Prípad sa týkal spôsobu, akým Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) riešila opätovné prijatie sťažovateľa po období dovolenky z osobných dôvodov. Sťažovateľka sa domnievala, že EMSA ju neobnovila pri najbližšej možnej príležitosti po tom, ako v roku 2022 požiadala o návrat do práce, a tvrdila, že v dôsledku toho by sa jej počet odpracovaných rokov a platový stupeň mali prepočítať tak, ako keby bola od tohto dátumu obnovená.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EMSA posúdila vhodnosť sťažovateľky na všetky relevantné voľné pracovné miesta, ktoré vznikli počas príslušného obdobia, a prednostne ju zvážila podľa platných pravidiel. Ombudsmanka nenašla žiadny dôkaz o zjavnej chybe v posúdení EMSA, podľa ktorého tieto voľné pracovné miesta neboli vhodné pre sťažovateľa, a preto nie je dôvod dospieť k záveru, že jej opätovné prijatie do zamestnania sa neoprávnene oneskorilo. Vyšetrovanie však poukázalo na význam jasných informácií, pravidelných následných opatrení a spoľahlivej dokumentácie v prípadoch, keď sa opätovné prijatie do zamestnania po dovolenke z osobných dôvodov oneskorí.

Ombudsmanka uzavrela vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsmanka zároveň navrhla zlepšenie, aby agentúra EMSA zabezpečila, že zamestnanci žiadajúci o dovolenku z osobných dôvodov presahujúcich šesť mesiacov budú jasne informovaní o potenciálnych rizikách oneskoreného opätovného prijatia do zamestnania a že zamestnanci čakajúci na opätovné prijatie do zamestnania budú pravidelne informovaní o tom, ako sa ich profily posudzujú na základe dostupných voľných pracovných miest.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) vybavila sťažnosť zamestnanca zamestnaného prostredníctvom externého dodávateľa, v ktorej sa uvádzalo psychické obťažovanie zo strany jeho nadriadeného.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EUSPA brala obvinenia vážne, začala administratívne vyšetrovanie, vypočula príslušné osoby a svedkov a po tomto vyšetrovaní dospela k záveru. Agentúra EUSPA sa tak riadila platným procesným rámcom. Ombudsmanka nezistila žiadny náznak zjavne nesprávneho posúdenia, a teda ani nesprávny úradný postup pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa obťažovania agentúrou EUSPA.

Ombudsmanka napriek tomu navrhla agentúre EUSPA, aby vypracovala lepšie metódy komunikácie pre tento typ sťažnosti na obťažovanie s cieľom zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nevzťahujú procesné záruky uvedené v služobnom poriadku EÚ, dostávali počas celého postupu jasné a konzistentné informácie vrátane riadneho odôvodnenia po ukončení postupu.

Vec sa týkala spôsobu, akým Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) vybavila sťažnosť zamestnanca zamestnaného prostredníctvom externého dodávateľa, v ktorej sa uvádzalo psychické obťažovanie zo strany jeho nadriadeného.

Ombudsmanka zistila, že agentúra EUSPA brala obvinenia vážne, začala administratívne vyšetrovanie, vypočula príslušné osoby a svedkov a po tomto vyšetrovaní dospela k záveru. Agentúra EUSPA sa tak riadila platným procesným rámcom. Ombudsmanka nezistila žiadny náznak zjavne nesprávneho posúdenia, a teda ani nesprávny úradný postup pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa obťažovania agentúrou EUSPA.

Ombudsmanka napriek tomu navrhla agentúre EUSPA, aby vypracovala lepšie metódy komunikácie pre tento typ sťažnosti na obťažovanie s cieľom zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nevzťahujú procesné záruky uvedené v služobnom poriadku EÚ, dostávali počas celého postupu jasné a konzistentné informácie vrátane riadneho odôvodnenia po ukončení postupu.

Vec sa týkala odmietnutia Európskej investičnej banky (EIB) poskytnúť úplný prístup verejnosti k dokumentom v súvislosti s vyšetrovaniami a odporúčaniami Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). EIB identifikovala množstvo dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa, vrátane záverečných správ a odporúčaní úradu OLAF, ako aj vlastných disciplinárnych rozhodnutí EIB. Hoci EIB poskytla čiastočný prístup k desiatim z 13 identifikovaných záverečných správ úradu OLAF, zamietla prístup k ostatným dokumentom v celom rozsahu. Pokiaľ ide o disciplinárne rozhodnutia EIB, EIB poskytla zhrnutie prijatých následných disciplinárnych opatrení. EIB sa pritom vo svojich pravidlách transparentnosti opierala o výnimky z prístupu verejnosti, pričom tvrdila, že úplné zverejnenie by narušilo ochranu osobných údajov, účel vyšetrovaní a jej rozhodovací proces.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie a jej vyšetrovací tím skontroloval predmetné dokumenty v žiadosti sťažovateľa o prístup verejnosti. Inšpekcia preukázala, že značné množstvo informácií obsiahnutých v týchto dokumentoch predstavuje osobné údaje, ktoré v prípade ich zverejnenia môžu umožniť identifikáciu jednotlivých zamestnancov EIB, ktorých vyšetroval OLAF. Vzhľadom na krehké vyváženie potrebné na určenie toho, či by zverejnenie mohlo viesť k identifikácii jednotlivcov, a vzhľadom na to, že EIB poskytla sťažovateľovi prehľad o prijatých následných opatreniach a uložených sankciách, ombudsmanka usúdila, že odmietnutie EIB poskytnúť úplný prístup verejnosti bolo celkovo primerané. Uzavrela preto prípad, v ktorom nezistila nesprávny úradný postup. Napriek tomu, že značné množstvo informácií obsiahnutých v zadržaných dokumentoch jednoznačne predstavuje osobné údaje, ombudsmanka poznamenala, že množstvo informácií, aj keď je obmedzené, má administratívnu povahu a nepredstavuje osobné údaje. Navrhla teda zlepšenie, aby EIB zvážila, či by aspoň niektoré časti jej disciplinárnych rozhodnutí, ktoré obsahujú čisto administratívne informácie, mohli byť zverejnené bez rizika zverejnenia osobných údajov.

Vec sa týkala postupu Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti s procesnými aspektmi týkajúcimi sa oznámenia oznamovateľa, ktoré sťažovateľ [1] predložil v roku 2022. Správa oznamovateľa sa týkala údajného rodinného vzťahu medzi úradníkom povereným prijímaním do zamestnania a osobou, ktorá bola najatá.

Sťažovateľ zažil správanie údajných páchateľov, o ktorom sa domnieval, že predstavuje nevhodné správanie (vrátane obťažovania). Sťažovateľ požiadal o súvisiace administratívne vyšetrovanie.

ECB sa rozhodla posúdiť správu oznamovateľa spolu s otázkou údajného nevhodného správania. Takisto informovala sťažovateľa, že predložené dôkazy neoprávňujú na začatie administratívneho vyšetrovania. Sťažovateľ napadol oba body prostredníctvom administratívnej sťažnosti, ktorú ECB vyhlásila za neprípustnú z dôvodu nedostatku individuálneho záujmu (spoločné riešenie oboch otázok) alebo z dôvodu absencie akéhokoľvek napadnuteľného rozhodnutia (nezačatie administratívneho vyšetrovania).

Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana a napadol rozhodnutie ECB o neprípustnosti. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky sťažovateľka tiež požiadala ombudsmanku, aby podrobnejšie preskúmala vybavovanie oznámení oznamovateľov a sťažností v ECB.

Ombudsmanka dospela k záveru, že dôvody, ktoré uviedla ECB na vyhlásenie administratívnej sťažnosti sťažovateľa za neprípustnú, neboli presvedčivé.

Ombudsmanka tiež poznamenala, že počas jej vyšetrovania došlo k významnému vývoju v tejto veci a že súvisiace interné vyšetrovania na vysokej úrovni stále prebiehajú. ECB okrem toho dokončovala preskúmanie svojho rámca pre podávanie správ, vyšetrovanie a disciplinárne konanie z vlastnej iniciatívy. Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že v tom čase neboli opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania, a vyšetrovanie uzavrela.

 

[1] Z dôvodov anonymity, a to aj pokiaľ ide o pohlavie sťažovateľa, sa v texte odkazuje na sťažovateľa ako na „oni“/„ich“/„ich“.