyelitídy, rakoviny, duševnej choroby a iných chorôb, ktoré menovací orgán uznal za „porovnateľne závažné“.

5. Európska komisia prijala všeobecné vykonávacie ustanovenia (ďalej len „VVU“), ktorými sa riadi úhrada liečebných nákladov.[5] Podľa týchto ustanovení závažné choroby „obvykle zahŕňajú v rôznej miere tieto štyri prvky:

skrátená dĺžka života

Choroba, ktorá môže byť vytiahnutá

potreba agresívnych diagnostických a/alebo terapeutických postupov

prítomnosť alebo riziko vážneho znevýhodnenia“[6].

6. Súd pre verejnú službu rozhodol, že štyri kritériá sú kumulatívne [7] - všetky musia byť splnené v každom konkrétnom prípade choroby, aby sa tento prípad mohol považovať za „závažný“. Súd pre verejnú službu tiež rozhodol, že posúdenie jedného z kritérií môže vzhľadom na vzájomnú závislosť týchto štyroch kritérií ovplyvniť posúdenie ostatných kritérií [8].

7. Podľa dohovoru UNCRPD sa od EÚ vyžaduje, aby zaviedla mechanizmus (ďalej len „rámec“) na monitorovanie dodržiavania dohovoru a na ochranu a podporu práv vyplývajúcich z dohovoru. Úrad ombudsmana je členom tohto rámca spolu s Európskym parlamentom, Komisiou, Agentúrou pre základné práva a Európskym fórom zdravotného postihnutia. Úlohou rámca je monitorovať výkonnosť administratívy EÚ a podporovať UNCRPD na úrovni EÚ. Od roku 2014 ombudsmanka dostala tri sťažnosti od zamestnancov so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorých deti majú zdravotné postihnutie, týkajúce sa odmietnutia Komisie uznať toto zdravotné postihnutie za „vážne ochorenie“ v rámci SSZP. Keďže prípady nastolili systémový problém a vzhľadom na jej úlohu členky rámca sa ombudsmanka rozhodla začať strategické vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy.

2. Strategické vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala toto vyšetrovanie v máji 2016 listom adresovaným Komisii s otázkou, ako plánuje nadviazať na záverečnú pripomienku výboru OSN k SSZP a či má v úmysle zaviesť samostatné kritériá a/alebo osobitné ustanovenia na úhradu liečebných nákladov pre osoby so zdravotným postihnutím.

9. V nadväznosti na odpoveď Komisie [9] sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol so zástupcami Komisie, aby prípad prediskutovali. Správa zo zasadnutia je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana [10].

10. Na základe týchto kontaktov s Komisiou ombudsmanka identifikovala celý rad otázok, v súvislosti s ktorými očakávala, že predloží Komisii návrhy. V novembri 2017 začala cielenú konzultáciu so žiadosťou o názory na zistené problémy. Konzultácia bola určená podpornej skupine Európskeho parlamentu pre osoby so zdravotným postihnutím, podpornej skupine Európskej komisie pre osoby so zdravotným postihnutím, Združeniu zamestnancov so zdravotným postihnutím v Európskej komisii, ako aj Európskemu fóru zdravotného postihnutia [11]. Príspevky boli doručené začiatkom februára 2018 [12].

3. Posúdenie ombudsmana

I. Úvodné poznámky

11. Výbor OSN sa vo svojich pripomienkach zameral na zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v rámci SSZP. Účelom SSZP je poskytovať poistenie proti „chorobe“. Zatiaľ čo osoby so zdravotným postihnutím pravdepodobne znášajú náklady vyplývajúce z choroby, ich potreby vyplývajúce z ich zdravotného postihnutia sú vo všeobecnosti oveľa širšie ako potreby vyplývajúce len z choroby. Osoby so zdravotným postihnutím môžu okrem liekov a liekov potrebovať špeciálne zariadenia, adaptívnu technológiu, celý rad terapií. SSZP nie je navrhnutý tak, aby uspokojoval tieto širšie potreby súvisiace so zdravotným postihnutím; hoci v praxi pokrýva niektoré z týchto potrieb, napríklad niektoré terapie, ako aj náklady na inštitucionálnu starostlivosť a opatrovateľov v domácnosti, ktoré sú zahrnuté v okruhu VVU „Služby spojené so závislosťou“.

12. Toto vyšetrovanie ombudsmanky sa zameriava na to, ako možno SSZP prevádzkovať a v prípade potreby revidovať s cieľom zabezpečiť, aby sa s osobami so zdravotným postihnutím zaobchádzalo správne a nediskriminačným spôsobom. Pri akejkoľvek budúcej revízii služobného poriadku by bolo dobré zvážiť začlenenie ustanovení týkajúcich sa širších potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Služobný poriadok sa už zaoberá situáciou osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní a za určitých okolností stanovuje zvýšené finančné príspevky pre nezaopatrené dieťa so zdravotným postihnutím alebo pre zamestnancov EÚ alebo rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím.

II. Potreby súvisiace so zdravotným postihnutím v rámci SSZP

i) Kritériá na úplnú náhradu liečebných nákladov osôb so zdravotným postihnutím

13. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že služobný poriadok bol revidovaný v roku 2014. V tejto súvislosti spoluzákonodarcovia preskúmali otázku dodržiavania dohovoru UNCRPD a vykonali zmeny, ktoré považovali za potrebné na zosúladenie služobného poriadku s dohovorom UNCRPD.

14. Komisia uvádza ako príklad revíziu článku 1d ods. 4 služobného poriadku o definícii zdravotného postihnutia. Podľa vymedzenia dohovoru UNCRPD sa v článku 1d ods. 4 zdravotné postihnutie vymedzuje ako „dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť plnému a účinnému zapojeniu [osoby] do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“.

15. Komisia uviedla, že je presvedčená, že článok 72 služobného poriadku, v ktorom sa stanovuje, že v prípade „závažnej choroby“ sa sadzba náhrady liečebných nákladov môže zvýšiť na 100 %, je v súlade s článkom 25 [„Zdravie“] dohovoru UNCRPD.

16. Komisia na podporu svojho stanoviska vychádzala aj zo záverov kolégia vedúcich administratívnych útvarov [13], ktoré vychádzali z práce vykonanej medziinštitucionálnym výborom, prípravným výborom pre sociálne veci (ďalej len „CPAS“)/prípravným výborom pre štatutárne záležitosti (ďalej len „CPQS“), pričom sa zdá, že zavedený rámec bol primeraný.

17. , však ombudsman poznamenáva, že CPAS vo svojej správe za rok 2012 uviedol, že nie je schopný pristúpiť k jednotnému rámcu opatrení zlučiteľných s dohovorom UNCRPD pre inštitúcie. CPAS uviedol, že prístup, v rámci ktorého by iné inštitúcie jednoducho prijímali texty platné v rámci Komisie, by nepostačoval na zabezpečenie súladu s dohovorom UNCRPD. CPAS v tom čase vyzval inštitúcie EÚ, aby identifikovali tie ustanovenia služobného poriadku a iných regulačných textov prijatých na ich vykonávanie, ktoré nemusia byť v súlade s dohovorom UNCRPD.[14] Ombudsman chápe túto výzvu ako odraz skutočnosti, že CPAS sa domnieva, že je potrebné urobiť viac na zabezpečenie súladu s dohovorom UNCRPD.

18. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa v rámci tohto vyšetrovania ombudsmanky neskúma, či je služobný poriadok v súlade s dohovorom UNCRPD. Toto vyšetrovanie sa v prvom rade zameriava skôr na kritériá, ktoré si Komisia zvolila na účely klasifikácie choroby ako „závažnej“, a teda na zabezpečenie plnej náhrady liečebných nákladov. Tieto kritériá sú stanovené vo všeobecných vykonávacích predpisoch Komisie. Ombudsmanka sa konkrétne pýtala, či má Komisia v úmysle zaviesť samostatné kritériá v rámci všeobecných vykonávacích ustanovení a/alebo osobitné ustanovenia na úhradu liečebných nákladov osôb so zdravotným postihnutím v rámci SSZP.

19. Ombudsmanka chápe obavy, ktoré vyjadrili niektorí respondenti v rámci jej konzultácie, že uplatňovanie pojmu „závažná choroba“ na osoby so zdravotným postihnutím nie je vhodné. Respondenti poukázali najmä na to, že hoci sa pojmy „choroba“ a „zdravotné postihnutie“ môžu v určitých prípadoch prekrývať, nie sú totožné.

20. Hoci ide o legitímny bod, z čisto technického hľadiska sa náhrada liečebných nákladov pre každého úradníka EÚ (alebo rodinného príslušníka) vrátane osôb so zdravotným postihnutím môže uskutočniť len v rámci SSZP a v kontexte služobného poriadku a VVU, ktorými sa vykonáva služobný poriadok. V článku 72 služobného poriadku sa odkazuje na pojem „závažná choroba“ a zavádza sa priaznivejší režim náhrad pre prípady, ktoré možno takto kvalifikovať. Ombudsmanka preto v tejto súvislosti vykoná svoje posúdenie.

21. Pokiaľ ide o uplatňovanie štyroch kritérií VVU na uznanie „závažnej choroby“, Komisia poznamenáva, že hoci sú tieto štyri kritériá podľa judikatúry kumulatívne, Súdny dvor rozhodol aj o ich vzájomnej závislosti.

22. Na stretnutí s vyšetrovacím tímom ombudsmanky zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia v skutočnosti pri uplatňovaní kritérií neuplatňuje prístup „zaškrtnite všetky políčka“. Namiesto toho sa uplatňuje flexibilný prístup. To znamená, že ak osoba do značnej miery spĺňa jedno kritérium , môže to kompenzovať skutočnosť, že osoba do značnej miery nespĺňa iné kritérium. Komisia uviedla príklad rozhodnutia, ktorým sa uznala existencia „závažnej choroby“ v prípade dieťaťa s autizmom, hoci nedošlo k skráteniu strednej dĺžky života.

23. Ombudsmanka uznáva a víta úsilie Komisie uplatňovať kritériá na uznanie vážnej choroby flexibilným spôsobom v prípade osôb so zdravotným postihnutím. Otázkou ombudsmana však je, či je potrebné tento flexibilný prístup formalizovať, aby sa zabezpečilo jeho dôsledné uplatňovanie v záujme všetkých osôb so zdravotným postihnutím, na ktoré sa vzťahuje SSZP.

24. Ombudsmanka uznáva, že hoci mnohé zdravotné postihnutia nemusia mať nevyhnutne negatívny vplyv na strednú dĺžku života, môžu viesť k vysokým a nepretržitým výdavkom, pokiaľ ide o liečbu, lieky alebo špeciálne pomôcky/zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na maximalizáciu príležitostí pre túto osobu plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Tieto výdavky môžu byť pre mnohé osoby nedostupné, najmä ak sa vynakladajú nepretržite.

25. Napríklad jedna zo sťažností adresovaných ombudsmanovi sa týkala dieťaťa s trvalou stratou sluchu v oboch ušiach, ktoré potrebuje kochleárne implantáty.[15] Žiadosť, aby sa táto podmienka uznala za „vážnu chorobu“, bola v tomto prípade zamietnutá. Ombudsman chápe vysoké náklady spojené s poskytovaním takejto životne dôležitej liečby, ktorá zahŕňa hodnotenie, operáciu, zariadenie, rehabilitáciu, ako aj náklady na opravu a údržbu. Úplná náhrada nákladov v takýchto prípadoch môže mať pre dotknutú osobu zásadný význam v porovnaní s bežnou náhradou (80 % alebo 85 %).

26. Primeraný rámec, ktorým sa zabezpečí, aby sa osobám so zdravotným postihnutím mohli v určitých prípadoch v plnej miere uhradiť ich náklady na zdravotnú starostlivosť, je preto veľmi dôležitý na zabezpečenie toho, aby v ich prípadoch nedochádzalo k diskriminácii a aby sa ich práva dodržiavali v súlade s článkom 25 dohovoru UNCRPD.

27. Ombudsman upozorňuje na vyhlásenie Súdneho dvora, že keďže EÚ ratifikovala dohovor UNCRPD, jeho ustanovenia sú od nadobudnutia jeho účinnosti neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku EÚ.[16] Podľa judikatúry Súdneho dvora prednosť medzinárodných dohôd uzavretých EÚ pred ustanoveniami sekundárnych právnych predpisov znamená, že takéto ustanovenia (napr. služobný poriadok) sa musia, pokiaľ je to možné, vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s týmito dohodami.[17]

28. Okrem toho skutočnosť, že Charta základných práv EÚ predstavuje primárne právo EÚ, posilňuje potrebu vykladať sekundárne právne predpisy, ako je služobný poriadok, s ohľadom na základné práva uznané v Charte.

29. Komisia je presvedčená, že služobný poriadok po jeho revízii v roku 2014 náležite odráža požiadavky dohovoru UNCRPD a že všeobecné vykonávacie ustanovenia, ktoré poskytujú praktický účinok ustanoveniam služobného poriadku o zdravotnom poistení, fungujú spôsobom, ktorý rešpektuje požiadavky dohovoru UNCRPD a Charty základných práv. Výbor OSN má iný názor ako Komisia, aspoň pokiaľ ide o fungovanie SSZP v praxi. Je zrejmé, že výbor OSN sa nedomnieva, že SSZP je v súlade s dohovorom UNCRPD, pokiaľ ide o spôsob, akým rieši potreby osôb so zdravotným postihnutím. Výbor OSN zastáva názor, že SSZP sa musí zrevidovať, aby sa zabezpečil súlad s dohovorom UNCRPD.

30. Kľúčovým aspektom v tejto súvislosti je spôsob, akým sa uplatňuje pojem „závažná choroba“. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia má priestor na to, aby ďalej rozvíjala kritériá všeobecných vykonávacích ustanovení, ktorými sa riadi „závažná choroba“, s cieľom zabezpečiť, aby služobný poriadok v praxi dodržiaval článok 25 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím týkajúci sa „zdravie“. V tejto súvislosti je relevantný aj článok 26 dohovoru UNCRPD o „habilitácii a rehabilitácii“[18]. Relevantný je aj článok 21 charty o nediskriminácii (a to aj na základe zdravotného postihnutia) a článok 26 charty o integrácii osôb so zdravotným postihnutím.

31. Zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vyžadujú, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.[19] V tejto súvislosti to znamená neuplatňovať rovnaké kritériá na posúdenie závažnosti rôznych podmienok bez toho, aby sa poskytlo objektívne odôvodnenie.

32. Ombudsmanka poznamenáva, že vymedzenie pojmu „zdravotné postihnutie“ stanovené v revízii služobného poriadku z roku 2014 podporuje prístup sociálneho modelu k zdravotnému postihnutiu, ktorý presadzuje UNCRPD [20]. Výklad článku 72 služobného poriadku vzhľadom na vymedzenie pojmu zdravotné postihnutie a so zreteľom na UNCRPD by umožnil nový prístup k tomu, čo predstavuje „závažné ochorenie“. Tým by sa zase mali odstrániť obavy, ktoré vyjadril výbor OSN.

33. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia by mala zmeniť VVU s cieľom zabezpečiť, aby boli vhodnejšie a účinnejšie pri posudzovaní závažnosti osobitnej situácie osôb so zdravotným postihnutím. Bez toho, aby to bolo príliš normatívne, by sa to mohlo dosiahnuť buď objasnením v súčasnom znení, zavedením osobitných dodatočných ustanovení alebo prostredníctvom súboru alternatívnych kritérií, ktoré by osobitne zabezpečovali plnú náhradu liečebných nákladov pre osoby so zdravotným postihnutím.

34. Komisia by sa napríklad mohla rozhodnúť vylúčiť kritérium skrátenej strednej dĺžky života ako relevantné pri posudzovaní potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Komisia by prípadne mohla stanoviť, že kritériá nemusia byť „kumulatívne“ v prípade osôb so zdravotným postihnutím.

35. Ombudsman uznáva, že pri zmene a doplnení VVU musí Komisia zvážiť aj to, ako najlepšie chrániť finančnú situáciu SSZP.[21] Akákoľvek zmena a doplnenie bude mať pravdepodobne vplyv na rozpočet. Ombudsmanka je však presvedčená, že Komisia môže predložiť ustanovenia, ktoré majú finančný zmysel a sú právne spoľahlivé.

36. Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke v novembri 2016 uviedla, že je pripravená preskúmať každodenné uplatňovanie SSZP vo vzťahu k zdravotným potrebám súvisiacim so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o vhodnosť kritérií pre „závažné ochorenie“. Komisia uviedla, že uvažuje o poverení vhodného orgánu, ktorý by zahŕňal zástupcov zdravotne postihnutých osôb, zamestnancov so zdravotným postihnutím a/alebo združení zdravotne postihnutých osôb, aby preskúmal súčasnú situáciu a v prípade potreby navrhol nápady a prostriedky na ďalší rozvoj takéhoto prístupu.

37. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v tejto súvislosti ešte neprijala žiadne opatrenia. Ombudsmanka okrem toho konštatuje, že neschopnosť Komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru OSN z 2. októbra 2015 predstavuje nesprávny úradný postup. Ombudsman v tejto súvislosti vydá súvisiace odporúčanie.

38. Podľa svojho oznámenia o rozmanitosti z júla 2017 Komisia "zriadi vhodný orgán, ktorý preskúma súčasnú situáciu a navrhne nápady a prostriedky na čo najväčšie zníženie zaťaženia zamestnancov so zdravotným postihnutím".[22] Ombudsmanka víta tento záväzok, ale poznamenáva, že sa týka konzultácie o všeobecných otázkach a nezameriava sa konkrétne na SSZP, čo uviedla v novembri 2016, že je ochotná urobiť.

39. Niektorí respondenti v rámci konzultácie s ombudsmanom navrhli, aby sa každé preskúmanie vzťahovalo na všetky ustanovenia týkajúce sa SSZP vrátane všeobecných vykonávacích ustanovení, spoločných pravidiel SSZP a súvisiacich formulárov a aby ho vykonávali externí nezávislí experti. Ombudsmanka naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila túto možnosť.

ii) Zavedenie zoznamu preplácateľných asistenčných zariadení v rámci VVU

40. V priebehu vyšetrovania niektorí respondenti v rámci konzultácie tvrdili, že rámec pre úhradu asistenčných zariadení a liečebných postupov v rámci SSZP je nekonzistentný alebo nedostatočný [23].

41. Podľa Komisie neexistencia podrobného zoznamu preplácaných asistenčných zariadení v rámci SSZP umožňuje väčšiu flexibilitu, ktorá je potrebná pri riešení zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.

42. S cieľom zabezpečiť jasnosť pre osoby so zdravotným postihnutím ombudsmanka navrhuje, aby Komisia uverejnila neúplný zoznam asistenčných zariadení, ktoré sa uhrádzajú v rámci všeobecných vykonávacích ustanovení.

43. Jeden respondent v rámci konzultácie navrhol, aby sa ako referencia použil zoznam prioritných asistenčných výrobkov WHO (APL). Navrhlo sa tiež, aby bol zoznam otvorený na pravidelné preskúmanie. Ombudsmanka naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila tieto možnosti.

II. Iné ako zdravotné potreby osôb so zdravotným postihnutím

44. Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanovi poukázala na to, že platby zo SSZP by sa nemali vnímať izolovane, pretože zamestnanci so zdravotným postihnutím alebo ich rodinní príslušníci so zdravotným postihnutím môžu využívať iné platby mimo SSZP, najmä:

i) zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa (článok 67 ods. 3 služobného poriadku)[24],

ii) systém sociálnej pomoci na úhradu iných ako zdravotných nákladov súvisiacich so zdravotným postihnutím (článok 76 služobného poriadku)[25] a

iii) primerané úpravy poskytnuté inštitúciami ako zamestnávateľmi (článok 1d ods. 4 služobného poriadku)[26].

45. Na úvod ombudsmanka poznamenáva, že existencia týchto dodatočných systémov pravdepodobne nevykompenzuje nedostatočné pokrytie zdravotných potrieb osôb so zdravotným postihnutím v rámci SSZP. Výbor OSN vo svojich pripomienkach osobitne poukázal na potrebu revízie SSZP s cieľom zabezpečiť jeho súlad s dohovorom UNCRPD.

46. Komisia poukázala na existenciu týchto systémov pravdepodobne s cieľom preukázať, že služobný poriadok ako celok prispieva k všeobecnému dodržiavaniu sociálneho modelu zdravotného postihnutia, ktorý presadzuje UNCRPD. Hoci tieto systémy nie sú výslovne zahrnuté do rozsahu tohto vyšetrovania, ombudsmanka sa k nim vyjadrí vzhľadom na to, že Komisia sa na ne odvolala.

47. Po prvé, ombudsmanka konštatuje, že tieto systémy pokrývajú nelekárske potreby osôb so zdravotným postihnutím obmedzeným spôsobom a zdá sa, že existujú určité obmedzenia.

48. Pokiaľ ide o platby v rámci schémy sociálnej pomoci, ombudsman chápe, že v každej inštitúcii je na tento účel k dispozícii obmedzený rozpočet. Okrem toho je nárok na náhradu viazaný na osobitné prahové hodnoty, pokiaľ ide o rodinný príjem.

49. Ombudsmanka sa domnieva, že skutočnosť, že platby poskytované v rámci schémy sociálnej pomoci závisia od obmedzených rozpočtov, ktoré sú špecifické pre každú inštitúciu, môže viesť k nezrovnalostiam pri vybavovaní takýchto žiadostí zamestnancov so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorých deti majú zdravotné postihnutie. Možno predpokladať, že pre menšie inštitúcie je ťažšie vyhovieť žiadostiam, ak by museli riešiť niekoľko výziev týkajúcich sa takýchto finančných prostriedkov. Ombudsmanka sa preto domnieva, že by bolo vhodnejšie, keby sa na tento účel sprístupnil samostatný rozpočtový riadok spoločný pre všetky inštitúcie EÚ.

50. Ombudsmanka navrhuje, aby Komisia vykonala posúdenie s cieľom identifikovať – neúplným spôsobom – nelekárske potreby týkajúce sa zdravotného postihnutia. Mala by iniciovať postup na zabezpečenie toho, aby sa nelekárske potreby zamestnancov – a ich rodín – so zdravotným postihnutím riešili uspokojivým spôsobom, a to pridelením dostatočných zdrojov a vo vhodnom rámci v rámci sociálnych systémov inštitúcií EÚ.

51. Pokiaľ ide o primerané úpravy poskytnuté zamestnancom Komisie, ombudsman poznamenáva, že Komisia prijala svoje súčasné pravidlá v roku 2004, dávno pred nadobudnutím účinnosti dohovoru UNCRPD v roku 2011.

52. Ombudsmanka preto navrhuje, aby Komisia preskúmala svoje súčasné pravidlá vzhľadom na ustanovenia dohovoru UNCRPD, ktoré sa uplatňujú od roku 2011.

53. Toto preskúmanie by malo zahŕňať potrebu celého radu opatrení týkajúcich sa ubytovania. Respondenti v rámci konzultácie napríklad uviedli, že pracovný čas môže byť problémom pre niektorých zamestnancov so zdravotným postihnutím z dôvodu potreby zúčastňovať sa na pravidelných lekárskych stretnutiach a/alebo terapeutických stretnutiach alebo preto, že im môže z dôvodu únavy trvať dlhšie, kým vykonajú konkrétne úlohy.

54. Respondenti v konzultácii takisto navrhli, že je potrebné zmeniť súčasnú prax, podľa ktorej priamy nadriadený zamestnanca so zdravotným postihnutím rozhoduje o tom, čo predstavuje primerané úpravy. Tvrdia, že súčasný prístup môže viesť k nezrovnalostiam. Ombudsman chápe tieto obavy. Domnieva sa, že pri preskúmaní súčasných pravidiel by Komisia mala zvážiť, či by sa rozhodnutia o žiadostiach o primerané úpravy mali prijímať centrálne, aby sa zabezpečila konzistentnosť.

III. Odborná príprava zamestnancov a konzultácie so zainteresovanými stranami

55. Jednou z otázok, na ktoré upozornila ombudsmanka v rámci svojej konzultácie, bolo, či by Komisia mala zabezpečiť, aby osobitná odborná príprava v oblasti riešenia zdravotného postihnutia bola súčasťou úvodného programu pre jej zamestnancov pracujúcich na súvisiacich otázkach. Respondenti v konzultácii navrhli povinnú účasť na takejto odbornej príprave pre nových manažérov a súčasných manažérov, ktorých zamestnanci majú osoby so zdravotným postihnutím.

56. Ombudsmanka súhlasí s tým, že takáto odborná príprava by mala byť povinná nielen pre zamestnancov pracujúcich na otázkach súvisiacich so zdravotným postihnutím, ale aj pre zamestnancov na riadiacej úrovni vo všeobecnosti, pretože sa často môže stať, že majú vo svojich zamestnancoch osoby so zdravotným postihnutím.

57. Zástupcovia Komisie uviedli, že Komisia bola v kontakte s vtedy novovytvoreným Združením zamestnancov so zdravotným postihnutím v Európskej komisii a so skupinou Európskej komisie na podporu osôb so zdravotným postihnutím. Ombudsmanka víta tieto kontakty, ako aj skutočnosť, že Komisia podporila zriadenie Združenia zamestnancov so zdravotným postihnutím v Európskej komisii.

58. Respondenti sú však znepokojení nedostatkom štruktúrovaných konzultácií medzi Komisiou a ich združeniami o otázkach týkajúcich sa zdravotného postihnutia, a najmä pri vypracúvaní príslušných politík, napríklad počas prípravy oznámenia o rozmanitosti.

59. Ombudsmanka navrhuje, aby Komisia nadviazala pravidelné kontakty so združeniami zamestnancov so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorých rodinní príslušníci majú zdravotné postihnutie, s cieľom získať spätnú väzbu o každodennom uplatňovaní SSZP a sociálnych systémov pre osoby so zdravotným postihnutím. 

Záver

60. Ombudsmanka konštatuje, že neschopnosť Európskej komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru OSN z 2. októbra 2015 revidovať SSZP predstavuje nesprávny úradný postup. Odporúčanie výboru OSN v tejto súvislosti bolo navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že SSZP sa bude zaoberať zdravotnými potrebami osôb so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom UNCRPD. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana predkladá príslušné odporúčanie.

Odporúčanie

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania predkladá Európskej komisii toto odporúčanie:  

Ombudsmanka odporúča, aby sa Európska komisia okamžite zaoberala úlohou revízie všeobecných vykonávacích ustanovení (ktoré upravujú fungovanie SSZP) s cieľom zabezpečiť, aby sa s osobami so zdravotným postihnutím v budúcnosti zaobchádzalo v rámci SSZP spôsobom, ktorý je v súlade s dohovorom UNCRPD. Na účely revízie všeobecných vykonávacích ustanovení by Komisia mala stanoviť jasný harmonogram konzultácií s príslušnými zástupcami zamestnancov so zdravotným postihnutím, ako aj so zástupcami zamestnancov so závislými osobami so zdravotným postihnutím. Proces revízie by sa mal zamerať na kritériá preplácania liečebných nákladov v plnej výške, ale možno bude potrebné zvážiť aj iné otázky.

Návrhy na zlepšenie

1. Komisia by mala uverejniť neúplný zoznam asistenčných zariadení, ktoré sa uhrádzajú podľa všeobecných vykonávacích ustanovení.

2. Komisia by mala vykonať posúdenie s cieľom identifikovať – neúplným spôsobom – nelekárske potreby súvisiace so zdravotným postihnutím. Mala by iniciovať postup na zabezpečenie toho, aby sa nelekárske potreby zamestnancov EÚ – a ich rodín – so zdravotným postihnutím riešili uspokojivým spôsobom, a to pridelením dostatočných zdrojov a vo vhodnom rámci v rámci sociálnych systémov inštitúcií EÚ.

3. Komisia by mala preskúmať svoje súčasné pravidlá týkajúce sa „primeraných úprav“ pre zamestnancov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ustanovenia dohovoru UNCRPD.

4. Ak sa tak ešte nestalo, Komisia by mala zabezpečiť, aby osobitná odborná príprava o tom, ako riešiť zdravotné postihnutie, bola súčasťou úvodného programu pre jej zamestnancov pracujúcich na súvisiacich otázkach, ako aj pre zamestnancov na riadiacej úrovni.

5. Komisia by mala nadviazať pravidelné kontakty so združeniami zamestnancov EÚ so zdravotným postihnutím alebo s rodinnými príslušníkmi so zdravotným postihnutím s cieľom získať spätnú väzbu o každodennom uplatňovaní SSZP a sociálnych systémov pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisia by tiež mala viesť zmysluplné, včasné a štruktúrované konzultácie s týmito združeniami pri vypracúvaní a vykonávaní právnych predpisov a politík, ktoré sa ich týkajú.

Komisia bude o tomto odporúčaní informovaná. V súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana Komisia zašle podrobné stanovisko do 16. októbra 2018.

 

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 16. júla 2018

 

[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (94/262/ESUO, ES, Euratom), Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15.

[2] Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý 13. decembra 2006 na šesťdesiatom prvom zasadnutí Valného zhromaždenia rezolúciou A/RES/61/106 a schválený v mene Únie rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 23, 2010, s. 35). Dohovor je k dispozícii na adrese: https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html

[3] Záverečné pripomienky týkajúce sa vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ, ktoré predložil príslušný výbor OSN 2. októbra 2015.

[4] Body 86 a 87 záverečných pripomienok.

[5] Rozhodnutie Komisie, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie ustanovenia o náhrade liečebných nákladov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2007, k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/pmo/tender/06_annexe6_dge_en.pdf

Všeobecné vykonávacie ustanovenia odrážajú medziinštitucionálnu dohodu.

[6] Hlava III kapitola 5 VVU.

[7] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 18. septembra 2007 vo veci F-10/07, Botos/Komisia, body 41 – 44.

[8] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 28. septembra 2011 vo veci F-23/10, Allen/Európska komisia, bod 79.

[9] Skupina Európskeho parlamentu na podporu osôb so zdravotným postihnutím po začatí vyšetrovania spontánne predložila informácie ombudsmanke.

[10] Všetky dokumenty súvisiace s vyšetrovaním sú k dispozícii tu:  https://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/caseopened.faces/en/65814/html.bookmark 

[11] Skupina Európskeho parlamentu na podporu osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „skupina EP DSG“) bola zriadená v roku 2003 a pozostáva z úradníkov Európskeho parlamentu, ktorí sú osobami so zdravotným postihnutím, opatrovateľmi rodinného príslušníka so zdravotným postihnutím alebo majú profesionálny záujem na otázkach zdravotného postihnutia.

Skupina Európskej komisie na podporu osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „skupina EK DSG“) je združenie zamestnancov Komisie, ako aj iných inštitúcií EÚ, ktorí sú zodpovední za osobu so zdravotným postihnutím alebo oneskoreným vývojom. 

Združenie zamestnancov so zdravotným postihnutím v Európskej komisii (ďalej len „ASDEC“) zriadila v roku 2017 malá skupina úradníkov EÚ so zdravotným postihnutím alebo dlhodobým zdravotným stavom ako interné „de facto“ združenie zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Európske fórum zdravotného postihnutia (ďalej len „EDF“) je mimovládna organizácia, ktorá združuje organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím z celej Európy.

[12] Okrem príspevkov adresátov ombudsman dostal dva spontánne individuálne príspevky.

[13] Tento orgán zahŕňa vedúcich administratívy všetkých inštitúcií EÚ vrátane ombudsmana.

[14] Správa CPAS (Rapport de Synthèse) z 13. marca 2012 o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Kochleárny implantát je chirurgicky implantovaný elektronický prístroj, ktorý poskytuje pocit zvuku osobe s ťažkou alebo úplnou stratou sluchu.

[16] Rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 2014 vo veci C-363/12, Z., bod 73, rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 2013 v spojených veciach C-335/11 a C-337/11, HK Danmark, bod 30.

[17] Rozsudok Súdneho dvora z 22. mája 2014 vo veci C-356/12, Glatzel, bod 70; rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 2014 vo veci C-363/12, Z, bod 72; rozsudok Súdneho dvora z 11. apríla 2013 v spojených veciach C-335/11 a C-337/11, HK Danmark, bod 29; rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 1996 vo veci C-61/94, Komisia/Nemecko, bod 52.

[18] Podľa článku 26 dohovoru UNCRPD „zmluvné štáty prijmú účinné a primerané opatrenia, a to aj prostredníctvom partnerskej podpory, aby umožnili osobám so zdravotným postihnutím dosiahnuť a udržať si maximálnu nezávislosť, plnú fyzickú, duševnú, sociálnu a odbornú spôsobilosť a úplné začlenenie a účasť na všetkých aspektoch života. Na tento účel zmluvné strany organizujú, posilňujú a rozširujú komplexné habilitačné a rehabilitačné služby a programy, najmä v oblasti zdravotníctva, zamestnanosti, vzdelávania a sociálnych služieb [...].“

[19] Rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006 vo veci C‑344/04, IATA a ELFAA, bod 95, rozsudok Súdneho dvora z 12. septembra 2006 vo veci C‑300/04, Eman a Sevinger, bod 57.

[20] Prístup sociálneho modelu k zdravotnému postihnutiu na rozdiel od prístupu lekárskeho modelu naznačuje, že prekážky pre osoby so zdravotným postihnutím sú spôsobené skôr spôsobom organizácie spoločnosti než ich zhoršením a že odstránenie týchto prekážok je zodpovednosťou spoločnosti.

[21] Spoločné pravidlá zdravotného poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev prijaté spoločnou dohodou všetkých inštitúcií Spoločenstva, ktoré nadobudli účinnosť 1. decembra 2005, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9645-2004-INIT/en/pdf  

V článku 52 sa stanovuje, že: „... inštitúcie splnomocnia Komisiu, aby prostredníctvom všeobecných vykonávacích ustanovení stanovila pravidlá upravujúce náhradu nákladov s cieľom chrániť finančnú rovnováhu systému a dodržiavať zásadu sociálneho zabezpečenia, ktorá tvorí základ článku 72 ods. 1 prvého pododseku služobného poriadku.“

[22] Oznámenie Komisii s názvom Lepšie pracovisko pre všetkých: od rovnakých príležitostí k rozmanitosti a začleneniu, Brusel, 19.7.2017, C(2017) 5300 final.

[23] Napríklad v „praktickej príručke“ organizácie PMO (2014) k VVU sa invalidné vozíky vôbec nespomínajú. V pôvodných VVU (2007) je pravidlo, podľa ktorého sa „jednoduché ručné invalidné vozíky“ môžu preplácať až do výšky 650 EUR. Na druhej strane sa zdá, že elektronické invalidné vozíky a predmety, ako sú komunikačné tabule/knihy/karty, komunikačný softvér, nepočujúce/slepé komunikátory a videokomunikačné zariadenia, sa nepreplácajú.

[24] Ombudsman chápe, že podrobné ustanovenia na priznanie tejto dávky sú uvedené v závere 177/87 kolégia vedúcich administratívnych útvarov o dvojitom prídavku na nezaopatrené dieťa pre dieťa, ktorého výživné zahŕňa vysoké výdavky z dôvodu zdravotného postihnutia alebo dlhodobej choroby (článok 67 ods. 3 služobného poriadku). Druhý revidovaný záver schválili vedúci administratívy 26. marca 2014.

[25] Ombudsman chápe, že podrobné ustanovenia na poskytovanie týchto dávok sú uvedené v Dočasných usmerneniach na vykonávanie rozpočtovej položky „Doplnková pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím“ týkajúcich sa sociálnych rozpočtových prostriedkov pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré 19. februára 2004 prijalo kolégium vedúcich administratívy.

[26] Pokiaľ ide o Komisiu, pozri rozhodnutie Komisie zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva článok 1d ods. 4 služobného poriadku.