Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Sťažovateľ pracoval ako expert pre externého dodávateľa EÚ na projekte financovanom EÚ v Tanzánii, ktorý riadila Delegácia Európskej únie v Tanzánii a Východoafrické spoločenstvo. Sťažovateľ tvrdil, že dodávateľ porušil tanzánijské právo tým, že sa nezaregistroval v Tanzánii, čo mu bránilo získať platné pracovné povolenie. Dodávateľ následne informoval sťažovateľa o svojom rozhodnutí vypovedať jeho zmluvu, pričom zohľadnil obavy týkajúce sa práce sťažovateľa, ktoré vzniesla delegácia EÚ.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie obáv sťažovateľa v súvislosti s tým, ako delegácia riešila obe záležitosti. V tejto súvislosti ombudsmanka odkázala na svoj stály názor, že ak sa inštitúcie EÚ usilujú o nahradenie odborníkov pracujúcich na projektoch EÚ, títo jednotlivci by mali byť vypočutí pred ich nahradením. Hoci Komisia tvrdila, že nepožiadala o nahradenie znalca, ombudsmanka zistila, že Komisia bola zapojená do rozhodnutia o nahradení. Ombudsmanka preto zistila, že Komisia nezabezpečila, aby bolo právo sťažovateľa na vypočutie dodržané pred jeho nahradením, čo predstavovalo nesprávny úradný postup.  Predložila návrh na zlepšenie s cieľom zabrániť tomu, aby sa tento problém vyskytol v budúcnosti. 

Ombudsmanka okrem toho zistila, že vzhľadom na to, že zmluva sťažovateľa bola ukončená, neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania v súvislosti s otázkou pracovného povolenia. Predložila však Komisii návrh na zlepšenie a vyzvala ju, aby túto záležitosť overila, keďže môže mať vplyv na iných odborníkov pracujúcich na projekte EÚ. 

 

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie, ktorým sa Španielsku udelila výnimka z pravidla v smernici o energetike. V tomto pravidle sa stanovuje, že prevádzkovatelia prenosových sústav nesmú vlastniť zariadenia na uskladňovanie energie. Rozhodnutím sa udeľuje výnimka z tohto pravidla, pokiaľ ide o prečerpávacie vodné elektrárne na Kanárskych ostrovoch. Sťažnosť ombudsmanovi bola, že Komisia nesprávne vyložila pravidlo a že v každom prípade neboli splnené podmienky na udelenie výnimky.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že hoci sťažnosť nebola bezpredmetná, opatrenia Komisie nepredstavovali nesprávny úradný postup. Ombudsmanka však navrhla, aby Komisia pripomenula svojim útvarom význam vecnej a dostatočne podrobnej spolupráce s občanmi, ktorí jej upozorňujú na dobre podložené a podrobné obavy.