Prípad sa týkal údajného zlyhania mechanizmu Európskej investičnej banky (EIB) na vybavovanie sťažností včas. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že omeškanie bolo odôvodnené vzhľadom na zložitosť predmetu sťažnosti. Ombudsmanka preto nezistila nesprávny úradný postup EIB.

Vec sa týkala toho, že Európska komisia neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o právne preskúmanie rozhodnutia Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru zamietnuť jeho projekt z finančných prostriedkov EÚ v rámci programu Erasmus+. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia už sťažovateľovi odpovedala. Túto časť sťažnosti preto považovala za vyriešenú inštitúciou. Preskúmala tiež vecnú stránku odpovede Komisie a považovala ju za úplnú a primeranú. Preto rozhodla, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Prípad sa týkal toho, že Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie po postupe prijímania zmluvných zamestnancov.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala agentúru EASME, aby odpovedala sťažovateľke a reagovala na jej obavy týkajúce sa jej vylúčenia zo „rezervného zoznamu“ úspešných uchádzačov. Agentúra EASME sa vo svojej odpovedi ospravedlnila za to, čo označila za „nešťastnú udalosť“, ktorá sa nemala stať, a vysvetlila, prečo sťažovateľ nebol zaradený do rezervného zoznamu.

Ombudsmanka považovala vysvetlenia agentúry EASME týkajúce sa vylúčenia sťažovateľa za presvedčivé. Vyjadrila však poľutovanie nad tým, že agentúre EASME trvalo jeden rok, kým odpovedala na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie, a že tak urobila až po zásahu ombudsmana. Ombudsmanka vyzvala agentúru EASME, aby prijala opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa podobné incidenty v budúcnosti nevyskytovali.

Väčšina rozpočtu EÚ sa každý rok prideľuje na fondy a programy, ktoré riadi Európska komisia spoločne s členskými štátmi. V júni 2015 ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa včasnosti platieb Komisie so zameraním na platby súkromným dodávateľom a príjemcom, ktorí pravdepodobne najviac utrpia v dôsledku oneskorených platieb. Toto vyšetrovanie nasledovalo po štyroch predchádzajúcich vyšetrovaniach na rovnakú tému.

Ombudsmanka požiadala o informácie o počte a percentuálnom podiele prípadov, v ktorých došlo k omeškaniu platieb, o rozsahu omeškaní, ktoré nastali, o príslušných sumách a o prípadoch, v ktorých boli zaplatené úroky z dôvodu oneskorenej platby. Ombudsmanka vykonala aj kontrolu na mieste s cieľom lepšie pochopiť fungovanie platobného procesu v praxi.

Ombudsmanka konštatuje, že celkový podiel oneskorených platieb sa od roku 2013 zvýšil v dôsledku dvoch hlavných faktorov. Po prvé, v súčasnom nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2013, sa stanovili prísnejšie platobné lehoty. Po druhé, rozpočtový orgán EÚ (t. j. Parlament a Rada) obmedzil v roku 2014 sumu „platobných rozpočtových prostriedkov“, čo sú finančné prostriedky pridelené inštitúciám na platenie účtov počas roka.

Ombudsmanka víta pokrok, ktorý Komisia dosiahla pri znižovaní počtu a hodnoty oneskorených platieb v roku 2015 po tom, ako dosiahli vrchol v roku 2014. Uznáva, že nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov bol výnimočným faktorom mimo kontroly Komisie. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že zvýšené priemery oneskorených platieb od roku 2013 neznamenali, že výkonnosť Komisie sa v absolútnom vyjadrení zhoršila. Ombudsmanka zároveň zdôrazňuje, že Komisia musí vynaložiť značné úsilie na dodržanie prísnejších zákonných lehôt zavedených podľa súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Inšpekcia ombudsmanky ukázala, že Komisia pozorne monitoruje svoju činnosť v tejto oblasti a vypracovala mnoho osvedčených postupov. Ombudsmanka je však znepokojená tým, že niektoré z nedávnych opatrení oznámených Komisiou boli vznesené už v roku 2010 po konzultácii, ktorú ombudsmanka začala v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na správy sťažovateľa týkajúce sa jeho ťažkostí s predložením návrhu grantu. Z dôvodu technických problémov sťažovateľ nemohol podať žiadosť prostredníctvom systému Komisie PRIAMOS. Namiesto toho predložila svoj návrh e-mailom, ktorý zostal nezodpovedaný.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala Komisiu o odpoveď. Komisia sa vo svojej odpovedi ospravedlnila za to, že neodpovedala skôr. Uviedla, že nemôže akceptovať e-mailovú žiadosť sťažovateľa, pretože systém riadne fungoval a Komisia nebola schopná identifikovať žiadne pokusy sťažovateľa o zaslanie návrhu prostredníctvom systému PRIAMOS pred uplynutím lehoty.

Vec sa týkala rozhodnutia Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) neumožniť sťažovateľovi podať druhú prihlášku v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu, ktorá neobsahovala žiadnu konkrétnu lehotu na podanie prihlášok. Sťažovateľ sa snažil podať druhú prihlášku po tom, ako neprešiel skúškou spojenou s jeho pôvodnou prihláškou v rámci toho istého výberového konania. Sťažovateľ tvrdil, že úrad EPSO neposkytol primerané odpovede na jeho listy týkajúce sa i) právneho základu, na základe ktorého sa uchádzačom neumožnilo opätovne sa prihlásiť do výberových konaní bez akýchkoľvek konkrétnych dátumov uzávierky, a ii) podmienok vrátane správania zamestnancov v testovacom centre v Španielsku.

EPSO vo svojej odpovedi odkázal na podmienky stanovené vo výzve na vyjadrenie záujmu ako na právny základ svojich činností. Vysvetlila tiež, že prešetrila záležitosť týkajúcu sa správania zamestnancov testovacieho centra.

Ombudsmanka považovala vysvetlenie úradu EPSO za primerané a primerané, takže prípad bol uzavretý.

Prípad sa týkal opatrení úradu EPSO po zlyhaní počítačového servera počas testu a vybavovania žiadostí sťažovateľa o preskúmanie a prístup k dokumentom zo strany úradu EPSO.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že úrad EPSO i) sa riadne nezaoberal situáciou vyplývajúcou z počítačovej havárie, ii) nevybavil riadne žiadosť sťažovateľa o preskúmanie a iii) nevybavil riadne žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom. Ombudsmanka preto úradu EPSO predložila tri odporúčania.

Úrad EPSO prijal prvé odporúčanie ombudsmana týkajúce sa toho, ako by mal riešiť technické problémy počas počítačového testu. Druhé odporúčanie bolo, aby úrad EPSO poskytol sťažovateľovi podrobné vysvetlenie, ako vybavil jeho žiadosť o preskúmanie. Ombudsmanka nepovažovala odpoveď úradu EPSO v tejto veci za presvedčivú a vybavovanie žiadosti o preskúmanie úradom EPSO predstavovalo nesprávny úradný postup. Úrad EPSO napokon neprijal tretie odporúčanie ombudsmanky týkajúce sa poskytovania prístupu k dokumentom. Ombudsmanka zistila, že neposkytnutie ďalších dokumentov úradom EPSO takisto predstavovalo nesprávny úradný postup. Okrem dvoch zistení nesprávneho úradného postupu ombudsmanka takisto navrhla úradu EPSO, ako by mohol zlepšiť svoju kontaktnú službu pre uchádzačov.  

Tento prípad sa týkal zaobchádzania Európskej komisie s informáciami predloženými sťažovateľom, v ktorých sa uvádzali tri prípady neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej španielskym futbalovým klubom. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia v primeranej lehote nerozhodla, či by mala začať formálne vyšetrovanie údajne nezákonnej štátnej pomoci. Keďže podľa názoru sťažovateľa Komisia nepodnikla žiadne kroky, sťažovateľ požiadal o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa dvoch z týchto prípadov. Komisia odmietla poskytnúť prístup z dôvodu ochrany účelu vyšetrovania.

Prípad sa týkal oneskorení, ku ktorým došlo pri schvaľovaní dvadsiatich žiadostí o geneticky modifikované potraviny a krmivá. Sťažovatelia pri viacerých príležitostiach informovali Komisiu o svojich obavách. Vysvetlenia Komisie a pretrvávajúce oneskorenia boli podľa ich názoru neprijateľné. Sťažovatelia sa preto obrátili na ombudsmana.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že oneskorenia týkajúce sa dvadsiatich žiadostí neboli odôvodnené. V priebehu vyšetrovania sa Komisia zaoberala všetkými nevybavenými žiadosťami. Ombudsmanka však dospela k záveru, že oneskorenia odzrkadľujú systémový problém, a nie sú výsledkom záležitostí špecifických pre konkrétne žiadosti o povolenie. Na záver vyšetrovania ombudsmanka zistila, že oneskorenia predstavovali nesprávny úradný postup Komisie.

Prípad sa týkal omeškania Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa, aby EBA vyšetril údajné porušenie práva EÚ estónskym orgánom pre finančný dohľad. Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že EBA bol z väčšej časti schopný odôvodniť svoje omeškanie. Z tohto dôvodu, ako aj preto, že sa EBA ospravedlnil za omeškanie a zaviazal sa zlepšiť svoj postup, ombudsman nezistil nesprávny úradný postup. Keďže v priebehu vyšetrovania EBA stanovil interné lehoty na vybavovanie podobných žiadostí, ombudsmanka ho vyzvala, aby tieto lehoty formalizovala zmenou svojho rokovacieho poriadku. Prípad uzavrela ďalšou poznámkou.