Prípady sa týkali odmietnutia Európskej komisie poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa žiadosti o uznanie projektu ťažby nerastných surovín za „strategický projekt“ podľa aktu o kritických surovinách (CRMA). Sťažovatelia konkrétne žiadali o prístup k žiadosti vrátane podporných dokumentov o projekt ťažby lítia, ktorý sa nachádza v Srbsku a ktorého žiadosť bola úspešná. Komisia sa domnievala, že zverejnenie dokumentov by poškodilo obchodné záujmy dotknutej spoločnosti, pričom vychádzala zo všeobecnej domnienky nezverejnenia. Sťažovatelia okrem iného tvrdili, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, keďže dokumenty pravdepodobne obsahujú dôležité informácie o životnom prostredí.

Ombudsmanka sa domnievala, že vzhľadom na ich samotnú povahu je neprimerané, aby Komisia uplatnila všeobecnú domnienku nezverejnenia dokumentov týkajúcich sa označenia projektov v oblasti kritických surovín za strategické projekty podľa aktu o kritických surovinách. Okrem toho na základe kontroly dokumentov jej vyšetrovacím tímom ombudsmanka zistila, že v celom rozsahu neobsahujú citlivé informácie, a to aj preto, že niektoré ich časti už boli zákonne zverejnené, keď Komisia vydala svoje konečné stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka sa tiež domnievala, že dokumenty obsahujú rozsiahle informácie o životnom prostredí vrátane „informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“, v prípade ktorých sa predpokladá prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť prístup verejnosti predstavovalo nesprávny úradný postup. Odporučila Komisii, aby prehodnotila svoje stanovisko s cieľom poskytnúť široký prístup k sporným dokumentom.

Sťažovateľ, poslanec Európskeho parlamentu, vyjadril obavy v súvislosti s tým, čo považuje za nesúlad medzi aktom o umelej inteligencii a Kódexom postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely (GPAI). Európska komisia nedávno potvrdila, že kódex, ktorý vypracovali zainteresované strany, je pre poskytovateľov GPAI „primeraným“ dobrovoľným nástrojom na preukázanie súladu s aktom o umelej inteligencii. Navrhovateľ však tvrdil, že kódex oslobodzuje poskytovateľov GPAI od ich povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii dokumentovať alebo aspoň odhadovať spotrebu energie svojich modelov počas ich trénovania a testovania.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia primerane vysvetlila, ako jej úrad pre umelú inteligenciu zamýšľa posúdiť spotrebu energie GPAI, ak poskytovateľom chýbajú určité informácie potrebné na vykonanie odhadu. Komisia preto poskytla potrebné záruky, že v tejto súvislosti splní základný cieľ aktu o umelej inteligencii. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že kódex má slúžiť ako dočasné riešenie, ktoré sa môže ďalej zlepšovať a pravdepodobne ho nahradia cielené nástroje, ako sú „harmonizované normy“, ktoré vypracovali európske normalizačné organizácie.

Na základe toho ombudsmanka zistila, že v tejto fáze nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti.

Vec sa pôvodne týkala toho, že Európska komisia neinformovala sťažovateľa o aktuálnom stave sťažnosti na porušenie právnych predpisov týkajúcej sa súladu určitých španielskych právnych predpisov s pravidlami EÚ o ochrane údajov a so smernicou o elektronickom obchode.

Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby sťažovateľa informovala o stave sťažnosti, dôvodoch oneskorenia pri jej posudzovaní a o akčnom pláne Komisie v tejto veci. Keďže Komisia neposkytla sťažovateľovi dostatočne podrobné informácie, vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zástupcami Komisie a preskúmal spis Komisie, aby lepšie pochopil, ako Komisia vybavovala sťažnosť týkajúcu sa nesplnenia povinnosti.

Ombudsmanka zistila, že hoci existovalo obdobie, keď Komisia nebola aktívna v súvislosti so spisom, po tom, ako sa príslušné španielske právne predpisy stali plne uplatniteľnými, pravidelne spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi a posúdila prípad. Ombudsmanka takisto zistila, že hoci Komisia neposkytla sťažovateľovi včasné informácie, čo je poľutovaniahodné, počas tohto vyšetrovania poskytla podrobné vysvetlenia týkajúce sa času potrebného na vybavenie sťažnosti týkajúcej sa nesplnenia povinnosti a jej stavu. Okrem toho Komisia zaslala Španielsku formálnu výzvu počas vyšetrovania týkajúceho sa prvého aspektu sťažnosti v prípade nesplnenia povinnosti.

Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie so záverom, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené.

Prípad sa týkal Európskej komisie´s vybavovania sťažnosti na porušenie právnych predpisov v súvislosti s rozhodnutím Česka´s zlúčiť svoj železničný orgán s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Hlavnou obavou bolo, že fúzia mohla porušiť právo EÚ a že Česko možno nezabezpečilo nezávislý a účinný dohľad nad odvetvím železničnej dopravy.

Ombudsmanka zistila, že Komisia neposkytla sťažovateľovi primerané odôvodnenie svojho zistenia, že Česko neporušilo právo EÚ. Po preskúmaní vysvetlení Komisie poskytnutých počas vyšetrovania ombudsmanka dospela k záveru, že Komisia vec dôkladne vyšetrila a že jej rozhodnutie uzavrieť prípad bolo založené na solídnych dôvodoch.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o posúdenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov Komisiou. Vzhľadom na to, že Komisia v priebehu vyšetrovania poskytla podrobné odôvodnenie, tento aspekt veci bol vyriešený. Ombudsmanka navrhla Komisii, aby vždy poskytla sťažovateľom primerané odôvodnenie, keď majú v úmysle uzavrieť konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Vec sa týkala času, ktorý Európska komisia potrebovala na ukončenie posúdenia sťažnosti na porušenie právnych predpisov proti Španielsku podanej v roku 2018. Sťažnosť na nesplnenie povinnosti sa týkala legislatívnych zmien zavedených v roku 2014 v španielskom zákone o prístavoch a následného predĺženia platnosti koncesií na vykonávanie rekreačných vodných športov vo verejnom prístave prístavným orgánom Baleárskych ostrovov. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na porušenie v podstate tvrdil, že uvedené legislatívne zmeny a predĺženie platnosti koncesií prístavným orgánom Baleárskych ostrovov sú v rozpore s článkami 49, 56 a 106 ZFEÚ.

Ombudsmanka zistila, že Komisia nepreukázala, že bola svedomitá a aktívna vo veci, a že neposkytla presvedčivé dôvody na vysvetlenie, prečo nebola schopná dokončiť svoje posúdenie po viac ako siedmich rokoch. Ombudsmanka sa domnievala, že ide o nesprávny úradný postup, a odporučila, aby Komisia bezodkladne dokončila svoje posúdenie. Ombudsmanka takisto identifikovala problémy týkajúce sa informácií poskytnutých sťažovateľovi a vedenia záznamov v súvislosti s dialógom v rámci projektu EU Pilot, ktorý Komisia viedla so Španielskom, a v tejto súvislosti predložila dva zodpovedajúce návrhy na zlepšenie.

Hoci Komisia začala nový dialóg pred začatím konania o nesplnení povinnosti (predtým známy ako dialóg v rámci projektu EU Pilot) so Španielskom po začatí vyšetrovania ombudsmanky, Komisia nedokončila svoje posúdenie sťažnosti na nesplnenie povinnosti, keď ombudsmanka tento prípad uzatvárala. Neposkytla ani primerané odôvodnenie potrebného času. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka bude naďalej monitorovať vedenie záznamov Komisie v súvislosti s dialógmi pred začatím konania o nesplnení povinnosti, ako aj spôsob, akým komunikuje so sťažovateľmi pri ukončení týchto dialógov.

Vec sa týkala žiadosti o prístup verejnosti k dokumentu súvisiacemu s rozhodnutím Európskej komisie označiť projekt ťažby nerastných surovín, ktorý sa nachádza v Srbsku, za „strategický projekt“ podľa zákona o kritických surovinách (CRMA). Sťažovateľ konkrétne požiadal o prístup k príslušnému schváleniu tohto rozhodnutia dotknutou krajinou mimo EÚ. Sťažovateľ predložil svoju žiadosť Európskej komisii v júli 2025.

Komisia prvýkrát odpovedala v auguste 2025. Identifikovala jeden dokument ako dokument, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o prístup, ku ktorému odmietla poskytnúť prístup verejnosti v celom rozsahu. Komisia pritom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť medzinárodné vzťahy EÚ s krajinou, v ktorej sa projekt nachádza.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Komisie podaním „opakovanej žiadosti“ v septembri 2025. Keď Komisia neposkytla výslovnú odpoveď, sťažovateľ sa v októbri 2025 obrátil na ombudsmanku.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie implicitného odmietnutia Komisie udeliť prístup verejnosti a ako prvý krok požiadala Komisiu, aby čo najskôr prijala výslovnú odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Keďže vyšetrovací tím ombudsmana nedostal odpoveď v stanovenej lehote, skontroloval predmetný dokument spolu s dokumentmi o konzultácii s dotknutou krajinou mimo EÚ.

Komisia odpovedala sťažovateľovi v máji 2026, pričom poskytla široký čiastočný prístup k spornému dokumentu a upravila len obmedzené osobné údaje, čo sťažovateľ nespochybnil. Ombudsmanka sa preto domnievala, že sťažnosť týkajúca sa implicitného odmietnutia prístupu zo strany Komisie bola vyriešená už udeleným prístupom. Ombudsmanka však vyjadrila poľutovanie nad oneskorením Komisie pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o prístup, ktoré pretrvávalo aj po začatí vyšetrovania. Ombudsmanka naďalej pozorne monitoruje otázku oneskorení na základe sťažností, ktoré jej boli predložené.