Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V roku 2013 sťažovateľ, združenie pre certifikáciu spravodlivého obchodu, požiadalo Komisiu, aby vydala rozhodnutie alebo neformálny usmerňovací list, pokiaľ ide o zlučiteľnosť jeho obchodných praktík s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ [1] Komisia odpovedala, že takéto rozhodnutie alebo list nevydá, pretože by to nebolo v súlade s povinnosťou účastníkov trhu vykonať vlastné posúdenie.

2. Sťažovateľ následne požiadal o prístup k administratívnemu spisu Komisie o vybavovaní uvedenej žiadosti podľa pravidiel EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.[2] Komisia odpovedala, pričom identifikovala šesť kategórií dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup.[3] Komisia odmietla zverejniť svoju internú korešpondenciu a zverejnila len časti svojej internej poznámky [4], pričom tvrdila, že zverejnenie dokumentov obsahujúcich stanoviská pre vnútornú potrebu v rámci rokovaní a predbežných konzultácií v rámci inštitúcie by vážne narušilo jej rozhodovací proces, a to aj po prijatí rozhodnutia [5]. Takisto tvrdila, že zverejnenie by ohrozilo účel možných budúcich prešetrovaní [6]. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko, a nespokojný so svojou odpoveďou v tejto súvislosti sa sťažoval ombudsmanovi.

3. Po prvom kontakte s ombudsmanom sa Komisia rozhodla poskytnúť širší prístup k dokumentom ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Tvrdila však, že k internej korešpondencii a internej poznámke možno poskytnúť len čiastočný prístup. Sťažovateľ trval na udelení úplného prístupu k týmto dokumentom, pričom konkrétne namietal proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť mená spracovateľov prípadov a proti úvahám, o ktoré sa Komisia opierala pri rozhodovaní o nevydaní neformálneho usmerňovacieho listu.

Vyšetrovanie

4. Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením a tvrdením:

Tvrdenie:

Komisia neposkytla platné dôvody, prečo neposkytla úplný prístup k internej korešpondencii a internej poznámke, o ktorú požiadal sťažovateľ.

Pohľadávka:

Komisia by mala požadované dokumenty zverejniť v plnom rozsahu.

Nahliadnutie do spisu Komisie

5. Vyšetrovací tím ombudsmana preskúmal administratívny spis Komisie s cieľom posúdiť, či rozhodnutie Komisie o žiadosti o prístup verejnosti bolo v súlade s pravidlami EÚ o prístupe k dokumentom [7].

6. Po dôkladnom posúdení kontrolovaných dokumentov ombudsmanka požiadala Komisiu o poskytnutie stanoviska k sťažnosti. Ombudsmanka vo svojej žiadosti o stanovisko uviedla svoje predbežné stanovisko, že Komisia upravila viac informácií, než je potrebné na ochranu oprávnených záujmov stanovených v pravidlách EÚ o prístupe k dokumentom [8].

7. Ombudsmanka dospela k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na ďalšie skúmanie rozhodnutia Komisie nezverejniť mená osôb zaoberajúcich sa prípadom. V tejto súvislosti zistila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu prenosu osobných údajov pracovníkov zaoberajúcich sa prípadom, ako sa vyžaduje v článku 8 nariadenia 45/2001 o ochrane osobných údajov [9].

Stretnutie vyšetrovacieho tímu ombudsmanky s Komisiou

8. S cieľom podrobnejšie vysvetliť predbežné stanovisko ombudsmanky vyjadrené v jej žiadosti o stanovisko sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol s Komisiou, pričom podrobne poukázal na textové pasáže, ktoré by sa podľa ombudsmanky mohli zverejniť.

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla platné dôvody na neposkytnutie úplného prístupu k príslušnej internej korešpondencii a internej poznámke. Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia nevykonala individuálne a konkrétne posúdenie predmetných dokumentov, ale že vychádzala zo všeobecných úvah.

10. Komisia vo svojom stanovisku poznamenala, že príslušné dokumenty boli vypracované v rámci správneho konania zameraného na analýzu toho, či by sa malo vydať rozhodnutie podľa článku 10 nariadenia č. 1/2003 alebo neformálny usmerňovací list. Sťažovateľ bol účastníkom tohto správneho konania. Podľa názoru Komisie by bolo v rozpore s logikou a základnými zásadami pravidiel EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, ak by sa sťažovateľovi poskytol širší prístup k príslušným dokumentom ako akémukoľvek inému občanovi žiadajúcemu o prístup k tým istým dokumentom. Skutočnosť, že sťažovateľ mohol alebo nemusel dostať a/alebo poskytnúť určité informácie ako účastník správneho konania, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť posúdenie Komisie, či poskytnúť prístup verejnosti k týmto dokumentom podľa pravidiel EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom.

10. Komisia okrem toho nesúhlasila s tvrdením sťažovateľa, že nevykonala individuálne a konkrétne posúdenie príslušných dokumentov, keďže bez takéhoto individuálneho a konkrétneho posúdenia by ďalší čiastočný prístup nebol poskytnutý.

11. Bez toho, aby bolo dotknuté vyššie uvedené, Komisia napriek tomu opätovne preskúmala príslušné dokumenty, čím sa rozhodla poskytnúť širší prístup k dokumentom, ktorých kópie pripojila k svojmu stanovisku.

12. Sťažovateľ sa nevyjadril k stanovisku Komisie ani k priloženým dokumentom umožňujúcim širší prístup.

Hodnotenie ombudsmana

13. Ombudsmanka oceňuje a víta konštruktívny prístup Komisie k opätovnému preskúmaniu dokumentov, ku ktorým sťažovateľ žiadal prístup, a jej následné rozhodnutie poskytnúť širší prístup k týmto dokumentom, ako to ombudsmanka navrhla vo svojej predbežnej analýze prípadu. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky, v ktorých by uviedol, že nie je spokojný s výsledkom vyšetrovania, ombudsmanka konštatuje, že Komisia prípad vyriešila.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Opätovným preskúmaním príslušných dokumentov, a teda rozhodnutím poskytnúť širší prístup, Komisia prípad vyriešila.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Štrasburg 24. februára 2016

[1] Podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 – 25; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[3] t. j. administratívne dokumenty súvisiace s otvorením a uzavretím spisu Komisiou; ii) všetky zápisnice zo stretnutí alebo diskusií medzi Komisiou a sťažovateľom; iii. všetka korešpondencia medzi sťažovateľom a Komisiou; iv) "pozičný dokument", ktorý predložil sťažovateľ; v. interná korešpondencia Komisie; vi. interná poznámka Komisie.

[4] Komisia poskytla prístup k dokumentom uvedeným v bode i. Domnievala sa, že dokumenty ii., iii. a iv. nepatria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa vzhľadom na to, že už boli zaslané alebo boli sťažovateľovi známe.

[5] Článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1049/2001.

[6] Článok 4 ods. 2 tretia zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[7] Vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval kópie internej korešpondencie Komisie, ako aj jej internú poznámku, ktorá patrila do rozsahu žiadosti sťažovateľa o prístup.

[8] Zdalo sa, že Komisia upravila nielen časti dokumentov týkajúcich sa podstaty veci a jej analýzy, ale aj časti dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje všeobecná politika vydávania rozhodnutia podľa článku 10 nariadenia č. 1/2003 alebo neformálneho usmerňovacieho listu, ako aj časti, v ktorých sa len rozvádza, čo bolo sťažovateľovi oznámené v liste, v ktorom sa mu oznamuje, že Komisia nevydá rozhodnutie podľa článku 10 ani usmerňovací list. Komisia okrem toho upravila aj informácie, ktoré podľa všetkého poskytol samotný navrhovateľ.

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1 – 22; Mim. vyd. 13/026, s. 102).