Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na korešpondenciu zaslanú v rámci sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Taliansku a jej údajného nesprávneho rozhodnutia uzavrieť sťažnosť na porušenie právnych predpisov.

Ombudsmanka sa zaoberala týmito otázkami a zistila, že prostredníctvom odpovede, ktorú Komisia zaslala sťažovateľovi v priebehu tohto vyšetrovania, poskytla presvedčivú a komplexnú odpoveď. Komisia teda vyriešila prvú otázku. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Komisia dostatočne vysvetlila svoje rozhodnutie opätovne nezačať konanie o nesplnení povinnosti v tomto prípade. V súvislosti s druhou otázkou sa preto domnievala, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Ombudsmanka preto vyšetrovanie uzavrela.

Vec sa týkala ukončenia zmluvy o poskytovaní služieb Európskou komisiou. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho listy, že vypovedala zmluvu o poskytovaní služieb bez náležitého dôvodu a že platenie faktúr, ktoré jej boli zaslané, bolo pomalé. Žiadal tiež náhradu za oneskorené platby a náhradu škody.

Ombudsmanka tieto obvinenia vyšetrila. Pokiaľ ide o prvý prípad, Komisia dospela k záveru, že keďže Komisia nakoniec odpovedala na listy sťažovateľa, záležitosť bola vyriešená. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ktoré sa týka údajného vypovedania zmluvy bez náležitého dôvodu, ombudsman dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Komisie, keďže zmluva priznávala Komisii právo kedykoľvek ju vypovedať a že Komisia v každom prípade skutočne poskytla dostatočný dôvod na vypovedanie zmluvy. Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, ombudsmanka dospela k záveru, že sa našlo riešenie problému oneskorených platieb faktúr, keďže Komisia nakoniec vyplatila sťažovateľovi dlžné sumy za vykonanú prácu a súhlasila so zaplatením úrokov z omeškania. Napokon, pokiaľ ide o žiadosť o náhradu škody, ombudsman dospel k záveru, že nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci, keďže Komisia vyplatila sťažovateľovi náhradu utrpenej škody a v zmluve sa nestanovuje žiadna náhrada za žiadny iný druh škody.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na korešpondenciu sťažovateľa v rámci finančného auditu na úrovni členského štátu. Po intervencii ombudsmanky Komisia odpovedala. Sprístupnila dokument požadovaný sťažovateľom, ale upravila niektoré osobné údaje (mená fyzických osôb). Ombudsmanka zistila, že Komisia správne odôvodnila úpravu podľa nariadenia č. 45/2001.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na korešpondenciu sťažovateľa, v ktorej sťažovateľ poukázal na údajne nepresné vyhlásenie komisárky Bienkowskej týkajúce sa strelných zbraní. Komisia odpovedala v priebehu vyšetrovania a uznala nepresnosť. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie, keďže Komisia podnikla kroky na vyriešenie prípadu. Ombudsmanka však navrhla Komisii, aby zvážila uverejnenie opravy s cieľom zabezpečiť, aby bola verejnosť presne informovaná.

Vec sa týkala primeranosti odpovedí úradu EPSO na obavy sťažovateľa, že mohol zmeškať príležitosti na prijatie do zamestnania z dôvodu technického problému s jeho používateľským kontom EPSO. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že odpoveď úradu EPSO poskytnutá v priebehu vyšetrovania primerane riešila obavy sťažovateľa. Úrad EPSO sa zaoberal technickou otázkou a poskytol záruky, že sťažovateľ nepremeškal žiadnu príležitosť.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) neumožniť sťažovateľovi podať druhú prihlášku v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorá neobsahovala žiadnu konkrétnu lehotu na podanie prihlášok. Sťažovateľ sa snažil podať druhú prihlášku po tom, ako neprešiel skúškou spojenou s jeho pôvodnou prihláškou v rámci toho istého výberového konania. Sťažovateľ tvrdil, že úrad EPSO neposkytol primerané odpovede na jeho listy týkajúce sa i) právneho základu, na základe ktorého sa uchádzačom neumožnilo opätovne sa prihlásiť do výberových konaní bez akýchkoľvek konkrétnych dátumov uzávierky, a ii) podmienok vrátane správania zamestnancov v testovacom centre v Španielsku.

EPSO vo svojej odpovedi odkázal na podmienky stanovené vo výzve na vyjadrenie záujmu ako na právny základ svojich činností. Vysvetlila tiež, že prešetrila záležitosť týkajúcu sa správania zamestnancov testovacieho centra.

Ombudsmanka považovala vysvetlenie úradu EPSO za primerané a primerané, takže prípad bol uzavretý.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na list sťažovateľa týkajúci sa údajných protiprávností, ktorých sa dopustili vnútroštátne súdy v Estónsku. V tomto liste sťažovateľ takisto kritizoval Komisiu za to, že nepodnikla žiadne kroky. Komisia vysvetlila, že nemá právomoc zasiahnuť v tejto veci. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že vysvetlenia Komisie boli správne, užitočné a v súlade s jej zákonnými právomocami. Prípad bol teda uzavretý tak, ako bol vyriešený.

Sťažovateľ niekoľkokrát napísal úradu EPSO žiadosť o vymazanie svojho používateľského konta EPSO. Úrad EPSO odpovedal, že nemôže vymazať jeho účet, keďže dve výberové konania, na ktorých sa zúčastnil, boli stále otvorené. Po tom, ako sťažovateľ dvakrát kontaktoval úrad EPSO bez toho, aby dostal odpoveď, obrátil sa na ombudsmana s tvrdením, že úrad EPSO neodpovedal, a s tvrdením, že úrad EPSO by mal vymazať jeho konto.

V nadväznosti na vyšetrovanie ombudsmanky úrad EPSO odpovedal sťažovateľovi. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že úrad EPSO urovnal tvrdenie sťažovateľa. Úrad EPSO vo svojej odpovedi sťažovateľa informoval aj o tom, že lehota na uchovávanie údajov v prípade dvoch výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil, ešte neuplynula, a preto ešte nemôže vymazať jeho používateľské konto EPSO. Ombudsmanka v tejto súvislosti nezistila nesprávny úradný postup, a preto prípad uzavrela.  

Prípad sa týkal opatrení úradu EPSO po zlyhaní počítačového servera počas testu a vybavovania žiadostí sťažovateľa o preskúmanie a prístup k dokumentom zo strany úradu EPSO.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že úrad EPSO i) sa riadne nezaoberal situáciou vyplývajúcou z počítačovej havárie, ii) nevybavil riadne žiadosť sťažovateľa o preskúmanie a iii) nevybavil riadne žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom. Ombudsmanka preto úradu EPSO predložila tri odporúčania.

Úrad EPSO prijal prvé odporúčanie ombudsmana týkajúce sa toho, ako by mal riešiť technické problémy počas počítačového testu. Druhé odporúčanie bolo, aby úrad EPSO poskytol sťažovateľovi podrobné vysvetlenie, ako vybavil jeho žiadosť o preskúmanie. Ombudsmanka nepovažovala odpoveď úradu EPSO v tejto veci za presvedčivú a vybavovanie žiadosti o preskúmanie úradom EPSO predstavovalo nesprávny úradný postup. Úrad EPSO napokon neprijal tretie odporúčanie ombudsmanky týkajúce sa poskytovania prístupu k dokumentom. Ombudsmanka zistila, že neposkytnutie ďalších dokumentov úradom EPSO takisto predstavovalo nesprávny úradný postup. Okrem dvoch zistení nesprávneho úradného postupu ombudsmanka takisto navrhla úradu EPSO, ako by mohol zlepšiť svoju kontaktnú službu pre uchádzačov.  

Prípad sa týkal loga vizuálnej identity Komisie, ktoré sa používa v tlačovej konferencii v Bruseli od roku 2012. Podľa názoru sťažovateľa výlučné používanie angličtiny a francúzštiny v tomto logu vizuálnej identity predstavuje diskrimináciu na základe jazyka.

Súčasný jazykový režim EÚ zahŕňa právo každého občana komunikovať s inštitúciami EÚ vo svojom vlastnom jazyku a zodpovedajúce právo na odpoveď v tomto jazyku. Zásady, ktorými sa riadi tento jazykový režim, sa vzťahujú aj na iné formy komunikácie, ako je komunikácia prostredníctvom publikácií a webových stránok. Akékoľvek rozlišovanie v používaní jazykov za takýchto okolností by malo byť objektívne odôvodnené. Pokiaľ ide o to, či v tomto prípade existuje objektívne odôvodnenie, ombudsman súhlasí s tým, že technicky nie je možné prezentovať pojem „Európska komisia“ v 24 jazykoch na televíznej obrazovke, a to ani nižšie, ani vedľa rečníka, ani za ním.

Pokiaľ ide o to, či si Komisia mohla vybrať viac ako dva jazyky, ombudsmanka sa domnieva, že bolo rozumné, aby si Komisia vybrala len dva jazyky. Výber počtu jazykov, ktoré sa majú použiť, závisí od rozhodnutia, či by viac ako dva jazyky neporušili vizuálny obraz neprijateľným spôsobom. Skutočnosť, že aj iné kombinácie jazykov môžu byť rozumnou voľbou, neznamená, že výber angličtiny a francúzštiny nebol rozumný.

Ombudsmanka sa domnieva, že politika zvolená Komisiou bola objektívne odôvodnená. Dospela preto k záveru, že zavedenie nového loga vizuálnej identity Komisiou v miestnosti pre tlačové konferencie v Bruseli nepredstavuje nesprávny úradný postup.