Vec sa týkala spôsobu, akým Európska komisia riešila žiadosť novinára pracujúceho v tlačovej agentúre o pridanie do zoznamu adresátov tlačových správ, na ktoré bolo uvalené embargo, konkrétne pre „euroukazovatele“ Eurostatu, ktoré poskytujú pravidelné ekonomické štatistické informácie. Eurostat, ktorý je súčasťou Komisie, odmietol pridať novinára do zoznamu, pretože uviedol, že do takýchto distribučných zoznamov môžu byť zaradení len novinári alebo agentúry, ktorým Komisia udelila „akreditáciu“ pre médiá. Novinár ani jeho tlačová agentúra nemohli získať akreditáciu, pretože nespĺňali jednu z podmienok, a to že agentúra alebo novinár v agentúre majú bydlisko v Belgicku. Sťažovateľ tvrdil, že tento postup je diskriminačný a znamená, že len väčšie mediálne organizácie s dostatočnými finančnými zdrojmi, ktoré si môžu dovoliť mať novinárov v Belgicku, môžu dostávať informácie, na ktoré sa vzťahuje embargo.

Ombudsmanka zistila, že je rozumné, aby Komisia zahrnula domicil v Belgicku ako podmienku akreditácie, pokiaľ ide o prístup do fyzických budov inštitúcií EÚ v Bruseli. Konštatovala však, že zahrnutie požiadavky bydliska v Belgicku ako podmienky zápisu do distribučných zoznamov pre členov médií je neprimerané.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením nesprávneho úradného postupu a požiadala Komisiu, aby jej do šiestich mesiacov podala správu s cieľom informovať ju o opatreniach, ktoré prijala na riešenie situácie.

Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k dokumentom obsahujúcim štatistické údaje o účinných látkach v pesticídoch, ktoré oznámili španielske orgány. Komisia poskytla prístup len k častiam štyroch dokumentov, ktoré identifikovala ako dokumenty, na ktoré sa vzťahuje žiadosť. Odmietla prístup k ostatným dokumentom, pričom sa odvolávala na výnimky podľa pravidiel EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom a tvrdila, že zverejnenie upravených častí by poškodilo obchodné záujmy spoločností, od ktorých sa údaje zbierali. Komisia takisto tvrdila, že na údaje sa vzťahuje zásada dôvernosti stanovená v pravidlách EÚ o zhromažďovaní štatistických údajov.

Na základe kontroly predmetných dokumentov ombudsman usúdil, že upravené informácie sa týkali látok určených na uvoľnenie do životného prostredia. Podľa pravidiel EÚ o prístupe k informáciám o životnom prostredí (nariadenie o Aarhuskom dohovore) a súvisiacej judikatúry existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení takýchto informácií.

Ombudsmanka spochybnila stanovisko Komisie, že zásada štatistickej dôvernosti má prednosť pred transparentnosťou informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia. Nebola presvedčená, že Komisia plne uplatnila pravidlá stanovené v nariadení o Aarhuskom dohovore. Ombudsmanka však zastávala názor, že tieto otázky by najlepšie riešili zákonodarcovia EÚ, ktorí v súčasnosti revidujú platné právne predpisy, a preto uzavrela vyšetrovanie a zaviazala sa, že na túto záležitosť upozorní.