Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, poľský občan, poznamenal, že webové sídlo Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) nie je k dispozícii v poľštine. Bolo k dispozícii len v angličtine, francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine.

2. Dňa 25. mája 2010 zaslal ÚHVT e-mail v poľskom jazyku. Poukázal na to, že internetová stránka ÚHVT nie je dostupná v poľštine, a požiadal ÚHVT, aby napravil túto situáciu, ktorá je podľa neho nezákonná.

3. Dňa 2. júna 2010 ÚHVT odpovedal sťažovateľovi v anglickom jazyku. Uviedla, že na e-maily môže odpovedať len v jednom zo svojich piatich pracovných jazykov, a to v angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine a taliančine. Požiadala sťažovateľa, aby predložil ďalšie otázky v jednom z týchto jazykov, a takisto uviedla, že nemôže sprístupniť svoje webové sídlo vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Sťažovateľovi odporučila, aby použil konkrétnu e-mailovú adresu (oddelenia pre sťažnosti úradu OHIM), ak chce „podať oficiálnu sťažnosť“týkajúcu sa výberu jazykových verzií webovej stránky úradu OHIM.

4. Vzhľadom na to, že ÚHVT poskytol uvedené informácie v angličtine, sťažovateľ nepodnikol žiadne kroky. Dňa 9. novembra 2010 sa obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

5. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto obvinení a tvrdení:

Obvinenia

(1) ÚHVT odpovedal na list sťažovateľa v poľštine v angličtine.

(2) Obmedzený výber jazykov ÚHVT pre jeho internetovú stránku je nezákonný.

Pohľadávka

Úrad OHIM by mal sprístupniť svoje webové sídlo vo všetkých jazykoch EÚ.

6. ÚHVT sa vo svojom stanovisku vyjadril k prípadnému rozdielnemu zaobchádzaniu spôsobenému jeho praxou používať obmedzený počet jazykových verzií svojej internetovej stránky. Sťažovateľ sa na túto otázku odvolal aj vo svojich pripomienkach. Ombudsman preto zahrnul túto záležitosť do svojho posúdenia.

Vyšetrovanie

7. Sťažnosť bola podaná 9. novembra 2010. Ombudsman ho postúpil úradu OHIM 15. decembra 2010 so žiadosťou o stanovisko do 31. marca 2011. ÚHVT zaslal svoje stanovisko 18. februára 2011 a preklad do poľštiny 8. marca 2011, ktorý bol postúpený sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 30. marca 2011. Dňa 12. júla 2011 ombudsman predložil návrh na priateľské riešenie a požiadal ÚHVT, aby na tento návrh odpovedal do 31. augusta 2011. Dňa 30. októbra 2011 ÚHVT odpovedal v angličtine. Preklad odpovede ÚHVT do poľštiny bol zaslaný sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok do 30. novembra 2011. Nepredložil žiadne pripomienky.

Analýza ombudsmana a predbežné závery

A. Tvrdenie, že odpoveď na list v poľštine bola v angličtine

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ poukázal na to, že poľština je jedným z úradných jazykov EÚ. ÚHVT mal preto na svoj e-mail, ktorý mu bol adresovaný, odpovedať v poľštine tým istým jazykom.

9. ÚHVT vo svojom stanovisku uviedol, že keď sťažovateľ zaslal uvedený e-mail, jeho prax sa zakladala na článku 21 Zmluvy o ES [1]. Občania tak mali právo napísať ktorejkoľvek inštitúcii a orgánu v jednom z úradných jazykov EÚ a dostať odpoveď v tom istom jazyku. Nevzťahovalo sa však na úrady a agentúry EÚ. Úrad teda nemal právnu povinnosť akceptovať písomné otázky v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ a odpovedať v tom istom jazyku. Jazykový režim uplatniteľný na ÚHVT je stanovený v základnom nariadení ÚHVT, t. j. v nariadení Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva [2] (ďalej len "nariadenie o ÚHVT"). V nariadení o ÚHVT sa stanovuje, že ÚHVT by mal používať svojich päť pracovných jazykov (angličtinu, francúzštinu, nemčinu, taliančinu a španielčinu).

10. Aj keby sa článkom 2 ods. 2 písm. f) Lisabonskej zmluvy zaviedla zmena vo vzťahu k uvedenému článku 21 Zmluvy o ES („ Prostredníctvom zmluvy … sa slová „inštitúcie alebo orgány“ a „inštitúcie a orgány“ nahrádzajú slovami „inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry“ s výnimkou prvého odseku článku 193.“)[3], skutočnosťou zostáva, že v článku 24 ZFEÚ sa neuvádza žiadny odkaz na agentúry a úrady v konsolidovanom znení zmlúv uverejnenom v úradnom vestníku [4]. ÚHVT dospel k záveru, že „[l] egally, úrad zastáva názor, že jeho právne povinnosti v tejto súvislosti sú v súčasnosti nejasné.“

11. Po dôkladnej diskusii a analýze a vzhľadom na to, čo úrad OHIM považoval za pravdepodobnú vôľu zákonodarcu, sa úrad OHIM po začatí vyšetrovania ombudsmanom rozhodol zmeniť svoju prax v tejto oblasti. ÚHVT odteraz uviedol, že bude akceptovať písomné otázky od každého občana Únie v ktoromkoľvek z jazykov uvedených v článku 55 ods. 1 ZEÚ a poskytne odpoveď v tom istom jazyku. Na to, aby bola táto prax plne funkčná, budú potrebné približne dva mesiace.

12. Sťažovateľ bol vo svojich pripomienkach plne spokojný s uvedenou zmenou politiky ÚHVT.

Hodnotenie ombudsmana

13. Ombudsman sa domnieval, že prvé tvrdenie bolo vyriešené.

14. Ocenil rozhodnutie ÚHVT odpovedať na všetku korešpondenciu, ktorá mu bola adresovaná, v úradnom jazyku EÚ tým istým jazykom. Ide o osvedčený administratívny postup.

B. Údajná nezákonná a diskriminačná prax používania obmedzeného počtu jazykov na internetovej stránke ÚHVT a súvisiace tvrdenie

Argumenty predložené ombudsmanovi

15. Sťažovateľ vo svojej pôvodnej sťažnosti iba tvrdil, že mu bol nezákonne odopretý prístup k informáciám na internetovej stránke ÚHVT, pretože neboli dostupné v poľštine.

16. ÚHVT vo svojom stanovisku uviedol, že jeho prax týkajúca sa jazykových verzií jeho internetovej stránky nie je upravená článkom 24 ZFEÚ, ale judikatúrou. Odvolávala sa na rozsudok vo veci Kik [5], do ktorého bol zapojený ÚHVT, ale aj na rozsudok v spojených veciach T-156/07 a T-232/07 Španielsko/Komisia z 13. septembra 2010 týkajúci sa jazykov, v ktorých sa uverejňujú oznámenia o výberových konaniach EPSO [6]. ÚHVT uviedol, že rozsudok Kik „podporuje prax ÚHVT spočívajúcu v sprístupnení svojej internetovej stránky len v piatich pracovných jazykoch. Súdny dvor rozhodol, že jazykové pravidlá stanovené v nariadení Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve [7] nepredstavujú zásady práva EÚ, ani neexistuje osobitná zásada práva EÚ týkajúca sa rovnosti medzi úradnými jazykmi EÚ, od ktorej sa nemožno legitímne odchýliť.

17. Vzhľadom na už citovaný rozsudok Kik sa ÚHVT domnieval, že jazykové verzie použité na jeho internetovej stránke by sa mali posudzovať s ohľadom na obsah informácií poskytnutých na tejto stránke. ÚHVT ďalej tvrdil, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Kik rozlišoval medzi dokumentmi ÚHVT tým, že odkázal na "procesné písomnosti" a "písomné oznámenia". "Procesné písomnosti" musí vydať ÚHVT v jazyku zvolenom prihlasovateľom pri podávaní prihlášky ochrannej známky EÚ. Môže to byť v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, zatiaľ čo „písomné oznámenia“ môžu byť vypracované v ktoromkoľvek z piatich pracovných jazykov úradu OHIM. Podľa ÚHVT obsah jeho internetovej stránky pozostáva len z písomných oznámení a zjavne sa netýka procesných písomností priznávajúcich práva. ÚHVT ďalej odkázal na bod 92 rozsudku Kik, v ktorom Súdny dvor uznal ťažkú úlohu ÚHVT dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom, pokiaľ ide o trovy konania [8].

18. ÚHVT dospel k záveru, že obmedzený výber jazykov pre jeho internetovú stránku je odôvodnený jeho potrebou i) udržať náklady na preklady na potrebnom minime; ii) zabezpečiť, aby správa internetovej stránky ÚHVT bola čo najplynulejšia a nákladovo najefektívnejšia, a iii) čo najrýchlejšie sprístupniť verejnosti všeobecné informácie. Okrem toho je to odôvodnené legislatívnym základom ÚHVT, konkrétne článkom 119 ods. 2 nariadenia o ÚHVT [9].

19. Okrem toho v dôsledku zmeny jazykovej politiky týkajúcej sa odpovedí na korešpondenciu bude akékoľvek rozdielne zaobchádzanie, ktoré môže vyplynúť z obmedzeného výberu jazykov na internetovej stránke ÚHVT, „nepatrné z hľadiska rozsahu“.

20. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach svoje tvrdenie objasnil. Najprv sa domnieval, že rozsudok Kik sa týka používania jazykov v konaniach ÚHVT, zatiaľ čo jeho sťažnosť sa týkala používania jazykov na internetovej stránke ÚHVT.

21. Súhlasil s názorom ÚHVT, že jazyky používané na internetovej stránke by sa mali posudzovať vo vzťahu k obsahu poskytnutých informácií. Poukázal na to, že internetová stránka ÚHVT obsahuje dôležité informácie týkajúce sa jeho činností. Preto sú prihlasovatelia ochranných známok a dizajnov/hospodárske subjekty, ktorí hovoria len poľštinou, v horšom postavení ako prihlasovatelia, ktorí hovoria jedným z piatich pracovných jazykov ÚHVT. Znalosť obsahu webovej stránky úradu OHIM (napríklad kontaktné údaje alebo spôsob podania prihlášky) by bola pre tieto strany skutočne veľmi užitočná. Obmedzený prístup k takýmto informáciám pre tých, ktorí nehovoria jedným z pracovných jazykov úradu OHIM, obmedzuje voľnú hospodársku súťaž v EÚ a je diskriminačný.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

22. Ombudsmanka na úvod poznamenala, že vo svojom vyhlásení o poslaní [10] ÚHVT vyhlasuje, že musí byť prístupnou a používateľsky ústretovou organizáciou. Na domovskej stránke úradu OHIM však nie sú vítaní všetci občania EÚ, ktorí používajú svoje príslušné jazyky, ani sa na nej nevysvetľuje jazyková politika úradu OHIM vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

23. Ombudsman okrem toho po návšteve webovej stránky úradu OHIM poznamenal, že existuje časť o právnych textoch a judikatúre týkajúcej sa ochranných známok a dizajnov, poplatkov a platieb za prihlášky a, čo je najdôležitejšie, časť „Formuláre/podanie“, podľa ktorej môžu prihlasovatelia podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva online a stiahnuť si formuláre prihlášok. Oddiel „Formuláre/podanie“obsahuje aj pokyny, ako to urobiť. Vo všetkých úradných jazykoch EÚ [11] sú však k dispozícii len formuláre žiadostí. Zdá sa, že ostatné informácie o tom, ako vyplniť/predložiť prihlášku, ako aj informácie o činnosti úradu OHIM a jeho právnom základe boli poskytnuté v angličtine, francúzštine, nemčine, taliančine a španielčine.

24. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka pripomenula, že administratíva EÚ musí zabezpečiť, aby konala v súlade s platnými právnymi predpismi. Ombudsman však nebol úplne presvedčený názorom ÚHVT, že nariadenie ÚHVT (článok 119 ods. 2) v spojení s rozsudkom Kik predstavuje právny základ jeho praxe používať na svojej internetovej stránke len angličtinu, francúzštinu, španielčinu, nemčinu a taliančinu.

25. V článku 119 ods. 2 nariadenia o ÚHVT sa skutočne stanovuje, že „jazyky úradu sú angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a španielčina“. V právnom kontexte svojho rozsudku vo veci Kik však Súdny dvor pripomenul, že článok 119 (v čase vydania rozsudku článok 115) nariadenia o ÚHVT upravuje používanie jazykov v konaniach pred úradom [12]. Ombudsmanka nechápala, prečo by sa mal názor Dvora audítorov vykladať extenzívne tak, aby sa týkal aj informácií poskytnutých úradom OHIM na jeho internetovej stránke. Ako sa uvádza v bode 23, tieto informácie sa týkajú potenciálnych konaní, a nie prebiehajúcich konaní.

26. Z rovnakého dôvodu sa ombudsman nedomnieval, že analógia ÚHVT s „písomnými oznámeniami“, ako ju definoval Súdny dvor v rozsudku Kik, môže byť skutočne užitočná na podporu jazykovej praxe jeho internetovej stránky. V rozsudku Kik Súdny dvor odkázal na "písomné oznámenia" v rámci prebiehajúceho konania pred ÚHVT týkajúceho sa prihlášky ochrannej známky Európskej únie. V bode 47 už citovaného rozsudku Kik Súd prvého stupňa vysvetlil, že "písomné oznámenia" môžu byť listy, ktorými ÚHVT zasiela "procesné dokumenty" alebo prostredníctvom ktorých oznamuje informácie prihlasovateľom. V bode 45 rozhodol, že možnosť používať druhý jazyk pre "písomnú komunikáciu" predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej sa musí používať jazyk konania (ktorým môže byť ktorýkoľvek z úradných jazykov Únie), a že pojem "písomná komunikácia" sa preto musí vykladať reštriktívne.

27. Ombudsman dospel k záveru, že prax úradu OHIM používať angličtinu, francúzštinu, nemčinu, taliančinu a španielčinu na svojej webovej stránke nie je podporená platnými právnymi pravidlami uvedenými v stanovisku.

28. Ombudsman okrem toho nemohol vylúčiť, že zdanlivo neutrálna prax úradu OHIM používať na svojej webovej stránke len angličtinu, francúzštinu, nemčinu, španielčinu a taliančinu by znevýhodnila právnické a fyzické osoby [13] pochádzajúce z iných členských štátov ako Taliansko, Španielsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko v porovnaní s osobami z týchto krajín. Tí, ktorí by chceli podať svoje prihlášky ochranných známok, ale nerozumejú žiadnemu z piatich jazykov internetovej stránky ÚHVT, môžu mať skutočne väčšie ťažkosti pri získavaní prístupu k informáciám, ktoré ÚHVT poskytuje na svojej internetovej stránke, a pri ich využívaní. Najmä malé a stredné podniky môžu byť ovplyvnené aj z finančného hľadiska. Môže byť potrebné, aby okrem poplatkov za spracovanie svojich prihlášok zaplatili aj preklad pokynov na webovej stránke úradu OHIM o spôsobe podávania takýchto prihlášok [14].

29. Nová politika úradu OHIM týkajúca sa používania jazykov v korešpondencii s občanmi, hoci chvályhodná, nemohla podľa názoru ombudsmana zmierniť uvedené negatívne dôsledky. Rozsah tejto politiky je primerane obmedzený na tých, ktorí sa už rozhodli nadviazať priamy kontakt s ÚHVT. Takéto kontakty sa zvyčajne nadviažu po tom, ako zainteresované strany navštívia webové sídlo. Preto je dôležité, aby ich prvú návštevu uľahčili dostupné jazykové verzie.

30. Nerovnaké zaobchádzanie je povolené, ak je odôvodnené primeraným a objektívnym dôvodom. V bode 82 rozsudku Kik, na ktorý ÚHVT správne odkázal vo svojom stanovisku, Súdny dvor rozhodol, že odkazy Zmluvy týkajúce sa používania jazykov nemožno považovať za dôkazy všeobecnej zásady práva Únie, ktorá priznáva každému občanovi právo mať za každých okolností vyhotovenú verziu všetkého, čo by mohlo ovplyvniť jeho záujmy, v jeho jazyku.[15] Z toho vyplýva, že môžu existovať okolnosti, za ktorých sa toto právo nemôže uplatniť. Mali by však byť vždy obmedzené a odôvodnené [16].

31. ÚHVT vo svojom stanovisku odôvodnil obmedzený počet jazykových verzií svojej internetovej stránky prípadnými nákladmi, oneskoreným uverejnením a problémami so správou svojej internetovej stránky.

32. Ombudsmanka pripustila, že teraz, keď sa počet úradných jazykov v EÚ zvýšil na 23, môžu skutočne existovať určité praktické alebo finančné dôvody, ktoré z krátkodobého hľadiska odôvodňujú, že celý obsah webových stránok EÚ nie je vždy dostupný vo všetkých jazykoch EÚ. Platí to najmä v prípade informácií, ktoré je vzhľadom na svoju povahu potrebné neustále aktualizovať. Zdá sa však, že podstatné informácie poskytnuté na internetovej stránke ÚHVT, ako sú uvedené v bode 23 vyššie, nepodliehajú častým zmenám. Administratívne pohodlie navyše nie je platným argumentom pre administratívu EÚ, ktorá je dobre vybavená z hľadiska technických a ľudských zdrojov.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka usúdila, že dôvody úradu OHIM nie sú dostatočné na to, aby odôvodnili nesprístupnenie niektorých z najrelevantnejších stránok na jeho webovom sídle vo všetkých jazykoch EÚ. Ombudsman pripomenul svoje stále stanovisko [17], že dobrá správa vecí verejných si vyžaduje, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ v čo najväčšej možnej miere poskytovali občanom informácie v ich vlastnom jazyku. Ombudsman preto predložil zodpovedajúci návrh na priateľské riešenie v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana. Návrh znie takto:

„V reakcii na prvé tvrdenie sťažovateľa ombudsman oceňuje zmenu jazykovej politiky úradu OHIM, pokiaľ ide o jeho korešpondenciu s občanmi. V rovnakom pozitívnom duchu by OHIM mohol sprístupniť aj domovskú stránku svojej webovej stránky vo všetkých jazykoch EÚ a vysvetliť jej jazykovú politiku. Úrad OHIM by okrem toho mohol sprístupniť pokyny k prihláškam a často kladeným otázkam na svojom webovom sídle vo všetkých jazykoch EÚ.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

34. Úrad OHIM vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana na priateľské riešenie uviedol, že začiatkom októbra 2011 spustil projekt radikálneho prepracovania svojej webovej stránky s cieľom poskytnúť používateľom a) „úplný elektronický zážitok“pokrývajúci všetky procesy úradu OHIM, ako aj b) dodatočné informácie o jeho službách jednoduchým a používateľsky ústretovým spôsobom. Očakáva sa, že tento projekt bude dokončený do konca októbra 2012.

35. Úrad OHIM požiadal ombudsmana o predĺženie pôvodnej lehoty na odpoveď na jeho návrh priateľského riešenia, pretože potreboval čas na internú diskusiu a začlenenie niekoľkých opatrení, ktoré sú v súlade s odporúčaním ombudsmana o používaní jazykov na webovom sídle úradu OHIM a o tom, čo sa očakáva od administratívy EÚ, aby sa uľahčil prístup používateľov k jeho online informáciám, do projektu prepracovania.

36. Úrad OHIM ďalej oznámil, že na základe návrhu ombudsmanky a po dokončení uvedeného projektu prepracovania bude jeho webové sídlo k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ.

37. Okrem toho domovská stránka bude obsahovať časť venovanú používateľom, ktorí nie sú odborníkmi v oblasti duševného vlastníctva, s cieľom usmerniť ich prostredníctvom úplných, ale jednoduchých riešení v ich snahe oboznámiť sa s procesmi a pracovnými postupmi úradu OHIM. Bude obsahovať aj informácie, ktoré sú teraz vysvetlené v časti Často kladené otázky.

38. Okrem toho sa na webovej stránke jasne uvedie, ktoré oddiely alebo dokumenty sú dostupné vo všetkých jazykoch EÚ a ktoré sú naopak k dispozícii len v piatich úradných jazykoch úradu OHIM.

39. Pokiaľ ide o pokyny na vyplnenie prihlášok, ÚHVT uviedol, že sú už k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ. Vysvetlila, že kliknutím na časť Súbor a ochranná známka Spoločenstva na webovom sídle ÚHVT sú používatelia presmerovaní na stránku, na ktorej si môžu vybrať jeden z 23 [18] jazykov EÚ (Vyberte si jazyk formulára a prihláste sa online). Výberom jazyka a kliknutím na ikonu Použiť online sú používatelia presmerovaní na stránku vo zvolenom jazyku, ktorá obsahuje rôzne polia, ktoré sa majú vyplniť. Kliknutím na modrú ikonu otáznika na pravej strane každého poľa sú používatelia presmerovaní na podrobné pokyny na vyplnenie prihlášky (Help-E-filing for the Community Trade Mark). Okrem toho používatelia už majú prístup k všeobecnej brožúre o OHIM, ako aj k informačnému bulletinu o spolupráci a konvergencii v oblasti duševného vlastníctva, ktoré sú preložené do všetkých jazykov EÚ.

40. Úrad OHIM na záver vyjadril nádej, že toto úsilie sa bude a) vykladať ako krok správnym smerom, ktorým sa zavedie webová stránka, ktorá posilní transparentnosť a zlepší predvídateľnosť, harmonizáciu a konvergenciu v prospech svojich používateľov, a b) umožní ombudsmanovi nájsť priateľské riešenie tejto sťažnosti.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

41. Ombudsmanka zastáva názor, že sa dosiahlo priateľské riešenie. Oceňuje zmenu jazykovej politiky úradu OHIM, pokiaľ ide o jeho korešpondenciu s občanmi a jeho internetovú stránku.

D. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Dosiahlo sa priateľské riešenie.

Sťažovateľ a OHIM budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 13. decembra 2011

---

[1] Článok 21 ES: „Každý občan Únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu alebo orgán uvedený v tomto článku alebo v článku 7 v jednom z jazykov uvedených v článku 314 a má právo na odpoveď v tom istom jazyku.“

[2] Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ C 306, 2007.

[4] Ú. v. EÚ C 83, 2010.

[5] Vec T-120/99, Kik/ÚHVT, Zb. 2001, s. II-2235, bod 64. Súdny dvor potvrdil tento rozsudok v odvolacom konaní: vec C-361/01, Kik/ÚHVT, Zb. 2003, s. I-8283, bod 83.

[6] Spojené veci T-156/07 a T-232/07 Španielsko/Komisia, rozsudok z 13. septembra 2010.

[7] Ú. v. EÚ, anglické špeciálne vydanie (I) (1952.-1958), s. 59.

[8] „Zo všetkých týchto skutočností vyplýva, že jazykový režim orgánu, akým je úrad, je výsledkom zložitého procesu, ktorého cieľom je dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom, pokiaľ ide o trovy konania, ale aj medzi záujmami prihlasovateľov ochranných známok Spoločenstva a záujmami iných hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o prístup k prekladom dokumentov, ktoré priznávajú práva, alebo konania, do ktorých je zapojený viac ako jeden hospodársky subjekt, ako sú námietkové konania, konania o výmaze a konania o vyhlásenie neplatnosti.“

[9] Článok 119 ods. 2 stanovuje: „Jazyky úradu sú angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a španielčina.“

[10] www.oami.europa.eu/ows/rw/pages/OHIM/institutional

[11] V článku 119 ods. 1 nariadenia o ÚHVT sa ustanovuje, že "prihláška ochrannej známky Spoločenstva sa podáva v jednom z úradných jazykov Európskeho spoločenstva."

[12] Bod 5: "Úrad bol zriadený nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146). Používanie jazykov v konaniach pred Úradom upravuje článok 115 tohto nariadenia, ktorý znie takto:

1. Prihláška ochrannej známky Spoločenstva sa podáva v jednom z úradných jazykov Európskeho spoločenstva.

2. Jazykmi úradu sú angličtina, francúzština, nemčina, taliančina a španielčina.

3. Prihlasovateľ musí uviesť druhý jazyk, ktorý je jazykom úradu a ktorého používanie akceptuje ako možný jazyk konania vo veci námietok, zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti.

Ak bola prihláška podaná v jazyku, ktorý nie je jedným z jazykov úradu, úrad zabezpečí preklad prihlášky podľa článku 26 ods. 1 do jazyka, ktorý uviedol prihlasovateľ.“

[13] Článok 5 nariadenia o ÚHVT: "Vlastníkom ochrannej známky Spoločenstva môže byť každá fyzická alebo právnická osoba vrátane orgánov zriadených podľa verejného práva."

[14] V článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že "v rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti…"Ako rozhodol Súdny dvor (vec C-224/00, Komisia/Taliansko, Zb. 2002, s. Okrem toho judikatúra súdov Únie stanovuje, že zásada rovnosti zaobchádzania (alebo zákazu diskriminácie) je porušená, ak sa s dvoma kategóriami osôb, ktorých právne a skutkové okolnosti nevykazujú podstatný rozdiel, zaobchádza rozdielne (napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1997, Petit-Laurent/Komisia, T-211/95, Zb. VS s. I-A-21 a II-57, bod 56; rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Campoli/Komisia, C-71/07, Zb. s. I-5887, bod 50).

[15] Všeobecný súd zopakoval uvedený názor vo svojich najnovších rozsudkoch (z 3. februára 2011 a 13. septembra 2010) týkajúcich sa uverejňovania oznámení o výberových konaniach úradom EPSO na jeho webovom sídle a v úradnom vestníku v troch vybraných jazykoch EÚ (angličtine, francúzštine a nemčine).

Tieto prípady zahŕňajú:

A) Vec T-205/07 Taliansko/Komisia, rozsudok z 3. februára 2011, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 50 (v pôvodnom francúzskom znení): „…ainsi qu’il a déjà été jugé par la Cour, les nombreuses références dans le traité CE à l’emploi des langues ne peuvent être considérées comme étant la manifestation d’un principe général de droit communautaire assurant à chaque citoyen le droit à ce que tout qui serait susceptible d’affecter ses intérêts soit rédigé dans sa langue en toutes circonstances“; a

B) Spoločné veci RT-156/07 a T-232/07 Španielsko/Komisia, rozsudok z 13. septembra 2010, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 52 – 53 (v pôvodnom francúzskom jazyku): „52. En premier lieu, il convient de relever qu’aucune disposition ni aucun principe de droit communautaire n’impose que des avis de concours, tels que ceux en cause en l’espèce, soient systematiquement publiés au Journal officiel dans toutes les langues officielles (voir, par analogie, arrêt Italie/Komisia, précité, bod 115). 53. Il est vrai que les postes à pourvoir visés par les avis de concours litigieux sont susceptibles d’intéresser potentiellement des candidats en provenance de tout État membre. Toutefois, ainsi qu’il a déjà été jugé par la Cour, les nombreuses références dans le traité CE à l’emploi des langues, dont, notamment, l’article 290 CE, invoqué par le Royaume d’Espagne et la République de Lituanie, ne peuvent être considérées comme étant la manifestation d’un principe général de droit communautaire assurant à chaque citoyen le droit à ce que tout ce qui serait susceptible d’affecter ses intérêts soit rédigé dans langue en toutes circonstances …“

[16] Návrhy generálneho advokáta Poiaresa Madura vo veci C-160/03, bod 38.

[17] Pozri rozhodnutia ombudsmana vo veciach 939/99/ME, 1146/2001/IP a jeho osobitnú správu Európskemu parlamentu v nadväznosti na návrh odporúčania Rade Európskej únie vo veci 1487/2005/GG, všetky dostupné na adrese www.ombudsman.europa.eu.

[18] Ombudsman chápe, že úrad OHIM chcel odkazovať na 23 jazykov EÚ, a nie na 22 jazykov EÚ, ako uviedol v odpovedi.