Vec sa týkala odmietnutia Európskej komisie poskytnúť čiastočný alebo širší prístup k dvom dokumentom týkajúcim sa projektu financovaného v partnerstve s UNICEF-om. Pri zamietnutí prístupu sa Komisia opierala o päť výnimiek stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa prístupu k dokumentom, a to potrebu chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy a finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu, ako aj ochranu jej rozhodovacieho procesu, obchodný záujem tretej osoby a súkromie a integritu fyzických osôb vrátane ich osobných údajov.

Na základe kontroly sporných dokumentov ombudsmanka nebola presvedčená tvrdeniami Komisie, podľa ktorých by čiastočné alebo širšie zverejnenie (vážne) ohrozilo ochranu uvádzaných záujmov. Ombudsmanka navrhla riešenie a požiadala Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko k žiadosti s cieľom poskytnúť čo najširší prístup k sporným dokumentom. Pripomenula tiež Komisii jej povinnosť prijať rozhodnutia v primeranej lehote a odôvodniť svoje rozhodnutia.

Komisia prijala návrh ombudsmanky na riešenie a poskytla sťažovateľovi čiastočný a širší prístup k dokumentom. Ombudsmanka uvítala pozitívnu reakciu Komisie na jej návrh riešenia, ktorým sa sťažnosť vyriešila.  

Prípad sa týkal Európskej komisie´s vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov v súvislosti s rozhodnutím Česka´s zlúčiť svoj železničný orgán s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Hlavnou obavou bolo, že fúzia mohla porušiť právo EÚ a že Česko možno nezabezpečilo nezávislý a účinný dohľad nad odvetvím železničnej dopravy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia neposkytla sťažovateľovi primerané odôvodnenie svojho zistenia, že Česko neporušilo právo EÚ. Po preskúmaní vysvetlení Komisie poskytnutých počas vyšetrovania ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia vec dôkladne vyšetrila a že jej rozhodnutie uzavrieť prípad bolo založené na solídnych dôvodoch.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o posúdenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov Komisiou. Vzhľadom na to, že Komisia v priebehu vyšetrovania poskytla podrobné odôvodnenie, tento aspekt veci bol vyriešený. Ombudsmanka navrhla Komisii, aby vždy poskytla sťažovateľom primerané odôvodnenie, keď majú v úmysle uzavrieť konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Prípad sa týkal výzvy na predkladanie ponúk organizovanej Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v súvislosti s poskytovaním odevného vybavenia pre príslušníkov agentúry Frontex. Sťažovateľ, spoločnosť, ktorá sa zúčastnila aj postupu verejného obstarávania, vyjadrila agentúre Frontex obavy v súvislosti so zadaním zákazky víťaznej spoločnosti. Sťažovateľ konkrétne tvrdil, že agentúra Frontex mala zamietnuť víťaznú ponuku z dôvodu údajných finančných ťažkostí uchádzača a jeho nedostatkov pri plnení inej zákazky, ako aj preto, že ponuka, ktorú predložil, bola podľa názoru sťažovateľa neobvykle nízka.

Ombudsmanka zistila, že agentúra Frontex správne vykonala kontrolu oprávnenosti úspešného uchádzača v súlade s platnými pravidlami. Okrem toho zistila, že posúdenie agentúry Frontex, že úspešná ponuka nebola neobvykle nízka, bolo primerané a v súlade s platnými pravidlami.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vec sa týkala postupu Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti s procesnými aspektmi týkajúcimi sa oznámenia oznamovateľa, ktoré sťažovateľ [1] predložil v roku 2022. Správa oznamovateľa sa týkala údajného rodinného vzťahu medzi úradníkom povereným prijímaním do zamestnania a osobou, ktorá bola najatá.

Sťažovateľ zažil správanie údajných páchateľov, o ktorom sa domnieval, že predstavuje nevhodné správanie (vrátane obťažovania). Sťažovateľ požiadal o súvisiace administratívne vyšetrovanie.

ECB sa rozhodla posúdiť správu oznamovateľa spolu s otázkou údajného nevhodného správania. Takisto informovala sťažovateľa, že predložené dôkazy neoprávňujú na začatie administratívneho vyšetrovania. Sťažovateľ napadol oba body prostredníctvom administratívnej sťažnosti, ktorú ECB vyhlásila za neprípustnú z dôvodu nedostatku individuálneho záujmu (spoločné riešenie oboch otázok) alebo z dôvodu absencie akéhokoľvek napadnuteľného rozhodnutia (nezačatie administratívneho vyšetrovania).

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana a napadol rozhodnutie ECB o neprípustnosti. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky sťažovateľka tiež požiadala ombudsmanku, aby podrobnejšie preskúmala vybavovanie oznámení oznamovateľov a sťažností v ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že dôvody, ktoré uviedla ECB na vyhlásenie administratívnej sťažnosti sťažovateľa za neprípustnú, neboli presvedčivé.

Ombudsmanka tiež poznamenala, že počas jej vyšetrovania došlo k významnému vývoju v tejto veci a že súvisiace interné vyšetrovania na vysokej úrovni stále prebiehajú. ECB okrem toho dokončovala preskúmanie svojho rámca pre podávanie správ, vyšetrovanie a disciplinárne konanie z vlastnej iniciatívy. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že v tom čase neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, a vyšetrovanie uzavrela.

 

[1] Z dôvodov anonymity, a to aj pokiaľ ide o pohlavie sťažovateľa, sa v texte odkazuje na sťažovateľa ako na „oni“/„ich“/„ich“.

 

Prípad sa týkal spôsobu, akým Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) riešil žiadosti o preskúmanie od uchádzača, ktorý nebol úspešný v dvoch výberových konaniach. Sťažovateľ okrem iného tvrdil, že úrad EPSO primerane neriešil jeho obavy, a spochybnil, či primerane preskúmal jeho výkonnosť.

Po tom, ako ombudsmanka začala vyšetrovanie, úrad EPSO poskytol sťažovateľovi dodatočné odpovede. Ombudsman zistil, že existujú nezrovnalosti medzi týmito odpoveďami a odpoveďami, ktoré mu boli pôvodne doručené, a že nie je jasné, či úrad EPSO skutočne preskúmal svoje pôvodné rozhodnutia. V priebehu vyšetrovania úrad EPSO poskytol ďalšie objasnenia s cieľom vysvetliť to.

Ombudsmanka uzavrela prípad so zistením, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené, keďže úrad EPSO napokon poskytol primerané vysvetlenia, ako vybavoval žiadosti sťažovateľa o preskúmanie. Vyšetrovanie však odhalilo problémy so štandardnými odpoveďami úradu EPSO na žiadosti o preskúmanie. S cieľom riešiť tieto problémy ombudsmanka navrhla úradu EPSO zlepšenie a požiadala ho, aby zabezpečil, že uchádzači, ktorí podali žiadosť o preskúmanie, dostanú v budúcnosti jasnú, presnú a úplnú odpoveď, ktorá ich informuje o tom, či sa preskúmanie uskutočnilo, a o dôvodoch rozhodnutia úradu EPSO.