Sťažovateľ bol v roku 2013 vylúčený z výberového konania na prijatie administrátorov v oblasti auditu, ktoré viedol Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO). Bol vylúčený z dôvodu, že jeho akademická kvalifikácia nebola dostatočne relevantná pre inzerované pracovné miesto. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi poukázal na to, že viacerí uchádzači, ktorí boli pripustení do toho istého výberového konania v roku 2010, mali diplomy, ktoré boli rovnaké alebo menej relevantné ako jeho diplom. Tvrdil, že ak by bola kvalifikácia ostatných uchádzačov v roku 2010 dostatočná, jeho diplom by mal postačovať aj v roku 2013.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že výberové konanie v roku 2013 bolo tým istým výberovým konaním, ktoré sa pôvodne uskutočnilo v roku 2010, a že v roku 2013 by sa mali uplatňovať rovnaké kritériá týkajúce sa kvalifikácií ako v roku 2010. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup úradu EPSO a odporučila, aby úrad EPSO požiadal výberovú komisiu o revíziu svojho rozhodnutia o kvalifikácii sťažovateľa.

Úrad EPSO odmietol prijať odporúčanie ombudsmanky bez toho, aby poskytol

presvedčivé dôvody svojho postoja. Ombudsmanka preto prípad uzavrela zistením nesprávneho úradného postupu.

Vec sa týkala vybavovania žiadosti o informácie o tom, ako získať stiahnuteľnú verziu databázy judikatúry, ktorú má Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“). Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala úrad EUIPO, aby lepšie vysvetlil dôvody, prečo nemohol žiadosti vyhovieť. Vysvetlenie EUIPO bolo presné a primerané. Prípad bol preto uzavretý zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal vylúčenia sťažovateľa zo strany Európskeho parlamentu z výberového konania na administrátorov v oblasti výskumu.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a nahliadla do spisu, ktorý má Parlament.

Na základe informácií získaných počas inšpekcie ombudsman nezistil nesprávny úradný postup Parlamentu.

Vec sa týkala žiadosti jedného z jej bývalých úradníkov adresovanej Komisii o podrobné informácie týkajúce sa prípadného disciplinárneho konania proti inému bývalému úradníkovi Komisie.

Komisia odpovedala, že nemôže poskytnúť požadované informácie. Snažila sa tiež ubezpečiť sťažovateľa, že sa zaoberá záležitosťou bývalého úradníka prijatím všetkých potrebných opatrení.

Vyšetrovanie ombudsmana v tejto veci zahŕňalo kontroly spisov Komisie týkajúcich sa bývalého úradníka. Ombudsmanka konštatovala, že hoci sú inštitúcie povinné zachovať vysokú úroveň transparentnosti, v prejednávanej veci sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že nemôže zverejniť podrobnosti o svojich krokoch týkajúcich sa bývalého úradníka bez toho, aby poškodila riadny priebeh konania vo všeobecnosti, ako aj súkromie dotknutého úradníka.

Prípad bol preto uzavretý zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažnosť, ktorú predložilo združenie British Air Line Pilots' Association, sa týka pravidiel EÚ o obmedzení času letu a času v službe a požiadaviek na odpočinok pre komerčné letecké spoločnosti. Konkrétnejšie sa týka spôsobu, akým EASA vykonávala proces aktualizácie týchto pravidiel. Sťažovateľ tvrdil, i) že vedecké poradenstvo malo zohrávať významnejšiu úlohu v procese tvorby predpisov; ii) že EASA neposkytla dôkaz o kvalifikácii členov normotvornej skupiny; a iii) že EASA sa primerane nezaoberala otázkami konfliktu záujmov.

Ombudsmanka nezistila nesprávny úradný postup EASA, pokiaľ ide o úlohu vedeckého poradenstva v procese tvorby predpisov. Pokiaľ ide o otázku, ako EASA riadi možné konflikty záujmov v skupinách pre tvorbu pravidiel, ombudsmanka zistila, že jej politika zmierňovania takýchto konfliktov v prípade jej vlastných zamestnancov sa zmenila a že tento revidovaný prístup sa teraz uplatňuje aj na odborníkov v skupinách pre tvorbu pravidiel. Na základe toho ombudsmanka dospela k záveru, že sa touto otázkou nemusí ďalej zaoberať. Agentúra EASA napokon prijala odporúčanie ombudsmanky poskytnúť sťažovateľovi anonymizované informácie o členoch skupiny pre tvorbu pravidiel. Ombudsmanka preto prípad uzavrela a vyzvala agentúru EASA, aby zaujala proaktívnejší prístup k zverejňovaniu informácií, ktoré má k dispozícii, o kvalifikácii a odborných znalostiach členov skupiny pre tvorbu pravidiel. Uviedla tiež, že zvažuje preskúmanie otázok súvisiacich s prácou, ktorú vykonali externí experti pre určité agentúry EÚ.

Vec sa týkala žiadosti nórskej spoločnosti o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa kontaktov medzi Komisiou a Talianskom, ktorých cieľom bolo overiť, či Taliansko dodržiavalo práva na voľný pohyb tovaru, konkrétne v súvislosti s obmedzeniami týkajúcimi sa používania „snehových ponožiek“ (snežné ponožky sú navrhnuté tak, aby slúžili rovnakému účelu ako snehové reťaze).

Komisia túto žiadosť zamietla z dôvodu, že zverejnenie dokumentov by mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala. Následne bol umožnený prístup k požadovaným dokumentom, čo viedlo ombudsmana k záveru, že Komisia túto záležitosť vyriešila.

Prípad sa týkal žiadosti uchádzača o informácie o jeho výkone počas výberového konania a možnostiach podať sťažnosť proti rozhodnutiu výberovej komisie. Inštitút Európskej únie pre štúdie o cenných papieroch neposkytol sťažovateľovi požadované informácie, a preto sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana s tvrdením o nedostatočnej transparentnosti výberového konania. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a dospela k záveru, že vzhľadom na ďalšie vysvetlenia poskytnuté počas vyšetrovania nebolo možné zistiť nesprávny úradný postup agentúry.

Vec sa týkala vylúčenia španielskej občianky z verejného výberového konania z dôvodu, že nemala dostatočnú znalosť španielčiny. Sťažovateľka toto vysvetlenie zamietla a požiadala o kópiu hodnotiaceho hárku týkajúceho sa jej jazykových schopností. Počas vyšetrovania ombudsmanky Komisia poskytla sťažovateľovi vopred stanovené kritériá používané na hodnotenie písomných testov všetkých uchádzačov, čím sa vyriešila táto časť sťažnosti. Okrem toho nedávna judikatúra Súdu pre verejnú službu týkajúca sa utajenia hodnotiacich hárkov odôvodňovala odmietnutie Komisie zverejniť ich. V súvislosti s týmto aspektom prípadu sa preto nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

Tento prípad sa týkal údajne nezákonného a/alebo nespravodlivého rozhodnutia delegácie EÚ v Arménsku vypovedať zmluvu o grante týkajúcu sa projektu realizovaného v Arménsku a Jordánsku na úkor sťažovateľa, talianskej mimovládnej organizácie pôsobiacej v oblasti rozvojovej spolupráce. Po dôkladnom posúdení všetkých skutočností a argumentov ombudsmanka dospela k záveru, že vysvetlenie rozhodnutia o vypovedaní zo strany delegácie bolo neúplné. Ombudsmanka preto navrhla, aby Komisia v rámci svojej úlohy dohľadu nad delegáciami EÚ poskytla sťažovateľovi komplexnejšie vysvetlenie dôvodov ukončenia projektu.

V odpovedi na návrh ombudsmana Komisia vyhlásila, že delegácia pri rozhodovaní o ukončení zmluvy zohľadnila všetky relevantné faktory. Uznala však, že vysvetlenie ukončenia grantu nemuselo byť dostatočne komplexné. Preto postúpila ombudsmanovi list, ktorý delegácia zaslala sťažovateľovi a v ktorom vysvetlila všetky faktory, ktoré zohľadnila vo svojom posúdení.

Bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s odpoveďou Komisie na jej návrh na priateľské riešenie, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti. Rozhodla sa preto prípad uzavrieť.