Pozadie

1. Sťažovateľ, nezisková organizácia so sídlom v Belgicku, sa zúčastnil na projekte SENIOR [1] financovanom EÚ, ktorého cieľom bolo riešiť problémy, ktorým čelia starší ľudia pri používaní riešení IKT. Projekt bol financovaný prostredníctvom siedmeho rámcového programu (7. RP) pre výskum a technologický rozvoj. Úlohou sťažovateľa v projekte bolo poskytovať odborné správy o etických otázkach. 

2. Počas následného finančného auditu audítori zistili, že systém zaznamenávania času, ktorý sťažovateľ používal, bol „úplne nespoľahlivý“ ako základ pre nárokovanie si nákladov na zamestnancov za svoju prácu. Audítori však uznali za oprávnené niektoré práce („výsledky“), ktoré sťažovateľ vykonal v prvom roku projektu, a pracovný čas, ktorý sa na to požadoval. Tak to bolo v prípade dokumentu „deliverable A“, ktorý má 76 strán, a dokumentu „deliverable B“, ktorý je samostatným dielom o „činnostiach šírenia informácií“.

3. Komisia však zamietla všetky osobné náklady sťažovateľa vrátane nákladov na výstupy A a B. Následne sa snažila od sťažovateľa vymôcť viac ako 85 000 EUR.

4. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s riešením situácie Komisiou, sa obrátil na ombudsmana ^[2].

5. V priebehu vyšetrovania sa ombudsmanka rozhodla rozdeliť tento prípad na dve časti. Prvý (súčasný) prípad sa týka práce sťažovateľa a nákladov súvisiacich s výstupmi A a B. Druhý prípad [3] sa zaoberá zostávajúcimi výstupmi. V súvislosti s prvou časťou sťažnosti ombudsmanka zistila, že Komisia nesprávne zamietla všetky osobné náklady sťažovateľa a vyhlásila ich za neoprávnené, keďže čas strávený na výstupoch A a B audítori považovali za legitímny. Predložila Komisii odporúčanie, aby sa touto otázkou zaoberala.

Zamietnutie osobných nákladov sťažovateľa súvisiacich s „výsledkami“ A a B

Odporúčanie ombudsmana 

6. Pri adresovaní odporúčania Komisii ombudsmanka zohľadnila argumenty a názory predložené stranami.

7. Ombudsmanka poukázala na to, že napriek záveru audítorov, že systém zaznamenávania času sťažovateľa bol vo všeobecnosti chybný, audítori uznali a akceptovali prácu súvisiacu s výstupmi A a B. Komisia potvrdila záver audítorov, že hodiny zaznamenané v pracovných výkazoch týkajúcich sa výsledkov A a B boli odôvodnené.

8. Za týchto okolností ombudsmanka považovala za nespravodlivé a neprimerané, že Komisia sa bude snažiť získať späť finančné prostriedky súvisiace s osobnými nákladmi na výstupy A a B. Ombudsmanka sa preto domnievala, že návrh Komisie získať späť všetky finančné prostriedky súvisiace s osobnými nákladmi by bol v rozpore so „zásadou proporcionality“[4].

9. Ombudsmanka preto odporučila, aby „Komisia zrevidovala svoje rozhodnutie a nesnažila sa získať späť finančné prostriedky na tie pracovné náklady, ktoré súvisia s výsledkami A a B“.

10. Komisia v plnej miere prijala odporúčanie ombudsmanky a uviedla, že „čiastočne zruší vydané oznámenie o dlhu a podiel úrokov z omeškania súvisiacich s touto sumou vydaním dobropisu na túto sumu“.

11. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky k odpovedi Komisie na odporúčanie ombudsmanky. 

Posúdenie ombudsmana po odporúčaní

12. Ombudsmanka víta pripravenosť Komisie prijať jej odporúčanie.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Komisia prijala odporúčanie ombudsmanky.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 6. októbra 2017

[1] Potreby sociálnej etiky a ochrany súkromia v oblasti IKT pre starších ľudí: plán dialógu – SENIOR, ktorý inicioval etickú diskusiu o IKT pre starších ľudí, k dispozícii na adrese: http://cordis.europa.eu/news/rcn/29203_en.html

[2] Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmanky nájdete v úplnom znení odporúčania ombudsmanky, ktoré je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/cases/recommendation.faces/en/84352/html.bookmark

[3] Sťažnosť 646/2017/JAP – vyšetrovanie v tejto veci stále prebieha.

[4] Cieľom zásady proporcionality je stanoviť opatrenia prijaté inštitúciami EÚ v rámci stanovených hraníc. Podľa tohto pravidla sa činnosť EÚ musí obmedziť na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Inými slovami, obsah a forma žaloby musia byť v súlade so sledovaným cieľom.