Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) riešila subdodávateľa, ktorý poskytoval odborné znalosti a služby v odvetví IT. Podľa sťažovateľa nebol za vykonanú prácu v plnej výške zaplatený. Po tom, ako rokovania sťažovateľa s hlavným dodávateľom zostali bezvýsledné, sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana, pričom spochybnil spôsob, akým ESVČ riešila predmetný spor.

Ombudsmanka pripomenula, že neexistencia priameho zmluvného vzťahu medzi inštitúciou EÚ a subdodávateľom nezbavuje subdodávateľa konajúceho ako orgán verejnej moci jeho povinnosti dodržiavať základné právo subdodávateľa na dobrú správu vecí verejných. Táto povinnosť zahŕňa okrem iného povinnosť inštitúcie EÚ monitorovať správanie svojho dodávateľa a v prípade potreby trvať na tom, aby dodávateľ plnil svoje povinnosti voči subdodávateľovi. V tomto prípade ombudsmanka poznamenala, že ESVČ sa uistila, že hlavný dodávateľ starostlivo oznámil subdodávateľovi svoje požiadavky na výstupy a dokumentáciu a že ESVČ uhradila platby za vykonanú potvrdenú prácu. ESVČ celkovo vynaložila viaceré úsilie s cieľom nájsť riešenie rôznych otázok týkajúcich sa subdodávok.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so záverom, že ESVČ sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Prípad sa týkal spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) riešila obvinenia z porušovania základných práv pri svojich činnostiach na gréckom ostrove Samos. Sťažovatelia sa obávali, že spôsob, akým pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v podporných azylových tímoch agentúry EUAA viedli pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, je v rozpore s právom EÚ a že agentúra EUAA sa tým nezaoberala. Sťažovatelia sa okrem toho zaoberali tým, ako agentúra EUAA riešila správy žiadateľov o azyl o odopretí vstupu.

Ombudsmanka zistila, že v čase podania sťažnosti agentúra EUAA nezabezpečila, aby pracovníci pracujúci na prípadoch nasadení v jej podporných azylových tímoch boli pripravení riadne viesť pohovory so zraniteľnými žiadateľmi o azyl, a to aj pokiaľ ide o to, ako zohľadniť ukazovatele zraniteľnosti, keď sa po prvýkrát objavia počas pohovoru o azyle. Ombudsmanka ďalej zistila, že agentúra EUAA neposkytla zraniteľným žiadateľom o azyl vhodný postup na oznamovanie chýb, ku ktorým došlo počas pohovorov, a na preskúmanie takýchto správ agentúrou EUAA. Ombudsmanka zistila, že ide o nesprávny úradný postup, a vydala štyri odporúčania pre agentúru EUAA na riešenie nedostatkov.

Ombudsmanka zaslala tieto odporúčania aj svojim kolegom z Európskej siete ombudsmanov (ENO), ktorí sa zaujímali o ich názory na to, ako sa zabezpečuje dodržiavanie základných práv v spolupráci medzi pracovníkmi agentúry EUAA zaoberajúcimi sa prípadmi a vnútroštátnymi azylovými úradníkmi.

Ombudsmanka okrem toho zistila závažné nedostatky v súvislosti s tým, ako agentúra EUAA riešila zverejňovanie skúseností žiadateľov o azyl so zavracaním migrantov na vonkajších hraniciach počas pohovorov. Keďže agentúra EUAA začala počas vyšetrovania ombudsmanky vykonávať opatrenia na nápravu týchto nedostatkov, nezistila nesprávny úradný postup, ale namiesto toho predložila dva návrhy na zlepšenie.

Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ. 

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie prestať spolupracovať s dočasným agentúrnym pracovníkom v rámci služieb starostlivosti o deti. Sťažovateľ bol zamestnaný prostredníctvom externého dodávateľa na základe týždenných zmlúv. Na základe pokynov Komisie dodávateľ informoval sťažovateľa, že Komisia už nebude žiadať o jeho služby. Sťažovateľka sa obrátila na ombudsmanku s tvrdením, že Komisia jej neposkytla opodstatnené dôvody svojho rozhodnutia.

Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že ak inštitúcie EÚ požiadajú o ukončenie zmluvy osoby s externým dodávateľom, mali by poskytnúť spravodlivé a objektívne dôvody na odôvodnenie ukončenia zmluvy, informovať dotknutú osobu a zabezpečiť, aby mala možnosť predložiť pripomienky pred ukončením zmluvy. Neistá situácia dočasného zamestnanca znamená, že Komisia má povinnosť byť spravodlivá a transparentná, a to aj v prípade neexistencie zmluvného vzťahu. V tomto prípade Komisia nezabezpečila, aby bolo sťažovateľovi poskytnuté vypočutie a možnosť vyjadriť sa k dôvodom, ktoré Komisia uviedla predtým, ako sa rozhodla nepožadovať služby sťažovateľa. Hoci je to poľutovaniahodné, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ musel byť informovaný o niektorých problémoch v týždni, ktorý viedol k rozhodnutiu Komisie. Vzhľadom na nedostatočné vedenie záznamov však ombudsman nemôže overiť, či zamestnanci Komisie diskutovali o problémoch so sťažovateľom. Ombudsmanka však víta skutočnosť, že Komisia uznala, že sťažovateľovi mohla v tomto prípade podrobnejšie vysvetliť svoje odôvodnenie.

Na základe toho sa ombudsmanka domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, a prípad uzatvára.  

Prípad sa týkal poradenskej spoločnosti, ktorú vyšetroval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) pre podozrenia z nezrovnalostí v projektoch financovaných EÚ. Úrad OLAF informoval spoločnosť, že vyšetrovanie uzavrel, a predložil Komisii finančné a administratívne odporúčania. Hoci úrad OLAF informoval spoločnosť, že sa môže obrátiť na kontrolóra procesných záruk úradu OLAF, úrad OLAF neposkytol jasné informácie o platnej lehote na podanie sťažnosti. To znamenalo, že spoločnosť podala sťažnosť po uplynutí lehoty a kontrolór sťažnosť zamietol.

Ombudsmanka zistila, že úrad OLAF tým, že sťažovateľovi neposkytol jasné informácie, najmä pokiaľ ide o dátum ukončenia vyšetrovania, konal nesprávnym úradným postupom. Ombudsmanka sa však domnievala, že neexistuje vhodné odporúčanie na riešenie tohto problému pre sťažovateľa. Predložila však návrh s cieľom zabrániť tomu, aby sa takýto problém vyskytol v podobných prípadoch v budúcnosti.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vybavila žiadosť o kópiu zvukového záznamu vypočutia v rámci administratívneho vyšetrovania údajného obťažovania. Sťažovateľka, ktorá tvrdila, že bola obeťou obťažovania, bola nespokojná s tým, že externý vyšetrovateľ poverený agentúrou ENISA na vykonanie vyšetrovania jej odmietol poskytnúť prístup k záznamu jedného z vypočutí, ktoré s ňou viedla.

Ombudsmanka dospela k záveru, že agentúra ENISA sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keď umožnila nezávislému vyšetrovateľovi rozhodnúť o žiadosti o kópiu zvukového záznamu vypočutia v rámci administratívneho vyšetrovania a schváliť zamietnutie žiadosti vyšetrovateľom na základe nedostatočných vysvetlení.

Ombudsmanka naliehavo vyzvala agentúru ENISA, aby sa zaoberala svojím zistením nesprávneho úradného postupu a prehodnotila svoje odmietnutie udeliť prístup k zvukovému záznamu. Keďže by si to pravdepodobne vyžadovalo vyváženie práv na osobné údaje samotnej sťažovateľky a práv ostatných zamestnancov agentúry ENISA, agentúra ENISA by sa mala pred prijatím odôvodneného rozhodnutia opäť poradiť so svojou zodpovednou osobou. V prípade, že by sťažovateľka nebola s výsledkom spokojná, mohla by sa vo veci obrátiť na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS).