Prípad sa týkal toho, ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vybavila sťažnosť týkajúcu sa výsledkov testov v postupe prijímania príslušníkov stáleho zboru. Sťažovateľ nezískal minimálny celkový počet bodov v teste s voliteľnými odpoveďami (ďalej len „test s voliteľnými odpoveďami“), aby mohol pristúpiť k ďalšiemu kroku postupu. Sťažovateľ spochybnil jeho výsledky a obával sa, že bol vystavený rasovej a etnickej diskriminácii. Sťažovateľ požiadal o otázky a odpovede, ktoré mu agentúra Frontex neposkytla.

Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s tým, ako agentúra Frontex riešila túto záležitosť, sa obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a požiadala agentúru Frontex, aby zvážila poskytnutie zoznamu, v ktorom sa vo forme listov uvádzajú odpovede sťažovateľa a správne odpovede v teste pozostávajúcom z otázok s voliteľnými odpoveďami. Agentúra Frontex poskytla sťažovateľovi informácie v tomto zmysle.

Ombudsmanka zistila, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom, ako agentúra Frontex vypočítala skóre sťažovateľa v testoch, ani k žiadnym náznakom diskriminácie.

Vzhľadom na to, že agentúra Frontex poskytla sťažovateľovi v priebehu vyšetrovania relevantné informácie o teste pozostávajúcom z otázok s voliteľnými odpoveďami, v súvislosti s týmto aspektom prípadu neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie s návrhom na zlepšenie pre agentúru Frontex, aby vo svojich postupoch prijímania zamestnancov informovala uchádzačov o výsledkoch získaných v akomkoľvek eliminačnom teste, a to prostredníctvom tabuľky, v ktorej sa so zreteľom na počet zodpovedajúci každej otázke uvedie poskytnutá odpoveď (vo forme listu), ako aj správna odpoveď (aj vo forme listu).

Vec sa týkala rozhodnutia delegácie Európskej únie v Papue-Novej Guinei zamietnuť ponuku sťažovateľa ako neobvykle nízku. Sťažovateľ tvrdil, že delegácia nepožiadala o konkrétne objasnenia, neodôvodnila svoje rozhodnutie a svoje zamietnutie založila na prvkoch, ktoré nesúvisia s cenou uvedenou v ponuke.

Ombudsmanka zistila, že delegácia mala byť konkrétnejšia, keď žiadala sťažovateľa o objasnenie ceny, a mala stanoviť jasnú súvislosť medzi cenou a všetkými prvkami, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení. Delegácia tiež dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť ponuku ako ponuku s neobvykle nízkou cenou, čím porušila povinnosť odôvodnenia. Tieto nedostatky predstavujú nesprávny úradný postup.

Hoci Komisia počas vyšetrovania poskytla dodatočné objasnenia, ombudsmanka zistila, že tieto objasnenia dostatočne neriešili zistené nedostatky.

Ombudsmanka sa domnievala, že v tomto prípade by nebolo vhodné vydať zodpovedajúce odporúčanie, keďže zákazka bola zadaná. Predložila však tri návrhy zamerané na zabránenie výskytu takýchto problémov v podobných prípadoch v budúcnosti.

Sťažovateľ, poslanec Európskeho parlamentu, vyjadril obavy v súvislosti s tým, čo považuje za nesúlad medzi aktom o umelej inteligencii a Kódexom postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely (GPAI). Európska komisia nedávno potvrdila, že kódex, ktorý vypracovali zainteresované strany, je pre poskytovateľov GPAI „primeraným“ dobrovoľným nástrojom na preukázanie súladu s aktom o umelej inteligencii. Navrhovateľ však tvrdil, že kódex oslobodzuje poskytovateľov GPAI od ich povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii dokumentovať alebo aspoň odhadovať spotrebu energie svojich modelov počas ich trénovania a testovania.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia primerane vysvetlila, ako jej úrad pre umelú inteligenciu zamýšľa posúdiť spotrebu energie GPAI, ak poskytovateľom chýbajú určité informácie potrebné na vykonanie odhadu. Komisia preto poskytla potrebné záruky, že v tejto súvislosti splní základný cieľ aktu o umelej inteligencii. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že kódex má slúžiť ako dočasné riešenie, ktoré sa môže ďalej zlepšovať a pravdepodobne ho nahradia cielené nástroje, ako sú „harmonizované normy“, ktoré vypracovali európske normalizačné organizácie.

Na základe toho ombudsmanka zistila, že v tejto fáze nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť čiastočný alebo širší prístup k dvom dokumentom týkajúcim sa projektu financovaného v partnerstve s UNICEF-om. Pri zamietnutí prístupu sa Komisia opierala o päť výnimiek stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa prístupu k dokumentom, a to potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy a finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu, ako aj ochranu jej rozhodovacieho procesu, obchodný záujem tretej osoby a súkromie a integritu fyzických osôb vrátane ich osobných údajov.

Na základe kontroly sporných dokumentov ombudsmanka nebola presvedčená tvrdeniami Komisie, podľa ktorých by čiastočné alebo širšie zverejnenie (vážne) ohrozilo ochranu uvádzaných záujmov. Ombudsmanka navrhla riešenie a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom poskytnúť čo najširší prístup k sporným dokumentom. Pripomenula tiež Komisii jej povinnosť prijať rozhodnutia v primeranej lehote a odôvodniť svoje rozhodnutia.

Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi čiastočný a širší prístup k dokumentom. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila.  

Prípad sa týkal Európskej komisie´s vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov v súvislosti s rozhodnutím Česka´s zlúčiť svoj železničný orgán s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Hlavnou obavou bolo, že fúzia mohla porušiť právo EÚ a že Česko možno nezabezpečilo nezávislý a účinný dohľad nad odvetvím železničnej dopravy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia neposkytla sťažovateľovi primerané odôvodnenie svojho zistenia, že Česko neporušilo právo EÚ. Po preskúmaní vysvetlení Komisie poskytnutých počas vyšetrovania ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia vec dôkladne vyšetrila a že jej rozhodnutie uzavrieť prípad bolo založené na solídnych dôvodoch.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o posúdenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov Komisiou. Vzhľadom na to, že Komisia v priebehu vyšetrovania poskytla podrobné odôvodnenie, tento aspekt veci bol vyriešený. Ombudsmanka navrhla Komisii, aby vždy poskytla sťažovateľom primerané odôvodnenie, keď majú v úmysle uzavrieť konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Prípad sa týkal výzvy na predkladanie ponúk organizovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v súvislosti s poskytovaním odevného vybavenia pre príslušníkov agentúry Frontex. Sťažovateľ, spoločnosť, ktorá sa zúčastnila aj postupu verejného obstarávania, vyjadrila agentúre Frontex obavy v súvislosti so zadaním zákazky víťaznej spoločnosti. Sťažovateľ konkrétne tvrdil, že agentúra Frontex mala zamietnuť víťaznú ponuku z dôvodu údajných finančných ťažkostí uchádzača a jeho nedostatkov pri plnení inej zákazky, ako aj preto, že ponuka, ktorú predložil, bola podľa názoru sťažovateľa neobvykle nízka.

Ombudsmanka zistila, že agentúra Frontex správne vykonala kontrolu oprávnenosti úspešného uchádzača v súlade s platnými pravidlami. Okrem toho zistila, že posúdenie agentúry Frontex, že úspešná ponuka nebola neobvykle nízka, bolo primerané a v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.