Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ požiadal Výkonnú agentúru pre malé a stredné podniky (EASME) o pozíciu zmluvného zamestnanca [1]. Po kontrole oprávnenosti [2] a posúdení žiadostí [3] bol sťažovateľ 19. marca 2015 pozvaný na pohovor.

2. Keď bola sťažovateľka informovaná, že nebola zaradená do rezervného zoznamu úspešných uchádzačov, podala žiadosť o preskúmanie (24. apríla 2015). EASME potvrdila prijatie žiadosti sťažovateľky, ale následne na ňu neodpovedala. Vo februári 2016 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

3. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti a identifikovala tieto tvrdenia a tvrdenia:

Agentúra EASME neodpovedala na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie.

EASME by mala odpovedať sťažovateľke a riešiť jej obavy, pokiaľ ide o jej vylúčenie z rezervného zoznamu.

4. Ombudsmanka kontaktovala agentúru EASME 16. marca 2016. Vzhľadom na oneskorenie ombudsmanka požiadala agentúru EASME, aby sa sťažnosťou prednostne zaoberala. Dňa 11. apríla 2016 agentúra EASME postúpila ombudsmanke svoju odpoveď na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie. Ombudsmanka 25. apríla 2016 vyzvala sťažovateľku, aby predložila svoje pripomienky, čo urobila 24. mája 2016. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka náležite zvážila informácie uvedené v sťažnosti.

Tvrdenie, že EASME neodpovedala na žiadosť navrhovateľa o revízne prešetrovanie a súvisiace tvrdenie

Tvrdenia sťažovateľa a inštitúcie

5. Hlavné tvrdenie a nárok sťažovateľky voči EASME sa týkali toho, že agentúra neodpovedala na jej žiadosť o preskúmanie v lehote 45 dní, ktorá bola uvedená vo „výzve na vyjadrenie záujmu“ (ďalej len „výzva“).

6. Agentúra EASME sa vo svojej odpovedi ospravedlnila za značné oneskorenie a poznamenala, že ide o „neúmyselnú a nešťastnú udalosť, ktorá sa nemala stať“.

7. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach tvrdila, že neposkytnutie odpovede zo strany EASME jej mohlo úmyselne zabrániť v začatí správneho alebo súdneho konania proti rozhodnutiu o jej nezaradení do rezervného zoznamu.

Hodnotenie ombudsmana

8. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že agentúre EASME trvalo jeden rok, kým odpovedala na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie, a že tak urobila až po zásahu ombudsmanky. Je to v rozpore s ustanoveniami Kódexu dobrej správnej praxe EÚ [4]. Dôrazne nabáda agentúru EASME, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa podobné incidenty v budúcnosti nevyskytovali.

9. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že omeškanie EASME mohlo byť úmyselné, s cieľom zabrániť jej v začatí správneho alebo súdneho konania ombudsmanka poznamenáva, že neexistujú žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Okrem toho vo výberových konaniach EPSO a na internom webovom sídle Komisie (myintracomm) je jasné, že rozhodnutie prijaté na základe žiadosti o preskúmanie sa považuje za akt spôsobujúci ujmu uchádzačovi, a preto sťažovateľ, ktorý pracuje pre EÚ, mohol stále využiť možnosti odvolania v správnom a súdnom konaní stanovené v služobnom poriadku EÚ.

10. Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu nie je po zásahu ombudsmana potrebné ďalšie vyšetrovanie.

Tvrdenie, že EASME by mala riešiť obavy sťažovateľky týkajúce sa jej vylúčenia z rezervného zoznamu

Tvrdenia sťažovateľa a inštitúcie

11. Sťažovateľka vo svojej žiadosti o preskúmanie tvrdila, že spĺňa všetky kritériá oprávnenosti a „základné kritériá výberu“ stanovené vo výzve. Poznamenala, že spĺňa aj „výhodné výberové kritériá“ [5], pričom poukázala na svoje odborné skúsenosti, znalosti agentúry a inštitúcií EÚ vo všeobecnosti, jazykové znalosti a osobné talenty a schopnosti. Uviedla tiež, že jej výkon v rozhovore považuje za „vynikajúci“.

12. Vo svojej odpovedi EASME vysvetlila fázy výberového konania a informovala sťažovateľku o svojich výkonoch v každej z nich. Uviedla, že po dôkladnom preskúmaní žiadostí podľa kritérií oprávnenosti (oddiel 4.A výzvy) a následne podľa základných a výhodných kritérií (oddiel 4.B výzvy) bol sťažovateľ zaradený do užšieho výberu a pozvaný na pohovor. Sťažovateľovi bolo udelených 12 bodov, zatiaľ čo prahová hodnota na pozvanie na pohovor bola 10,5 bodu.

13. EASME vysvetlila, že počas pohovoru bola sťažovateľka požiadaná, aby predložila svoj životopis a odpovedala na sedem otázok: jedna o jej vedomostiach o agentúre EASME a jej vzťahu k Európskej komisii; tri technické otázky týkajúce sa jej vedomostí a zručností súvisiacich s náplňou práce opísanou v opise pracovného miesta; a tri otázky týkajúce sa jej všeobecných právomocí. Posudzovali sa aj znalosti angličtiny sťažovateľky, jej motivácia a celková vhodnosť na dané pracovné miesto. „Výberová komisia“ udelila sťažovateľke 22 bodov za jej výkon počas pohovoru. Keďže prahová hodnota na zaradenie do „rezervného zoznamu“ úspešných uchádzačov bola 27 bodov, sťažovateľ nebol do zoznamu zaradený. Agentúra EASME vo svojej odpovedi uviedla podrobnú hodnotiacu tabuľku.

14. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia výberovou komisiou, EASME uviedla, že po opätovnom preskúmaní hodnotenia sťažovateľa komisia potvrdila body, ktoré pôvodne udelila sťažovateľovi.

15. Sťažovateľ považoval odpoveď agentúry za neuspokojivú. Poukázala na to, že: i) v odpovedi neboli uvedené tri „otázky týkajúce sa všeobecných zručností“ a tri „technické otázky“, ktoré jej boli položené počas pohovoru; ii) odpoveď neodkazovala na jej odpovede; iii) odpoveď neodkazovala na konkrétne kritériá použité na posúdenie jej odpovedí; a iv) okrem dosiahnutých výsledkov jej nebolo poskytnuté kvalitatívne posúdenie jej odpovedí. Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že keďže pohovory nie sú zaznamenané, pre účastníkov pohovoru je ťažké vecne spochybniť alebo skontrolovať platnosť rozhodnutia výberovej komisie.

Hodnotenie ombudsmana

16. Agentúra EASME informovala sťažovateľku o svojom celkovom hodnotení v rozhovore (22 bodov), medznom skóre uchádzača, ktorý má byť zaradený do rezervného zoznamu (27 bodov), a maximálnom možnom skóre (44 bodov). Takisto informovala sťažovateľku o tom, ako sa hodnotila jej výkonnosť v každej z otázok/tém, o ktorých sa diskutovalo počas rozhovoru [6].

17. Ombudsmanka poznamenáva, že hodnotiace kritériá použité pri pohovore zodpovedali opisu uvedenému vo výzve [7]. V tejto súvislosti ustálená judikatúra pripúšťa, že výberová komisia je napriek svojim širokým rozhodovacím právomociam viazaná znením „oznámenia o výberovom konaní“, ako bolo uverejnené [8], keďže znenie oznámenia predstavuje právny rámec pre činnosť výberovej komisie, ako aj hodnotiaci rámec pre jej hodnotenie uchádzačov [9]. V uplatniteľnej judikatúre sa takisto objasňuje, že výberové komisie majú široké diskrečné právomoci na vymedzenie kritérií na posúdenie kvalifikácií súvisiacich s diplommi a pracovnými skúsenosťami na základe významu týchto kvalifikácií vo vzťahu k požiadavkám na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť, za predpokladu, že neprekročia obmedzenia stanovené v oznámení [10].

18. Pokiaľ ide o pripomienku sťažovateľky, že odpoveď agentúry neodkazovala na jej odpovede ani neobsahovala ich kvalitatívne posúdenie, v príslušnej judikatúre sa stanovuje, že zásada utajenia, ktorou sa riadia výberové konania inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, bráni zverejneniu stanovísk jednotlivých členov výborov, ako aj zverejneniu akéhokoľvek faktora týkajúceho sa individuálneho alebo porovnávacieho posúdenia žiadateľov [11]. Okrem toho z judikatúry jasne vyplýva, že za týchto okolností oznámenie známok, ktoré uchádzač získal v každom z posudzovaných kritérií, predstavuje primerané odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie [12]. Napokon treba zdôrazniť, že agentúra vo svojej odpovedi spresnila povahu otázok, ktoré boli sťažovateľovi položené počas pohovoru.

19. Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu sa odpoveď agentúry zdá byť správna, a preto nie je opodstatnené žiadne ďalšie prešetrovanie.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti sa prípad uzatvára s týmto záverom [13]:

Neexistujú žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

Sťažovateľ a Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Marta Hirsch- Ziembinska

Oddelenie 1 – Vyšetrovania a IKT

Štrasburg, 22. 12. 2016

[1] Výzva na vyjadrenie záujmu pre administratívneho úradníka, FGIII – referenčné číslo EASME/III/2014/077 (ďalej len „výzva“). http://ec.europa.eu/easme/en/system/files/vacancies/VN%20_EASME_III_2014_0077%20%282%29.pdf

[2] V oddiele 4.A výzvy boli uvedené formálne kritériá, ktoré by uchádzači mali splniť do konečného termínu na podávanie prihlášok.

[3] V oddiele 4.B výzvy boli identifikované výberové kritériá, ktoré boli rozdelené do dvoch kategórií: i) nevyhnutné a ii) výhodné.

[4] V článku 17.1 kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že „úradník zabezpečí, aby sa rozhodnutie o každej žiadosti alebo sťažnosti podanej inštitúcii prijalo v primeranej lehote, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia“. Okrem toho sa v článku 17 ods. 2 vyžaduje, že „ak o žiadosti alebo sťažnosti nemožno vzhľadom na zložitosť záležitostí, na ktoré sa vzťahuje, rozhodnúť v uvedenej lehote, úradník o tom čo najskôr informuje autora. V takom prípade by sa konečné rozhodnutie malo oznámiť autorovi v čo najkratšom čase.

[5] Podľa výzvy výberové kritériá pozostávali z dvoch základných kritérií a ôsmich „výhodných“ kritérií. Poslednými z nich boli: „univerzitné štúdium v oblasti súvisiacej s profilom pracovného miesta; príslušnú dodatočnú certifikáciu, štúdium a/alebo odbornú prípravu; dobrá znalosť organizácie, štruktúry, pracovných postupov a politík útvarov/agentúr Komisie a/alebo iných inštitúcií EÚ, dobrá ústna alebo písomná znalosť francúzštiny alebo nemčiny; schopnosť pracovať samostatne, ako aj v tíme; flexibilita a schopnosť pracovať pod tlakom a riadiť svoje povinnosti v krátkych lehotách; dobré analytické zručnosti, schopnosť riešiť problémy a amp; zručnosti v oblasti vzdelávania a rozvoja; a dobrú znalosť politík a/alebo programov Európskej únie súvisiacich s touto pozíciou.“

[6] Sťažovateľ dostal: 3 zo 4 bodov za predloženie jej životopisu; 2,5 zo 4 bodov za prezentáciu jej motivácie; 2,5 zo 4 bodov, pokiaľ ide o jej znalosti o EASME a jej vzťahu k Európskej komisii; 4 z 12 bodov za odpovede na tri technické otázky týkajúce sa jej vedomostí a zručností súvisiacich s povinnosťami opísanými v opise pracovného miesta; 5.5 z 12 bodov za odpovede na tri otázky o jej všeobecných kompetenciách; 3 zo 4 bodov za znalosť angličtiny; a 1,5 bodu, pokiaľ ide o jej celkovú vhodnosť na toto pracovné miesto.

[7] Vo výzve boli opísané zručnosti a kompetencie, ktoré sa majú testovať počas pohovoru, takto: znalosti a zručnosti súvisiace s náplňou práce opísanou v opise pracovného miesta, znalosti o organizácii, štruktúre, pracovných postupoch a politikách útvarov/agentúr Komisie a/alebo iných inštitúcií EÚ; vysoká motivácia, silná schopnosť tímovej práce a schopnosť pracovať samostatne; a napokon schopnosť pracovať pod tlakom a riadiť svoje povinnosti v krátkych lehotách.

[8] rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. marca 2002, Bal/Komisia, T-139/00, ECLI:EU:T:2002:65, bod 35; Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. júla 2006, Tas/Komisia, F- 12/05, ECLI:EU:F:2006:68, bod 43.

[9] Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. apríla 1997, Fernandes Leite Mateus/Rada, T-80/96, ECLI:EU:T:1997:57, bod 27; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Staelen/Parlament, T-24/01, ECLI:EU:T:2003:52, bod 47.

[10] Rozsudok Súdneho dvora zo 6. februára 1986, Vlachou/Dvor audítorov, C-143/84, ECLI:EU:C:1986:55, bod 16; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. novembra 2002, Pujals Gomis/Komisia, T-332/01, body 39 – 41; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. februára 1999, Mertens/Komisia, T-244/97, ECLI:EU:T:1999:27, bod 44; Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, de Stefano/Komisia, T-25/03, ECLI:EU:T:2005:168, bod 34.

[11] Rozsudok Všeobecného súdu z 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, T-560/08 P, ECLI:EU:T:2010:192, bod 16.

[12] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T-336/02, ECLI:EU:T:2005:115, bod 89; Rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C-17/07 P, ECLI:EU:C:2008:134, bod 52.

[13] Informácie o postupe preskúmania možno nájsť na webovom sídle ombudsmana: http://www.ombudsman.europa.eu/en/resources/otherdocument.faces/en/70669/html.bookmark