Pozadie

1. Oneskorené a oneskorené platby v obchodných transakciách majú negatívny vplyv na dodávateľov, najmä na malé podniky s obmedzeným peňažným tokom ^[1]. Európsky parlament a Rada prijali 16. februára 2011 smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom chrániť podniky, a najmä malé a stredné podniky (MSP), pred oneskorenými platbami od súkromných spoločností a orgánov verejnej moci ^[2].

2. Európska komisia nesie celkovú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ. Takmer 94 % rozpočtu EÚ sa každoročne prideľuje na fondy a programy v rámci priameho, nepriameho alebo zdieľaného riadenia ^[3]. Na vykonávanie svojich úloh musí Komisia nakupovať tovar a služby aj prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk. Oneskorené platby môžu poškodiť dobré meno Komisie a odradiť MSP a malé organizácie od toho, aby reagovali na výzvy na predkladanie ponúk alebo sa zúčastňovali na finančných programoch EÚ.

3. Ombudsman viedol od roku 1999 štyri vyšetrovania z vlastného podnetu týkajúce sa tejto otázky ^[4]. Ombudsmanka vo svojom rozhodnutí o ukončení vyšetrovania OI/2/2013/EIS poznamenala, že priemerná lehota platieb Komisie sa v rokoch 2011 a 2012 skrátila, rovnako ako počet a hodnota oneskorených platieb. Keďže výkonnosť Komisie sa vyvíjala pozitívne, v tom čase neexistovali žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie. Ombudsmanka napriek tomu považovala za potrebné túto otázku preskúmať a vyzvala Komisiu, aby jej poskytla štatistické údaje o oneskorených platbách za rok 2013, hneď ako budú k dispozícii.

4. V máji 2014 Komisia predložila požadované údaje, z ktorých vyplynulo, že počet a hodnota oneskorených platieb v roku 2013 sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšili. Ombudsmanka sa preto rozhodla začať nové vyšetrovanie s cieľom pochopiť dôvody týchto zvýšení a vyhodnotiť nápravné opatrenia, ktoré Komisia prijíma.

Vyšetrovanie

5. Toto vyšetrovanie sa týka platieb uskutočnených Komisiou v rámci priameho a nepriameho riadenia s osobitným dôrazom na súkromných dodávateľov a príjemcov grantov a dotácií, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú čeliť ťažkostiam z dôvodu oneskorených platieb, než u verejných orgánov.

6. Ombudsmanka požiadala o informácie o počte a percentuálnom podiele prípadov, v ktorých došlo k omeškaniu platieb, o rozsahu omeškaní, ktoré nastali, o príslušných sumách a o prípadoch, v ktorých boli zaplatené úroky z dôvodu oneskorenej platby. Ombudsmanka sa tiež spýtala Komisie, prečo došlo k oneskoreniam a aké nápravné opatrenia prijíma.

7. Zamestnanci ombudsmana vykonali aj kontrolu na mieste v 16 spisoch týkajúcich sa platieb uskutočnených siedmimi generálnymi riaditeľstvami (GR) a jednou výkonnou agentúrou ^[5]. Hoci tieto inšpekcie boli obmedzené z hľadiska počtu zahrnutých generálnych riaditeľstiev a preskúmaných spisov, poskytli užitočný prehľad o vznikajúcich problémoch a identifikovali niektoré užitočné postupy zavedené v určitých oblastiach, ako aj niektoré problematické postupy. S cieľom získať čo najúplnejšie informácie sa ombudsmanka rozhodla odložiť dokončenie tohto vyšetrovania, kým nebudú k dispozícii výročné správy o činnosti Komisie za rok 2015.

8. Pri vykonávaní svojho vyšetrovania ombudsmanka zvážila povinnosť Komisie zabezpečiť správne finančné riadenie, najmä predchádzaním neoprávneným alebo chybným platbám, ako aj základné právo dodávateľov a príjemcov na dobrú správu vecí verejných, najmä vybavovaním ich žiadostí o platbu v primeranej lehote. Ombudsmanka ďalej zvážila, že je dôležité zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu dodávateľov a príjemcov.

Informácie získané počas vyšetrovania

A. Dodržiavanie platobných lehôt Komisiou

9. Ombudsmanka si vyžiadala a získala štatistické údaje za roky 2013, 2014 a 2015 [6].

10. V roku 2015 Komisia uskutočnila 379 220 platieb v celkovej hodnote 26,67 miliardy EUR. Komisia identifikovala 67 805 platieb vo výške 2,47 miliardy EUR, ktoré boli vykonané po zákonných lehotách. Oneskorené platby v roku 2015 tak predstavovali 17,9 % všetkých platieb Komisie z hľadiska počtu a 9,3 % z hľadiska hodnoty.

Čistá platobná lehota Komisie ^[7] (v dňoch)

 

2011	2012	2013	2014	2015
26	25	24	28	24

Počet a hodnota oneskorených platieb

	2011	2012	2013*	2014*	2015*
Číslo	50.481	46.815	64.647	74.439	67.805
Hodnota (v miliónoch EUR)	1.516	1.377	1.857	2.904	2.472

Percentuálny podiel oneskorených platieb

* Oneskorené platby sa počítajú na základe súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách pre zmluvy a dohody o grante podpísané od roku 2013 a na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2007 pre zmluvy a dohody o grante podpísané pred rokom 2013.

Priemerné omeškanie v prípade platieb uskutočnených mimo zákonných lehôt (v dňoch)

11. Čistý platobný čas Komisie sa od roku 2011 skrátil (s výnimkou roku 2014, ako bude vysvetlené ďalej). Od roku 2011 klesá aj priemerný počet dní omeškania platieb (s výnimkou roku 2015). Na druhej strane, zatiaľ čo percentuálny podiel oneskorených platieb sa od roku 2009 do roku 2012 znížil, potom výrazne vzrástol a vrchol dosiahol v roku 2014. V roku 2015 došlo k zlepšeniu, ale tento percentuálny podiel je stále vyšší ako úrovne z roku 2013.

Typológia oneskorených platieb

*Platby medzi útvarmi a iným inštitúciám a orgánom EÚ

12. Poplatky a úhrady odborníkom, ktoré sú zvyčajne platbami nízkej hodnoty, predstavujú zďaleka najväčšiu kategóriu oneskorených platieb z hľadiska počtu (53 608 v roku 2015, t. j. 79,2 % všetkých oneskorených platieb). Predstavujú však len 33 miliónov EUR, t. j. 1,3 % hodnoty oneskorených platieb. Naopak, granty a verejné obstarávanie, ktoré zahŕňajú väčšie sumy peňazí, predstavujú relatívne malý počet platieb (10 061 alebo 14,8 % všetkých oneskorených platieb), ale z hľadiska hodnoty predstavujú 91,9 % oneskorených platieb (2,27 miliardy EUR).

13. Od 1. januára 2008 ^[8] majú veritelia automaticky nárok na úroky z omeškania v prípade oneskorenej platby za predpokladu, že vzniknutý úrok presahuje 200 EUR. Ak je úrok rovný alebo nižší ako 200 EUR, platí sa len na požiadanie. Počet žiadostí o úroky z omeškania a celková suma úrokov, ktoré Komisia zaplatila, sa v rokoch 2014 a 2015 výrazne zvýšili v dôsledku zvýšeného počtu platieb po zákonných lehotách.

f. Počet žiadostí o úroky z omeškania

g. Úroky z omeškania zaplatené Komisiou (v miliónoch EUR)

B. Hlavné dôvody vyšších priemerov oneskorených platieb

14. Komisia vo svojej prvej odpovedi ombudsmanovi identifikovala dva hlavné dôvody zvýšených priemerov oneskorených platieb v rokoch 2013 a 2014: kratšie platobné lehoty zavedené od začiatku roka 2013 nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 966/2012 ^[9] (ďalej len „súčasné nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov [10], ktorému Komisia čelila v roku 2014.

Prvý hlavný dôvod: sprísnenie platobných lehôt

15. Do 31. decembra 2012 boli zákonné lehoty Komisie na zaplatenie 30 kalendárnych dní v prípade služieb alebo dodávok a 45 kalendárnych dní v prípade zmlúv, grantov a rozhodnutí, ktoré nezáviseli od schválenia správy alebo osvedčenia. V prípade platieb, ktoré si vyžadovali správu alebo osvedčenie, lehota 45 dní začala plynúť až po schválení správy. Lehota na schválenie nemohla presiahnuť 20 dní v prípade jednoduchých zmlúv týkajúcich sa dodania tovaru a poskytovania služieb, 45 dní v prípade iných zmlúv, grantov a rozhodnutí a 60 dní v prípade technických služieb alebo opatrení, ktorých hodnotenie bolo mimoriadne zložité ^[11]. Platba tak mohla trvať až 105 kalendárnych dní v zložitom prípade, v ktorom sa na schválenie správy vyžadovalo 60 dní a na uskutočnenie platby ďalších 45 dní.

16. Lehoty a ich výpočet boli zmenené a v dôsledku toho skrátené súčasným nariadením o rozpočtových pravidlách. Podľa článku 92 ods. 1 súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách „[p]omôcky sa poskytujú v rámci:

a) 90 kalendárnych dní v prípade dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd o grante a rozhodnutí týkajúcich sa technických služieb alebo akcií, ktorých hodnotenie je mimoriadne zložité a pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

b) 60 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd o grante a rozhodnutí, pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

c) 30 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o delegovaní, zmlúv, dohôd o grante a rozhodnutí.“

17. Tieto lehoty zahŕňajú čas, ktorý Komisia potrebuje na posúdenie a schválenie všetkých podporných dokumentov. To znamená, že podľa súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách lehota na platbu nemôže presiahnuť 90 dní ani v najzložitejších prípadoch [12].

Druhý hlavný dôvod: nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014

18. Druhým hlavným dôvodom výrazného nárastu oneskorených platieb v rokoch 2013 až 2014 bol nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov, na ktorom sa dohodol rozpočtový orgán (Parlament a Rada). Tento problém, ktorý sa objavil v roku 2014 [13], viedol k nahromadeniu neuhradených platieb.

19. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby jej poskytla informácie o počte a hodnote oneskorených platieb, ktoré boli spôsobené nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov v rokoch 2014 a 2015. Komisia poskytla údaje, z ktorých vyplýva, že chýbajúce platobné rozpočtové prostriedky predstavovali 2,5 % všetkých oneskorených platieb v roku 2014 (t. j. 1 851 z celkového počtu 74 439 platieb) a 26 % hodnoty (t. j. 755 miliónov EUR z celkového počtu 2,90 miliardy EUR). Tento problém sa týkal najmä grantov a faktúr za verejné obstarávanie.

Analýza počtu a hodnoty oneskorených platieb

20. Komisia informovala ombudsmanku, že napriek jej úsiliu v máji 2014 o dosiahnutie potrebného zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov rozpočtový orgán nesúhlasil so schválením platobných rozpočtových prostriedkov do polovice decembra 2014. Pritom poskytla o 1,1 miliardy EUR menej, ako požadovala Komisia. V dôsledku toho Komisia nemohla v roku 2014 splniť všetky svoje právne záväzky. Nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov mal vplyv aj na údaje za rok 2015; neuhradené platby z roku 2014 spôsobili určité oneskorenia na začiatku roka 2015.

21. Ombudsmanka vo svojej žiadosti o dodatočné informácie požiadala Komisiu o informácie o opatreniach, ktoré prijala na zmiernenie účinkov tohto nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov. Ombudsmanka mala osobitný záujem zistiť, či Komisia uprednostnila finančne nestabilných príjemcov. Komisia v reakcii na tieto obavy uviedla tieto opatrenia:

i) Komisia uprednostnila žiadosti o platbu od nestabilných subjektov, ktorým hrozila platobná neschopnosť v prípade oneskorenia platieb (mimovládne organizácie, malé súkromné spoločnosti a jednotlivci), pred žiadosťami o platbu od veľkých súkromných spoločností, medzinárodných organizácií a agentúr členských štátov.

ii) Komisia uprednostnila žiadosti o platbu pre konzorciá, ktoré zahŕňali MSP.

iii) Komisia pozastavila platby príjemcom s nižšou prioritou, aby mala rezervu na platby nestabilným príjemcom.

iv) Komisia uprednostnila väčší počet menších žiadostí o platbu – pochádzajúcich najmä od MSP a iných nestabilných príjemcov – pred veľkými platbami príjemcom s nízkou prioritou.

v) Komisia uprednostnila žiadosti o platbu pred politicky citlivejšími projektmi alebo príjemcami.

22. S cieľom ďalej uprednostňovať platby nestabilným príjemcom Komisia zaviedla ďalšie zmierňujúce opatrenia, ako napríklad: odklad výziev na predkladanie návrhov, dátumy začatia projektov a podpis právnych záväzkov; odloženie alebo zníženie platieb alebo preddavkov v rámci predbežného financovania; odloženie platieb s nižšou prioritou alebo čiastočné platby; odloženie konečných platieb s cieľom riešiť naliehavé nové potreby; a zabezpečenie aktívneho hospodárenia s platobnými rozpočtovými prostriedkami prostredníctvom priebežných presunov medzi rozpočtovými riadkami ^[14].

Iné dôvody

23. Komisia identifikovala tieto dôvody – okrem nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov a nových zákonných lehôt – ktorým možno pripísať oneskorenia platieb:

• zvyšujúci sa počet platieb a ich nerovnomerné rozdelenie počas roka v kombinácii so znižujúcim sa počtom zamestnancov;
• zdĺhavé postupy vybavovania platieb odborníkom; a
• oneskorené predloženie podpornej dokumentácie prijímateľmi.

24. Komisia upozornila aj na tieto nápravné opatrenia, ktoré prijala:

• centralizovala registráciu faktúr v rámci generálnych riaditeľstiev;
• presunula sa z postupnej analýzy záverečných správ operačných a finančných agentov na paralelnú analýzu s rovnakou lehotou a len s jednou (v prípade potreby) žiadosťou o dodatočné informácie;
• vyvinula online nástroje pre prijímateľov na predkladanie žiadostí o platbu a podpornú dokumentáciu;
• zaviedla mechanizmy monitorovania, ako sú správy a kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI);
• zvýšila informovanosť operačných a finančných agentov;
• prijala opatrenia na účinné uplatňovanie pozastavení; a
• v prípade veľkého počtu platieb s nízkou hodnotou zjednodušila finančné procesy, centralizované finančné toky a v niektorých prípadoch previedla podstatnú časť týchto platieb na služby, ktoré sú špecializované a efektívnejšie pri riešení veľkého počtu platieb.

25. Komisia napokon stanovila tieto kroky, ktoré prijala s cieľom zabezpečiť, aby sa platby pozastavili len vtedy, keď je to správne:

• zlepšila usmernenia pre žiadateľov prostredníctvom príručiek, informačných dní a úvodných stretnutí, jasnejších pokynov o tom, ako predkladať požadované informácie, interných seminárov a usmernení pre operačných a finančných agentov;
• má štandardizované žiadosti o doplňujúce informácie špecifické pre každý druh nákladov; a
• zaviedla alebo vo väčšej miere využívala jednorazové platby a jednotkové náklady [15] na zjednodušenie a urýchlenie platobného procesu.

Posúdenie ombudsmana

A. Nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014

26. Ombudsmanka konštatuje, že nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov bol mimo kontroly Komisie, a víta opatrenia prijaté na zabezpečenie toho, aby sa uprednostnili platby malým a stredným podnikom a iným finančne nestabilným príjemcom. Ďalej poznamenáva, že okrem negatívneho vplyvu na dodávateľov a príjemcov viedla potreba riešiť tento nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov k dodatočnej administratívnej práci pre Komisiu.

B. Vývoj výkonnosti Komisie

27. Ombudsmanka sa zameriava na oneskorené platby vyplývajúce z iných faktorov, ako je nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov, a možno ho vidieť na obrázku i).

i. - Percentuálny podiel oneskorených platieb zo všetkých platieb uskutočnených Komisiou

* Okrem oneskorených platieb z dôvodu nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov

28. Ombudsmanka chápe, že zvýšený percentuálny podiel (celkového počtu aj hodnoty) oneskorených platieb od roku 2013 je spôsobený najmä kratšími lehotami zavedenými súčasným nariadením o rozpočtových pravidlách. Výkonnosť Komisie sa v absolútnom vyjadrení nevyvíjala negatívne; naopak, čistý platobný čas Komisie sa v priebehu rokov skrátil. Ombudsmanka zároveň poukazuje na to, že Komisia bude musieť vynaložiť značné úsilie na dodržanie súčasných zákonných lehôt. Hoci súčasné kratšie lehoty pomáhajú vysvetliť zvýšený podiel oneskorených platieb, nemôžu slúžiť ako ich odôvodnenie.

C. Opatrenia prijaté Komisiou na zlepšenie jej platobného procesu vo všeobecnosti

29. Pred predložením návrhov na zlepšenie je dôležité podrobnejšie preskúmať skutočnosť, že situácia sa v rámci Komisie značne líši, ako to dokazujú výročné správy Komisie o činnosti ^[16]. Percentuálny podiel oneskorených platieb (podľa počtu) sa pohyboval od menej ako troch percent v roku 2015 v prípade viacerých generálnych riaditeľstiev a výkonných agentúr po 24 percent v prípade GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO). Hoci Komisia poznamenáva, že účtovník monitoruje relatívnu výkonnosť a v prípade, že sa zistia problémy s konkrétnymi generálnymi riaditeľstvami, prijímajú sa následné opatrenia, ombudsmanka konštatuje, že niektoré generálne riaditeľstvá mali od roku 2013 vysoký percentuálny podiel oneskorených platieb. To automaticky neznamená, že najproblematickejšie sú generálne riaditeľstvá s najvyššími priemermi, keďže niektoré riadia veľmi zložité programy financovania, zatiaľ čo iné riadia jednoduchšie zmluvy. Komisia však musí venovať osobitnú pozornosť riaditeľstvám, ktoré sa zaoberajú tretími krajinami [ako je GR DEVCO, GR pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO)], alebo útvaru pre nástroje zahraničnej politiky (FPI) s oneskorenými platbami v rozsahu 15 až 25 % všetkých platieb počas niekoľkých rokov. Ombudsmanka zároveň uznáva, že tieto riaditeľstvá môžu čeliť osobitným ťažkostiam vyplývajúcim zo skutočnosti, že veľká časť ich výdavkov sa vynakladá v tretích krajinách.  

30. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že niektoré opatrenia, ktoré uviedla Komisia, najmä zlepšená koordinácia medzi finančnými a operačnými kontrolami a zrýchlené platby odborníkom, sú opakujúcimi sa otázkami, ktoré sa už objavili v odpovediach na konzultáciu, ktorú ombudsmanka začala v roku 2010 v súvislosti s vyšetrovaním z vlastného podnetu OI/1/2009/GG [17].

31. Inšpekcia ombudsmanky odhalila, že oneskorenia platieb môžu byť spôsobené rôznymi príčinami na finančnej aj operačnej úrovni: nedorozumenie pracovného postupu, nedostatok zamestnancov vo finančnej službe, oneskorené predloženie technického hodnotenia externým odborníkom alebo oneskorené schválenie platobného spisu na prevádzkovej úrovni.

32. Počas inšpekcie ombudsmanka takisto zistila, že Komisia pozorne monitoruje svoje kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) týkajúce sa platobných lehôt a že sa zaviedlo mnoho osvedčených postupov, ako je systematické používanie kontrolných zoznamov na operačné a finančné overovanie, vytvorenie spoločného podporného centra pre výskumné programy a prísnejšie uplatňovanie lehôt pri využívaní externého technického overovania. Pokiaľ ide o platby odborníkom, ktoré predstavujú prevažnú väčšinu oneskorených platieb z hľadiska počtu, Komisia vyvinula niekoľko online nástrojov pre odborníkov na predkladanie žiadostí o platbu, o ktorých sa ombudsman domnieva, že urýchlia proces.

33. Ombudsmanka uznáva, že jej inšpekcia sa týkala obmedzeného počtu spisov a nemala byť vyčerpávajúca. Okrem toho si rôznorodosť situácií medzi útvarmi Komisie môže vyžadovať rôzne riešenia. Pri porovnávaní postupov v rámci Komisie však ombudsmanka identifikovala priestor na zlepšenie v troch konkrétnych oblastiach:

i) Ďalšie posilnenie spolupráce medzi útvarmi Komisie, ktoré sa zaoberajú prevádzkovou časťou projektov, a útvarmi, ktoré sa zaoberajú finančnými aspektmi. Táto otázka, ktorá už bola spomenutá v konzultácii, ktorú ombudsman začal v roku 2010, bola nastolená počas inšpekcie na GR ECHO, ktoré podniklo kroky na zlepšenie situácie.

ii) Zavedenie bezpapierových obvodov na spracovanie faktúr (niektoré generálne riaditeľstvá, ktoré navštívili zamestnanci ombudsmana, sa stále spoliehajú na papierové spisy). Ombudsmanka chápe, že v tejto oblasti sa dosahuje pokrok, keďže celý proces predkladania výkazov výdavkov a podporných dokumentov je v iných generálnych riaditeľstvách elektronický.

iii) Zabezpečiť, aby bola vždy dodržaná interná lehota Komisie na registráciu faktúr v trvaní siedmich kalendárnych dní, ktorá je prvým krokom platobného procesu. Tento problém je obzvlášť dôležitý pre GR DEVCO a bol identifikovaný v interných správach, v ktorých sa analyzujú kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) GR.

34. Inšpekcia napokon ukázala, že fluktuácia zamestnancov v rámci finančných a prevádzkových oddelení môže spôsobiť oneskorenia v prípade zložitých projektov, ktoré sú navrhnuté tak, aby trvali niekoľko rokov. Ombudsmanka uznáva, že neexistuje jednoduché ani krátkodobé riešenie tohto problému. Počas inšpekcie ombudsmanky sa to však uviedlo ako dôležitá otázka v celkovom kontexte, najmä v oblasti výskumu [18].

D. Riadenie pozastavení

35. Komisia zistila 26 511 pozastavení ^[19] žiadostí o platbu v roku 2015, z ktorých 91 % bolo vyvolaných chýbajúcimi dokumentmi, opravami, žiadosťami o dodatočné informácie alebo potrebou zmeniť zmluvu. Podľa výročných správ o činnosti Komisie sa percentuálny podiel pozastavených platieb (podľa počtu) v roku 2015 v jednotlivých generálnych riaditeľstvách líšil od menej ako 5 % v roku 2015 po 35 % v prípade GR pre výskum a inováciu (RTD).

36. Ombudsmanka si je vedomá skutočnosti, že pozastavenie platieb má za cieľ zabrániť neoprávneným alebo chybným platbám a je základným nástrojom na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia. Pozastavenia môžu tiež poskytnúť zamestnancom Komisie príležitosť poskytovať poradenstvo príjemcom. Pozastavenia platieb by sa však mali obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné, keďže podobne ako oneskorenia platieb môžu mať dlhé pozastavenia škodlivé účinky na malé organizácie s obmedzeným peňažným tokom. Vysoký podiel pozastavených platieb v niektorých generálnych riaditeľstvách naznačuje, že napriek úsiliu Komisie zlepšiť svoje usmernenia a zjednodušiť svoje zmluvy sa príjemcovia naďalej stretávajú s ťažkosťami pri odôvodňovaní svojich žiadostí o preplatenie nákladov.

37. Ombudsmanka poznamenáva, že hoci výročné správy o činnosti Komisie často analyzujú „čistý čas na zaplatenie“, nie vždy poskytujú informácie o „hrubom čase na zaplatenie“, ktorý zahŕňa obdobia, keď sú platby pozastavené ^[20]. Zatiaľ čo „čistý čas na zaplatenie“ meria, ako Komisia dodržiava zákonné lehoty, „hrubý čas na zaplatenie“ meria skutočný čas, ktorý príjemcovia musia čakať pred prijatím platby. Uverejnenie ďalších informácií o „hrubom čase na zaplatenie“ by slúžilo ako užitočný ukazovateľ na meranie úsilia Komisie o ďalšie zjednodušenie prideľovania finančných prostriedkov EÚ. Zvýšila by sa tým aj transparentnosť vplyvu mechanizmov, ktoré Komisia zaviedla na kontrolu žiadostí o platbu [21]. Ombudsman preto Komisii predkladá príslušný návrh.

38. Komisia napokon uviedla, že medzi opatreniami vykonanými na zlepšenie platobného procesu bola „len jedna (v prípade potreby) žiadosť o doplňujúce informácie“ pri analýze záverečných správ. V jednom prípade kontrolovanom útvarmi ombudsmana však priebežnej platbe predchádzalo 13 po sebe nasledujúcich žiadostí o informácie zaslaných príjemcovi v rámci administratívnej kontroly, ktoré boli rozložené na viac ako jeden rok s dlhými obdobiami administratívnej nečinnosti. Hoci ombudsmanka podporuje včasné využívanie pozastavení ako základného nástroja na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia a dodržanie platobných lehôt, domnieva sa, že na základe zásad dobrej správy vecí verejných by Komisia mala zintenzívniť svoje úsilie o obmedzenie počtu po sebe nasledujúcich žiadostí zaslaných príjemcom.

E. Úhrada úrokov z omeškania

39. Po uplynutí lehôt stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách majú veritelia s výnimkou členských štátov automaticky nárok na úroky z omeškania [22]. V článku 111 ods. 4 pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách [23] sa uvádza, že „ak je však úrok vypočítaný v súlade s prvým pododsekom nižší alebo rovný 200 EUR, vyplatí sa veriteľovi len na základe žiadosti predloženej do dvoch mesiacov od prijatia oneskorenej platby“.

40. Ombudsmanka skontrolovala spisy v troch prípadoch s najvyššími úrokmi z omeškania zaplatenými v roku 2014. Dospela k záveru, že žiadny z prípadov nebol spôsobený nesprávnym úradným postupom, keďže jeden bol vyvolaný súdnym rozhodnutím a dva ďalšie nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov.

Závery

41. Ombudsmanka víta pokrok dosiahnutý pri znižovaní počtu a hodnoty oneskorených platieb v roku 2015 po dosiahnutí vrcholu v roku 2014. Uznáva, že nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 bol mimo kontroly Komisie. Víta najmä opatrenia, ktoré v tejto súvislosti zaviedla Komisia s cieľom uprednostniť finančne nestabilných príjemcov. Ďalej uznáva, že riešenie tohto nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov viedlo k dodatočnej administratívnej práci Komisie. Okrem tohto výnimočného faktora sa ombudsmanka domnieva, že zvýšené priemery oneskorených platieb od roku 2013, a to z hľadiska počtu aj hodnoty, neznamenajú, že výkonnosť Komisie sa v absolútnom vyjadrení zhoršila. Ukazujú však, že Komisia bude musieť zintenzívniť svoje úsilie, ak má dodržať prísnejšie zákonné lehoty platné od januára 2013.

42. Ombudsmanka si je na základe vybavovania sťažností od jednotlivých príjemcov alebo dodávateľov vedomá toho, že niektoré MSP a menšie mimovládne organizácie majú problém vyrovnať sa s bremenom plnenia náročných požiadaviek Komisie na finančné výkazníctvo. Existuje riziko, že menšie subjekty budú odrádzané od účasti na projektoch financovaných EÚ len z dôvodu rizika, že Komisia nepovolí vznik nákladov. Hoci ombudsmanka oceňuje, že je potrebné, aby sa Komisia chránila pred akýmkoľvek zneužitím finančných prostriedkov EÚ, domnieva sa, že Komisia môže mať určitý priestor na ďalšie prispôsobenie svojich požiadaviek v prípade menších prevádzkovateľov. V skutočnosti by mohlo byť pre Komisiu užitočné získať externé poradenstvo o tom, ako by mohla prispôsobiť svoje požiadavky s cieľom lepšie uľahčiť potreby menších prevádzkovateľov.

43. Ombudsman preto uzatvára toto vyšetrovanie a predkladá Komisii tieto návrhy [24]:

1. Komisia by mala naďalej vyvíjať úsilie s cieľom:

• urýchliť registráciu faktúr, čo je prvý krok platobného procesu;
• lepšia koordinácia finančných a prevádzkových kontrol;
• ďalej rozvíjať bezpapierové podania a bezpapierové okruhy;
• preskúmať, aké ďalšie úpravy sú možné s cieľom uspokojiť potreby menších prevádzkovateľov;
• zabezpečiť, aby sa počet po sebe nasledujúcich žiadostí o objasnenie zaslaných príjemcom obmedzil na to, čo je nevyhnutne potrebné; a
• riadiť mobilitu zamestnancov s cieľom minimalizovať negatívne dôsledky nadmernej fluktuácie zamestnancov.

2. Komisia by mala uverejniť viac informácií o svojom hrubom platobnom čase vo svojich výročných správach o činnosti.

 

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 19. 12. 2016

 

 

[1] Pozri napríklad hospodársky dokument Komisie č. 531 „The Economic Impact of Late Payments“ (Hospodársky vplyv oneskorených platieb), september 2014.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 2011, s. 1). Táto smernica je určená členským štátom EÚ, ale ombudsman zastáva názor, že Komisia, ktorá návrh pripravila, by mala ísť príkladom.

[3] V prípade programov v rámci priameho riadenia je Komisia zodpovedná za všetky úlohy súvisiace s plnením rozpočtu. V prípade programov v rámci nepriameho riadenia Komisia zveruje plnenie rozpočtu partnerským krajinám, verejným rozvojovým agentúram alebo medzinárodným organizáciám. V prípade programov v rámci zdieľaného riadenia Komisia deleguje úlohy vykonávania na členské štáty EÚ.

[4] Pozri vyšetrovanie OI/5/99/(IJH)GG, uzavreté 16. februára 2001; OI/5/2007/GG, uzavretá 20. júna 2008; OI/1/2009/GG, uzavretá 8. februára 2001; a OI/2/2013/EIS, uzavreté 17. decembra 2013.

[5] Kontrolované spisy sa týkali troch prípadov s najdlhším oneskorením platieb neverejným príjemcom v roku 2014, troch prípadov, v ktorých bola najvyššia suma úrokov vyplatená súkromným príjemcom, troch prípadov s najvyšším počtom po sebe nasledujúcich pozastavení platieb, troch prípadov týkajúcich sa oneskorených platieb MSP a štyroch prípadov, ktoré Komisia považovala za príkladné.

[6] S cieľom uviesť tieto údaje do širšieho kontextu sa vždy, keď je to možné, pridali k údajom získaným počas predchádzajúcich vyšetrovaní ombudsmanky. Pôvodné tabuľky, ktoré poskytla Komisia, sú k dispozícii na webovom sídle ombudsmanky na tejto adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/68950/html.bookmark http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/68951/html.bookmark

[7] Priemerný počet dní potrebných na vykonanie platby, pričom sa neberú do úvahy žiadne pozastavenia.

[8] Článok 106 ods. 5 nariadenia Komisie (ES, EURATOM) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145.

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1).

[10] Rozpočet EÚ pozostáva z „viazaných rozpočtových prostriedkov“ a „platobných rozpočtových prostriedkov“. Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady na právne záväzky (zmluvy, dohody o grante atď.), ktoré môže Komisia podpísať v rozpočtovom roku. Platobné rozpočtové prostriedky pokrývajú sumy splatné v bežnom roku, ktoré vyplývajú z právnych záväzkov podpísaných v tom istom roku alebo skôr.

[11] Článok 106 nariadenia č. 2342/2002.

[12] Komisia 14. septembra 2016 predložila návrh nového nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ustanovenia týkajúce sa lehôt na zaplatenie a úrokov z omeškania však zostávajú do veľkej miery nezmenené.

[13] Pozri napríklad: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-550_en.htm

[14] Okrem toho 19. mája 2015 sa Európsky parlament, Rada a Komisia na návrh Komisie dohodli na "spoločnom vyhlásení o pláne platieb na roky 2015 - 2016".

[15] V prípade jednotkových nákladov sa úhrada vypočíta na základe dodaného množstva vynásobeného jednotkovým nákladom. Jednorazové platby sú pevnou sumou, ktorá sa uhrádza po splnení podmienok dohody o činnostiach alebo výstupoch.

[16] Ako sa stanovuje v článku 111 ods. 5 pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, útvary Komisie uverejňujú informácie o dodržiavaní platobných lehôt vo svojej výročnej správe o činnosti a v zhrnutí predloženom Európskemu parlamentu a Rade. Pozri výročné správy o činnosti za rok 2015 (tabuľka 6 prílohy 3): http://ec.europa.eu/atwork/synthesis/amp/mplans2015_en.htm

[17] http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/decision.faces/en/10076/html.bookmark

[18] V jednom kontrolovanom prípade ombudsmanka zistila, že štyria po sebe nasledujúci projektoví úradníci boli zodpovední za sledovanie projektu v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014, čo predstavuje v priemere menej ako jeden rok na jedného úradníka.

[19] Podľa článku 92 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách majú útvary Komisie právo pozastaviť lehotu na platbu, ak suma uvedená v žiadosti o platbu nie je splatná alebo ak neboli predložené príslušné podporné dokumenty.

[20] „Hrubý čas na zaplatenie“ sa objavuje len v niekoľkých výročných správach o činnosti generálnych riaditeľstiev a výkonných agentúr, najmä v oblasti výskumu.

[21] Rozsiahle predbežné kontroly žiadostí o platbu môžu skutočne znížiť počet chýb, ale pravdepodobne aj predĺžiť brutto čas platieb. Naopak, selektívne kontroly pravdepodobne skrátia hrubý platobný čas, ale môžu viesť k vyššiemu počtu chybných platieb.

[22] Úroky z omeškania majú dvojaký cieľ. Po prvé, jeho cieľom je kompenzovať dodávateľovi/príjemcovi náklady spôsobené oneskorenou platbou (napríklad ak medzičasom utrpeli znížený peňažný tok alebo si potrebovali požičať peniaze). Po druhé ide o rozpočtovú sankciu uloženú inštitúcii zodpovednej za oneskorenú platbu, ktorá slúži ako stimul na včasné zaplatenie.

[23] Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1).

[24] Vzhľadom na rozdiely vo výkonnosti v rámci Komisie ombudsmanka uznáva, že niektoré z týchto návrhov nemusia byť relevantné pre niektoré generálne riaditeľstvá Komisie.