Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.

Tieto dva prípady sa týkali vybavovania sťažnosti Európskej komisie na porušenie právnych predpisov proti Fínsku v súvislosti s odmietnutím fínskych orgánov uznať odbornú kvalifikáciu psychoterapeutov vydanú univerzitou so sídlom v Spojenom kráľovstve. Sťažovatelia – študenti dotknutí neuznaním – tvrdili, že Komisia nesprávne vybavila sťažnosť týkajúcu sa porušenia a v primeranej lehote o nej nerozhodla.

Ombudsmanka zistila, že Komisia začala posudzovať sťažnosť vo veci porušenia právnych predpisov oneskorene a jej posúdenie trvalo približne sedem rokov, čo je dlhý čas. Trvanie posúdenia však bolo spôsobené najmä faktormi, ktoré boli buď odôvodnené, alebo prinajmenšom nemohli byť pripísané Komisii. Komisia konkrétne čakala, kým Súdny dvor Európskej únie nevydá v tejto veci prejudiciálne rozhodnutie, a potom, kým sa neukončia aj následné súvisiace vnútroštátne konania a následné opatrenia vo Fínsku.

Keďže Komisia uzavrela prípad v marci 2025 a poskytla primerané vysvetlenia svojho posúdenia, ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie so záverom, že v tejto veci nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na ukončenie posúdenia sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Španielsku podanej v roku 2018. Sťažnosť na nesplnenie povinnosti sa týkala legislatívnych zmien zavedených v roku 2014 v španielskom zákone o prístavoch a následného predĺženia platnosti koncesií na vykonávanie rekreačných vodných športov vo verejnom prístave prístavným orgánom Baleárskych ostrovov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie v podstate tvrdil, že uvedené legislatívne zmeny a predĺženie platnosti koncesií prístavným orgánom Baleárskych ostrovov sú v rozpore s článkami 49, 56 a 106 ZFEÚ.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nepreukázala, že bola svedomitá a aktívna vo veci, a že neposkytla presvedčivé dôvody na vysvetlenie, prečo nebola schopná dokončiť svoje posúdenie po viac ako siedmich rokoch. Ombudsmanka sa domnievala, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia bezodkladne dokončila svoje posúdenie. Ombudsmanka takisto identifikovala problémy týkajúce sa informácií poskytnutých sťažovateľovi a vedenia záznamov v súvislosti s dialógom v rámci projektu EU Pilot, ktorý Komisia viedla so Španielskom, a v tejto súvislosti predložila dva zodpovedajúce návrhy na zlepšenie.