Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ bol v roku 2013 vylúčený z výberového konania na prijatie administrátorov v oblasti auditu, ktoré viedol Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO). Bol vylúčený z dôvodu, že jeho akademická kvalifikácia nebola dostatočne relevantná pre inzerované pracovné miesta. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi poukázal na to, že viacerí uchádzači, ktorí boli prijatí do toho istého výberového konania v roku 2010 [1], mali diplomy, ktoré boli rovnaké alebo menej relevantné ako jeho diplom. Tvrdil, že ak bola kvalifikácia ostatných uchádzačov v roku 2010 dostatočná, jeho diplom by mal postačovať aj v roku 2013 [2].

Vybavovanie sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 úradom EPSO

Odporúčanie ombudsmana

2. Pri adresovaní odporúčania úradu EPSO ombudsmanka zohľadnila argumenty a názory predložené stranami.

3. Východiskom odporúčania bolo: V priebehu vyšetrovania ombudsmanky ombudsmanka požiadala úrad EPSO, aby objasnil svoje vyhlásenie (uvedené vo svojich pripomienkach ombudsmanovi), že výberová komisia pred preskúmaním prihlášok rozhodla, že diplomy bude akceptovať len vtedy, ak sa väčšina študovaných predmetov priamo týka oblasti auditu a povahy povinností uvedených v oznámení. Ombudsmanovi nebolo jasné, či správna rada prijala toto rozhodnutie pred preskúmaním prihlášok uchádzačov, ktorí uspeli vo vstupných testoch ročníka 2010 výberového konania, alebo len pred preskúmaním prihlášok uchádzačov, ktorí sa zúčastnili na ročníku 2013. Úrad EPSO bol preto požiadaný, aby objasnil, či výberová komisia pri skúmaní kvalifikácií ostatných uchádzačov prijatých do výberového konania EPSO/AD/177/10 (t. j. vydanie z roku 2010) uplatnila rovnaký reštriktívny výklad, aký uplatnila na sťažovateľa vo vydaní z roku 2013.

4. Úrad EPSO informoval ombudsmana, že výberové konanie v roku 2013 bolo novým výberovým konaním, a nie opakovaným výberovým konaním v roku 2010 [3]. Tvrdila, že uchádzači boli o tom informovaní.

5. Navrhovateľ však predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že súťaž v roku 2013 bola opakovaním súťaže v roku 2010.

6. Ombudsmanka vo svojom odporúčaní zistila, že ročník 2013 bol súčasťou toho istého výberového konania, ktoré sa pôvodne uskutočnilo v roku 2010, a že v roku 2013 sa mali uplatňovať rovnaké kritériá týkajúce sa kvalifikácií ako v roku 2010. Ombudsmanka konštatovala nesprávny úradný postup EPSO, keďže EPSO v relevantnom čase nepreskúmal, či výberová komisia prijala prísnejší prístup k hodnoteniu diplomov uchádzačov vo vydaní z roku 2013 ako vo vydaní z roku 2010. EPSO sa tak vyhol preskúmaniu toho, či výberová komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Ombudsmanka odporučila, aby úrad EPSO „požiadal výberovú komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie nepripustiť sťažovateľa do fázy hodnotiaceho centra príslušného výberového konania v roku 2013. Výberová komisia by mala mať na pamäti, že ročníky verejného výberového konania EPSO/AD/177/10 z rokov 2010 a 2013 by sa nemali považovať za samostatné výberové konania. Preto by mala vykladať podmienky oprávnenosti na vydanie z roku 2013 rovnakým spôsobom, ako ich vykladala vo vydaní z roku 2010.“

7. Úrad EPSO vo svojom stanovisku k odporúčaniu ombudsmana uviedol, že otázka, či postupy v rokoch 2010 a 2013 boli rovnaké alebo dve samostatné výberové konania, nebola ako taká vznesená v sťažnosti sťažovateľa podľa článku 90 ods. 2.

8. Bol „celkom prekvapený záverom ombudsmana, že „tvrdením, že [postupy v rokoch 2010 a 2013] boli samostatnými výberovými konaniami […] EPSO riadne nevykonal svoje administratívne preskúmanie (sťažnosť podľa článku 90 ods. 2)“[4] (a preto sa dopustil nesprávneho úradného postupu). Úrad EPSO vyjadril obavy, že tento záver „by mohol byť založený na nejakom nedorozumení“. Hoci úrad EPSO plne uznáva, že ombudsmanka môže sama nastoliť zásadnú otázku, ak je relevantná pre jej vyšetrovanie (čo je dôvod, prečo sa zaoberal otázkou ombudsmanky), uviedol, že vo svojej odpovedi na sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 netvrdil, že konania v rokoch 2010 a 2013 boli samostatnými výberovými konaniami. Úrad EPSO preto nevidel žiadny základ pre vyhlásenie ombudsmanky a zistenie nesprávneho úradného postupu. Preto požiadala ombudsmanku, aby svoje zistenie prehodnotila.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že niektorí uchádzači pripustení do oblasti auditu v rámci postupu z roku 2010 mali menej relevantnú kvalifikáciu ako sťažovateľ, EPSO odkázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej aj keď dôjde k nesprávnemu uplatneniu oznámenia o výberovom konaní výberovou komisiou, čo vedie k neoprávnenému pripusteniu niektorých uchádzačov do výberového konania, takáto okolnosť nemôže preukázať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, na ktoré by sa vylúčený uchádzač mohol užitočne odvolávať s cieľom napadnúť zamietnutie svojej vlastnej prihlášky, „keďže nikto sa nemôže vo svojej vlastnej veci dovolávať protiprávneho konania spáchaného v prospech iného“.

10. Úrad EPSO uviedol, že ide o štandardný prístup prijatý v reakcii na sťažnosti, keď vylúčený uchádzač namieta proti neprijatiu tým, že porovná svoju kvalifikáciu s kvalifikáciou uchádzačov, ktorí boli prijatí v tom istom výberovom konaní. Úrad EPSO teda nezakladá svoje závery o tom, či rozhodnutie výberovej komisie nepripustiť sťažovateľa bolo alebo nebolo právne správne, na porovnávacej analýze kvalifikácie sťažovateľa s kvalifikáciou uchádzačov pripustených v rámci toho istého postupu. Skôr skúma, či sa rozhodnutie rady o nepripustení zdá odôvodnené vzhľadom na osobitné kritériá pripustenia uplatnené v dotknutom výberovom konaní.

11. EPSO tiež uviedol, že je pravda, že keď bola otázka rovnosti zaobchádzania nastolená v rámci vyšetrovania ombudsmana, zastával názor, že konania v rokoch 2010 a 2013 boli samostatnými výberovými konaniami. Na rozdiel od tvrdení uvedených v odporúčaní ombudsmana však EPSO preukázal pripravenosť preskúmať, či výberová komisia vykladala kritériá prijatia odlišne v postupoch v rokoch 2010 a 2013.

12. V priebehu vyšetrovania ombudsmana porovnal vzorku spisov z oblasti auditu postupov v rokoch 2010 a 2013 s cieľom zistiť, či by takáto porovnávacia analýza odhalila zjavný rozdiel v prístupe výberovej komisie k hodnoteniu kvalifikácií v týchto dvoch postupoch. Úrad EPSO uviedol, že „toto porovnanie neumožnilo dospieť k záveru, že v prístupe výboru v rokoch 2010 a 2013 existovali jasne identifikovateľné systémové rozdiely.“ Dodal, že o týchto otázkach sa diskutovalo na stretnutí vyšetrovacieho tímu ombudsmanky a zamestnancov úradu EPSO 19. októbra 2016. Úrad EPSO poskytol ombudsmanovi kópiu použitej vzorky.

13. Úrad EPSO uviedol, že nemôže „akceptovať záver o nesprávnom úradnom postupe ako opodstatnený na základe toho, že sa dobrovoľne vyhol porovnaniu výkladu kritérií oprávnenosti výborom v rokoch 2010 a 2013.“ Požiadal ombudsmanku, aby prehodnotila svoj záver.

14. Úrad EPSO napokon tvrdil, že neexistujú žiadne dôkazy podporujúce tvrdenie sťažovateľa, že výklad hodnotiacich kritérií výberovou komisiou bol v roku 2013 prísnejší – alebo dokonca iný – ako v roku 2010. Preto nie je dôvod dospieť k záveru, že ak by bol sťažovateľ hodnotený vo fáze prijatia do výberového konania v roku 2010, rozhodnutie výberovej komisie, pokiaľ ide o jeho spôsobilosť, by bolo iné, čo sa podľa názoru úradu EPSO zdalo byť dôvodom odporúčania ombudsmana, aby bola jeho prihláška opätovne posúdená.

15. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku úradu EPSO tvrdil, že výsledky výberového konania z roku 2013 boli uverejnené 10. júla 2014, teda dva mesiace po uplynutí lehoty na predloženie sťažnosti podľa článku 90 ods. 2. Práve analýza vykonaná po uverejnení rezervného zoznamu úspešných uchádzačov vo výberovom konaní z roku 2013 preukázala, že výberové kritériá sa vo výberovom konaní z roku 2010 a 2013 uplatňovali odlišne. Výsledky boli jednoznačne „novou skutočnosťou“. EPSO preto nemohol odmietnuť odpovedať na otázku ombudsmanky, či tieto dve konania boli rovnaké alebo išlo o dve samostatné výberové konania.

16. Sťažovateľ trval na tom, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, keďže niektorí uchádzači, ktorí sa zúčastnili na vydaní z roku 2010, mali diplom, ktorý bol úplne rovnaký ako jeho diplom. Keďže ombudsman jasne preukázal, že ročník 2013 bol opakovaním výberového konania v roku 2010, EPSO mal skontrolovať diplomy uchádzačov, ktorí boli pripustení do výberového konania v roku 2010.

17. Sťažovateľ uviedol, že preskúmal všetkých uchádzačov na rezervnom zozname a predložil „presvedčivé dôkazy o tom, že v roku 2010 mali mnohí uchádzači inžinierov alebo dokonca lekárske/chemické tituly“. Napríklad jedna osoba, ktorej meno je uvedené na rezervnom zozname týkajúcom sa vydania z roku 2010, mala doktorát z neurovedy. Na druhej strane výberová komisia bola v roku 2013 prísnejšia a diplomy v oblasti práva a ekonómie „boli obvyklými diplommi“, ako vyplýva zo vzorky, ktorú poskytol úrad EPSO. Keďže do každého ročníka výberového konania bolo prijatých menej ako 50 uchádzačov, bolo by jednoduché predložiť všetky prihlášky, a nielen vzorku. Okrem toho, keďže sťažovateľ zdôraznil niekoľko „podozrivých kandidátov“, bolo by lepšie zamerať sa na týchto kandidátov.

Posúdenie ombudsmana po odporúčaní

18. Podľa vlastných slov EPSO „skúma, či sa rozhodnutie výberovej komisie o nepripustení zdá opodstatnené vzhľadom na osobitné kritériá prijatia uplatňované v dotknutom výberovom konaní“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 tvrdil, že niektorí uchádzači pripustení do oblasti auditu v rámci postupu z roku 2010 mali menej relevantnú kvalifikáciu ako jeho vlastná, EPSO sa vo svojom rozhodnutí o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 nemal uspokojiť s odvolaním sa na judikatúru, ktorá stanovuje, že nesprávne uplatnenie oznámenia o výberovom konaní vedúce k neoprávnenému pripusteniu niektorých uchádzačov nemôže preukázať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania bez toho, aby toto tvrdenie preskúmal podrobnejšie. Vzhľadom na osobitné okolnosti tejto veci (dve vydania toho istého výberového konania) malo toto tvrdenie vyvolať v úrade EPSO určité pochybnosti o tom, či „osobitné kritériá prijatia“ uplatňované vo vydaní z roku 2010 boli rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňovali vo vydaní z roku 2013. Keď sa ombudsmanka spýtala úradu EPSO, či sú kritériá uplatňované v postupe z roku 2013 prísnejšie ako kritériá uplatňované v postupe z roku 2010, úrad EPSO jednoducho odpovedal, že ide o dve samostatné výberové konania. Je teda zrejmé, že vzhľadom na to, že EPSO vždy považoval tieto dva postupy za samostatné, nikdy sa neuistil, že „osobitné kritériá prijatia“ sa uplatňovali rovnakým spôsobom vo vydaniach z roku 2010 a 2013 (kontrolou hodnotiacich tabuliek používaných výberovými komisiami v týchto dvoch vydaniach). Ombudsmanka v bode 37 svojho odporúčania (t. j. vyhlásenie čiastočne citované v bode 8 vyššie a v plnom rozsahu v poznámke pod čiarou 4 vyššie) uviedla, že vzhľadom na to, že úrad EPSO sa teraz (a teda nevyhnutne aj v čase svojho rozhodnutia o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2) domnieval, že išlo o dve samostatné výberové konania, je jasné, že pri riešení sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 úrad EPSO neposudzoval, či výberová komisia porušila zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že uplatnila odlišné výberové kritériá na uchádzačov z postupov v rokoch 2010 a 2013, pretože sa nikdy nesnažil zistiť, či sa „osobitné kritériá prijatia“ v týchto dvoch vydaniach uplatňovali odlišne.  

19. Nestačí, aby EPSO tvrdil, že vykonal porovnanie medzi vzorkou spisov z oblasti auditu postupov v rokoch 2010 a 2013 a dospel k záveru, že v prístupe výboru v rokoch 2010 a 2013 neexistovali jasne identifikovateľné systémové rozdiely. Úrad EPSO nemal kontrolovať zjavné rozdiely, ale mal skontrolovať, či bol prístup výboru v oboch postupoch rovnaký. Ak chcel úrad EPSO preukázať, že výberová komisia vykladala kritériá prijatia v postupoch z rokov 2010 a 2013 rovnako, mal skontrolovať hodnotiace tabuľky použité na účely týchto dvoch postupov.

20. V tejto súvislosti ombudsmanka potvrdzuje svoje zistenie nesprávneho úradného postupu.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzavrela tento prípad s týmto zistením:

Odmietnutie úradu EPSO požiadať výberovú komisiu o revíziu svojho rozhodnutia nepripustiť sťažovateľa do fázy hodnotiaceho centra predmetného výberového konania z roku 2013 predstavuje nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ a úrad EPSO budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily OĂReilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 23. 5. 2018

[1] V roku 2010 sa sťažovateľ zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/10 – AUDIT – Administrátori. Z výberového konania bol vylúčený na základe výsledkov vstupných testov. Vzhľadom na výsledok veci Pachtitis (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia, F‑35/08, ECLI:EU:F:2010:51) úrad EPSO v roku 2013 oznámil, že opätovne zorganizuje výberové konanie EPSO/AD/177/10. Všetci uchádzači vylúčení z výberového konania EPSO/AD/177/10 na základe výsledkov vstupných testov boli pozvaní na nové testy. Sťažovateľ úspešne absolvoval vstupné testy verejného výberového konania EPSO/AD/177/10 – AUDIT 2013 – Administrátori (ďalej len „vydanie z roku 2013“).

[2] Ďalšie informácie o súvislostiach sťažnosti, argumentoch strán a vyšetrovaní ombudsmana nájdete v úplnom znení odporúčania ombudsmana, ktoré je k dispozícii na adrese:

https://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/recommendation.faces/en/81510/html.bookmark

[3] Ak existujú dve rôzne výberové konania, kritériá prijatia sa môžu v týchto dvoch výberových konaniach uplatňovať odlišne. Naopak, ak existuje len jedno výberové konanie rozdelené na dve vydania, kritériá prijatia sa musia uplatňovať rovnakým spôsobom v oboch vydaniach.

[4] Tento záver sa nachádza v bode 37 odporúčania ombudsmanky, ktorý znie takto: „EPSO sa tým, že tvrdil, že išlo o samostatné výberové konania, vyhol povinnosti preskúmať, či výberová komisia prijala prísnejší prístup k hodnoteniu diplomov uchádzačov vo vydaní z roku 2013 ako vo vydaní z roku 2010. EPSO sa tak vyhol preskúmaniu toho, či výberová komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Keďže však ombudsmanka nesúhlasí s tým, že sa uskutočnili dve samostatné výberové konania, dospela k záveru, že úrad EPSO riadne nevykonal svoje administratívne preskúmanie (sťažnosť podľa článku 90 ods. 2). Ombudsmanka dospela k záveru, že EPSO nesprávne dospel k záveru, že neexistuje dôkaz o tom, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení prihlášky sťažovateľa.“