Príslušná inštitúcia alebo orgán: Európska komisia

Dátum a čas: 1. júna 2017 od 10.15 do 12.00 h

Umiestnenie: Rue de la Science 11, SC11 1/41, « salle verte », Brusel

Ombudsman

zastúpená: Rosita Hickey, vedúca oddelenia strategických vyšetrovaní

Fergal Ó Regan, vedúci koordinácie vyšetrovaní verejného záujmu

pani Tina Nilsson, vedúca oddelenia 4 pre vyšetrovanie

Elpida Apostolidou, oddelenie pre strategické vyšetrovania

Julie Feremans, oddelenie pre žiadosti o informácie 4

Komisia

zastúpená: 16 osôb (generálny sekretariát, GR HR, PMO, GR EMPL)

Zoznam akronymov

GR BUDG	Generálne riaditeľstvo pre rozpočet
GR DIGIT	Generálne riaditeľstvo pre informatiku
GR EMPL	Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť
GR HR	Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje
Všeobecné vykonávacie ustanovenia	Všeobecné vykonávacie ustanovenia
SSZP	Spoločný systém zdravotného poistenia (pre štátnych zamestnancov EÚ a ich rodiny)
OIB	Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli
Olej	Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu
PMO	Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov
SR	Služobný poriadok úradníkov EÚ
UNCRPD	Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím
WHO – APL	Svetová zdravotnícka organizácia – zoznam prioritných asistenčných výrobkov

1. Úvod a procedurálne aspekty

Vyšetrovací tím ombudsmanky sa predstavil a predstavil účel vyšetrovania z vlastného podnetu OI/4/2016/EA, ktoré bolo otvorené s cieľom preskúmať, či je zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v rámci SSZP v súlade s dohovorom UNCRPD. Vyšetrovaním sa skúmajú kritériá uznávania „závažnej choroby“, a teda plnej náhrady liečebných nákladov, ako sú stanovené vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach Komisie (VVU). Ombudsmanka sa obáva, že tieto kritériá, najmä kritérium skrátenej strednej dĺžky života, nemusia byť nevyhnutne vhodné pre konkrétnu situáciu osôb so zdravotným postihnutím.

Po doručení odpovede Komisie na list, ktorým sa začalo vyšetrovanie[1], požiadal vyšetrovací tím ombudsmana o zorganizovanie stretnutia s cieľom prediskutovať prípad. Vyšetrovací tím ombudsmanky vysvetlil, že účelom stretnutia bolo poskytnúť príležitosť na výmenu názorov a objasnenie odpovede Komisie. Dodali, že ombudsmanka určí ďalší krok v tomto vyšetrovaní na základe tejto odpovede a informácií získaných na stretnutí. Vyšetrovací tím tiež informoval Komisiu, že ombudsmanka uverejní túto správu na svojej webovej stránke.

2. Výmena názorov a objasnenia, ktoré poskytla Komisia

Na účely stretnutia vyšetrovací tím ombudsmanky zaslal Komisii súbor otázok zameraných na uľahčenie diskusií (pozri prílohu). Otázky sa týkali týchto otázok:

i) opatrenia týkajúce sa SSZP, ktoré Komisia prijala na vykonávanie dohovoru UNCRPD v nadväznosti na záverečnú pripomienku výboru UNCRPD zo septembra 2015 o SSZP[2];

ii) dôvody zvýšenia počtu sťažností adresovaných Komisii od roku 2013 týkajúcich sa neuznania „závažnej choroby“ alebo neuhradenia liečebných nákladov v plnej výške za chorobu, ktorá už bola uznaná za vážnu;

iii) používanie spoločného lekárskeho osvedčenia inštitúciami EÚ na posúdenie stupňa zdravotného postihnutia osoby;

iv) ako vzájomná závislosť medzi štyrmi kritériami na uznanie „závažnej choroby“ ovplyvňuje posúdenie v praxi;

v) práva na odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa neuznáva existencia „závažnej choroby“;

vi) postup poskytovania dávok nad rámec SSZP, ako je zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa, systém sociálnej pomoci a primerané úpravy poskytované inštitúciami ako zamestnávateľmi;

vii) primeranosť rámca SSZP, pokiaľ ide o náhradu nákladov na asistenčné zariadenia a liečbu;

viii) zriadenie vhodného orgánu, do ktorého budú zapojení zástupcovia osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom preskúmať, ako sa SSZP každodenne uplatňuje na osoby so zdravotnými potrebami súvisiacimi so zdravotným postihnutím;

ix) postup na zmenu VVU Komisie

Diskusia sa uskutočnila na základe týchto otázok.

i) Komisia poukázala na to, že SSZP je systém nemocenského poistenia, ktorý pokrýva náklady na zdravotnú starostlivosť v súlade s existujúcimi pravidlami, najmä so služobným poriadkom EÚ, spoločnými pravidlami nemocenského poistenia úradníkov EÚ (spoločné pravidlá) a všeobecnými vykonávacími pravidlami Komisie. Komisia však uplatňuje holistický prístup k zdravotným potrebám súvisiacim so zdravotným postihnutím tak, že zohľadňuje zdravotné (JSIS/Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov [PMO]), ako aj sociálne aspekty (Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje [GR HR]). Z tohto dôvodu PMO a GR HR plne spolupracujú pri vybavovaní žiadostí o úhradu liečebných a iných ako liečebných nákladov osôb so zdravotným postihnutím. PMO a GR HR spolupracujú s vnútroštátnymi orgánmi (ak je to relevantné), a najmä s belgickými orgánmi s cieľom pomôcť zamestnancom alebo príbuzným využívať vnútroštátne/belgické systémy pre osoby so zdravotným postihnutím.

Komisia v reakcii na konkrétnu otázku poznamenala, že vzhľadom na to, že zmeny osobitnej správy, ktoré nadobudli účinnosť v januári 2014, boli zamerané na úplný súlad s dohovorom UNCRPD, nevnímala potrebu ďalších významných legislatívnych alebo regulačných zmien SSZP.

Komisia takisto uviedla, že sa neustále snaží vykladať a uplatňovať všetky príslušné pravidlá v oblasti SSZP so zreteľom na článok 1 písm. d) bod 4 osobitnej správy[3] a dohovor UNCRPD.

Komisia sa ďalej odvolala na nadchádzajúce oznámenie o rozmanitosti a začlenení (následne prijaté 19. júla 2017) a takisto uviedla, že bola v kontakte s novovytvoreným združením zamestnancov Komisie so zdravotným postihnutím a so združením zamestnancov Komisie, ktorých rodinní príslušníci majú zdravotné postihnutie.

ii) Nárast sťažností vyplývajúcich z neuznania „závažnej choroby“, v dôsledku čoho sa náklady nepreplácajú vo výške 100 %, ale v bežných sadzbách, nemusí nevyhnutne súvisieť so zdravotným postihnutím. Prípady „závažnej choroby“ sa väčšinou týkajú iných otázok, ako sú problémy so srdcom a rakovina. VVU Komisie boli prijaté v roku 2007. Podľa týchto pravidiel sa rozhodnutie o uznaní „závažnej choroby“ musí každých päť rokov obnoviť, keďže „závažná choroba“ nemusí byť nevyhnutne celoživotnou chorobou. Nárast počtu sťažností od roku 2013 môže vyplývať zo skutočnosti, že žiadosti o obnovenie tohto rozhodnutia o uznaní „závažnej choroby“ po uplynutí päťročného obdobia boli neúspešné z dôvodu zmeny individuálnych zdravotných okolností. Najčastejšie prípady by sa týkali rakoviny pri remisii alebo nízkorizikového ochorenia srdca približne desať rokov po infarkte.

iii) Komisia vysvetlila, že existujú dve odlišné úlohy, ktoré sa majú považovať za doplnkové: PMO sa stará o liečebné náklady a GR HR sa stará o nelekárske náklady.

PMO je zodpovedná za uznanie „závažnej choroby“. Pacient musí predložiť PMO podrobnú lekársku správu, v ktorej posúdi svoju zdravotnú situáciu svojím osobným lekárom. Neexistuje žiadny konkrétny model alebo typ formulára, ktorý by sa mal použiť na tento účel. Na základe týchto informácií posudkový lekár PMO posúdi stav osoby a poskytne stanovisko. Po prijatí stanoviska posudkového lekára PMO prijme vedúci úradu PMO pre vysporiadanie rozhodnutie, či chorobu uzná za „závažnú chorobu“ alebo nie. Rozhodnutie sa prijíma len zo zdravotných dôvodov. Aj po tom, ako PMO zašle pacientovi svoje rozhodnutie, môže predložiť ďalšie dokumenty, aby mohol PMO prípad prehodnotiť. Ak pacient nie je spokojný s výsledkom, môže menovaciemu orgánu podať sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

V rámci iného okruhu a v samostatnom kontexte sa vo VVU Komisie uvádzajú harmonogramy posudzovania telesných a duševných porúch. Možno ich nájsť v kapitole 3 hlavy II, ktorá sa zaoberá preplácaním nákladov na služby spojené so závislosťou. Tento postup je oddelený od uznania „závažnej choroby“. Tieto formuláre sú špecifické pre posúdenie možnej náhrady nákladov na trvalý alebo dlhodobý pobyt v zdravotníckom zariadení. Predmetné formuláre (priložené ku kapitole 3 hlavy II VVU Komisie) majú názov: I. Hodnotenie funkčnej nezávislosti; II. Hodnotenie priestorového a časového povedomia.

GR HR dopĺňa PMO tým, že ponúka platby mimo SSZP na iné ako zdravotné náklady. Lekárskeosvedčenie na posúdenie zdravotného postihnutia,ktoré bolo poskytnuté ako príloha k odpovedi Komisie z októbra 2016, sa používa v dvoch prípadoch:

• posúdiť, či by zamestnanec mal mať nárok na dvojitý príspevok na nezaopatrené dieťa (článok 67 ods. 3 SP a záver vedúcich administratívy č.177/87, ktorý bol zaslaný ombudsmanovi).
• posúdiť zdravotné postihnutie zamestnancov alebo ich rodinných príslušníkov v súvislosti s preplácaním iných ako zdravotných nákladov z dôvodu zdravotného postihnutia (schémasociálnej pomoci podľa článku 76 služobného poriadku).

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti musí vyplniť lekár zamestnanca. Stupeň zdravotného postihnutia posudzujú posudkoví lekári lekárskej služby dotknutej inštitúcie (nie posudkoví lekári SSZP/PMO). Formulár používajú všetky inštitúcie. Ako sa uvádza v bode 2 písm. a) záverov vedúcich administratívy č.177/87, odkazuje sa na európsky harmonogram hodnotenia telesných a duševných porúch.

iv) Vyšetrovací tím ombudsmanky sa pýtal, či hrozí, že kritériá stanovené Komisiou na uznanie „závažnej choroby“ budú pre osoby so zdravotným postihnutím neprimerane nevýhodné (alebo ich bude neprimerane ťažké splniť). Komisia vo svojej odpovedi poznamenala, že štyri kritériá používané na uznanie „závažnej choroby“ sú vzájomne závislé. Pokiaľ ide o to, ako táto vzájomná závislosť funguje v praxi, Komisia vysvetlila, že pri uplatňovaní štyroch kritérií nepoužívajú prístup založený na „označení všetkých políčok“, ale flexibilný prístup. Štyri kritériá, ktoré slúžia ako usmernenia na posúdenie každého prípadu holistickým spôsobom, sa neuplatňujú žiadnym automatickým spôsobom. Všeobecné vykonávacie ustanovenia Komisie sa preto vykladajú so zreteľom na dohovor UNCRPD.

Komisia zdôraznila, že každý prípad sa posudzuje samostatne. Uviedol príklad rozhodnutia PMO, v ktorom sa uznala existencia „vážnej choroby“ v prípade dieťaťa s autizmom, pričom nedošlo k skráteniu strednej dĺžky života.

Na záver, hoci Komisia vždy zohľadní všetky štyri kritériá (v tomto zmysle sú kritériá „kumulatívne“), neexistuje žiadna prahová hodnota pre každé kritérium posudzované oddelene od ostatných troch kritérií. Ak osoba spĺňa jedno kritérium vo veľmi veľkej miere, môže to kompenzovať skutočnosť, že osoba nespĺňa iné kritérium vo významnej miere.

Komisia poznamenala, že existujúce kritériá sú účelovo „vágne/všeobecné“. Umožňujú PMO potrebnú flexibilitu pri riešení širokej a veľmi rôznorodej škály prípadov. Konkrétnejšie kritériá by túto možnosť obmedzili.

Komisia sa odvolala aj na článok 72 ods. 3 SP, v ktorom sa stanovuje osobitná úhrada v prípade vysokých výdavkov. Poskytuje záchrannú sieť, ak celkové výdavky, ktoré neboli uhradené za obdobie dvanástich mesiacov, presahujú polovicu základného mesačného platu alebo dôchodku úradníkov.

v) Ako už bolo vysvetlené, na základe všetkých skutočností uvedených v spise vrátane podrobnej lekárskej správy osobného lekára dotknutej osoby posudkový lekár PMO poskytne lekárske stanovisko, na základe ktorého PMO prijme rozhodnutie o (ne)uznaní „závažnej choroby“. Je to v súlade s článkom 20 ods. 6 spoločných pravidiel prijatých všetkými inštitúciami a kapitolou 5 hlavy III VVU Komisie o SSZP.

Ak PMO prijme rozhodnutie o neuznaní ochorenia ako „závažnej choroby“ v zmysle pravidiel SSZP, dotknutá osoba môže vždy podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu PMO podľa článku 90 ods. 2 SP. V súvislosti so sťažnosťou podľa článku 90 ods. 2 môže sťažovateľ poskytnúť všetky dokumenty, ktoré považuje za dôležité na podporu svojho tvrdenia (vrátane lekárskych posudkov/správ vydaných lekármi podľa výberu sťažovateľa).

V priebehu nového posúdenia spisu, ktoré sa vykonáva po prijatí sťažnosti, PMO predloží sťažnosť (vrátane všetkých podporných dokumentov predložených sťažovateľom) posudkovému lekárovi, ktorý opätovne analyzuje spis a vydá odôvodnené stanovisko („avis circonstancié“). V prípade potreby sa konkrétny prípad môže predložiť lekárskej rade[4],napr. ak je konkrétny prípad obzvlášť zložitý alebo ak sa môže (potenciálne) týkať väčšieho počtu prípadov („systémový problém“).

Sťažnosti (a všetky príslušné dokumenty) sa predkladajú riadiacemu výboru SSZP (v súlade s článkom 35 spoločných pravidiel). Výbor sa skladá zo zástupcov administratívy a zástupcov zamestnancov všetkých inštitúcií (v súlade s článkom 38 spoločných pravidiel). Podľa pravidiel môže riadiaci výbor poveriť svojho predsedu aj vykonaním ďalších vyšetrovaní. Ak ide o otázku lekárskej povahy, riadiaci výbor môže pred vydaním svojho stanoviska požiadať o odbornú lekársku pomoc. Riadiaci výbor musí poskytnúť stanovisko, ktoré sa súčasne zašle menovaciemu orgánu/orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy a sťažovateľovi.

Sťažovateľ dostane odôvodnené rozhodnutie menovacieho orgánu/orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy v zákonnej lehote štyroch mesiacov od podania sťažnosti. Menovací orgán/orgán splnomocnený uzatvárať pracovné zmluvy má pri prijímaní rozhodnutia k dispozícii celý spis.

Ak je sťažnosť zamietnutá, sťažovateľ sa môže odvolať proti zamietnutiu svojej sťažnosti na Všeobecnom súde EÚ v súlade s článkom 91 služobného poriadku.

vi) Komisia vo svojej odpovedi na list ombudsmanky poukázala na iné formy podpory pre osoby so zdravotným postihnutím poskytovanej mimo SSZP. Vyšetrovací tím ombudsmanky požiadal o viac informácií o poskytovaní týchto dávok Komisiou svojim vlastným zamestnancom a ich rodinám.

Komisia poznamenala, že SSZP pokrýva len liečebné náklady. V prípade osôb so zdravotným postihnutím SSZP pokrýva ich liečebné náklady vrátane liečebných nákladov súvisiacich so zdravotným postihnutím. Iné druhy podpory (ako sú výdavky súvisiace s dopravou alebo vzdelávaním) sú pokryté rôznymi programami na GR HR (alebo ich ekvivalentmi v iných inštitúciách). Po prijatí žiadosti o náhradu nákladov PMO a GR HR spoločne diskutujú s cieľom posúdiť, čo je lekárske/nelekárske, a rozhodnúť, ktorý subjekt pokryje ktorý aspekt výdavkov.

Okrem náhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť v rámci SSZP existujú tri ďalšie druhy dávok mimo SSZP pre osoby so zdravotným postihnutím: i) systém sociálnej pomoci, ii) zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa a iii) primerané úpravy. V prípadoch i) a ii) sa vyžaduje posúdenie stupňa zdravotného postihnutia osoby. Na tento účel musí lekárske potvrdenie spoločné pre všetky inštitúcie EÚ (uvedené v otázke iii)) vyplniť osobný lekár žiadateľa, ktorý má byť vyšetrený lekárskou službou Komisie. V prípade iii) môže byť lekárska služba požiadaná o poskytnutie stanoviska, ale otázkou je len to, aké primerané úpravy musí Komisia ako zamestnávateľ poskytnúť v pracovnom prostredí (špeciálny IT softvér, upravený nábytok...) v súlade s článkom 1d ods. 4 SP.

Sociálna integrácia je najdôležitejším aspektom schémy sociálnej pomoci; pokrýva záležitosti, ako je napríklad platba za osobitné školské potreby dieťaťa alebo náklady na prispôsobenie auta alebo doma s cieľom zohľadniť zdravotné postihnutie. V súčasnosti je ročný rozpočet približne 2 milióny EUR a GR HR je v kontakte s Generálnym riaditeľstvom pre rozpočet (GR BUDG) v súvislosti s doplnkovými finančnými prostriedkami. Na to, aby osoba mohla využívať sociálny systém (pre dospelých a deti), musí mať telesné postihnutie aspoň 30 % alebo duševné postihnutie aspoň 20 %. Nárok na náhradu v rámci tohto systému je spojený s rodinným príjmom, čo znamená, že existujú osobitné prahové hodnoty.

Pokiaľ ide o zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa, na automatické zdvojnásobenie príspevku je potrebný stupeň zdravotného postihnutia aspoň 50 %. V prípadoch, keď je zdravotné postihnutie nižšie ako 50 %, ale aspoň 30 % v prípade telesného postihnutia alebo 20 % v iných prípadoch, sa príspevok zdvojnásobí, ak sú vzniknuté náklady vyššie ako výška príspevku. Pridelené rozpočtové prostriedky sa môžu zdvojnásobiť aj v prípade dlhodobej choroby, ktorá si vyžaduje vysoké výdavky úradníka. V súčasnosti existuje približne 170 prípadov, v ktorých sa tento príspevok vypláca.

Primerané úpravy sa môžu týkať napr. prispôsobenia kancelárskeho vybavenia alebo pružných foriem organizácie práce. Primerané úpravy sa vždy stanovujú od prípadu k prípadu. Do tohto procesu sú zapojení v prvom rade dotknutý zamestnanec, priamy nadriadený a prípadne útvary ľudských zdrojov prepojené s generálnym riaditeľstvom a lekárskou službou. Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli (OIB), Generálne riaditeľstvo pre informatiku (GR DIGIT) a ďalšie útvary GR HR môžu byť tiež požiadané o poskytnutie poradenstva alebo podpory v závislosti od druhu požadovaného ubytovania.

Komisia vysvetlila, že oznámenie je dôležitým aspektom účinnosti uvedených systémov a že sa zameriavajú na ich zlepšenie. Všetci zamestnanci Komisie majú k dispozícii osobitnú odbornú prípravu o tom, ako riešiť zdravotné postihnutie. Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať jasné informácie o nelekárskych dávkach, na ktoré by mohli mať nárok. Na tento účel sa v súčasnosti vyvíja osobitná webová stránka, ktorá pokrýva všetky rôzne formy podpory. Okrem toho sa formuláre žiadostí, ktoré majú vyplniť žiadatelia o tieto dávky, stali používateľsky ústretovejšími v spolupráci so zástupcami osôb s rodinnými príslušníkmi so zdravotným postihnutím.

vii) Neexistuje vyčerpávajúci zoznam asistenčných zariadení a liečebných postupov SSZP, ktoré možno preplatiť. Existujú však tri kategórie:

• zariadenia, na ktoré sa výslovne vzťahuje SSZP (napríklad ručné invalidné vozíky),
• zariadenia výslovne vylúčené z náhrady v rámci SSZP (napríklad autá); niektoré položky môžu byť oprávnené na úhradu v rámci sociálneho systému a
• „šedá zóna“ zariadení, ktoré by mohli byť uhradené (napríklad elektrické invalidné vozíky) v závislosti od individuálneho posúdenia. V týchto prípadoch je lekárska rada požiadaná o stanovisko. Niektoré položky môžu byť oprávnené na úhradu v rámci sociálneho systému.

Absencia podrobného zoznamu umožňuje väčšiu flexibilitu, ktorá je potrebná pri riešení zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.

viii) Zamestnanci so zdravotným postihnutím budú prostredníctvom svojich zastupujúcich združení zapojení do každého rozhodovacieho procesu, ktorý sa ich týka (v súlade s oznámením o rozmanitosti, ktoré bolo prijaté 19. júla 2017). Pokiaľ ide o SSZP, v oznámení o rozmanitosti sa stanovuje, že „Komisiazriadi vhodný orgán, ktorý bude skúmať súčasnú situáciu a navrhovať nápady a prostriedky na čo najväčšie zníženie zaťaženia zamestnancov so zdravotným postihnutím. Komisia bude úzko konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím a aktívne ich zapájať prostredníctvom ich zastupujúcich organizácií do rozhodovacích procesov týkajúcich sa otázok, ktoré sa ich týkajú. Očakáva sa, že tieto odporúčania sa vykonajú pred koncom súčasného mandátu Komisie.“

Komisia zdôraznila, že až donedávna formálne neexistovalo žiadne združenie zamestnancov so zdravotným postihnutím. V minulosti sa však o opatreniach Komisie diskutovalo so zástupcami zamestnancov a v mnohých prípadoch s výborom zamestnancov, čím sa zabezpečilo zapojenie zamestnancov ako celku vrátane kolegov so zdravotným postihnutím do prijímania rozhodnutí a uplatňovania pravidiel Komisiou.

Združenia sa zapoja do diskusií so všetkými príslušnými partnermi, nielen s PMO a GR HR. Pokiaľ ide o liečebné alebo nelekárske náklady na zdravotné postihnutie, sú zapojené PMO a GR HR. Pokiaľ však ide o prístupnosť budov a informácií alebo primerané úpravy, zapája sa oveľa viac aktérov (okrem toho: OIB, Úrad pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu [OIL], GR DIGIT, lekárska služba GR HR).

PMO a GR HR sa navzájom dopĺňajú pri riešení zdravotných a sociálnych aspektov zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím. Komisia zváži prijatie opatrení na zlepšenie poskytovania informácií, zlepšenie prístupnosti, zvýšenie informovanosti a podporu odbornej prípravy zamestnancov.

Iný prístup by znamenal úplnú reformu systému, čo by znamenalo, že SSZP by sa musel transformovať zo systému nemocenského poistenia na systém sociálneho zabezpečenia pokrývajúci zdravotné aj nelekárske aspekty zdravotného postihnutia. Takáto reforma by mala závažné dôsledky a nemusela by byť nevyhnutne prínosom pre osoby so zdravotným postihnutím.

ix) Na zmenu VVU Komisie je potrebné rozhodnutie kolégia komisárov. Vzhľadom na to, že SSZP je medziinštitucionálnou otázkou, iné inštitúcie môžu iniciovať zmenu VVU Komisie.

 

Brusel 4. októbra 2017

 

Rosita Hickey Elpida Apostolidou 

 

PRÍLOHA: Otázky na stretnutie s Komisiou v OI/4/2016/EA

1. Aké opatrenia okrem zmien SP prijala Komisia na vykonávanie dohovoru UNCRPD, ktoré sú relevantné pre SSZP (napr. reforma vnútorných pravidiel, vykonávacie ustanovenia, usmernenia)? Prijali sa konkrétne nejaké opatrenia v nadväznosti na záverečnú pripomienku výboru UNCRPD zo septembra 2015 o SSZP?

2. Podľa štatistických údajov, ktoré poskytla Komisia, bolo od roku 2011 predložených 105 sťažností podľa článku 90 ods. 2 týkajúcich sa uznania „závažnej choroby“ alebo plnej náhrady liečebných poplatkov za chorobu, ktorá už bola uznaná za vážnu. Zo 105 sťažností bola prevažná väčšina (90) predložená za posledné tri roky (6 v roku 2011, 9 v roku 2012, 30 v roku 2013, 42 v roku 2014, 18 v roku 2015). Keďže v platnom právnom rámci nedošlo k žiadnej zmene, mohla by Komisia poskytnúť vysvetlenie tohto dramatického nárastu počtu sťažností od roku 2013?

3. Chápeme, že existuje spoločné lekárske potvrdenie, ktoré všetky inštitúcie EÚ používajú na posúdenie stupňa zdravotného postihnutia.  Podľa tohto osvedčenia sa od lekárov a lekárov žiadateľov vyžaduje, aby sa oboznámili s európskym harmonogramom hodnotenia telesných a duševných porúch. Mohli by ste poskytnúť viac informácií o tomto lekárskom potvrdení a o tom, kedy sa používa? Používa sa na účely uznania „závažnej choroby“? Vychádza výlučne z posúdenia posudkového lekára, či sú splnené štyri kritériá?

4. Vo Vašej odpovedi poznamenávate, že hoci podľa judikatúry sú štyri kritériá na uznanie „závažnej choroby“ kumulatívne, Súdny dvor takisto objasnil, že ich vzájomná závislosť môže ovplyvniť posúdenie. Mohli by ste vysvetliť, ako táto vzájomná závislosť medzi týmito štyrmi kritériami ovplyvňuje posúdenie v praxi? Znamená to, že v prípadoch, keď sú tri zo štyroch kritérií do veľkej miery splnené (napr. prítomnosť veľmi vážneho postihnutia), ale neexistuje žiadny preukázaný a/alebo významný vplyv na strednú dĺžku života, by posudkový lekár/Rada mohli v niektorých prípadoch stále uznať existenciu „závažnej choroby“?

5. Do akej miery prijíma rozhodnutia o uznaní existencie „závažnej choroby“ individuálny posudkový lekár alebo takéto rozhodnutia prijíma porota posudkových lekárov? Aké práva na odvolanie existujú v prípadoch, keď sa posudkový lekár (alebo porota posudkových lekárov) rozhodne neuznať existenciu „závažnej choroby“? Môže žiadateľ (pacient) predložiť svoj vlastný odborný lekársky (alebo iný odborný) posudok? Ak áno, ako sa hodnotí tento odborný názor?

6. Vo Vašej odpovedi uvádzate, že zamestnanci so zdravotným postihnutím alebo ich rodinní príslušníci so zdravotným postihnutím môžu využívať iné platby realizované mimo SSZP, ako napríklad zdvojnásobenie príspevku na nezaopatrené dieťa, systém sociálnej pomoci, ako aj primerané úpravy poskytované inštitúciami v ich postavení zamestnávateľov. Mohli by ste poskytnúť viac informácií o postupe udeľovania týchto dávok? Zahŕňa posúdenie stupňa zdravotného postihnutia dotknutej osoby? Ako sa toto posúdenie vykonáva?

7. Tvrdilo sa, že aj v prípadoch, keď sa poskytuje 100 % náhrada za vážnu chorobu, je rámec týkajúci sa náhrady za asistenčné pomôcky a terapie nekonzistentný alebo nedostatočný. V zozname náhrad pre SSZP sa nevysvetľujú kritériá náhrad pre položky, ako sú asistenčné zariadenia.[5] Mohli by ste poskytnúť viac informácií o režime uplatniteľnom na náhradu nákladov na asistenčné zariadenia a liečbu? Uvažovala Komisia o zavedení podrobného zoznamu podobného zoznamu prioritných asistenčných výrobkov (APL) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)[6]?

8. Vo Vašej odpovedi uvádzate, že Komisia zvažuje zriadenie vhodného orgánu, ktorý by zahŕňal zástupcov osôb so zdravotným postihnutím, zamestnancov so zdravotným postihnutím a/alebo združenia osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom preskúmať súčasnú situáciu, pokiaľ ide o každodenné uplatňovanie SSZP vo vzťahu k zdravotným potrebám súvisiacim so zdravotným postihnutím, a v prípade potreby navrhnúť nápady a prostriedky na zlepšenie. Máte podrobný harmonogram tohto procesu? Aké opatrenia prijme Komisia na zabezpečenie toho, aby sa počas celého tohto procesu uskutočnili zmysluplné a štruktúrované konzultácie so zástupcami osôb so zdravotným postihnutím a aby sa výsledky týchto konzultácií uplatňovali v praxi?

9. Na základe spoločných pravidiel[7] konštatujeme, že VVU Komisie, v ktorých sa stanovujú pravidlá náhrady nákladov, sa vypracujú po konzultácii s Výborom pre služobný poriadok a na základe stanoviska riadiaceho výboru. Mohli by ste poskytnúť informácie o postupe zmeny VVU Komisie? Na akej úrovni sa prijíma konečné rozhodnutie o takejto zmene?

 

[1] List o začatí vyšetrovania, ako aj odpoveď Komisie sú k dispozícii tu:

https://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/67190/html.bookmark

[2] Záverečné pripomienky týkajúce sa vykonávania dohovoru UNCRPD zo strany EÚ, ktoré predložil príslušný výbor OSN 2. októbra 2015, body 86 – 87

https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G15/226/55/PDF/G1522655.pdf?OpenElement

[3] Podľa článku 1 písm. d) bodu 4 služobného poriadku „[...] osoba má zdravotné postihnutie, ak má dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môže brániť jej plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. [...]“.

[4] Lekársku radu SSZP tvorí jeden posudkový lekár z každej inštitúcie a posudkový lekár z každého oddelenia úhrad. Orgány ustanovené spoločnými pravidlami, t. j. riadiaci výbor, ústredie a úrady pre plnenie nárokov, sa s ním radia o všetkých zdravotných otázkach, ktoré sa vyskytnú v súvislosti so správou SSZP.

[5] Napríklad v „praktickej príručke“ organizácie PMO (2014) k VVU sa invalidné vozíky vôbec nespomínajú. V pôvodných VVU (2007) je pravidlo, podľa ktorého sa „jednoduché ručné invalidné vozíky“ môžu preplácať až do výšky 650 EUR. Na druhej strane sa zdá, že elektronické invalidné vozíky a predmety, ako sú komunikačné tabule/knihy/karty, komunikačný softvér, hluchoslepé komunikátory a videokomunikačné zariadenia, sa nepreplácajú.

[6] WHO – APL zahŕňa 50 prioritných asistenčných produktov vybraných na základe rozsiahlej potreby a vplyvu na život osoby, ako sú načúvacie pomôcky, invalidné vozíky, komunikačné pomôcky, okuliare, umelé končatiny, organizéry piluliek, pamäťové pomôcky.

[7] Článok 52 ods. 2.