Sťažovateľ, nezisková organizácia so sídlom v Belgicku, sa zúčastnil na projekte financovanom EÚ, ktorého cieľom bolo riešiť problémy, ktorým čelia starší ľudia pri používaní riešení IKT. Pri finančnom audite sa zistilo, že systém, ktorý sťažovateľ používa na zaznamenávanie pracovného času, je nespoľahlivý. V dôsledku toho sa Komisia snažila vymôcť od sťažovateľa viac ako 85 000 EUR.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že audítori uznali, že práca, ktorú sťažovateľ vykonal na dvoch konkrétnych „výsledkoch“, bola legitímna, rovnako ako príslušný pracovný čas. Domnievala sa teda, že Komisia nebola oprávnená zamietnuť osobné náklady spojené s touto prácou. Na riešenie tohto problému adresovala Komisii odporúčanie, aby zodpovedajúcim spôsobom znížila sumu, ktorú sa snaží vymôcť.

Komisia v plnej miere prijala odporúčanie ombudsmanky a súhlasila so znížením sumy, ktorá sa má vymôcť, o takmer 37 000 EUR. V tejto súvislosti ombudsmanka prípad uzavrela. Ombudsmanka však pokračuje v samostatnom vyšetrovaní týkajúcom sa vymáhania finančných prostriedkov v súvislosti s ostatnými „výsledkami“.

Vec sa týkala hodnotenia dvoch ponúk na právne prekladateľské služby Európskym súdnym dvorom. Sťažovateľ, neúspešný uchádzač, tvrdil, že postup verejného obstarávania nespĺňa normy dobrej správy vecí verejných, pretože i) hodnotenie ponúk nebolo riadne zdokumentované, ii) nebolo možné požiadať o vnútorné administratívne preskúmanie a iii) nezaručovalo anonymitu.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nezistila nesprávny úradný postup Dvora audítorov. Ombudsmanka však predložila Dvoru audítorov tri návrhy na zlepšenie, a to, že i) vyžaduje, aby interní hodnotitelia podpísali a uviedli dátumy hodnotiacich hárkov testov, ii) zriadila mechanizmus vnútorného preskúmania na vybavovanie sťažností neúspešných žiadateľov a iii) anonymizovala testy uchádzačov na účely posúdenia vykonaného internými hodnotiteľmi počas procesu hodnotenia.

Sťažovateľ, certifikačné združenie spravodlivého obchodu, požiadal Komisiu, aby vydala rozhodnutie alebo neformálny usmerňovací list, pokiaľ ide o zlučiteľnosť jeho obchodných praktík s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Po tom, ako Komisia zamietla žiadosť sťažovateľa, sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti kspisu Komisie. Sťažovateľ spochybnil rozhodnutie Komisie neudeliť úplný prístup k svojej internej korešpondencii a internej poznámke.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka vyjadrila svoje predbežné stanovisko, že Komisia upravila viac informácií, než bolo nevyhnutne potrebné. Ombudsmanka víta, že Komisia opätovne preskúmala príslušné dokumenty a rozhodla sa poskytnúť širší prístup. Preto považuje prípad za vyriešený.

Sťažovateľ, ktorý sa zúčastnil na výberovom konaní EPSO, si nezarezervoval termín svojho počítačového testu v stanovenej lehote, a preto bol z tohto konania vylúčený. Sťažovateľ tvrdil, že EPSO mu neposlal pozvánku na rezerváciu testu. Úrad EPSO trval na tom, že bola zaslaná pozvánka. Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval spis úradu EPSO a nezistil žiadny náznak technického problému, ktorý by mohol viesť k tomu, že sťažovateľovi nebude včas zaslaná automatická pozvánka na vykonanie počítačového testu. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup úradu EPSO.

Tento prípad sa týkal údajne nezákonného a/alebo nespravodlivého rozhodnutia delegácie EÚ v Arménsku vypovedať zmluvu o grante týkajúcu sa projektu realizovaného v Arménsku a Jordánsku na úkor sťažovateľa, talianskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti rozvojovej spolupráce. Po dôkladnom posúdení všetkých skutočností a argumentov ombudsmanka dospela k záveru, že vysvetlenie rozhodnutia o vypovedaní zo strany delegácie bolo neúplné. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia v rámci svojej úlohy dohľadu nad delegáciami EÚ poskytla sťažovateľovi komplexnejšie vysvetlenie dôvodov ukončenia projektu.

V odpovedi na návrh ombudsmana Komisia vyhlásila, že delegácia pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné faktory. Uznala však, že vysvetlenie ukončenia grantu nemuselo byť dostatočne komplexné. Preto postúpila ombudsmanovi list, ktorý delegácia zaslala sťažovateľovi a v ktorom vysvetlila všetky faktory, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení.

Ombudsmanka sa domnievala, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti, a preto sa rozhodla prípad uzavrieť.

Tento prípad sa týkal údajne nezákonného a/alebo nespravodlivého rozhodnutia delegácie EÚ v Arménsku vypovedať zmluvu o grante týkajúcu sa projektu realizovaného v Arménsku a Jordánsku na úkor sťažovateľa, talianskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti rozvojovej spolupráce. Po dôkladnom posúdení všetkých skutočností a argumentov ombudsmanka dospela k záveru, že vysvetlenie rozhodnutia o vypovedaní zo strany delegácie bolo neúplné. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia v rámci svojej úlohy dohľadu nad delegáciami EÚ poskytla sťažovateľovi komplexnejšie vysvetlenie dôvodov ukončenia projektu.

V odpovedi na návrh ombudsmana Komisia vyhlásila, že delegácia pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné faktory. Uznala však, že vysvetlenie ukončenia grantu nemuselo byť dostatočne komplexné. Preto postúpila ombudsmanovi list, ktorý delegácia zaslala sťažovateľovi a v ktorom vysvetlila všetky faktory, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení.

Bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s odpoveďou Komisie na jej návrh na priateľské riešenie, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti. Rozhodla sa preto prípad uzavrieť.

Sťažnosť proti Komisii podal zástupca skupiny občanov, ktorí predložili európsku iniciatívu občanov (ďalej len „EIO“). Týkala sa systému zberu podpisov online a hostingu takýchto systémov na serveroch Komisie, ako aj možností úpravy európskej iniciatívy občanov po jej predložení na registráciu. Na základe súčasných právnych predpisov ombudsmanka dospela k záveru, že stanovisko Komisie bolo primerané. Dospela preto k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka uviedla, že verí, že Komisia zohľadní jej názory pri revízii nariadenia o európskej iniciatíve občanov v roku 2015.

Ombudsmanka navrhla, že hneď ako z predbežného posúdenia navrhovanej iniciatívy vyplynie, že iniciatíva nespĺňa kritériá registrácie, Komisia by mohla, ak ju organizátor informoval, že chce používať svoj vlastný online systém na zber vyhlásení, čo najskôr o tom informovať organizátora, aby sa predišlo zbytočnému finančnému a organizačnému úsiliu organizátora.

Vec sa týkala spravodlivosti vymáhania časti finančného príspevku Európskej komisie sťažovateľovi, spoločnosti, v súvislosti s projektom financovaným EÚ. Komisia pripustila, že sa dopustila určitých chýb pri výpočte sumy, ktorá sa má vymôcť, a ospravedlnila sa. Takisto sa vzdala časti svojho nároku na „likvidovanú náhradu škody“ vzhľadom na to, že by bola neprimeraná. Za týchto okolností sa ombudsmanka domnievala, že nedošlo k žiadnemu prebiehajúcemu nesprávnemu úradnému postupu a neprijala žiadne ďalšie opatrenia.

Sťažovateľ, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, chcel, aby bol jeho výrobok označený zdravotným tvrdením týkajúcim sa moderovania chuti do jedla a chudnutia. Svoje zdravotné tvrdenie preto predložil príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré ho následne predložili Komisii na posúdenie Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) v rámci povoľovacieho postupu stanoveného v nariadení 1924/2006. V dôsledku chyby vnútroštátnych orgánov sa však zdravotné tvrdenie zo zoznamu zaslaného Komisii stiahlo. Komisia zamietla následnú žiadosť vnútroštátnych orgánov adresovanú Komisii o opätovné zaradenie zdravotného tvrdenia do zoznamu predloženého Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že Komisia nesprávne zamietla túto žiadosť. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že dôvody Komisie na jej zamietnutie boli správne. Dospela k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, a prípad uzavrela.

Sťažnosť v tomto prípade spočívala v tom, že Európska komisia sa správala nespravodlivo, keď sa snažila získať späť časť finančnej podpory na projekt financovaný EÚ. Sťažovateľ bol neziskovou organizáciou a uviedol, že nie je možné, aby splnil podmienky vymáhania stanovené Komisiou. Po posúdení sťažnosti podanej v októbri 2012 ombudsman predložil Komisii návrh na priateľské vyriešenie tejto otázky. Ombudsmanka navrhla, aby Komisia predĺžila obdobie, počas ktorého mal sťažovateľ splatiť peniaze, a tiež aby Komisia zvážila upustenie od požiadavky, aby sťažovateľ zaviedol záruku na pokrytie sumy, ktorá sa má splatiť. Komisia tento návrh prijala. Pri uzatváraní prípadu ombudsman navrhol stranám, aby nadviazali priamy kontakt s cieľom vypracovať tieto dohody o urovnaní.