Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ. 

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov nepripustiť sťažovateľa do výberového konania na úradníkov EÚ v oblasti dopravy z dôvodu jeho nedostatočnej odbornej praxe.

Ombudsmanka zistila, že výberová komisia preskúmala informácie uvedené v prihláške sťažovateľa a posúdila ich na základe kritérií oprávnenosti. Ombudsmanka nezistila zjavnú chybu v tom, ako výberová komisia posúdila prihlášku, a uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.