Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, malá tlačová agentúra so sídlom v Nemecku, požiadal Eurostat (štatistický úrad EÚ, ktorý je generálnym riaditeľstvom Európskej komisie), aby ho zaradil do zoznamu adresátov tlačových správ [1] o „ukazovateľoch eura“[2], na ktoré bolo uvalené embargo.

2. Eurostat informoval sťažovateľa, že na to, aby novinár alebo tlačová agentúra, pre ktorú pracuje, mohli byť zaradení do distribučného zoznamu embarga, musia predložiť dôkaz o tom, že majú akreditáciu médií v inštitúciách EÚ v Bruseli [3], ktorou sa zaoberá Európska komisia.

3. Keď sa sťažovateľ pýtal Komisie, ako získať akreditáciu, Komisia vysvetlila, že akreditáciu médií možno udeliť len jednotlivcom – pracovníkom médií pracujúcim pre „organizáciu bona fide“ – ktorí majú oprávnený pobyt v Belgicku alebo pracujú pre agentúru so sídlom v Belgicku [4].

4. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďami Eurostatu a Komisie, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

5. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia vybavila žiadosť sťažovateľa o zaradenie do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje embargo.

6. V priebehu vyšetrovania bola ombudsmanke doručená odpoveď Komisie na jej žiadosť o odpoveď. Keďže Komisia nemohla odpovedať na otázky týkajúce sa podmienok, ktoré Eurostat uplatnil vo svojich tlačových materiáloch, ombudsmanka takisto požiadala Eurostat o odpoveď a dostala ju od Eurostatu. Ombudsmanka dostala pripomienky sťažovateľa ako odpoveď na odpovede Komisie a Eurostatu.

Odmietnutie pridať sťažovateľa do zoznamu adresátov pre štatistiku EÚ s označením embarga

Argumenty predložené ombudsmanovi

Od sťažovateľa

7. Sťažovateľ tvrdil, že bolo nesprávne, že na získanie tlačových informácií od Eurostatu, na ktoré bolo uvalené embargo, musí mať mediálna organizácia (alebo jej zamestnanci) bydlisko v Belgicku. Podľa názoru sťažovateľa to oslabuje nestranný a rovnaký prístup k štatistikám EÚ, čo je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi EÚ [5].

8. Sťažovateľ dodal, že pravidlá v zásade zvýhodňujú veľké spravodajské agentúry, ktoré si môžu dovoliť mať zamestnancov v Belgicku bez akéhokoľvek platného odôvodnenia.

Od Komisie

9. Komisia uviedla, že účelom medziinštitucionálnej akreditácie médií je umožniť fyzický (a prípadne vzdialený) prístup do tlačových zón inštitúcií EÚ. Keďže držitelia akreditačných preukazov majú prístup do fyzických priestorov inštitúcií, musia sa podrobiť bezpečnostnej previerke. Bezpečnostnú previerku vykonávajú bezpečnostné služby hostiteľskej krajiny (Belgicko), a preto musia mať žiadatelia bydlisko v Belgicku.

10. Pokiaľ ide o podmienky zaraďovania do zoznamov adresátov Komisie, Komisia poznamenala, že medziinštitucionálna akreditácia nie je podmienkou zaraďovania do všetkých zoznamov adresátov. Je však bežnou praxou Komisie vyžadovať akreditáciu pre zoznamy adresátov týkajúce sa informácií, na ktoré bolo uvalené embargo. V týchto prípadoch sa akreditovaný novinár a šéfredaktor (alebo riaditeľ mediálnej organizácie, pre ktorú novinár pracuje) zaväzujú dodržiavať embargo podpísaním vyhlásenia.[6] Zároveň uznávajú, že v prípade porušenia existujú sankcie, ako napríklad vylúčenie z prijímania tlačových materiálov alebo prístup k mimozáznamovým brífingom. Požiadavka, aby novinári mali akreditáciu médií, umožňuje Komisii uplatňovať tieto sankcie v prípade porušenia.

Podľa Eurostatu

11. Pokiaľ ide o podmienky prijímania tlačových materiálov Eurostatu, Eurostat sa odvolal na príslušné pravidlá EÚ týkajúce sa európskej štatistiky [7] a Kódex postupov pre európsku štatistiku.[8] Podľa tohto kódexu majú všetci používatelia rovnaký prístup k štatistickým správam v rovnakom čase a akýkoľvek privilegovaný prístup pred zverejnením na základe embarga je obmedzený, kontrolovaný a zverejňovaný.[9] Podrobné pravidlá prístupu pred zverejnením na základe embarga možno nájsť v Protokole o nestrannom prístupe používateľov údajov k Eurostatu, v ktorom sa uvádza, že „spravodajské správy Euroindicator sa v rámci embarga zasielajú akreditovaným spravodajským agentúram v Bruseli“[10] Eurostat uviedol, že tieto pravidlá sú plne v súlade so štandardnou praxou Komisie. Súhlasila aj s Komisiou, že požiadavka akreditácie slúži ako záruka proti úniku informácií a zabezpečuje kontrolovaný prístup k ešte nezverejneným informáciám.

12. Eurostat nesúhlasil s tým, že jeho pravidlá narúšajú nestranný prístup k štatistickým informáciám a/alebo rovnaké zaobchádzanie s mediálnymi organizáciami. Podľa názoru Eurostatu Komisia zaobchádza so všetkými novinármi rovnako: podmienky akreditácie sú rovnaké a každý novinár získa akreditáciu, ak tieto podmienky spĺňa.[11] Okrem toho to nebráni novinárom v tom, aby po zverejnení dostali „euroukazovatele“.

13. Eurostat napokon uviedol, že nevidí žiadny alternatívny spôsob, ako umožniť neakreditovaným mediálnym organizáciám získať „euroukazovatele“ pred ich zverejnením.

Od sťažovateľa

14. Sťažovateľ tvrdil, že skorší prístup k informáciám, aj keď nemôžu byť zverejnené pred zrušením embarga, vytvára významnú výhodu pre mediálne organizácie. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že „euroukazovatele“ sa zasielajú tlačovým agentúram, a nie jednotlivým akreditovaným novinárom. Preto keď tlačová agentúra dostane informácie, môže ich distribuovať svojim dcérskym alebo sesterským spoločnostiam už pred zrušením embarga.

15. Skutočnosť, že tlačová agentúra musí mať v praxi stáleho novinára s bydliskom v Belgicku, uprednostňuje veľké tlačové agentúry, ktoré si to môžu dovoliť financovať, a znevýhodňuje menšie agentúry alebo publikácie.

16. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že Eurostat má sídlo v Luxembursku, a nie v Belgicku. Tvrdenie, že belgická podmienka bydliska pomáha zabezpečiť zodpovednosť, sa preto neuplatňuje. Sťažovateľ poukázal na to, že príslušnou sankciou za porušenie embarga je vylúčenie z distribučného zoznamu. To sa môže uskutočniť bez ohľadu na miesto pobytu novinára.

17. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia. Eurostat by napríklad mohol zahŕňať mediálne spoločnosti, ktorých zamestnanci majú trvalú akreditáciu u príslušného vnútroštátneho orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, alebo inak mnohými inými spôsobmi kontrolovať, či je spoločnosť „skutočná“, napríklad kontrolou uverejneného obsahu. Ako uvádza samotný Eurostat vo svojich usmerneniach, hrozba vylúčenia z preferovaného zoznamu je najlepšou ochranou pred akýmkoľvek zneužitím.

18. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala buď zmeniť pravidlá tak, aby belgický pobyt už nebol povinnou podmienkou pre novinárov alebo spravodajské agentúry na získanie informácií, na ktoré sa vzťahuje embargo, alebo by mala upustiť od privilegovaného prístupu k informáciám, na ktoré sa vzťahuje embargo, a zároveň poskytnúť informácie všetkým spravodajským agentúram, či už akreditovaným alebo neakreditovaným.

Hodnotenie ombudsmana

19. Je na každom orgáne EÚ, aby rozhodol, či vydá informácie médiám, na ktoré bolo uvalené embargo, a vytvorí zoznam adresátov, na ktoré bolo uvalené embargo. Ak sa tak rozhodnú, inštitúcie Únie sa v zásade môžu slobodne rozhodnúť, koho zaradia do takýchto zoznamov adresátov. Podmienky zaradenia do takéhoto zoznamu by však mali byť transparentné, primerané a nediskriminačné.

20. Okrem toho, rovnako ako v prípade akejkoľvek inej európskej štatistiky, „euroukazovatele“ sa musia šíriť v súlade so zásadou nestrannosti, čo znamená neutrálnym spôsobom a rovnaké zaobchádzanie so všetkými používateľmi [12]. To zahŕňa rovnaký prístup k zverejňovaným štatistickým údajom v rovnakom čase. Akýkoľvek privilegovaný prístup k európskej štatistike by mal byť obmedzený, riadne odôvodnený, kontrolovaný a zverejňovaný [13].

21. Ombudsmanka chápe, že účelom poskytovania „euroukazovateľov“, na ktoré bolo uvalené embargo, len tlačovým agentúram s akreditáciou EÚ pre médiá sa zdá byť obmedzenie prístupu a zabezpečenie toho, aby Eurostat mohol presadzovať platné podmienky, a to aj pokiaľ ide o neoprávnené použitie. Hoci je legitímne chcieť obmedziť prístup a presadzovať podmienky, a to aj vzhľadom na potenciálne trhovo citlivý charakter údajov, ombudsmanka nie je presvedčená, že vhodným spôsobom, ako to urobiť, je požadovať akreditáciu médií EÚ vzhľadom na požiadavky, ktoré sa na to vzťahujú, najmä pokiaľ ide o bydlisko v Belgicku.

22. Všeobecnejšie povedané, ombudsman nie je presvedčený o tom, že je primerané a potrebné uplatňovať rovnaké pravidlá vrátane belgickej požiadavky na pobyt na i) novinárov, ktorí sa usilujú o fyzický prístup do tlačových zón inštitúcií EÚ, a ii) novinárov, ktorí si len želajú byť zaradení do zoznamov adresátov, na ktoré bolo uvalené embargo.

23. Ombudsman súhlasí s tým, že požiadavka pobytu môže byť odôvodnená verejnou bezpečnosťou, pokiaľ slúži na umožnenie fyzického prístupu do inštitúcií EÚ v Bruseli. Je však ťažké pochopiť, ako možno odôvodniť rovnakú požiadavku na zaradenie do zoznamov adresátov, na ktoré bolo uvalené embargo.

24. Je veľmi pravdepodobné, že požiadavka mať novinára s bydliskom v Belgicku zvýhodňuje nielen mediálne organizácie so sídlom v Belgicku, ale aj organizácie s väčším rozpočtom a väčším počtom zamestnancov. Mnohé legitímne spravodajské agentúry alebo novinári nemusia mať žiadny záujem alebo vôbec nepotrebujú prístup do budov inštitúcií EÚ v Bruseli, ale majú legitímny a odôvodnený záujem o prístup k materiálu, na ktorý bolo uvalené embargo. V súvislosti s online médiami to platí čoraz viac.

25. V špecifickom prípade Eurostatu je ešte ťažšie zistiť, ako by pobyt v Belgicku mohol umožniť lepší kontakt s Eurostatom, ktorý má sídlo v Luxembursku, alebo umožniť Eurostatu lepšie presadzovať podmienky vzťahujúce sa na informácie, na ktoré sa vzťahuje embargo.

26. Vo všeobecnosti ombudsmanka zastáva názor, že existujú iné, menej obmedzujúce prostriedky ako požiadavka bydliska, aby sa zabezpečilo dodržiavanie dohôd o embargu a aby sa takýto materiál distribuoval len dôveryhodným príjemcom – napríklad zváženie, či je subjekt orgánom akreditovaným príslušným vnútroštátnym orgánom v jeho vlastnom členskom štáte, pričom sa od účastníkov vyžaduje, aby podpísali vyhlásenie, v ktorom sa stanovia podmienky prijímania informácií, na ktoré sa vzťahuje embargo, a sankcie v prípade nedodržania. Vzhľadom na sankcie, ktoré sa zvyčajne uplatňujú, ako je zrušenie súvisiacich prístupových práv a výsad, je ťažké pochopiť, ako je požiadavka bydliska primeraná alebo potrebná.

27. Hoci ombudsmanka súhlasí s tým, že na zabezpečenie riadneho fungovania systému embarga sú potrebné dôkladné predbežné kontroly, domnieva sa, že neexistuje žiadne platné odôvodnenie prepojenia akreditácie médií EÚ a požiadaviek, ktoré sa uplatňujú, s prístupom k materiálu, na ktorý bolo uvalené embargo. Súčasné pravidlá sú v rozpore so zásadou proporcionality a predstavujú nesprávny úradný postup.

28. Vzhľadom na to, že je na Komisii, aby určila podmienky prístupu k zoznamom, na ktoré sa vzťahuje embargo, ombudsman nepovažuje za vhodné vydať normatívne odporúčanie. Vyzýva Komisiu, aby do šiestich mesiacov podala správu o opatreniach, ktoré prijala na riešenie situácie.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Európska komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keď požadovala, aby novinári alebo tlačové agentúry mali na zaradenie do zoznamov adresátov, na ktoré bolo uvalené embargo, bydlisko v Belgicku.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 11. 2024

[1] Embargované prepustenie je dokument, ktorý sa poskytuje novinárom pred oficiálnym dátumom prepustenia, ale s prísnou dohodou, že informácie, ktoré obsahuje, nemôžu byť zverejnené až do určitého času a dátumu.

[2] „Ukazovatele eura“ poskytujú všeobecné ekonomické informácie o eurozóne, Európskej únii a jednotlivých členských štátoch. Viac informácií je k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/eurostat/web/euro-indicators.

[3] Európska komisia udeľuje mediálnu akreditáciu novinárom, fotografom a televíznym štábom, ktorí spĺňajú určité podmienky. To im umožňuje prístup do budov Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ a prístup k ďalším súvisiacim službám: https://commission.europa.eu/about-european-commission/contact/press-services/media-accreditation_en.

[4] Komisia takisto poskytla odkaz na uvedenú webovú stránku o akreditácii médií, ktorá obsahuje ďalšie podmienky.

[5] Článok 2 ods. 1 písm. b) a článok 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 2009, s. 164).

[6] „Vyhlásenie o uznaní podmienok embarga služby hovorcu“

[7] Článok 1 nariadenia (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, dostupný na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=celex%3A32009R0223.

[8] K dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/documents/4031688/8971242/KS-02-18-142-EN-N.pdf/e7f85f07-91db-4312-8118-f729c75878c7?t=1528447068000.

[9] Zásada č. 6: Nestrannosť a objektívnosť Kódexu postupov pre európsku štatistiku, konkrétne bod 6.7: „Štatistické orgány nezávisle rozhodujú o čase a obsahu štatistických zverejnení, pričom zohľadňujú cieľ poskytovať úplné a včasné štatistické informácie. Všetci používatelia majú rovnaký prístup k štatistickým informáciám v rovnakom čase. Akýkoľvek privilegovaný prístup pred vydaním pre akéhokoľvek externého používateľa je obmedzený, riadne odôvodnený, kontrolovaný a zverejnený. V prípade porušenia sa opatrenia pred prepustením preskúmajú, aby sa zabezpečila nestrannosť“(zvýraznenie doplnené).

[10] Protokol nie je verejne prístupný online. Posledný bod protokolu znie takto: „Postupy embarga pre akreditované spravodajské agentúry: Tlačové správy euroindikátora sa v rámci embarga zasielajú akreditovaným tlačovým agentúram v Bruseli jednu hodinu pred oficiálnym zverejnením s výnimkou rýchlych odhadov HICP a HDP, ktoré sa zasielajú 30 minút pred oficiálnym zverejnením“ (zvýraznenie doplnené).

[11] Eurostat sa tu odvolával len na pravidlá Komisie.

[12] Pozri článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike: „Rozvoj, tvorba a šírenie európskej štatistiky sa riadi týmito štatistickými zásadami: [...] „nestrannosť“, čo znamená, že štatistika sa musí rozvíjať, tvoriť a šíriť neutrálnym spôsobom a že so všetkými používateľmi sa musí zaobchádzať rovnako [...]“.

[13] Pozri poznámku pod čiarou č. 9.