Pozadie

1. Sťažovateľom je talianska univerzita, ktorá pôsobí v oblasti rozvojovej spolupráce. Ako vedúci projektu sa zúčastnila na projekte, ktorý bol vybraný ako jeden z príjemcov programu EÚ Spolupráca v oblasti rozvoja miest a dialógu (CIUDAD) financovaného EÚ v rámci jej politiky rozvojovej spolupráce. Delegácia EÚ v Arménsku dohliadala na vykonávanie predmetného projektu, ktorý sa mal uskutočniť v Arménsku a Jordánsku. Čoskoro po začatí projektu boli projektové aktivity v Arménsku narušené napätím medzi talianskymi a arménskymi partnermi. Táto situácia viedla arménskych partnerov k stiahnutiu sa z projektu v novembri 2010. V januári 2011 projektoví partneri predložili delegácii EÚ prvú priebežnú správu a požiadali ju, aby uvoľnila druhú splátku finančného grantu. Delegácia žiadosť zamietla z dôvodu vážnych obáv týkajúcich sa realizácie projektu. Delegácia podnikla niekoľko krokov zameraných na nájdenie riešení problémov, ktoré identifikovala. Okrem iného zorganizovala stretnutie (v máji 2011) a seminár (v septembri 2011). V septembri 2011 sa Komisia rozhodla zorganizovať misiu monitorovania zameraného na výsledky (ROM) zameranú na tento projekt. V septembri 2011 predložil správu o projekte aj externý odborník z Rozvojového programu Organizácie Spojených národov, ktorý bol vymenovaný, aby pomohol pri opätovnom naštartovaní projektu. Delegácia však nebola spokojná s výsledkom prijatých opatrení a 11. novembra 2011 napokon informovala vedúceho projektu o svojom rozhodnutí vypovedať zmluvu o grante.

2. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana, pričom okrem iného tvrdil, že delegácia EÚ nezákonne a/alebo nespravodlivo vypovedala zmluvu o grante. Tvrdila, že Komisia by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie.[1] Na podporu svojho uvedeného tvrdenia navrhovateľ predložil tieto argumenty. i) Delegácia prispela k okolnostiam, ktoré viedli k ukončeniu zmluvy, tým, že odmietla schváliť nové partnerstvo a uvoľniť druhú splátku grantu. ii) Delegácia primerane nezohľadnila správy ROM. iii) Delegácia nezohľadnila vykonané činnosti a výsledky dosiahnuté projektom v Jordánsku.

3. V priebehu tohto vyšetrovania ombudsmanka dostala stanovisko Komisie (ktorá je dozorným orgánom pre delegácie EÚ v zahraničí) k sťažnosti a následne pripomienky sťažovateľky k tomuto stanovisku.[2] Ombudsmanka potom predložila návrh na priateľské riešenie záležitosti, ktorá jej bola predložená.

Údajné nezákonné a/alebo nespravodlivé ukončenie zmluvy o grante

Analýza ombudsmana a navrhované riešenie

4. Ombudsmanka dospela k záveru, že delegácia nemôže niesť zodpovednosť za problémy pri realizácii projektu a že list delegácie z 11. novembra 2011, ktorým bola vypovedaná zmluva o grante, je v súlade s príslušnými procedurálnymi požiadavkami.

5. Pokiaľ však ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia v plnej miere nezohľadnila správy ROM, ombudsmanka poznamenala, že napriek kritike, ktorú delegácia uviedla vo svojom rozhodnutí o ukončení, správa ROM I, ktorá sa týkala arménskej časti projektu, zdôraznila, že projekt má stále potenciál dosiahnuť svoje ciele v Arménsku. Správa ROM I preto neodporúčala ukončenie projektu. Ombudsmanka poznamenala, že v hodnotení projektu delegáciou nebola žiadna zmienka o tejto časti správy ROM I.

6. Ombudsmanka ďalej poznamenala, že delegácia si bola vedomá toho, že v čase, keď sa rozhodla ukončiť zmluvu, prebiehala druhá misia ROM (ROM II), ktorá monitorovala výsledky projektových činností v Jordánsku. Podľa Komisie bolo rozhodnutie ukončiť zmluvu bez čakania na blížiacu sa správu ROM II spôsobené potrebou zabrániť „ďalšiemu plytvaniu verejnými finančnými prostriedkami“. Ombudsmanka však zastávala názor, že stanovisko Komisie sa nezdá byť presvedčivé.

7. Ombudsmanka tiež poznamenala, že delegácia vo svojom rozhodnutí vypovedať zmluvu nevykonala žiadne osobitné posúdenie vykonaných činností a výsledkov, ktoré dosiahli projektoví partneri v Jordánsku. Až vo svojom stanovisku ombudsmanovi Komisia tvrdila, že v správe ROM I sa zistilo, že projekt nemá dôveryhodný regionálny rozmer a že ukončenie projektu v jednej z dvoch prijímajúcich krajín by v každom prípade narušilo jedno z kritérií oprávnenosti programu CIUDAD, čo by automaticky viedlo k ukončeniu projektu v druhej krajine. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že správy ROM sú samostatnými hodnoteniami projektových činností, ktoré poskytujú materiál na posúdenie delegácie, ale nenahrádzajú posúdenie delegácie. Zistenia ROM sa tak stávajú súčasťou posúdenia delegácie len vtedy, ak sú výslovne schválené alebo uvedené, čo nebol prípad vyhlásenia o regionálnom rozmere projektu. Ombudsmanka tiež poukázala na to, že kritériá oprávnenosti a podmienky ukončenia zmluvy sú odlišné pojmy a že článok 12 ods. 1 všeobecných podmienok zmluvy sa týka plnenia zmluvy v celom rozsahu. Ombudsmanka sa preto domnievala, že dôvody, ktoré Komisia uviedla na odôvodnenie toho, prečo konkrétne neposúdila projektové činnosti a výsledky v Jordánsku, neboli úplne presvedčivé.

8. Na základe uvedených skutočností a po dôkladnom posúdení argumentov predložených Komisiou a sťažovateľom ombudsmanka zastávala názor, že Komisia mohla vypovedať zmluvu bez toho, aby zvážila všetky relevantné faktory, a že jej vysvetlenie rozhodnutia o vypovedaní bolo v každom prípade neúplné. Navrhla preto, že "Komisia by mohla preskúmať svoje zaobchádzanie s rozhodnutím o ukončení a poskytnúť sťažovateľovi komplexné vysvetlenie týkajúce sa všetkých faktorov, ktoré zohľadnila, a posúdenia, ktoré vykonala vo vzťahu ku každému z týchto faktorov".

9. Komisia vo svojej replike uviedla, že pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné skutočnosti. Uznala však, že vysvetlenia ukončenia zmluvy nemuseli byť dostatočne jasné a/alebo úplné. Preto zaslala ombudsmanovi list, ktorý zaslala sťažovateľovi v novembri 2014 a v ktorom vysvetlila všetky faktory, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení.

10. Komisia vo svojom liste vysvetlila, že projekt bude pokračovať s navrhovanými novými partnermi za predpokladu, že sa vypracuje nový logický rámec, pracovný plán, ako aj rozpočet založený na činnostiach a predloží sa delegácii na schválenie.

11. V liste sa ďalej uvádza, že delegácii EÚ boli doručené revidované projektové dokumenty, ktoré vypracoval externý expert. Revidované dokumenty však neboli v súlade s dohodou dosiahnutou na stretnutí v máji 2011 ani s pôvodnými cieľmi projektu. Delegácia sa okrem toho domnievala, že žiadny z revidovaných dokumentov nespĺňa normy potrebné na pokračovanie projektu. Okrem toho sa v rámci monitorovacej misie organizovanej v Arménsku (ROM I) dospelo k záveru, že projektové zdroje neboli dostatočne využité. V správe ROM I sa takisto uvádza, že vzhľadom na to, že projekt mešká, je nepravdepodobné, že by sa očakávané výsledky a konkrétne ciele dosiahli v zostávajúcom časovom rámci. Delegácia nikdy nevylúčila predĺženie časového rámca na dokončenie projektu. O takomto predĺžení by sa však mohlo uvažovať až v druhej fáze po tom, ako projekt preukázal značný pokrok.

12. Komisia uviedla, že na základe uvedených skutočností delegácia zistila, že napriek jej úsiliu nájsť riešenie sa nedosiahol žiadny ďalší pokrok, keďže prvé úlohy, ktoré sa mali vykonať v rámci projektu, neboli riadne vykonané.

13. Pokiaľ ide o osobitné hodnotenie činností vykonaných v Jordánsku, delegácia vo svojom liste sťažovateľovi uviedla, že je pravda, že pred ukončením zmluvy nečakala na formálne výsledky misie ROM II. Misia ROM II v Jordánsku však v podstate potvrdila zistenia misie ROM I v Arménsku. Delegácia schválila výsledky misie ROM II na konci roka 2011.

14. Okrem toho podľa zmluvy o grante boli obe časti projektu v Arménsku a Jordánsku prepojené a nemohli sa považovať za samostatné zložky. Nevykonanie činností v Arménsku preto predstavovalo dôvod na ukončenie.

15. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi Komisie.

Posúdenie ombudsmana po návrhu priateľského riešenia

16. Ombudsman mal dva dôvody na to, aby v tomto prípade navrhol priateľské riešenie. Dospela k záveru, že Komisia pred ukončením príslušnej zmluvy o grante i) v plnej miere nezohľadnila správy ROM a ii) nevykonala osobitné hodnotenie vykonaných činností a výsledkov, ktoré dosiahli projektoví partneri v Jordánsku. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia mohla preskúmať svoje zaobchádzanie s rozhodnutím o ukončení a poskytnúť sťažovateľovi komplexné vysvetlenie faktorov, ktoré zohľadnila, a posúdenia, ktoré vykonala v súvislosti s každým z týchto faktorov.

17. Ombudsmanka berie na vedomie odpoveď Komisie, že pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné faktory. Víta skutočnosť, že Komisia uznala, že sťažovateľovi možno dostatočne nevysvetlila dôvody svojho rozhodnutia vypovedať zmluvu o grante.

18. Pokiaľ ide o bod i), Komisia teraz ďalej objasnila, že bez ohľadu na zostávajúci potenciál projektu a bez ohľadu na úsilie vynaložené na vyriešenie problémov, ktoré ho ovplyvňujú, sa prijaté kroky jednoducho považovali za nedostatočné. Okrem toho, hoci Komisia uznala, že nečakala na formálne výsledky správy ROM II, dodala, že správa ROM II v podstate potvrdila zistenia správy ROM I, t. j. že realizácia projektu v Jordánsku tiež nemala požadovanú normu.

19. Pokiaľ ide o bod ii), obavy ombudsmana sa zakladali na skutočnosti, že zistenia misií ROM sa stávajú súčasťou posúdenia delegácie len vtedy, ak sú výslovne schválené alebo uvedené. Konštatuje, že v správe ROM II sa zistili určité nedostatky aj pri vykonávaní projektu v Jordánsku. Z ďalších informácií poskytnutých Komisiou vyplýva, že schválila výsledky správy ROM II, ktorá potvrdila predbežné výsledky neformálne oznámené Komisii.

20. Ombudsmanka sa preto domnieva, že body i) a ii) sa teraz primerane riešia. Domnieva sa preto, že Komisia urobila to, o čo ju požiadala.

21. Na základe uvedených skutočností sa ombudsmanka domnieva, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie zisteného nesprávneho úradného postupu. Týmto prípad uzatvára.  

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Prijatím opatrení na vyriešenie zisteného nesprávneho úradného postupu Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

V Štrasburgu 18. mája 2015

[1] Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia neriadila projekt s náležitou starostlivosťou. Ombudsmanka však vo svojom návrhu riešenia zistila, že žiadne z argumentov podporujúcich druhé tvrdenie sťažovateľa nemožno prijať. Pozri najmä bod 73 návrhu riešenia ombudsmana. Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmana nájdete v úplnom znení návrhu ombudsmanovho riešenia.

[2] Zástupcovia ombudsmana tiež nahliadli do spisu Komisie.