Vec sa týkala postupu Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti s procesnými aspektmi týkajúcimi sa oznámenia oznamovateľa, ktoré sťažovateľ [1] predložil v roku 2022. Správa oznamovateľa sa týkala údajného rodinného vzťahu medzi úradníkom povereným prijímaním do zamestnania a osobou, ktorá bola najatá.

Sťažovateľ zažil správanie údajných páchateľov, o ktorom sa domnieval, že predstavuje nevhodné správanie (vrátane obťažovania). Sťažovateľ požiadal o súvisiace administratívne vyšetrovanie.

ECB sa rozhodla posúdiť správu oznamovateľa spolu s otázkou údajného nevhodného správania. Takisto informovala sťažovateľa, že predložené dôkazy neoprávňujú na začatie administratívneho vyšetrovania. Sťažovateľ napadol oba body prostredníctvom administratívnej sťažnosti, ktorú ECB vyhlásila za neprípustnú z dôvodu nedostatku individuálneho záujmu (spoločné riešenie oboch otázok) alebo z dôvodu absencie akéhokoľvek napadnuteľného rozhodnutia (nezačatie administratívneho vyšetrovania).

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana a napadol rozhodnutie ECB o neprípustnosti. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky sťažovateľka tiež požiadala ombudsmanku, aby podrobnejšie preskúmala vybavovanie oznámení oznamovateľov a sťažností v ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že dôvody, ktoré uviedla ECB na vyhlásenie administratívnej sťažnosti sťažovateľa za neprípustnú, neboli presvedčivé.

Ombudsmanka tiež poznamenala, že počas jej vyšetrovania došlo k významnému vývoju v tejto veci a že súvisiace interné vyšetrovania na vysokej úrovni stále prebiehajú. ECB okrem toho dokončovala preskúmanie svojho rámca pre podávanie správ, vyšetrovanie a disciplinárne konanie z vlastnej iniciatívy. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že v tom čase neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, a vyšetrovanie uzavrela.

 

[1] Z dôvodov anonymity, a to aj pokiaľ ide o pohlavie sťažovateľa, sa v texte odkazuje na sťažovateľa ako na „oni“/„ich“/„ich“.

 

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) vypovedala zmluvu s externým expertom v nadväznosti na obvinenia z neprofesionálneho správania voči tlmočníkom počas podpornej misie v oblasti azylu. Sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, že nebol riadne informovaný o podstate tvrdení, že jeho právo na obhajobu nebolo dodržané a že prijaté opatrenia boli neprimerané. Agentúra EUAA trvala na tom, že ukončenie zmluvy bolo založené na viacerých dôveryhodných správach o pochybení, že sťažovateľ bol informovaný o obavách prostredníctvom stretnutí a iných oznámení a že úvahy o dôvernosti obmedzili zverejnenie určitých podrobností.

Ombudsmanka zistila, že hoci samotný list o ukončení zmluvy jasne a dostatočne neobsahoval faktické a právne odôvodnenie rozhodnutia, zo širšieho kontextu vyplýva, že agentúra EUAA spolupracovala so sťažovateľom pri viacerých príležitostiach pred ukončením jeho zmluvy. Ombudsmanka sa domnievala, že sťažovateľ bol oboznámený s povahou obáv a dostal príležitosť reagovať. Agentúra EUAA sa tiež pokúsila riešiť situáciu prostredníctvom menej prísnych opatrení pred tým, ako pristúpila k ukončeniu. Hoci by pre agentúru EUAA bolo viac v súlade s osvedčenými administratívnymi postupmi viesť štruktúrovanejšie záznamy a poskytnúť podrobnejšie odôvodnenie v liste o ukončení zmluvy, ombudsmanka nezistila zjavne nesprávne posúdenie ani dostatočne závažný procesný nedostatok, ktorý by predstavoval nesprávny úradný postup.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že pri vybavovaní rozhodnutia o ukončení zmluvy sťažovateľa zo strany agentúry EUAA nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal toho, ako Európska komisia informovala verejnosť o stave svojej legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa rámca pre udržateľné potravinové systémy, ktorá bola súčasťou stratégie „z farmy na stôl“. Po začatí tejto iniciatívy a verejnej konzultácii ju Komisia nezahrnula do svojho pracovného programu na rok 2024. Sťažovateľ, organizácia, ktorá sa zúčastnila na verejnej konzultácii, sa obával, že Komisia neinformovala verejnosť o stave iniciatívy a dôvodoch oneskorenia pri prijímaní legislatívneho návrhu v súvislosti s touto iniciatívou.

Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia vysvetlila, že v roku 2023 zrevidovala svoje politické priority v dôsledku hospodárskych narušení spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, protestov poľnohospodárov v celej EÚ a širších obáv zainteresovaných strán týkajúcich sa poľnohospodárstva EÚ. V roku 2025 Komisia prijala novú „víziu pre poľnohospodárstvo a potraviny“. Keďže v tomto dokumente sa FSFS nespomína, Komisia sa domnievala, že zainteresovaným stranám bolo jasné, že táto iniciatíva bola ukončená. Komisia okrem toho uviedla, že práve aktualizuje informácie o všetkých svojich politických iniciatívach, ktoré sú k dispozícii na jej webovom sídle.

Ombudsmanka uvítala záväzok Komisie zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o stav jej politických iniciatív, a domnieva sa, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.

Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ.