Vec sa týkala toho, ako Európska prokuratúra (EPPO) riešila sťažnosti vnútroštátneho asistenta európskych delegovaných prokurátorov v Taliansku. Sťažovateľ tvrdil, že európski delegovaní prokurátori Európskej prokuratúry v Ríme zasahovali do dvoch administratívnych postupov, ktoré začal na vnútroštátnej úrovni. Sťažnosť sa týkala aj toho, ako Európska prokuratúra riešila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom, ktorú predložil sťažovateľ.

Ombudsmanka zistila nedostatky vo vybavovaní sťažností Európskou prokuratúrou, pokiaľ ide o spôsob, akým Európska prokuratúra oznámila svoje stanovisko sťažovateľovi, a dôvody svojho záveru neprijať ďalšie opatrenia. Európska prokuratúra sa tým zaoberala v priebehu vyšetrovania tým, že poskytla jasné a primerané vysvetlenia svojho stanoviska. Ombudsmanka takisto zistila, že Európska prokuratúra pri vybavovaní sťažností neporušila práva sťažovateľa.

Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k dokumentom, ombudsmanka zistila, že dôvody, na ktoré sa Európska prokuratúra odvoláva, aby nezverejnila požadované dokumenty, sa nezdajú byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. Ombudsmanka však dospela k záveru, že rozhodnutie nezverejniť dokumenty požadované sťažovateľom bolo primerané, aj keď z iného dôvodu, ako je dôvod, na ktorý sa odvoláva Európska prokuratúra.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Prípad sa týkal spôsobu, akým misia EÚ riešila predĺženú zdravotnú dovolenku vyslaného národného experta. Sťažovateľ spochybnil základ pre jeho zotrvanie na lekárskej dovolenke, použitý postup, ochranu jeho zdravotných údajov a rozhodnutie prestať vyplácať jeho denný príspevok počas časti jeho neprítomnosti.

Ombudsmanka zistila, že misia mala opodstatnené dôvody na svoje konanie. Vychádzala z posúdení viacerých zdravotníckych pracovníkov, zahŕňala vysielajúci orgán sťažovateľa a umožnila mu vrátiť sa do práce po splnení príslušných podmienok. Misia takisto uplatnila príslušné pravidlá, keď prestala vyplácať denné diéty sťažovateľovi.

Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup.

Vec sa týkala rozhodnutia delegácie Európskej únie v Papue-Novej Guinei zamietnuť ponuku sťažovateľa ako neobvykle nízku. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia nepožiadala o konkrétne objasnenia, neodôvodnila svoje rozhodnutie a svoje zamietnutie založila na prvkoch, ktoré nesúvisia s cenou uvedenou v ponuke.

Ombudsmanka zistila, že delegácia mala byť konkrétnejšia, keď žiadala sťažovateľa o objasnenie ceny, a mala stanoviť jasnú súvislosť medzi cenou a všetkými prvkami, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení. Delegácia tiež dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť ponuku ako ponuku s neobvykle nízkou cenou, čím porušila povinnosť odôvodnenia. Tieto nedostatky predstavujú nesprávny úradný postup.

Hoci Komisia počas vyšetrovania poskytla dodatočné objasnenia, ombudsmanka zistila, že tieto objasnenia dostatočne neriešili zistené nedostatky.

Ombudsmanka sa domnievala, že v tomto prípade by nebolo vhodné vydať zodpovedajúce odporúčanie, keďže zákazka bola zadaná. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom vypracovaným v súvislosti s auditom Európskej komisie týkajúcim sa dodržiavania environmentálnych požiadaviek poľnohospodármi v Litve, ktoré musia splniť, aby získali finančné prostriedky EÚ.

Komisia odmietla poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo úspešné dokončenie auditu.

Na základe kontroly príslušných dokumentov ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia oprávnene odmietla prístup verejnosti k sporným dokumentom. Vyšetrovanie teda uzavrela bez toho, aby zistila nesprávny úradný postup.

Vzhľadom na to, že Komisia medzitým potvrdila, že audit bol ukončený, ombudsmanka verí, že Komisia poskytne čo najširší prístup k dokumentom, ak by sa sťažovateľ touto záležitosťou zaoberal.

Vec sa týkala postupu Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti s procesnými aspektmi týkajúcimi sa oznámenia oznamovateľa, ktoré sťažovateľ [1] predložil v roku 2022. Správa oznamovateľa sa týkala údajného rodinného vzťahu medzi úradníkom povereným prijímaním do zamestnania a osobou, ktorá bola najatá.

Sťažovateľ zažil správanie údajných páchateľov, o ktorom sa domnieval, že predstavuje nevhodné správanie (vrátane obťažovania). Sťažovateľ požiadal o súvisiace administratívne vyšetrovanie.

ECB sa rozhodla posúdiť správu oznamovateľa spolu s otázkou údajného nevhodného správania. Takisto informovala sťažovateľa, že predložené dôkazy neoprávňujú na začatie administratívneho vyšetrovania. Sťažovateľ napadol oba body prostredníctvom administratívnej sťažnosti, ktorú ECB vyhlásila za neprípustnú z dôvodu nedostatku individuálneho záujmu (spoločné riešenie oboch otázok) alebo z dôvodu absencie akéhokoľvek napadnuteľného rozhodnutia (nezačatie administratívneho vyšetrovania).

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana a napadol rozhodnutie ECB o neprípustnosti. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky sťažovateľka tiež požiadala ombudsmanku, aby podrobnejšie preskúmala vybavovanie oznámení oznamovateľov a sťažností v ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že dôvody, ktoré uviedla ECB na vyhlásenie administratívnej sťažnosti sťažovateľa za neprípustnú, neboli presvedčivé.

Ombudsmanka tiež poznamenala, že počas jej vyšetrovania došlo k významnému vývoju v tejto veci a že súvisiace interné vyšetrovania na vysokej úrovni stále prebiehajú. ECB okrem toho dokončovala preskúmanie svojho rámca pre podávanie správ, vyšetrovanie a disciplinárne konanie z vlastnej iniciatívy. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že v tom čase neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, a vyšetrovanie uzavrela.

 

[1] Z dôvodov anonymity, a to aj pokiaľ ide o pohlavie sťažovateľa, sa v texte odkazuje na sťažovateľa ako na „oni“/„ich“/„ich“.