Vec sa týkala neposkytnutia vecnej odpovede Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) na administratívnu sťažnosť týkajúcu sa obvinení z obťažovania a nezrovnalostí, ktoré uviedol úradník stáleho zboru kategórie 2.

Sťažovateľ podal administratívnu sťažnosť agentúre Frontex v marci 2023. Agentúra Frontex odpovedala, že na rozdiel od predchádzajúcich informácií, ktoré poskytla sťažovateľovi, sťažovateľ nemá právo podať takúto sťažnosť. V dôsledku toho by nedostal odpoveď vo veci samej. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky však agentúra Frontex uviedla, že sťažovateľovi poskytne všeobecnú vecnú odpoveď do novembra 2024. Agentúra Frontex poskytla túto odpoveď sťažovateľovi len v decembri 2025. Ombudsmanka zistila, že nekonzistentné informácie poskytnuté sťažovateľovi a mimoriadne oneskorené odpovede na sťažnosť predstavujú nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však nepovažovala za potrebné vydať odporúčanie, keďže agentúra Frontex teraz sťažovateľovi poskytla vecnú odpoveď.

Okrem toho vyšetrovanie ombudsmanky odhalilo absenciu účinného mechanizmu podávania sťažností a nápravy pre príslušníkov kategórie 2, napríklad v situáciách obťažovania v agentúre Frontex. Ombudsmanka dospela k záveru, že ide o systémový problém, ktorý takisto predstavuje nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka odporučila, aby riadiaca rada agentúry Frontex zaviedla účinný mechanizmus podávania sťažností a nápravy pri nadchádzajúcej revízii právneho rámca pre príslušníkov kategórie 2.

Vec sa týkala skutočnosti, že zamestnanec Úradu Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) omylom zaslal sťažovateľovi e-mail, ktorý považoval za urážlivý.

Ombudsmanka zistila, že obsah predmetného e-mailu bol skutočne nevhodný, ale domnievala sa, že Komisia prijala primerané opatrenia na riešenie tejto záležitosti, najmä ospravedlnením sa sťažovateľovi a prijatím opatrení na zabránenie výskytu takýchto incidentov v budúcnosti, najmä pripomenutím povinnosti zamestnancov zdvorilo komunikovať.

Ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.  

Vec sa týkala spôsobu, akým Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) riešil žiadosť uchádzača, ktorý nedávno porodil, o zmenu termínu ústnej skúšky (pohovoru) vo výberovom konaní na odborníkov technickej podpory. Úrad EPSO súhlasil s preložením jedného pohovoru, ale preložil ho na ten istý deň ako iný pohovor týkajúci sa výberového konania. Sťažovateľka nebola spokojná s tým, ako úrad EPSO riešil jej administratívnu sťažnosť v tejto veci.

Ombudsmanka sa domnievala, že nebolo rozumné, aby EPSO naplánoval dva testy v ten istý deň, keďže všetci ostatní uchádzači sa mohli zúčastniť na testoch v samostatné dni. Pre sťažovateľku to bolo obzvlášť ťažké, keďže nedávno porodila. Spôsob, akým EPSO vybavil žiadosť, teda predstavoval nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tento problém ombudsmanka navrhla úradu EPSO, aby nadviazal dialóg so sťažovateľom s cieľom nájsť vhodné a spravodlivé riešenie.

Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia riešila žiadosť novinára pracujúceho v tlačovej agentúre o pridanie do zoznamu adresátov tlačových správ, na ktoré bolo uvalené embargo, konkrétne pre „euroukazovatele“ Eurostatu, ktoré poskytujú pravidelné ekonomické štatistické informácie. Eurostat, ktorý je súčasťou Komisie, odmietol pridať novinára do zoznamu, pretože uviedol, že do takýchto distribučných zoznamov môžu byť zaradení len novinári alebo agentúry, ktorým Komisia udelila „akreditáciu“ pre médiá. Novinár ani jeho tlačová agentúra nemohli získať akreditáciu, pretože nespĺňali jednu z podmienok, a to že agentúra alebo novinár v agentúre majú bydlisko v Belgicku. Sťažovateľ tvrdil, že tento postup je diskriminačný a znamená, že len väčšie mediálne organizácie s dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré si môžu dovoliť mať novinárov v Belgicku, môžu dostávať informácie, na ktoré sa vzťahuje embargo.

Ombudsmanka zistila, že je rozumné, aby Komisia zahrnula domicil v Belgicku ako podmienku akreditácie, pokiaľ ide o prístup do fyzických budov inštitúcií EÚ v Bruseli. Konštatovala však, že zahrnutie požiadavky bydliska v Belgicku ako podmienky zápisu do distribučných zoznamov pre členov médií je neprimerané.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením nesprávneho úradného postupu a požiadala Komisiu, aby jej do šiestich mesiacov podala správu s cieľom informovať ju o opatreniach, ktoré prijala na riešenie situácie.