V roku 2015 výbor OSN zistil, že systém zdravotného poistenia zamestnancov EÚ, spoločný systém zdravotného poistenia (JSIS), nie je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD). Výbor odporučil revíziu SSZP s cieľom poskytnúť komplexné pokrytie zdravotných potrieb súvisiacich so zdravotným postihnutím.

Po prijatí sťažností od zamestnancov, ktorí sa stretli s problémami pri preplácaní svojich vlastných liečebných nákladov alebo liečebných nákladov svojich rodinných príslušníkov v plnej výške, ombudsmanka uskutočnila strategické vyšetrovanie. Zistila, že neschopnosť Európskej komisie prijať účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie výboru predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila preto, aby Komisia zrevidovala pravidlá, ktorými sa riadi SSZP. Predložila tiež niekoľko návrhov Komisii týkajúcich sa toho, ako sú potreby osôb so zdravotným postihnutím pokryté v rámci SSZP, ako aj potreby odbornej prípravy zamestnancov a riadnej konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby SSZP odrážal potreby osôb so zdravotným postihnutím.

Komisia odpovedala a uviedla, že zreviduje pravidlá, ktorými sa riadi SSZP, a prijme opatrenia v nadväznosti na väčšinu návrhov ombudsmanky.

Keďže Komisia prijala jej odporúčanie, ombudsmanka uzatvára svoje strategické vyšetrovanie. Vzhľadom na význam tejto otázky žiada Komisiu, aby do šiestich mesiacov podala správu o vykonávaní odporúčania. Ombudsmanka tiež potvrdzuje svoj návrh, že je potrebné, aby Komisia prehodnotila svoje pravidlá z roku 2004 o uspokojovaní potrieb zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) používa prahovú hodnotu toxikologického rizika (TTC). TTC je nástroj na hodnotenie rizika založený na zásade, že existujú úrovne expozície, pod ktorými chemikálie nepredstavujú významné riziko pre ľudské zdravie.

V roku 2014 EFSA a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zorganizovali odborný seminár s cieľom preskúmať vedu, ktorá je základom koncepcie TTC. Závery seminára boli predmetom verejnej konzultácie a boli uverejnené v marci 2016.

Sťažovateľ, mimovládna organizácia, spochybnil používanie koncepcie TTC úradom EFSA, pretože sa domnieval, že neodráža súčasné vedecké dôkazy. Uviedol tiež, že mnohí odborníci, ktorí sa zúčastnili na seminári, mali konflikty záujmov.

Úrad európskeho ombudsmana nie je vedeckým orgánom a nemôže sa vyjadriť k výhodám konkrétneho nástroja na hodnotenie rizík, akým je TTC. Na základe preskúmania vykonaného v tejto veci ombudsmanka považovala vysvetlenia EFSA týkajúce sa používania TTC za primerané.

Pokiaľ ide o odborníkov, ktorí sa zúčastnili na seminári, ombudsmanka zistila, že v tomto konkrétnom prípade EFSA nebol povinný preverovať konflikty záujmov, keďže bolo rozumné, aby sa spoliehal na predchádzajúce preverenie týchto odborníkov WHO.

Ombudsmanka dospela k záveru, že úrad EFSA sa nedopustil nesprávneho úradného postupu.

Ombudsmanka však navrhla, aby EFSA dohliadol na to, aby odborníci, ktorí sa zúčastňujú na konferenciách alebo stretnutiach, neboli v konflikte záujmov, ak je konferencia alebo stretnutie – ako je to v prejednávanej veci – organizované s cieľom poskytnúť informácie pre rozhodovací proces EFSA, alebo by sa mohlo vnímať tak, že tak robí.

Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na rizikových trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Ombudsmanka predovšetkým odporučila, aby Komisia nadviazala dialóg s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú na zostavovanie správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež odporučila, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia informovala ombudsmanku, že bude konzultovať s Radou, Parlamentom a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a spolupracovať s občianskou spoločnosťou s cieľom vykonať odporúčania ombudsmanky. Komisia predovšetkým navrhne pracovnej skupine Rady pre vývozné úvery revidovaný vzor kontrolného zoznamu, ktorý majú členské štáty používať vo svojich výročných správach. Komisia zváži aj vypracovanie príslušných usmernení pre podávanie správ členskými štátmi.

Keďže opatrenia oznámené Komisiou primerane riešia odporúčania ombudsmanky, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, ale požiadala Komisiu, aby do jedného roka podala správu.

Vec sa týkala primeranosti každoročného preskúmania agentúr pre vývozné úvery – vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytujú finančnú podporu spoločnostiam podnikajúcim na „rizikových“ trhoch – zo strany Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a životného prostredia.

Ombudsmanka sa touto záležitosťou zaoberala a zistila, že metodika a postupy Komisie by sa mohli zlepšiť. Navrhla najmä, aby sa Komisia zapojila do dialógu s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť vzor, ktorý členské štáty používajú pri zostavovaní správ o agentúrach pre vývozné úvery, ktoré sú povinné každoročne predkladať Komisii. Ombudsmanka tiež navrhla, aby Komisia posilnila obsah analýz a hodnotení ročných preskúmaní agentúr pre vývozné úvery, ktoré predkladá Európskemu parlamentu.

Komisia zamietla návrhy ombudsmanky najmä preto, že sa domnieva, že ich vykonávanie by si vyžadovalo zmenu existujúcich právnych predpisov. Ombudsmanka nesúhlasila so stanoviskom Komisie a teraz predložila Komisii odporúčania za rovnakých podmienok ako v jej predchádzajúcich návrhoch.  Ombudsmanka sa domnieva, že výročné preskúmanie Komisie, ktoré zasiela Parlamentu, by malo byť viac než len súhrnom obsahu výročných správ prijatých od členských štátov a malo by obsahovať informované a podrobné hodnotenie výkonnosti agentúr pre vývozné úvery, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a životného prostredia.

Prípad sa týkal údajného zlyhania mechanizmu Európskej investičnej banky (EIB) na vybavovanie sťažností včas. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že omeškanie bolo odôvodnené vzhľadom na zložitosť predmetu sťažnosti. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup EIB.

Tento prípad vznikol v dôsledku toho, že Zastúpenie Európskej komisie v Chorvátsku neodpovedalo na žiadosť o informácie podanú na Facebooku a zablokovalo sťažovateľa na svojej stránke na Facebooku. Sťažovateľ sa pýtal, či vedúci zastúpenia v Chorvátsku bol bývalým členom komunistickej strany Juhoslávia.

Keďže Komisia teraz odblokovala svoju stránku na Facebooku a odpovedala, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia vyriešila tieto aspekty prípadu. Ombudsmanka ďalej konštatuje, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu tým, že nezverejnila požadované informácie, pretože predstavovali chránené osobné údaje.

Ombudsmanka však predkladá návrh na zlepšenie, pokiaľ ide o potrebu odpovedí občanom, ktorí komunikujú s Komisiou na sociálnych médiách. Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že právo na odpoveď zaručené Chartou základných práv EÚ a zásadami dobrej správy vecí verejných, ako sa stanovuje v Európskom kódexe dobrej správnej praxe, sa vzťahuje na komunikáciu prijímanú prostredníctvom sociálnych médií, s výhradou obmedzení odôvodnených zásadou proporcionality. Komisia by to mala zohľadniť pri revízii svojej príručky pre poskytovateľov informácií a pri akejkoľvek inej relevantnej práci.

Prípad sa týkal údajných konfliktov záujmov týkajúcich sa členov pracovnej skupiny Komisie poverenej preskúmaním vedeckých poznatkov o účinkoch, ktoré môžu mať elektromagnetické polia na zdravie. V sťažnosti ombudsmanovi sa uvádzalo, že Komisia riadne nepreskúmala, či vedci v pracovnej skupine mali konflikt záujmov.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Vyjadrila spokojnosť s tým, že Komisia vec riadne preskúmala a že vedci nemali protichodné záujmy. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka však zistila, že postupy Komisie by sa mohli zlepšiť, a predložila niekoľko návrhov na zlepšenie.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na korešpondenciu sťažovateľa, v ktorej sťažovateľ poukázal na údajne nepresné vyhlásenie komisárky Bienkowskej týkajúce sa strelných zbraní. Komisia odpovedala v priebehu vyšetrovania a uznala nepresnosť. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, keďže Komisia podnikla kroky na vyriešenie prípadu. Ombudsmanka však navrhla Komisii, aby zvážila uverejnenie opravy s cieľom zabezpečiť, aby bola verejnosť presne informovaná.

Prípad sa týkal údajného neposkytnutia riadneho vysvetlenia zo strany Rady sťažovateľovi, prečo môže trvať až jeden rok, kým dôjde k náprave znenia smernice, ak sa akékoľvek zmeny považujú za potrebné. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Rada poskytla rozsiahlu a primeranú odpoveď. Sťažovateľ sa tiež zdal byť spokojný s poskytnutými vysvetleniami. Prípad bol teda uzavretý tak, ako bol vyriešený.