Tvrdenie(-a)

1) Výberová komisia vo verejnom výberovom konaní EPSO/AD/177/2010 (vydanie AUDIT 2013) dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie vylúčiť sťažovateľa z fázy výberového konania v hodnotiacom centre. Toto zlyhanie sa nenapravilo odpoveďou výboru na jeho žiadosť o preskúmanie.

2) Úrad EPSO nevybavil sťažnosť sťažovateľa podanú v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku riadne, keďže skutkové okolnosti ho mali viesť k opätovnému preskúmaniu dokumentov, ktoré predložil, a k úplne odlišnému záveru.

3) EPSO odmietol prijať sťažovateľa späť do fázy výberového konania v hodnotiacom centre napriek rozsudku Súdu pre verejnú službu v spojených veciach F-1/14 a F-48/14 Kakol/Komisia [1] (týkajúcemu sa iného uchádzača, ktorý sa zúčastnil na tom istom výberovom konaní ako sťažovateľ a ktorého sťažnosti boli veľmi podobné sťažnostiam sťažovateľa), v ktorom Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie výberovej komisie o žiadosti uchádzača o preskúmanie.

Podporné argumenty

Na podporu prvého tvrdenia navrhovateľ predložil tieto argumenty:

1) Výberová komisia považovala diplom sťažovateľa za irelevantný napriek tomu, že ju vo svojej žiadosti o preskúmanie informoval, že ďalšie dve výberové komisie v dvoch rovnakých audítorských výberových konaniach považovali jeho diplom za relevantný a dostatočný. V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa vyžaduje, aby výberová komisia uviedla konkrétne a jasné dôvody svojho rozhodnutia odchýliť sa od posúdení týkajúcich sa splnenia podmienok v oznámeniach o výberových konaniach, ktoré predtým uskutočnili iné výberové komisie v podobných výberových konaniach ^[2]. Ak rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je poznačené procesnou vadou, ktorá má za následok jeho zrušenie ^[3].

2) Výbor neposkytol sťažovateľovi žiadne informácie o presných kritériách, ktoré uplatnil, a o metóde, ktorú použil na hodnotenie svojho diplomu, a to napriek záväzkom, ktoré úrad EPSO prijal voči ombudsmanovi v súvislosti s vecou 814/2012/TN (body 29 a 30).

Na podporu druhého tvrdenia navrhovateľ predložil tieto argumenty:

3) Podľa článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2002/621/ES o organizácii a činnosti úradu EPSO ^[4] je jednou z úloh úradu EPSO organizovať výberové konania "na základe harmonizovaných kritérií". Úrad EPSO by preto mal mať možnosť skontrolovať použité hodnotiace kritériá a predovšetkým potvrdené diplomy/kvalifikácie. Vzhľadom na značný rozdiel medzi diplommi a štátnou príslušnosťou uchádzačov pripustených do predmetných ročníkov výberového konania 2010 a 2013 ^[5] je zjavné, že EPSO nezabezpečil vnútornú koherenciu medzi podmienkami uplatňovanými v týchto dvoch ročníkoch. Takisto nezabezpečila externú konzistentnosť s predchádzajúcimi a následnými audítorskými výberovými konaniami, keďže rovnaké diplomy sťažovateľa (ako aj diplomy iných uchádzačov, ktorí neboli prijatí do ročníka 2013) sa v iných audítorských výberových konaniach považovali za dostatočné.

4) Tieto rozdiely tiež znamenajú, že EPSO porušil zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože posudzoval ten istý diplom odlišne vo vzťahu k rôznym uchádzačom. Úrad EPSO vyhlásil, že diplom sťažovateľa v odbore ekonómia a financie od inštitútu IEP Paris Sciences Po nie je relevantný pre audítorské výberové konanie. Viacerí ďalší pripustení uchádzači však mali rovnocenný diplom v odbore ekonómia alebo financie ^[6].

5) Úrad EPSO vo svojom rozhodnutí o sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 uviedol protichodné vyhlásenia: V bode 7 uviedla, že výbor zohľadnil informácie, ktoré sťažovateľ poskytol 9. decembra 2013, zatiaľ čo v bode 8 uviedla, že výbor 21. októbra 2013 rozhodol o všetkých žiadostiach o preskúmanie vrátane žiadostí sťažovateľa.

Na podporu tretieho tvrdenia navrhovateľ predložil toto tvrdenie:

6) Vzhľadom na rozsudok Kakol/Komisia zásady riadnej správy vecí verejných vyžadovali, aby EPSO opätovne prijal do ďalšej fázy výberového konania všetkých uchádzačov, ktorí sa nachádzali v podobnej situácii ako žalobca v tejto veci, alebo aspoň tých, ktorí podali sťažnosť v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku.

[1] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 22. januára 2015, Kakol/Komisia, F-1/14 a F-48/14, ECLI:EU:F:2015:5, body 48, 49 a 53 (v súčasnosti predmetom odvolania).

[2] Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1989, Bellardinelli/Súdny dvor, 225/87, ECLI:EU:C:1989:309, body 21, 22 a 27, a nedávny rozsudok vo veci Kakol/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:F:2015:5, body 48, 49 a 53 (v súčasnosti predmetom odvolania).

[3] Pozri rozsudok Kakol/Komisia, už citovaný, ECLI:EU:F:2015:5, bod 77.

[4] Rozhodnutie generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka Súdneho dvora, generálnych tajomníkov Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a zástupcu európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 o organizácii a činnosti Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 197, 2002, s. 56; Mim. vyd. 01/004, s. 461.

[5] Vo vydaní z roku 2010 bolo prijatých mnoho typov diplomov a 8 alebo 9 francúzskych kandidátov, zatiaľ čo vo vydaní z roku 2013 boli prijaté najmä diplomy z ekonómie, financií alebo práva a len 1 francúzsky kandidát bol prijatý.

[6] Viacerí uchádzači, ktorých meno je uvedené na rezervnom zozname vo vydaní z roku 2010, mali rovnaké diplomy, ktoré udelil ten istý „grande é cole“ako sťažovateľ. Jeden z nich si dokonca vybral tie isté voliteľné predmety. Okrem toho jediný francúzsky uchádzač, ktorého meno je uvedené na rezervnom zozname vo vydaní z roku 2013, mal diplom rovnocenný diplomu sťažovateľa, ktorý udelil IEP Bordeaux.

Pohľadávka(-y)

Úrad EPSO by mal opätovne prijať sťažovateľa do fázy výberového konania v hodnotiacom centre.

Ombudsmanka vyzýva úrad EPSO, aby predložil stanovisko do 31. januára 2016.