Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto sťažnosť bola predložená v mene deviatich zamestnancov Európskeho parlamentu (ďalej len "sťažovatelia") odborovým zväzom zamestnancov. Týka sa zrušenia ich nároku na príspevok na asistenta po 1. máji 2004, keď nadobudol účinnosť nový služobný poriadok. Tento príspevok pre úradníkov kategórie C bol stanovený v článku 4a prílohy VII k služobnému poriadku, ktorý bol v platnosti do 30. apríla 2004. Na základe článkov 21 a 65 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len "PZOZ") sa príspevok analogicky uplatňoval aj na dočasných a pomocných zamestnancov.

2. Odborový zväz podal prvú, podobnú sťažnosť (sťažnosť 572/2008/OV) týkajúcu sa odmietnutia Parlamentu priznať príspevok na sekretariát štyrom úradníkom Parlamentu, ktorí od 1. mája 2004 prerušili svoju činnosť v rozsahu od 1 do 4 a pol mesiaca. Sťažnosť bola predmetom osobitného vyšetrovania ombudsmana, ktoré bolo ukončené rozhodnutím z 20. apríla 2009 bez konštatovania nesprávneho úradného postupu.

3. V roku 2007 menovací orgán vyhovel odvolaniu bývalého dočasného zamestnanca platovej triedy AST 3, ktorý sa po úspešnom absolvovaní verejného výberového konania stal úradníkom platovej triedy AST 2 podľa nového služobného poriadku, ale stratil nárok na príspevok na asistenta. Príspevok na sekretárske práce bol teda tejto osobe vrátený. Menovací orgán rozšíril toto opatrenie na všetkých zamestnancov, ktorí a) splnili podmienky stanovené v článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku (teda tých, ktorí poberali príspevok na asistenta v apríli 2004) a b) sa stali úradníkmi po období, ktoré pracovalo ako dočasný zamestnanec a pokrývalo najmä mesiac apríl 2004. Menovací orgán však uplatnil toto opatrenie reštriktívne, pričom vylúčil i) prípady osôb prijatých ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004 a ii) prípady, keď došlo k prerušeniu zamestnania (dokonca aj veľmi krátkemu) po 1. máji 2004.

4. Deväť sťažovateľov v prejednávanej veci, z ktorých jeden pracoval v Európskej komisii do apríla 2007, boli všetci pomocní zamestnanci k 1. máju 2004, keď nadobudol účinnosť nový služobný poriadok, a všetci v tom čase poberali príspevok na sekretariát. Ich zmluvy ako pomocných zamestnancov sa skončili k rôznym dátumom po 1. máji 2004. Šesť z deviatich sťažovateľov bolo okamžite prijatých ako zmluvní zamestnanci po skončení platnosti ich zmlúv ako pomocných zamestnancov. Ich pracovný pomer nebol prerušený, t. j. ich nové zmluvy zmluvných zamestnancov začali plynúť v deň nasledujúci po skončení ich starých zmlúv pomocných zamestnancov. Napríklad v prípade pána H. sa jeho zmluva pomocného zamestnanca skončila 31. marca 2005 a jeho nová zmluva zmluvného zamestnanca sa začala 1. apríla 2005. Na základe nových zmlúv títo šiesti sťažovatelia nemali nárok na príspevok na sekretariát.

5. Ostatní traja sťažovatelia sa nachádzali v týchto situáciách:

- Keď sa 31. decembra 2004 skončila zmluva s pánom JM. ako pomocným zamestnancom, pán JM. bol prvýkrát prijatý do zamestnania ako pomocný zamestnanec od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 a zachoval si svoj nárok na príspevok na asistenta. Keď však bol 1. júla 2005 prijatý do zamestnania ako zmluvný zamestnanec, stratil nárok na príspevok na asistenta.

- Pán SM., ako aj pán EPA. boli po skončení ich zmlúv o pomocných prácach prerušení (jeden mesiac, resp. tri mesiace). Potom boli prijatí najprv ako pomocní zamestnanci, ktorí stratili nárok na príspevok na sekretariát, a potom ako zmluvní zamestnanci.

6. Sedem sťažovateľov v prejednávanej veci sa teda nachádzalo v situácii i) uvedenej v bode 3 vyššie, zatiaľ čo páni SM. a EPA. sa nachádzali v situácii ii). Z opisu ich služobného postupu vyplýva, že po tom, ako všetci sťažovatelia pracovali ako zmluvní zamestnanci, sa v roku 2006 alebo 2007 stali buď dočasnými zamestnancami, alebo úradníkmi. Iba pán N. zostal zmluvným zamestnancom.

7. Sťažovatelia podali 14. júna, 15. júna, 18. júna, 27. júna, 5. júla a 18. júla 2007 interné sťažnosti (ďalej len "sťažnosti podľa článku 90 ods. 2") orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len "OOUPZ") proti rozhodnutiam o zamietnutí poskytnutia príspevku na asistentskú výpomoc. Pán N., ktorý bol v tom čase ešte zamestnancom Komisie, podal svoju sťažnosť na OOUPZ v Komisii. V ďalších ôsmich prípadoch boli sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 predložené generálnemu tajomníkovi Parlamentu.

8. Dňa 9. novembra 2007 OOUPZ Parlamentu zamietol odvolania podané siedmimi z ôsmich sťažovateľov. Pokiaľ ide o sťažnosť pána SM., OOUPZ neodpovedal pred uplynutím príslušnej lehoty, a teda implicitne zamietol aj toto odvolanie. Dňa 28. novembra 2007 OOUPZ Komisie zamietol sťažnosť pána N. Poukázal na to, že keď zamestnanec ukončí svoje funkcie, skončí sa aj zmluvný vzťah medzi zamestnancom a inštitúciou. Výhoda vyplývajúca zo zmluvy vrátane príspevku na sekretariát bola preto v tom istom čase ukončená.

9. Pokiaľ ide o prípad pána EPA., OOUPZ Parlamentu poukázal na to, že ak zamestnanec, hoci aj dočasne, ukončí svoju funkciu po 1. máji 2004, inštitúcia má právo, ba dokonca povinnosť, uplatňovať ustanovenia nového služobného poriadku, ktoré už nepredpokladajú príspevok na asistenta, pri podpise novej zmluvy.

10. Pokiaľ ide o ďalších šesť sťažovateľov, OOUPZ poskytol tieto vysvetlenia:

i) Kategória zmluvných zamestnancov podľa starého služobného poriadku neexistovala.

ii) Ustanovenia článku 18 prílohy XIII nemožno vykladať v tom zmysle, že by rozšírili nárok na príspevok na sekretára na novú kategóriu zamestnancov, a to na zmluvných zamestnancov.

iii) Zo stretnutia vedúcich administratívy Parlamentu, Rady, Komisie a Súdneho dvora, ktoré sa konalo 15. mája 2007, vyplynulo, že došlo k rozdielnym výkladom príslušných ustanovení. Rada a Komisia sa domnievali, že zachovanie nároku na príspevok pre sekretára sa uplatňuje len vtedy, ak naďalej existuje osobitný pracovnoprávny vzťah, ktorý existoval k 30. aprílu 2004, zatiaľ čo Parlament a Súdny dvor sa domnievali, že príspevok pre sekretára je nadobudnutým právom „ad personam“(„droit acquis“), ktoré by sa malo zachovať aj v prípade zmeny postavenia v zamestnaní. Žiadna z inštitúcií sa však nedomnievala, že príspevok na sekretariát musí byť zachovaný, pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí sa stali zmluvnými zamestnancami.

Predmet vyšetrovania

11. Vo svojom liste z 19. mája 2008, ktorým sa začalo vyšetrovanie, ombudsman požiadal Parlament, aby poskytol stanovisko k tomuto tvrdeniu a tvrdeniu:

Sťažovatelia tvrdili, že Parlament tým, že im odoprel nárok na príspevok na asistenta podľa nového služobného poriadku, konal nesprávne, svojvoľne a porušil zásady právnej istoty a legitímnej dôvery.

Sťažovatelia tvrdili, že Parlament by im mal znovu priznať príspevok na sekretariát odo dňa nasledujúceho po 1. máji 2004, keď uzavreli nové zmluvy ako pomocní zamestnanci alebo zmluvní zamestnanci.

12. Pokiaľ ide o prípad jedného zo sťažovateľov, pána N., ombudsman poznamenal, že rozhodnutie o zamietnutí príspevku na asistentskú výpomoc v jeho prípade prijal OOUPZ Komisie, kde v tom čase pracoval. Ombudsman preto informoval sťažovateľov, že pokiaľ ide o situáciu pána N., neexistujú dostatočné dôvody na vyšetrovanie proti Parlamentu. Toto vyšetrovanie sa preto zaoberá sťažnosťou len v rozsahu, v akom sa týka ďalších ôsmich sťažovateľov.

Vyšetrovanie

13. Sťažnosť bola postúpená Parlamentu na zaujatie stanoviska. Parlament zaslal svoje stanovisko 23. októbra 2008. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľom, ktorí zaslali pripomienky 17. novembra 2008. Tieto pripomienky sa týkali tak prejednávanej veci, ako aj sťažnosti 572/2008/OV.

14. Dňa 19. mája 2009 ombudsman požiadal Parlament o ďalšie informácie. Parlament zaslal svoje doplňujúce stanovisko 1. októbra 2009. Ombudsman ho zaslal sťažovateľom, ktorí 23. novembra 2009 zaslali svoje dodatočné pripomienky.

15. Ombudsman 30. marca 2010 predložil Parlamentu návrh priateľského riešenia. Parlament zaslal svoju odpoveď 8. júna 2010. Odpoveď bola postúpená sťažovateľom, ktorí zaslali svoje doplňujúce pripomienky 28. júla 2010. Dňa 19. októbra 2010 úrad ombudsmana telefonicky kontaktoval jedného zo sťažovateľov s cieľom získať aktuálne informácie o ďalšom vývoji, na ktorý sa sťažovatelia odvolávali vo svojich dodatočných pripomienkach, konkrétne o tom, že v dôsledku kontaktov, ktoré uskutočnili, mala právna služba a generálny tajomník túto záležitosť prehodnotiť.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie o neodôvodnenom zamietnutí príspevku na asistentskú výpomoc

Argumenty predložené ombudsmanovi

16. Pokiaľ ide o právny základ príspevku na asistenta, sťažovatelia pripomenuli, že článok 4a prílohy VII starého služobného poriadku, ktorý predpokladal príspevok na asistenta, sa vzťahuje aj na ostatných zamestnancov. Okrem toho sa v článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku predpokladá pokračovanie príspevku na sekretariát. Sťažovatelia sa odvolávali aj na článok 1 prílohy k PZOZ, v ktorom sa stanovuje, že ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku sa uplatňujú analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004. Pokiaľ ide o pojem príjemcov, ktorí mali nárok na príspevok na sekretariát v apríli 2004, sťažovatelia poukázali na to, že zákonodarca nepredpokladal žiadnu osobitnú podmienku v článku 18 prílohy XIII. Okrem toho skutočnosť, že zamestnanec, ktorý poberal príspevok v apríli 2004, sa stal úradníkom alebo zmluvným zamestnancom, by nemala mať vplyv na pojem poberateľ.

17. Sťažovatelia tiež poukázali na zámery zákonodarcu a pripomenuli históriu reformy služobného poriadku, najmä vyhlásenia vtedajšieho podpredsedu Komisie pána Kinnocka, ktorý podľa ich názoru prisľúbil zachovanie nároku na príspevok na asistenta. Tvrdili, že stanovisko Parlamentu, podľa ktorého sa zamestnanci, ktorí zmenili svoje zmluvy po 1. máji 2004, považujú za „nových zamestnancov“a nemajú nárok na príspevok na sekretariát, je neprijateľné.

18. Sťažovatelia tvrdili, že kategória zmluvných zamestnancov bola prvýkrát uvedená v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok a PZOZ [1] (ďalej len "nariadenie 723/2004"). Podľa názoru sťažovateľov boli pomocní zamestnanci nútení prijať zmenu svojich existujúcich zmlúv a podpísať nové zmluvy ako zmluvní zamestnanci. Parlament mohol sťažovateľom okamžite navrhnúť, aby podpísali zmluvy ako dočasní zamestnanci, ako to urobil v iných prípadoch. Parlament tak porušil zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, pretože zmluvy dočasných zamestnancov boli ponúkané svojvoľne. Okrem toho na základe článku 52 PZOZ mohli byť zmluvy sťažovateľov ako pomocných zamestnancov predĺžené do 31. decembra 2007.

19. Sťažovatelia sa odvolávali aj na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú [2] a na príslušnú judikatúru, v ktorej súdy Spoločenstva pripisovali osobitný význam stabilite zamestnania a zohľadňovali trvanie zmlúv a ich obnovenie. Podľa názoru sťažovateľov prerušenie služieb poskytovaných Parlamentu, ku ktorému došlo v prípade niektorých z nich, nemožno považovať za úplné prerušenie ich zamestnania. Dôvodom bolo, že obnovenie ich služby bolo v záujme oboch strán, najmä v záujme Parlamentu. Sťažovatelia ďalej tvrdili, že v skutočnosti existovala kontinuita ich príslušných služieb, keďže naďalej vykonávali rovnakú prácu pre toho istého vedúceho oddelenia a v tej istej kancelárii.

20. Sťažovatelia nakoniec poukázali na to, že existuje niečo svojvoľné a zlé (vo francúzskom origináli: "une attitude maléfique") o celej záležitosti. Podľa nich bolo v skutočnosti možné dospieť k záveru, že administratíva Parlamentu odňala príspevok na asistentskú výpomoc zmenou zaradenia zmlúv.

21. Parlament vo svojom stanovisku uviedol tieto poznámky:

22. Pokiaľ ide o prípady pána SM. a pána EPA., Parlament poukázal na to, že vyplácanie príspevku na asistentskú výpomoc bolo po 1. máji 2004 prerušené po prestávke v službe Parlamentu v trvaní jedného mesiaca a troch mesiacov. Parlament sa preto domnieval, že sťažnosti podané pánmi SM. a P. sú porovnateľné so situáciou sťažovateľov v sťažnosti 572/2008/OV.

23. Pokiaľ ide o pána L., Parlament zdôraznil, že bol prijatý s účinnosťou od 1. júla 2005 ako zmluvný zamestnanec funkčnej skupiny II v platovej triede 7 platovom stupni 1. Tvrdila, že po prijatí do vyššej platovej triedy, ako je platová trieda stanovená v článku 18, sťažovateľ už od tohto dátumu nemá nárok na príspevok na sekretariát. Parlament preto dospel k záveru, že jeho sťažnosť sa musí zamietnuť ako nedôvodná.

i) Pokiaľ ide o pojem "príjemca" príspevku na asistenta v zmysle článku 18 prílohy XIII nového služobného poriadku

24. Parlament tvrdil, že sťažnosť predložená piatimi ďalšími sťažovateľmi, ktorých prípady ombudsman prevzal na vyšetrovanie, bola takisto neopodstatnená. Poukázal na to, že článok 18 prílohy XIII služobného poriadku je súčasťou prechodného režimu a že celkovým cieľom zákonodarcu je postupné zrušenie príspevku na sekretariát. Predmetné ustanovenie teda v žiadnom prípade nemohlo stanoviť neobmedzené pokračovanie sporného režimu. Parlament poukázal na to, že zákonodarca tým, že stanovil, že poberatelia, ktorí mali nárok na príspevok na asistenta pred 1. májom 2004, ho môžu ponechať až do platovej triedy 6, predpokladal pokračovanie pracovnoprávneho vzťahu medzi dotknutým zamestnancom a inštitúciou na základe jednej alebo viacerých zmlúv alebo predĺžení zmlúv, ak zmluvný vzťah predchádzal nadobudnutiu účinnosti nového služobného poriadku. Inými slovami, uplatnenie článku 18 prílohy XIII služobného poriadku predpokladá súvislosť s režimom platným pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku. Článok 18 prílohy XIII sa preto neuplatní, ak bol v rámci nového režimu uzatvorený druh pracovnej zmluvy, ktorý neexistoval pred 1. májom 2004, čo bol prípad zmluvných zamestnancov prijatých do zamestnania podľa hlavy IV PZOZ. V dôsledku toho vzhľadom na neexistenciu ustanovenia o nároku na príspevok na asistenta pre osoby, ktoré pracujú ako zmluvní zamestnanci podľa nového služobného poriadku, sťažovatelia nemali žiadny dôvod domáhať sa zachovania svojho nároku na príspevok. Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s judikatúrou súdov Spoločenstva. Všetci príslušní sťažovatelia boli prijatí ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004. Parlament tvrdil, že teda konal v súlade s požiadavkami nového služobného poriadku, keď im prestal vyplácať príspevok na sekretariát.

ii) Pokiaľ ide o údajné porušenia zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery

25. Parlament tvrdil, že podľa ustálenej judikatúry uplatňovanie zásady právnej istoty nesmie obmedzovať priestor zákonodarcu Spoločenstva na konanie. Zákonodarca Spoločenstva môže najmä kedykoľvek vykonať zmeny služobného poriadku, ktoré považuje za zmeny v záujme služby, aj keď sú pre príslušných úradníkov menej priaznivé, za predpokladu, že je stanovené dostatočne dlhé prechodné obdobie [3]. Úradníci teda nemôžu očakávať, že služobný poriadok zostane rovnaký ako v čase ich prijatia do zamestnania. Zamestnanci prijatí ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004 sa preto musia považovať za nových zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje právna úprava stanovená v novom služobnom poriadku. Zásada právnej istoty preto nemôže odôvodniť zachovanie vyplácania príspevku na sekretariát zamestnancom prijatým do zamestnania ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004.

26. Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, Parlament zdôraznil, že súdy Spoločenstva rozhodli, že právo odvolávať sa na túto zásadu sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, v ktorej sa zdá, že administratíva Spoločenstva tým, že mu poskytla konkrétne, bezpodmienečné a súhlasné uistenia z oprávnených a spoľahlivých zdrojov, vyvolala u neho odôvodnené očakávania. Z judikatúry súdov Spoločenstva ďalej vyplýva, že takéto záruky musia byť v súlade s ustanoveniami služobného poriadku a všeobecnými uplatniteľnými pravidlami [4]. V prejednávanej veci nemožno z interných všeobecných vykonávacích ustanovení Parlamentu ani z rozhodnutí jeho príslušných útvarov vyvodiť žiadne porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Sťažovatelia sa nemohli dovolávať žiadnych konkrétnych, bezpodmienečných a súhlasných uistení príslušných orgánov Parlamentu na podporu ich nesprávneho výkladu článku 18 prílohy XIII služobného poriadku. Parlament sa nikdy nezaviazal, že zmluvní zamestnanci budú mať nárok na príspevok na sekretariát.

iii) Pokiaľ ide o údajné porušenie smernice 1999/70/ES

27. Parlament zdôraznil, že v súlade s článkom 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je smernica určená členským štátom. Z toho vyplýva, že smernica 1999/70 sa nemôže uplatniť v rámci pracovnoprávnych vzťahov medzi inštitúciou Spoločenstva a jej zamestnancami, ktoré upravuje služobný poriadok. Okrem toho smernica 1999/70 neobsahuje žiadny odkaz na zachovanie peňažných práv, akým je príspevok na sekretariát.

28. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach poukázali na to, že Parlament podal veľmi reštriktívny výklad článku 18 prílohy XIII nového služobného poriadku. Tvrdili, že namiesto podpísania nových zmlúv by administratíva Parlamentu mohla navrhnúť zmeny a doplnenia existujúcich zmlúv a potom by problém nevznikol. V skutočnosti boli ich zmluvy obnovené, aj keď sa v dôsledku toho zmenila platová trieda alebo zaradenie zmlúv. Sťažovatelia uviedli, že slová „príjemcovia“,„oprávnení v mesiaci pred 1. májom 2004“a „ponechajú“použité v článku 18 boli veľmi jasné a nenechávali priestor na výklad. Sťažovatelia sa preto domnievali, že každý výklad článku 18, ktorý by neupravoval nárok na sekretársky príspevok v situácii, akou je ich situácia, je znakom zlej vôle a nesprávneho úradného postupu.

29. Dňa 19. mája 2009 ombudsman požiadal Parlament o ďalšie informácie týkajúce sa situácie piatich sťažovateľov, ktorí boli po 1. máji 2004 a bezprostredne po skončení platnosti svojich zmlúv ako pomocní zamestnanci prijatí ako zmluvní zamestnanci.  Ombudsman vo svojom liste Parlamentu poukázal na to, že dôvody Parlamentu na zamietnutie nároku týchto sťažovateľov na asistentský príspevok sa zdajú byť založené na dvoch úvahách. Po prvé na zachovanie nároku na príspevok na asistenta bolo potrebné, aby pracovnoprávny vzťah pokračoval aj po 1. máji 2004, a to na základe jednej alebo viacerých zmlúv, ak zmluvný vzťah existoval pred 1. májom 2004. Takáto kontinuita neexistovala v prípadoch, keď sa dočasní alebo pomocní zamestnanci stali zmluvnými zamestnancami, čo je kategória, ktorá bola zavedená až s účinnosťou od 1. mája 2004. Po druhé priznanie práva na získanie príspevku na sekretárske práce zmluvným zamestnancom v rovnakom postavení ako sťažovateľom by bolo v rozpore s judikatúrou súdov Spoločenstva, podľa ktorej sa pravidlá upravujúce finančné dávky musia vykladať reštriktívne.

30. Pokiaľ ide o prvú z týchto úvah, ombudsman poukázal na to, že Parlament súhlasil so zachovaním príspevku na sekretariát pre pomocných zamestnancov v služobnom pomere pred 1. májom 2004, ktorým boli predĺžené ich zmluvy alebo ktorí sa stali dočasnými zamestnancami alebo úradníkmi po 1. máji 2004. Parlament tiež súhlasil s tým, že bude konať rovnakým spôsobom v prípade dočasných zamestnancov, ktorí sa stali úradníkmi po tomto dátume. V článku 1 prílohy k PZOZ sa stanovuje, že ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku „sa uplatňujú analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004“. Vzhľadom na to, že PZOZ sa vzťahujú aj na zmluvných zamestnancov, zdá sa, že príslušné pravidlá ako také nevylučujú možnosť zachovať príspevok na sekretariát pre pomocných alebo dočasných zamestnancov, ktorí sa následne stali zmluvnými zamestnancami, najmä preto, že dávka sa mala zachovať „ad personam“. Pokiaľ ide o druhú úvahu, ombudsman upozornil Parlament na skutočnosť, že súhlasil so zachovaním príspevku na sekretariát pre pomocných zamestnancov v služobnom pomere pred 1. májom 2004, ktorým boli predĺžené ich zmluvy alebo ktorí sa stali dočasnými zamestnancami alebo úradníkmi po 1. máji 2004, a pre dočasných zamestnancov, ktorí sa stali úradníkmi po tomto dátume. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka požiadala Parlament, aby vysvetlil, prečo sa domnieva, že jeho stanovisko týkajúce sa uvedených sťažovateľov je odôvodnené vzhľadom na uplatnený prísny výklad finančných výhod.

31. Vo svojej replike Parlament v súvislosti s prvou úvahou uviedol, že prechodné opatrenia uvedené v článku 18 prílohy XIII sa neuplatnia, ak bola nová pracovná zmluva uzavretá na základe nového služobného poriadku po 1. máji 2004. Parlament sa ďalej odvolal na vysvetľujúcu brožúru, ktorú vypracovala Komisia, s predslovom pána Kinnocka, v ktorej sa výslovne uvádza, že „príspevok za sekretárske služby si ad personam ponechajú súčasní príjemcovia do platovej triedy AST 6 vrátane a pre nových zamestnancov bude zrušený“[5] (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Odvolala sa aj na bod 25 rozhodnutia ombudsmana z 20. apríla 2009 vo veci 572/2008/OV, v ktorom ombudsman uviedol, že zámerom zákonodarcu bolo zjavne nerozšíriť výhodu príspevku na sekretariát na novoprijatých zamestnancov. Vzhľadom na neexistenciu výslovných ustanovení stanovujúcich, že príspevok by sa mal vyplácať osobám prijatým do zamestnania ako zmluvní zamestnanci podľa nového služobného poriadku, teda Parlament nemal žiadnu právnu povinnosť naďalej vyplácať príspevok na sekretariát piatim sťažovateľom.

32. Parlament tiež zopakoval, že na základe rozsudku vo veci Pickering sa zamestnanci, ktorí pre ňu pracujú, nemôžu odvolávať na pokračujúce uplatňovanie ustanovení služobného poriadku, ktoré sa na nich uplatňovali na základe ich predchádzajúcich zmlúv, v ich prospech. Parlament podobne zdôraznil, že finančné nároky zamestnanca nie sú určené len povahou zmluvy uzavretej s inštitúciou, ale zanikajú uplynutím platnosti predchádzajúcej zmluvy ako pomocný alebo dočasný zamestnanec. Päť sťažovateľov prijatých ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004 sa musí považovať za nových zamestnancov podľa nového služobného poriadku. Uplatnenie starého služobného poriadku, ktorý v čase uzavretia novej pracovnej zmluvy s inštitúciou už nebol účinný, nepredstavovalo nadobudnuté právo dotknutého zamestnanca.

33. Pokiaľ ide o druhý bod, na ktorý poukázal ombudsman, Parlament uviedol, že článok 18 prílohy XIII predpokladá existenciu pretrvávajúceho zmluvného vzťahu medzi osobami poberajúcimi príspevok na asistenta a právnym režimom starého služobného poriadku. Inými slovami, pomocní alebo dočasní zamestnanci, ktorí poberali príspevok na asistenta k 30. aprílu 2004 a ktorí pokračovali v službe po tomto dátume buď ako dočasní zamestnanci, alebo ako úradníci-stážisti, mali nárok na príspevok, pokiaľ nedošlo k prerušeniu ich služby. Z toho vyplýva, že príspevok na asistenta bol zachovaný ad personam. Zákonodarca Spoločenstva však chcel v služobnom poriadku právne rozlišovať medzi zmluvnými zamestnancami na jednej strane a úradníkmi alebo dočasnými zamestnancami na strane druhej, pokiaľ ide o záruky, sociálne dávky alebo odmeny. V takom prípade sa zásada rovnosti zaobchádzania neuplatnila. Parlament v tejto súvislosti odkázal na judikatúru, podľa ktorej:

„existujúce rozdiely v postavení rôznych kategórií osôb zamestnaných v Spoločenstvách nemožno spochybniť, keďže niektoré kategórie môžu poberať dávky, ktoré sa iným nepriznávajú. V skutočnosti definícia každej z týchto kategórií zamestnancov zodpovedá legitímnym potrebám administratívy Spoločenstva a povahe jej úloh"[6] (zvýraznenie doplnené).

34. Za týchto okolností bol Parlament oslobodený od akýchkoľvek finančných záväzkov voči zmluvným zamestnancom a prísne uplatňoval pravidlá upravujúce finančné dávky. Inak povedané, pravidlá pre zmluvných zamestnancov stanovené v novom služobnom poriadku nestanovovali zachovanie príspevku na asistenta pre bývalých pomocných zamestnancov, ktorí sa stali zmluvnými zamestnancami.

35. Parlament uznal, že medzi vedúcimi administratívy rôznych inštitúcií existujú rozdiely vo výklade, pokiaľ ide o otázku, či sa príspevok na sekretariát vyplácal aj po zmene zmluvného vzťahu. Parlament a Súdny dvor boli jedinými inštitúciami, ktoré prijali flexibilný prístup, pokiaľ ide o zachovanie nadobudnutého práva ad personam pri zmene zmluvného vzťahu existujúceho podľa služobného poriadku, napríklad v prípade dočasných zamestnancov, ktorí sa stali úradníkmi. Žiadna z inštitúcií Spoločenstva však nezachovala príspevok na sekretariát pre osoby prijaté do zamestnania ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004. Parlament ďalej poukázal na to, že článok 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku je súčasťou prechodných opatrení určených na postupné zrušenie príspevku na sekretariát.

36. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach zopakovali predtým predložené argumenty. Tvrdili, že samotná skutočnosť, že kategória zmluvných zamestnancov bola vytvorená služobným poriadkom uplatniteľným od 1. mája 2004, nepostačuje na zamietnutie uplatnenia prechodných opatrení článku 18 prílohy XIII. Sťažovatelia tvrdili, že v skutočnosti neexistoval žiadny nový služobný poriadok, keďže nariadenie č. 723/2004/ES predstavovalo len zmenu a doplnenie služobného poriadku. Ani "zmluvní zamestnanci" neboli novou kategóriou zamestnancov. Podľa sťažovateľov zákonodarca nahradil kategóriu pomocných zamestnancov kategóriou zmluvných zamestnancov pre pomocné úlohy („zamestnanec contractuel auxiliaire“vo francúzštine). Odvolali sa na vysvetľujúcu brožúru, ktorú v tejto súvislosti vypracovala Komisia, a tvrdili, že zámerom bolo zachovať príspevok na sekretariát pre všetkých príjemcov, ktorí ho využívali pred 1. májom 2004. Tvrdili, že pojem príjemca uvedený v článku 18 prílohy XIII nebol nijako obmedzený, a teda sa vzťahoval na všetkých zamestnancov s výnimkou nových zamestnancov. Sťažovatelia však zastávali názor, že nepatria do kategórie „nových zamestnancov“.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

37. V článku 4a prílohy VII k služobnému poriadku platnému do 30. apríla 2004 sa stanovilo, že „úradníkovi kategórie C zamestnanému ako copywriting, shorthand-typist, telex operator, varitypist, výkonný tajomník alebo hlavný tajomník sa môže vyplatiť pevný príspevok“(ďalej len „príspevok na sekretára“). Článok 21 PZOZ platných do 30. apríla 2004 stanovoval, že „[článok]... 4a prílohy VII k služobnému poriadku, ktorá sa týka vyplácania... dočasných pevne stanovených príspevkov, sa analogicky uplatňuje [na dočasných zamestnancov]“. V článku 65 PZOZ sa stanovuje, že „[článok]... 4a prílohy VII k služobnému poriadku, ktorý sa týka vyplácania ... dočasných pevných príspevkov, sa analogicky uplatňuje [na pomocných zamestnancov]“.

38. Nariadením č. 723/2004 sa zrušil článok 4a prílohy VII k služobnému poriadku. Podľa článku 18 prvého odseku prílohy XIII (Prechodné opatrenia) k novému služobnému poriadku „[b]oprávnené osoby, ktoré mali v mesiaci pred 1. májom 2004 nárok na pevný príspevok uvedený v bývalom článku 4a prílohy VII k služobnému poriadku, ho ponechajú ad personam až do platovej triedy 6...“Napokon článok 1 prvý odsek jedinej prílohy k PZOZ v jeho novom znení stanovuje, že „ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku sa uplatňujú analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004“.

39. Ombudsman sa domnieval, že v tomto prípade je potrebné rozlišovať tri rôzne situácie.

40. Pokiaľ ide po prvé o situáciu pána SM. a pána EPA., ombudsman poznamenal, že došlo k prerušeniu ich služieb Parlamentu o jeden mesiac (august 2004) a tri mesiace (jún až august 2004). Keďže po 1. máji 2004 začali uzatvárať nové zmluvy zmluvných zamestnancov, ich právne postavenie sa muselo posúdiť na základe nového služobného poriadku, ktorý už nestanovuje príspevok na asistenta. V článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku sa stanovuje, že príjemcovia, ktorí mali v apríli 2004 nárok na príspevok na asistenta, si ho môžu ponechať ad personam až do platovej triedy 6. Je nesporné, že pán SM. aj pán EPA. mali v apríli 2004 nárok na príspevok na sekretariát. Skutočnosť, že v článku 18 sa používa slovo „ponechať“, však tiež znamená, že musí existovať kontinuita služby po 1. máji 2004. V dôsledku toho zamestnanci, ako sú dvaja sťažovatelia, ktorí poberali príspevok v apríli 2004, ale potom prestali pracovať pre Parlament a boli novo prijatí po 1. máji 2004, nemajú nárok na opätovné poberanie príspevku na sekretariát. Situácia pána SM. a pána EPA. bola rovnaká ako situácia sťažovateľov vo veci 572/2008/OV. Na základe posúdenia ombudsmana v tejto veci uzavrel 20. apríla 2009 vyšetrovanie tým, že dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

41. Rovnaký záver platí aj v prejednávanej veci, pokiaľ ide o sťažnosť pána SM. a pána EPA. týkajúcu sa i) údajného porušenia zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery, ii) ich tvrdení založených na smernici 1999/70/ES a iii) ich tvrdenia, že v správaní Parlamentu bolo niečo svojvoľné a zlé („une attitude littlefique“). Ombudsman vo svojom rozhodnutí vo veci 572/2008/OV nezistil v súvislosti s týmito bodmi žiadny prípad nesprávneho úradného postupu. Konkrétnejšie, ombudsman zistil, že nedošlo k porušeniu zásady právnej istoty vzhľadom na to, že zákonodarca Spoločenstva predpokladal prechodné opatrenia. Poukázal tiež na to, že sťažovatelia nepreukázali, že boli poskytnuté presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa záruky, že zamestnanci, ktorí boli novo prijatí ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004, budú môcť poberať príspevok na sekretariát. Ombudsman sa tiež domnieval, že nie je potrebné podrobnejšie preskúmať argument sťažovateľov založený na smernici 1999/70/ES, keďže sťažovatelia presne nešpecifikovali, prečo sa domnievajú, že prístup Parlamentu nie je v súlade so smernicou. Pokiaľ ide o navrhované zneužitie právomoci Parlamentom, ombudsmanka zistila, že skutočnosti, na ktoré sa sťažovatelia odvolávajú, nepostačujú na preukázanie takéhoto zneužitia.

42. Pokiaľ ide po druhé o situáciu pána L., ombudsman uviedol, že do 30. júna 2005 bol zamestnaný ako pomocný zamestnanec a až do tohto dátumu poberal príspevok na sekretariát. S účinnosťou od 1. júla 2005 bol prijatý do zamestnania ako zmluvný zamestnanec v platovej triede 7. Za týchto okolností pán L. nemohol v žiadnom prípade využiť prechodné ustanovenia uvedené v článku 18 prílohy XIII nového služobného poriadku, keďže toto ustanovenie stanovuje, že príspevok môže byť zachovaný ad personam len do platovej triedy 6. V súvislosti s týmto aspektom prípadu sa preto nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

43. Ombudsmanka po tretie preskúmala situáciu ďalších piatich sťažovateľov. Poznamenal, že títo sťažovatelia boli prijatí ako zmluvní zamestnanci Parlamentu po 1. máji 2004. V dôsledku toho bolo potrebné posúdiť právne postavenie sťažovateľov na základe nového služobného poriadku vrátane článku 18 prílohy XIII, podľa ktorého príjemcovia, ktorí mali v apríli 2004 nárok na príspevok na asistenta, ho mohli ponechať ad personam až do platovej triedy 6. Bolo nesporné, že uvedení piati sťažovatelia mali nárok na príspevok na sekretariát a dostali ho v apríli 2004, a preto splnili prvú podmienku článku 18.

44. Parlament v podstate tvrdil, že dávka stanovená v článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku je k dispozícii len úradníkom alebo dočasným zamestnancom, ktorí poberali príspevok na sekretariát v apríli 2004, ale nie osobám prijatým do zamestnania ako zmluvní zamestnanci po 1. máji 2004. Na odôvodnenie svojho stanoviska Parlament poukázal na skutočnosť, že kategória zmluvných zamestnancov bola zavedená len novým služobným poriadkom, a teda pred 1. májom 2004 neexistovala.

45. Je nesporné, že kategória zmluvných zamestnancov vznikla až 1. mája 2004. Zostáva však preskúmať, či táto skutočnosť sama osebe znamená, že pozícia Parlamentu je opodstatnená.

46. Článok 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku sa vzťahuje na „príjemcov“, ktorí mali nárok na príspevok na sekretariát v apríli 2004. V článku 1 prílohy k PZOZ sa stanovuje, že ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku sa uplatňujú analogicky „na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004“. Bolo však nesporné, že k tomuto dátumu bolo uvedených päť sťažovateľov zamestnaných ako pomocní zástupcovia. Podľa starého služobného poriadku boli pomocní zamestnanci „inými zamestnancami“v zmysle PZOZ (pozri článok 1 PZOZ v znení účinnom do 30. apríla 2004). Vzhľadom na to, že článok 1 prílohy k PZOZ sa týka osôb, ktoré boli k 30. aprílu 2004 zamestnané ako iní zamestnanci, jasne sa vzťahoval na uvedených sťažovateľov. Za týchto okolností sa tvrdenie Parlamentu, že príslušné prechodné ustanovenia nemožno analogicky uplatniť na zmluvných zamestnancov, zakladalo na nesprávnom predpoklade.

47. Vo svojich rozhodnutiach z 9. novembra 2007, ktorými boli zamietnuté odvolania sťažovateľov, OOUPZ tvrdil, že príslušné prechodné ustanovenia sa nevzťahujú na zmluvných zamestnancov. Podľa jej názoru sa nezdalo logické, že zákonodarca by chcel, aby nárok zmluvného zamestnanca na asistentský príspevok zanikol pred jeho preradením do poslednej platovej triedy vo funkčnej skupine II. Parlament sa vo svojom stanovisku k tejto výhrade neopieral o toto tvrdenie. Ombudsmanka však považovala za užitočné zaoberať sa touto otázkou.

48. V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 18 prílohy XIII nového služobného poriadku stanovuje, že príspevok na asistenta sa zachová ad personam až do platovej triedy 6. Podľa článku 5 služobného poriadku existujú dve funkčné skupiny úradníkov: AD alebo AST. Úradníci v kategórii AD sú zaradení do platových tried AD 5 až AD 16. Úradníci v kategórii AST sú zaradení do platových tried AST 1 až AST 11. Trieda AST 6 sa predpokladá pre úradníkov pracujúcich napríklad ako úradníci, zatiaľ čo trieda AST 7 sa predpokladá pre úradníkov pracujúcich napríklad ako vyšší úradníci. Podľa článku 10 PZOZ sa na dočasných zamestnancov vzťahujú rovnaké kategórie. Článok 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku by teda znamenal, že zákonodarca mal v úmysle: ak úradníci spĺňajú podmienky stanovené v tomto ustanovení, mali by nárok na zachovanie príspevku na sekretárske práce, kým nebudú povýšení a nestanú sa vyššími úradníkmi. Pokiaľ ide o pomocných zamestnancov, v článku 53 PZOZ sa stanovujú štyri kategórie zahŕňajúce celkovo deväť skupín (I – IX). Skupina VII zodpovedá sekretárom a kancelárskym pracovníkom, zatiaľ čo skupina VI je určená pre skúsených sekretárov alebo kancelárskych pracovníkov. Pokiaľ ide o zmluvných zamestnancov, článok 80 PZOZ stanovuje štyri funkčné skupiny pozostávajúce z 18 platových tried. Funkčná skupina II, ktorá zahŕňa platové triedy 4 až 7, sa vzťahuje na „administratívne a sekretárske úlohy, riadenie kancelárie a iné rovnocenné úlohy vykonávané pod dohľadom úradníkov alebo dočasných zamestnancov.“Na rozdiel od pravidiel, ktorými sa riadia úradníci, dočasní zamestnanci a pomocní zamestnanci, funkčná skupina II teda nerozlišuje podľa počtu odpracovaných rokov dotknutých zamestnancov. Keďže však funkčná skupina II zahŕňa administratívnych pracovníkov aj vyšších administratívnych pracovníkov a zahŕňa štyri platové triedy, je úplne možné, že vyšší úradníci patria do najvyššej z týchto platových tried, konkrétne do platovej triedy 7. Zmluvní zamestnanci, ktorí sa dostanú do pozície vyššieho úradníka, by tak už nemali nárok na príspevok na sekretariát, ako je to v prípade úradníkov a dočasných zamestnancov. Za týchto okolností sa nezdá, že by uplatňovanie obmedzenia zachovania príspevku na sekretariát „až do platovej triedy 6“stanoveného v článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku na zmluvných zamestnancov spôsobilo nejaké ťažkosti. Bolo zaujímavé poznamenať, že pokiaľ ide o prípad pána L., samotný Parlament síce okrem iných úvah poukázal na to, že bol prijatý do platovej triedy 7, a teda nemá nárok na príspevok na asistenta.

49. V skutočnosti, ak by bolo možné tvrdiť, že došlo k nesúladu, zdá sa, že sa týka skôr situácie pomocných zamestnancov než situácie zmluvných zamestnancov. Ako už bolo uvedené, skupina VI zahŕňa pomocných zamestnancov, ktorí pracujú ako skúsení sekretári alebo administratívni pracovníci. Zdá sa teda, že vyšší tajomník by si mohol ponechať svoj príspevok na asistenta, ak by bol zamestnaný ako pomocný zamestnanec, ale nie ak by bol úradníkom alebo dočasným zamestnancom. Tvrdenie týkajúce sa koherencie príslušných pravidiel sa teda zdalo byť pomerne slabé.

50. Zostáva teda preskúmať, či by mohol existovať iný dôvod, ktorý by odôvodňoval záver, že článok 1 prílohy PZOZ v spojení s prílohou XIII služobného poriadku neoprávňuje uvedených piatich sťažovateľov, aby naďalej poberali príspevok na sekretariát.

51. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že v článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku sa používa slovo „ponechať“, znamená, že musí existovať kontinuita služby po 1. máji 2004.

52. Všetci dotknutí sťažovatelia podpísali novú zmluvu ako zmluvní zamestnanci Parlamentu po skončení platnosti ich zmlúv pomocných zamestnancov. Dalo by sa teda tvrdiť, že samotná táto skutočnosť postačuje na vylúčenie uplatnenia príslušných prechodných ustanovení.

53. Ombudsman sa totiž domnieval, že by bolo legitímne, aby inštitúcia vykladala článok 18 prílohy XIII a článok 1 prílohy k PZOZ v tomto zmysle. Tieto prechodné ustanovenia by teda boli dostupné len pre zamestnancov, ktorých zamestnanie pokračovalo bez akejkoľvek zmeny aj po 1. máji 2004. Takýto reštriktívny výklad by bol jednoznačne v súlade s potrebou striktného výkladu pravidiel poskytujúcich finančné výhody. Zo zápisnice zo zasadnutia vedúcich administratívnych útvarov z 19. apríla 2007 vyplýva, že to bola pozícia, ktorú zaujali Komisia a Rada EÚ.

54. Ombudsman sa však domnieval, že sa tiež zdalo legitímne vykladať príslušné prechodné opatrenia tak, že sa vzťahujú na situácie, v ktorých došlo k zmenám zmluvných podmienok za predpokladu, že existovala kontinuita služby. Toto bolo zdôvodnenie, na ktorom bol založený prístup Parlamentu. V zápisnici z uvedeného zasadnutia sa konkrétne uvádza, že „pour les représentants du Parlement ..., il s'agit d'un droit acquis ad personam dont aucune disposition expresse ne prévoit la suppression, même en cas de modification du type d'engagement (par exemple, au cas où un agent temporaire devient fonctionnaire). Le représentant du Parlement confirme qu'il considère que l'intéressé doit conserver ce droit ad personam tant que le lien avec l'institution n'est pas rompu“.

55. Ombudsmanka pochopila, že za predpokladu kontinuity služby Parlament považuje príslušné prechodné opatrenia za uplatniteľné v týchto situáciách: i) v prípadoch, keď sa dočasný zamestnanec stane úradníkom po 1. máji 2004; a ii) v prípadoch, keď sa pomocný zamestnanec stane úradníkom alebo dočasným zamestnancom po 1. máji 2004.

56. Pokiaľ ide o tento prípad, zdalo sa jasné, že existovala kontinuita služby, pokiaľ ide o situáciu uvedených piatich sťažovateľov. Po prvé na rozdiel od situácie pánov SM. a EPA. nedošlo k prerušeniu ich služby. Okrem toho päť sťažovateľov poukázalo na to, že naďalej vykonávajú rovnakú prácu pre toho istého vedúceho oddelenia a v tej istej kancelárii. Parlament tieto vyhlásenia nespochybnil.

57. Na základe logiky stanovenej samotným Parlamentom by preto prechodné ustanovenia uvedené v článku 1 prílohy k PZOZ v spojení s článkom 18 prílohy XIII k služobnému poriadku mali byť prínosom aj pre osoby, ako je uvedených päť sťažovateľov, ktorí boli predtým pomocnými zamestnancami a ktorí pokračovali v službe pre Parlament ako zmluvní zamestnanci ihneď po skončení ich zmlúv pomocných zamestnancov.

58. Jediný dôvod, ktorý Parlament uviedol na odôvodnenie svojho názoru, že príslušné prechodné ustanovenia by sa nemali uplatňovať na zmluvných zamestnancov, spočíval v tom, že táto kategória zamestnancov neexistovala pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku 1. mája 2004. Toto tvrdenie však nebolo presvedčivé, keďže v článku 1 prílohy k PZOZ sa stanovuje, že ustanovenia prílohy XIII k služobnému poriadku sa uplatňujú analogicky „na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004“. Rozhodujúce teda nie je stanovisko k 1. máju 2004, ale situácia k 30. aprílu 2004. Ako však už bolo vysvetlené, nebolo možné spochybniť, že uvedených päť sťažovateľov patrilo „ostatným zamestnancom zamestnaným k 30. aprílu 2004“. Ombudsmanka preto považovala za ťažké pochopiť, ako by skutočnosť, že títo sťažovatelia sa následne stali zmluvnými zamestnancami Parlamentu, mohla odôvodniť názor, že by nemali mať prospech z výkladu článku 1 prílohy k PZOZ a článku 18 prílohy XIII k novému služobnému poriadku zo strany Parlamentu. Táto výnimka nebola v súlade s vlastnou politikou Parlamentu, ako sa uvádza v zápisnici zo schôdze z 19. apríla 2007.

59. Pokiaľ ide o tvrdenie Parlamentu, že zámerom zákonodarcu nebolo rozšíriť okruh príjemcov o zmluvných zamestnancov, ombudsmanka poznamenala, že Parlament nepredložil žiadne dôkazy na podporu tohto návrhu. Je pravda, že Parlament vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie odkázal na predslov pána Kinnocka k vysvetľujúcej brožúre, v ktorej sa uvádza, že príspevok na sekretárske práce „bude zrušený pre nových zamestnancov“. Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť dôkaznú hodnotu tohto vyhlásenia, však nič nenaznačovalo, že pojem „noví zamestnanci“, ktorý používal pán Kinnock, sa musí vykladať ako pojem „zmluvní zamestnanci“.

60. Ombudsmanka dobre pochopila argument Parlamentu, že skutočne bolo celkovým cieľom zákonodarcu postupne zrušiť príspevok na sekretariát a že článok 18 prílohy XIII preto nemožno vykladať tak, že „stanovuje neobmedzené pokračovanie sporného režimu“. Bolo však ťažké pochopiť, prečo by mal byť tento cieľ relevantný v prípade osôb, ktoré pôsobili ako pomocní zamestnanci a potom pokračovali v službe pre Parlament ako zmluvní zamestnanci, ale nie pre ostatných zamestnancov, ktorí pokračovali v službe po vymenovaní za úradníkov alebo prijatí ako dočasní alebo pomocní zamestnanci.

61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k predbežnému záveru, že rozhodnutie Parlamentu zamietnuť uvedeným piatim sťažovateľom zachovanie nároku na asistentský príspevok nie je v súlade s predpokladom, na ktorom bola založená jeho politika v tejto oblasti, a že jeho rozhodnutie preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka preto predložila Parlamentu návrh na priateľské riešenie, ktoré spočívalo v tom, že požiadala Parlament, aby prehodnotil svoje rozhodnutie neponechať príspevok na sekretariát, pokiaľ ide o piatich dotknutých sťažovateľov.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

62. Parlament vo svojej odpovedi pripomenul, že článok 18 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje, že príspevok na asistenta sa má zachovať ad personam až do platovej triedy 6. Zmluvní zamestnanci vykonávajúci sekretárske úlohy môžu byť zaradení do platových tried 4, 5, 6 alebo 7 funkčnej skupiny II. Vzhľadom na to, že platová trieda 7 je poslednou platovou triedou vo funkčnej skupine II a že zmluvní zamestnanci vykonávajúci sekretárske úlohy môžu byť zaradení do tejto platovej triedy, bolo by nekonzistentné, keby zákonodarca chcel priznať túto výhodu zmluvným zamestnancom, ale zároveň by sa rozhodol ich zbaviť, ak by boli zaradení do platovej triedy 7.

63. Parlament dodal, že cieľom príslušných ustanovení bolo umožniť zamestnancom, ktorí boli v služobnom pomere k 30. aprílu 2004 a ktorí k tomuto dátumu poberali príspevok na asistenta, aby ho naďalej poberali. Parlament sa domnieval, že tieto ustanovenia sa musia vykladať reštriktívne, a preto ich nemožno uplatniť na situácie, v ktorých došlo k zmene zmluvnej situácie dotknutej osoby, keďže v príslušných ustanoveniach sa takáto situácia výslovne neuvádza.

64. Parlament odkázal na judikatúru, podľa ktorej majú ustanovenia služobného poriadku „výlučný účel upraviť právne vzťahy medzi inštitúciami a úradníkmi stanovením vzájomných práv a povinností“a „používajú presné znenie a nie je dôvod na analogické rozšírenie ich pôsobnosti na situácie, na ktoré výslovne neodkazujú“[7]. Táto judikatúra sa vzťahovala aj na PZOZ. Preto v užšom zmysle možno ustanovenia o zachovaní príspevku na asistenta uplatniť len na dočasných zamestnancov, ktorí zostanú dočasnými zamestnancami, alebo na pomocných zamestnancov, ktorí zostanú pomocnými zamestnancami po 1. máji 2004 bez akejkoľvek zmeny zmluvy. Parlament pripomenul, že tento reštriktívny výklad, ktorý ombudsman nespochybnil, prijala Komisia a Rada. Parlament poukázal na to, že zmluvní zamestnanci tvoria novú kategóriu zamestnancov EÚ, ktorá bola zavedená novým služobným poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004. Osoba zamestnaná ako zmluvný zamestnanec inštitúcie bola teda de facto prijatá do zamestnania po 1. máji 2004, čo znamená, že akýkoľvek zmluvný vzťah s inštitúciou pred týmto dátumom nevyhnutne vyplýval z iného právneho režimu stanoveného v starom služobnom poriadku.

65. Parlament však uviedol, že v praxi sa rozhodol prijať vyvážený prístup, ktorý rovnako zohľadňuje znenie príslušných ustanovení a potrebu zachovať právnu istotu. To viedlo k zachovaniu príspevku na sekretariát za určitých okolností, keď došlo k zmene zmluvnej situácie dotknutej osoby. Pokiaľ teda existovala kontinuita zamestnania, dočasní zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi po 1. máji 2004, a pomocní zamestnanci, ktorí sa stali dočasnými zamestnancami alebo úradníkmi po tomto dátume, mohli využiť uplatnenie článku 18 prílohy VII služobného poriadku, a teda naďalej dostávať príspevok na sekretariát, ktorý poberali 30. apríla 2004.

66. Parlament tvrdil, že uvedená flexibilita pri výklade príslušných pravidiel je prípustná v tom zmysle, že nie je v rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorým bolo jednoznačne postupné zrušenie príspevku na sekretariát. Bolo by to v rozpore so zámerom zákonodarcu poskytnúť príspevok na sekretariát novým zamestnancom prijatým podľa nového služobného poriadku, ktorý vyplynul z reformy z roku 2004. Rozhodnutie Parlamentu uplatňovať ustanovenia flexibilným spôsobom sa nemohlo vykladať v tom zmysle, že bol povinný rozšíriť výhody tohto flexibilného prístupu na ďalšie kategórie zamestnancov, ktorí nemali žiadny zákonný nárok naďalej poberať príspevok na asistenta a ktorým by sa tento príspevok nepovažoval za primeraný. Parlament zastával názor, že je potrebné umožniť, aby si sám stanovil hranice tohto flexibilného výkladu. Autonómne stanovenie takýchto hraníc je však možné len v prípade neexistencie relevantnej judikatúry, ktorá by túto otázku upravovala, a pokiaľ nevedie k vzniku svojvoľných situácií. Na jednej strane neexistoval rozsudok ani uznesenie, ktorým by sa európskym inštitúciám ukladala povinnosť pokračovať vo vyplácaní príspevku na sekretariát bývalým pomocným zamestnancom, ktorí ho poberali 30. apríla 2004 a ktorí sa po 1. máji 2004 stali zmluvnými zamestnancami inštitúcie. Neexistoval ani rozsudok, ktorým by sa Parlamentu ukladala povinnosť poskytnúť zmluvným zamestnancom rovnaké zákonné alebo finančné výhody ako úradníkom, dočasným zamestnancom alebo pomocným zamestnancom. Naopak, podľa Súdu prvého stupňa pri vytváraní novej kategórie zmluvných zamestnancov „Rada využila svoju slobodu kedykoľvek vykonať zmeny služobného poriadku a PZOZ, o ktorých sa domnievala, že sú v záujme služby, a do budúcnosti prijať menej priaznivé ustanovenia pre dotknutých zamestnancov“[8]. Parlament dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu relevantnej judikatúry upravujúcej túto otázku a vzhľadom na to, že neviedla k vzniku svojvoľných situácií, jeho stanovisko nemožno spochybniť. Parlament preto dospel k záveru, že návrh na priateľské riešenie sa musí zamietnuť.

67. Sťažovatelia vo svojich dodatočných pripomienkach poukázali na to, že nesúlad, na ktorý sa odvoláva Parlament medzi článkom 18 prílohy XIII služobného poriadku a zaradením zmluvných zamestnancov do funkčnej skupiny II, nebol odôvodnený. Tvrdili, že vyvážený prístup prijatý Parlamentom bol diskriminačný, pretože mal za následok vylúčenie len osôb, ktoré boli niekedy na veľmi krátke obdobie zamestnané ako zmluvní zamestnanci. Sťažovatelia tvrdili, že článok 18 prílohy III služobného poriadku sa musí uplatňovať ako zákonné ustanovenie, čo znamená, že neexistuje priestor na výklad a ešte menší priestor na samostatné stanovenie limitov. Sťažovatelia tiež poukázali na to, že sa stretli s generálnym tajomníkom Parlamentu počas plenárnej schôdze Parlamentu v júni 2010. Po tom, ako predseda Parlamentu už podpísal odpoveď Parlamentu na návrh priateľského riešenia, asistent generálneho tajomníka ich informoval, že spis opätovne preskúma právna služba Parlamentu, aby generálny tajomník mohol prípad dôkladne preskúmať. Vzhľadom na dobrú vôľu generálneho tajomníka Parlamentu, ktorý súhlasil s opätovným otvorením spisu, sťažovatelia uviedli, že dúfajú v pozitívny výsledok.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

68. Ombudsman vo svojom návrhu priateľského riešenia z 30. marca 2010 vyjadril názor, že rozhodnutie Parlamentu zamietnuť zachovanie nároku piatich sťažovateľov na príspevok na asistentskú výpomoc nie je v súlade s predpokladom, na ktorom je založená jeho politika v tejto oblasti, konkrétne že by mal existovať „pružný výklad“platných pravidiel v prípadoch, keď došlo k „kontinuite služby“. Požiadal preto Parlament, aby prehodnotil svoje rozhodnutie neponechať príspevok na sekretariát v prípade piatich sťažovateľov. Ombudsman však nezaujal stanovisko k tomu, či bol „pružný výklad“ pravidiel skutočne správny. Ombudsman teraz dôkladne preskúmal všetky argumenty, ktoré Parlament predložil vo svojej odpovedi na svoj návrh priateľského riešenia, a jeho závery sú uvedené nižšie.

69. Ombudsman poznamenáva, že vo svojej odpovedi na ombudsmanov návrh priateľského riešenia Parlament výslovne uznal, že „... zámerom predmetných ustanovení je umožniť ostatným zamestnancom, ktorí boli v služobnom pomere k 30. aprílu 2004 a ktorí k tomuto dátumu poberali príspevok na sekretariát, aby ho naďalej poberali. Tieto ustanovenia... sa musia vykladať reštriktívne, a preto ich nemožno uplatniť na situácie, v ktorých došlo k zmene zmluvnej situácie dotknutej osoby, keďže takáto situácia nie je výslovne upravená v príslušných ustanoveniach“. Parlament ďalej dospel k záveru, že „...[v] najprísnejšom zmysle sa preto tieto ustanovenia môžu uplatňovať len v prípade dočasných zamestnancov, ktorí zostanú dočasnými zamestnancami, alebo pomocných zamestnancov, ktorí zostanú pomocnými zamestnancami po 1. máji 2004, bez akejkoľvek zmeny zmluvy“. Parlament poukázal na to, že Komisia a Rada prijali tento reštriktívny výklad, ktorý ombudsman nespochybnil.

70. Parlament však tvrdil, že jeho flexibilný prístup k výkladu príslušných pravidiel je „prípustný v tom zmysle, že nie je v rozpore so zámerom zákonodarcu. V tomto prípade však zámerom zákonodarcu bolo jednoznačne postupne zrušiť príspevok na sekretariát“. Parlament tiež vyjadril názor, že „...  musí sa tiež umožniť, aby si sama stanovila hranice tohto flexibilného výkladu. Autonómne stanovenie týchto hraníc je však možné len vtedy, ak neexistuje relevantná judikatúra, ktorá by túto otázku upravovala, a pokiaľ to nevedie k vzniku svojvoľných situácií“.

71. Ombudsmanka by v prvom rade chcela poukázať na to, že ako zdôraznil samotný Parlament, zvolila „pružný“ prístup, podľa ktorého sa nárok na asistentský príspevok zachová aj v prípade, že dôjde k zmenám v zmluvnej situácii, za predpokladu, že služba bude nepretržitá. Ombudsman však nie je presvedčený o tom, že Parlament uplatňoval svoj pružný výklad konzistentne a na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, jeho prax skutočne viedla k svojvoľnému a odlišnému zaobchádzaniu s jeho zamestnancami, ako to dokazuje táto sťažnosť. Parlament totiž vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia neuviedol žiadne presvedčivé odôvodnenie, prečo by sa príspevok na sekretariát mal naďalej vyplácať pomocným zamestnancom, ktorí sa stali dočasnými zamestnancami, alebo dočasným zamestnancom, ktorí sa stali úradníkmi po 1. máji 2004, ale nemal by sa vyplácať pomocným alebo dočasným zamestnancom, ktorí sa po tomto dátume stali zmluvnými zamestnancami bez prerušenia „kontinuity služby“, čo predstavuje jediné odôvodnenie predložené Parlamentom na odôvodnenie jeho „pružného prístupu“.

72. Ombudsman by chcel zdôrazniť, že nový služobný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004, definitívne zrušil príspevok na sekretariát. Rozhodnutie zrušiť príspevok na sekretariát bolo výslovnou voľbou zákonodarcu. V súlade so zásadou reštriktívneho výkladu výnimiek zo všeobecného pravidla sa teda zdá, že najlegitímnejším a najvhodnejším výkladom by bol reštriktívny výklad článku 18 prílohy XIII služobného poriadku v spojení s článkom 1 prílohy k PZOZ. Takýto reštriktívny výklad by bol tiež v súlade s potrebou reštriktívneho výkladu pravidiel poskytujúcich finančné výhody. Preto by sa na žiadnych nových zamestnancov vrátane zmluvných zamestnancov a dočasných zamestnancov a úradníkov prijatých po 1. máji 2004 podľa nového služobného poriadku, ktorí v plnej miere využívali jeho finančné opatrenia, konkrétne novú platovú triedu, nemal vzťahovať príspevok na sekretariát, ktorý bol osobitne zrušený [9].  Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia a Rada sa správne riadili takýmto prísnym výkladom. Parlament sa však rozhodol pre flexibilný výklad rozšírením nároku na príspevok pre sekretárov tak, aby zahŕňal kategórie zamestnancov, ktoré prešli zmenou štatútu podľa nového služobného poriadku. Ako však už bolo uvedené, tento výklad sa uplatňoval nejednotne. Aby sa predišlo tomuto nesúladu, Parlament by musel rozšíriť svoj chybný „pružný prístup“aj na zmluvných zamestnancov. Podľa názoru ombudsmana a z uvedených dôvodov by takýto prístup bol v rozpore so spôsobom, akým by sa malo vykladať znenie a duch predmetných ustanovení, ak majú byť v súlade s judikatúrou súdov Únie.

73. Z tohto dôvodu sa ombudsman domnieva, že nie je vhodné pokračovať v tomto vyšetrovaní. Toto vyšetrovanie sa totiž musí zaoberať otázkou, či sťažovatelia, ktorí sú zmluvnými zamestnancami, majú nárok na príspevok na sekretariát, a nie otázkou, či pomocní zamestnanci, ktorí sa stali dočasnými zamestnancami, alebo dočasní zamestnanci, ktorí sa stali úradníkmi, mohli podľa flexibilného výkladu prijatého Parlamentom využívať alebo naďalej využívať príspevok na sekretariát podľa nového služobného poriadku.

74. Ombudsmanka by napokon chcela odpovedať na tvrdenie Parlamentu, že otázka, o ktorú ide v prejednávanej veci, nevyvolala žiadne rozsudky Súdu pre verejnú službu ani Všeobecného súdu. Ombudsman poukazuje na to, že skutočnosť, že súdy Únie ešte nerozhodli o týchto záležitostiach, neznamená, že postup Parlamentu v tejto oblasti je správny alebo že nejde o prípad nesprávneho úradného postupu.  Vyjadrenia Parlamentu v tejto súvislosti by sa mohli chápať v tom zmysle, že Parlament by bol pripravený prijať stanovisko ombudsmana len vtedy, ak by ho podporila judikatúra súdov Únie. Ombudsmanka sa domnieva, že takýto postoj by nebol prijateľný, pretože by spochybnil úlohu európskeho ombudsmana stanovenú v zmluvách.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nie je potrebné ďalej skúmať túto výhradu.

Sťažovatelia a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 20. decembra 2010

---

[1] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1.

[2] Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

[3] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 23. apríla 2008, Pickering/Komisia, F-103/05, bod 115, neuverejnený v Zbierke.

[4] Vec T-237/00, Reynolds/Parlament, Zb. 2005, s. I-A-385, bod 5.

[5] Vo francúzštine: „Indemnité de secrétariat: pokračovať à être perçue ad personam par les bénéficiaires actuels jusqu'au trieda 6 compris; supprimée pour le nouveau personál".

[6] Vec T-415/06 P De Smedt/Komisia, uznesenie Súdu prvého stupňa z 9. júla 2007, body 54 – 55, neuverejnené v Zbierke.

[7] Vec T-415/06 P, De Smedt/Komisia, bod 57, neuverejnené v Zbierke.

[8] Vec T-415/06 P, De Smedt/Komisia, bod 58.

[9] Toto je tiež logický výklad výrazu „noví zamestnanci“obsiahnutého v dôvodovej brožúre k novému služobnému poriadku, ktorej predsedá bývalý komisár Kinnock.