Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentu súvisiacemu s rozhodnutím Európskej komisie označiť projekt ťažby nerastných surovín, ktorý sa nachádza v Srbsku, za „strategický projekt“ podľa zákona o kritických surovinách (CRMA). Sťažovateľ konkrétne požiadal o prístup k príslušnému schváleniu tohto rozhodnutia dotknutou krajinou mimo EÚ. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Európskej komisii v júli 2025.

Komisia prvýkrát odpovedala v auguste 2025. Identifikovala jeden dokument ako dokument, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o prístup, ku ktorému odmietla poskytnúť prístup verejnosti v celom rozsahu. Komisia pritom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť medzinárodné vzťahy EÚ s krajinou, v ktorej sa projekt nachádza.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v septembri 2025. Keď Komisia neposkytla výslovnú odpoveď, sťažovateľ sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie udeliť prístup verejnosti a ako prvý krok požiadala Komisiu, aby čo najskôr prijala výslovnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Keďže vyšetrovací tím ombudsmana nedostal odpoveď v stanovenej lehote, skontroloval predmetný dokument spolu s dokumentmi o konzultácii s dotknutou krajinou mimo EÚ.

Komisia odpovedala sťažovateľovi v máji 2026, pričom poskytla široký čiastočný prístup k spornému dokumentu a upravila len obmedzené osobné údaje, čo sťažovateľ nespochybnil. Ombudsmanka sa preto domnievala, že sťažnosť týkajúca sa implicitného odmietnutia prístupu zo strany Komisie bola vyriešená už udeleným prístupom. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad oneskorením Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o prístup, ktoré pretrvávalo aj po začatí vyšetrovania. Ombudsmanka naďalej pozorne monitoruje otázku oneskorení na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.

 

Prípad sa týkal toho, ako Európska komisia informovala verejnosť o stave svojej legislatívnej iniciatívy týkajúcej sa rámca pre udržateľné potravinové systémy, ktorá bola súčasťou stratégie „z farmy na stôl“. Po začatí tejto iniciatívy a verejnej konzultácii ju Komisia nezahrnula do svojho pracovného programu na rok 2024. Sťažovateľ, organizácia, ktorá sa zúčastnila na verejnej konzultácii, sa obával, že Komisia neinformovala verejnosť o stave iniciatívy a dôvodoch oneskorenia pri prijímaní legislatívneho návrhu v súvislosti s touto iniciatívou.

Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia vysvetlila, že v roku 2023 zrevidovala svoje politické priority v dôsledku hospodárskych narušení spôsobených útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, protestov poľnohospodárov v celej EÚ a širších obáv zainteresovaných strán týkajúcich sa poľnohospodárstva EÚ. V roku 2025 Komisia prijala novú „víziu pre poľnohospodárstvo a potraviny“. Keďže v tomto dokumente sa FSFS nespomína, Komisia sa domnievala, že zainteresovaným stranám bolo jasné, že táto iniciatíva bola ukončená. Komisia okrem toho uviedla, že práve aktualizuje informácie o všetkých svojich politických iniciatívach, ktoré sú k dispozícii na jej webovom sídle.

Ombudsmanka uvítala záväzok Komisie zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o stav jej politických iniciatív, a domnieva sa, že žiadne ďalšie vyšetrovanie v tejto veci nie je opodstatnené.

Tieto tri prípady sa týkali toho, ako Európska komisia uplatňovala svoje pravidlá lepšej právnej regulácie a iné procedurálne požiadavky pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (983/2025/MIK), boja proti prevádzačstvu migrantov (2031/2024/VB) a spoločnej poľnohospodárskej politiky (1379/2024/MIK). Komisia považovala tieto návrhy za naliehavé, a preto vynechala kroky stanovené v jej pravidlách, ako sú posúdenia vplyvu a verejné konzultácie. Sťažovatelia, ktorí sú organizáciami občianskej spoločnosti, sa domnievali, že tieto opomenutia sú v rozpore s pravidlami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V dvoch prípadoch sťažovatelia takisto tvrdili, že Komisia neposúdila súlad legislatívnych návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. V jednom prípade sa sťažovateľ ďalej obával, že Komisia porušila svoj rokovací poriadok týkajúci sa medziútvarových konzultácií.

Ombudsmanka na základe svojich vyšetrovaní zistila procesné nedostatky v spôsobe, akým Komisia pripravovala príslušné legislatívne návrhy, čo spolu predstavovalo nesprávny úradný postup. S cieľom riešiť tieto nedostatky ombudsmanka odporučila, aby Komisia zabezpečila predvídateľné, konzistentné a nesvojvoľné uplatňovanie svojich pravidiel lepšej právnej regulácie vymedzením „naliehavých“ situácií, ktoré odôvodňujú výnimku z ich požiadaviek, ako aj zaznamenaním a vysvetlením dôvodov akýchkoľvek udelených výnimiek. Okrem toho v prípade udelenia výnimiek by Komisia mala stanoviť postup na zabezpečenie toho, aby bola naliehavá príprava legislatívnych návrhov stále v súlade so zásadami transparentného a inkluzívneho legislatívneho procesu založeného na dôkazoch. S cieľom pomôcť Komisii pri plnení tejto úlohy ombudsmanka predložila aj štyri návrhy na zlepšenie, ktoré zahŕňali: objasnenie svojich pravidiel konzultácií so zainteresovanými stranami v prípade naliehavých návrhov; zabezpečiť, aby sa analytické dokumenty nahrádzajúce posúdenia vplyvu a opisujúce dôkazy na podporu jej návrhov uverejňovali včas s cieľom umožniť verejnú diskusiu pred prijatím právnych predpisov; vydávanie usmernení k vykonávaniu posúdení konzistentnosti v oblasti klímy; poskytovanie a zaznamenávanie odôvodnení pri skracovaní období medziútvarových konzultácií pod stanovené prahové hodnoty.

Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanke súhlasila s tým, že počas nadchádzajúcej revízie pravidiel lepšej právnej regulácie zváži vymedzenie „naliehavých“ situácií a že zaznamená a zverejní dôvody uplatňovania akýchkoľvek výnimiek z ich požiadaviek. Komisia sa takisto zaviazala zabezpečiť cielené konzultácie o svojich „naliehavých“ návrhoch, uverejniť analytické dokumenty s dôkazmi na podporu svojich návrhov do troch mesiacov od prijatia, zahrnúť posúdenia konzistentnosti v oblasti klímy do analytických dokumentov aj do dôvodových správ k budúcim návrhom a poskytnúť odôvodnenia pre skrátené medziútvarové konzultácie.

Sťažovatelia sa vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie domnievali, že záväzky Komisie nie sú dostatočne jasné ani konkrétne na to, aby zaručili transparentný, inkluzívny a na dôkazoch založený legislatívny proces.

Ombudsmanka uvítala celkovú konštruktívnu odpoveď Komisie na jej odporúčania a návrhy na zlepšenie. V odpovedi Komisie sa však zatiaľ dostatočne neobjasňujú konkrétne kroky, ktoré má v úmysle prijať na vykonanie odporúčaní a návrhov ombudsmanky na zlepšenie.

Ombudsmanka bude preto túto záležitosť monitorovať na základe budúcich sťažností a po tom, ako Komisia dokončí revíziu pravidiel lepšej právnej regulácie. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania a ombudsman tieto tri prípady uzavrel.