Prípad sa týkal rozhodnutia Európskej komisie považovať určité náklady nárokované mimovládnou organizáciou, ktorá sa zúčastnila na projekte financovanom EÚ zameranom na boj proti rasizmu voči Rómom, za neoprávnené. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia pred určením neoprávnenosti nákladov riadne nepreskúmala dôkazy.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a zistila, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Počas konferencie Európskej siete ombudsmanov, ktorá sa konala 19. – 20. júna 2017, niektorí ombudsmani, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí pracovnej skupiny pre migráciu, vyjadrili znepokojenie nad praktickým uplatňovaním osobitnej výnimky uvedenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice o zlúčení rodiny (ďalej len „smernica“)[1].

Konkrétne sa členské štáty môžu rozhodnúť neuplatňovať výnimku z požiadaviek [2] ustanovených pre výkon práva na zlúčenie rodiny [3], ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny podá po uplynutí obdobia troch mesiacov [4] od priznania postavenia utečenca.

V nadväznosti na diskusiu pracovnej skupiny útvary belgického federálneho ombudsmana v e-maile z 18. októbra 2017 objasnili, že belgické právo presahuje minimálne obdobie troch mesiacov stanovené v smernici [5] a uplatňuje 12-mesačnú lehotu na uplatniteľnosť výnimky.

Belgický spolkový ombudsman si však na základe doručených sťažností všimol, že rodinní príslušníci utečencov v Belgicku môžu čeliť praktickým ťažkostiam, ktoré im bránia podať žiadosť v lehote dvanástich mesiacov po priznaní postavenia utečenca garantovi. Tieto ťažkosti sa pôvodne riešili v roku 2015 ^[6]. V dôsledku toho môžu rodinní príslušníci utečencov podať žiadosť priamo, ak predložia dôkaz o svojej totožnosti, vyplnia formulár žiadosti o vízum a prípadne zaplatia vízové poplatky (ich spis možno vyplniť neskôr).

Podľa belgického federálneho ombudsmana sa však konzulárne úrady a úrady stále stretávali s určitými ťažkosťami, napríklad preto, že:

(1) Konzulárne úrady nie vždy uvádzajú príslušné informácie na svojej webovej stránke alebo v sprievodných dokladoch pre utečencov.

(2) nie vždy aktívne informujú rodinných príslušníkov utečencov, ktorí sa skontaktujú s konzulárnymi úradmi, že môžu podať svoju žiadosť priamo.

(3) Žiadatelia o víza sa niekedy stretávajú s dlhými oneskoreniami pri získavaní termínu stretnutia na veľvyslanectve (z dôvodu nedostatočných administratívnych kapacít, čo vedie k vážnym organizačným obmedzeniam).

(4) presadzovanie priaznivých pravidiel závisí od informovanosti veľvyslanectva o týchto pravidlách a organizačných obmedzeniach.

(5) náprava situácií, keď je uplynutie lehoty spôsobené konaním (alebo nečinnosťou) veľvyslanectva, je zložitá, keďže ministerstvo zahraničných vecí a imigračný úrad majú v tejto veci protichodné stanoviská.

S cieľom riešiť tieto problémy chcel belgický federálny ombudsman požiadať Komisiu o možný priaznivejší výklad smernice.

Dotaz

V otázke, ktorú európska ombudsmanka zaslala Komisii, bola inštitúcia požiadaná, aby potvrdila, že jej (priaznivý) výklad trojmesačnej lehoty (uvedenej v článku 12 ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/86/ES) uvedený v oznámení Komisie z roku 2014 [7], v ktorom sa členským štátom poskytujú usmernenia o tom, ako uplatňovať smernicu [8], stále platí vzhľadom na zhoršenie utečeneckej krízy od roku 2014 a relatívne malý podiel žiadateľov o azyl, ktorým členské štáty doteraz podľa všetkého priznali postavenie utečenca.

Odpoveď Komisie

Dňa 20. decembra 2017 Komisia odpovedala na otázku.

Komisia potvrdila, že vyhlásenie uvedené v jej oznámení z roku 2014 o usmerneniach na uplatňovanie smernice sa stále uplatňuje. Komisia vo veľkej miere citovala oddiel 6.1.3 oznámenia.

Komisia dodala, že vo svojej „Európskej migračnej agende“ z mája 2015 [9] zdôraznila, že v reakcii na ľudské tragédie počas migračnej krízy by členské štáty mali súbežne s presídľovaním využívať iné legálne cesty dostupné osobám, ktoré potrebujú ochranu. Patria medzi ne „súkromné/mimovládne sponzorstvo a humanitárne povolenia a doložky o zlúčení rodiny“. Komisia dospela k záveru, že uvedené vyhlásenie preukazuje, že stanovisko Komisie k otázkam zlúčenia rodiny utečencov sa v dôsledku zhoršenia utečeneckej krízy nezmenilo.

Komisia sa napokon odvolala na správu o nedávnej štúdii EMS (Európska migračná sieť), ktorá poskytuje prehľad o situácii v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o časový rámec, v ktorom by sa mali predložiť žiadosti o uľahčenie zlúčenia rodiny pre utečencov [10]. 

Odpoveď Komisie bola zaslaná belgickému federálnemu ombudsmanovi 9. januára 2018.

Spätná väzba

Belgický spolkový ombudsman nepredložil k odpovedi Komisie žiadne pripomienky.

Postup uzatvárania

Vzhľadom na obsah odpovede (t. j. že Komisia potvrdila vyhlásenie, ktoré uviedla vo svojom oznámení z roku 2014) a na skutočnosť, že belgický federálny ombudsman nepredložil žiadne pripomienky, sa dospelo k záveru, že problém nastolený v žiadosti bol primerane vyriešený.

[1] Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny, Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.

[2] Týmito požiadavkami sú: i) vhodné ubytovanie pre rodinu, ii) nemocenské poistenie a iii) dostatočné stabilné a pravidelné zdroje.

[3] Príslušná časť článku 12 ods. 1 prvého pododseku znie takto: „Odchylne od článku 7 členské štáty nevyžadujú od utečenca a/alebo rodinného príslušníka (rodinných príslušníkov), aby v súvislosti so žiadosťami týkajúcimi sa rodinných príslušníkov uvedených v článku 4 ods. 1 predložil dôkaz, že utečenec spĺňa požiadavky stanovené v článku 7.“

[4] Príslušná časť tretieho pododseku článku 12 ods. 1 znie takto: „Členské štáty môžu požadovať, aby utečenec splnil podmienky uvedené v článku 7 ods. 1, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v lehote troch mesiacov po priznaní postavenia utečenca“ (zvýraznenie doplnené).

[5] Článok 10 ods. 2 piata zarážka zákona z 15. decembra 1980 o vstupe, pobyte, usadení sa a vyhostení cudzincov (Belgicko).

[6] Belgický ombudsman uviedol tieto praktické nezrovnalosti, ktorými sa ministerstvo zahraničných vecí a imigračný úrad zaoberali v roku 2015: (1) Belgické veľvyslanectvá vyžadujú, aby žiadatelia pred podaním žiadosti o zlúčenie rodiny legalizovali všetky svoje doklady, čo je časovo náročné. (2) Belgický ombudsman si všimol, že rodinní príslušníci mali vážne ťažkosti so získaním všetkých dodatočných dokumentov, ktoré veľvyslanectvo vyžaduje na registráciu žiadosti.

[7] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení k uplatňovaniu smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, COM(2014) 210 final.

[8] COM(2014) 210, 6.1.3: „Článok 12 ods. 1 tretí pododsek umožňuje členským štátom požadovať, aby utečenec spĺňal podmienky článku 7 ods. 1, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v lehote troch mesiacov po priznaní postavenia utečenca. Utečenci v tomto časovom rámci často čelia praktickým ťažkostiam, ktoré môžu predstavovať praktickú prekážku zlúčenia rodiny. Komisia preto považuje skutočnosť, že väčšina členských štátov neuplatňuje toto obmedzenie, za najvhodnejšie riešenie.

Ak sa však členské štáty rozhodnú uplatňovať toto ustanovenie, Komisia sa domnieva, že by mali zohľadniť objektívne praktické prekážky, ktorým žiadateľ čelí, ako jeden z faktorov pri posudzovaní individuálnej žiadosti. Okrem toho, zatiaľ čo členské štáty môžu v súlade s článkom 11 a článkom 5 ods. 1 slobodne určiť, či by žiadosť mal podať garant alebo rodinný príslušník, osobitná situácia utečencov a ich rodinných príslušníkov to môže obzvlášť sťažiť alebo znemožniť.

Komisia sa preto domnieva, že členské štáty, najmä pri uplatňovaní lehoty, by mali umožniť, aby garant predložil žiadosť na území členského štátu s cieľom zaručiť účinnosť práva na zlúčenie rodiny. Napokon, ak žiadateľ čelí objektívnym praktickým prekážkam pri dodržaní trojmesačnej lehoty, Komisia sa domnieva, že členské štáty by mu mali umožniť podať čiastočnú žiadosť, ktorá sa má vyplniť hneď po sprístupnení dokumentov alebo úspešnom dokončení vyhľadávania. Komisia takisto naliehavo vyzýva členské štáty, aby utečencom včas a zrozumiteľným spôsobom poskytovali jasné informácie o zlúčení rodiny (napríklad pri udeľovaní ich postavenia utečenca).“

[9] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európska migračná agenda [COM(2015) 240].

[10] Správa je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/00_family_reunification_sr_final.pdf

The case concerned the handling by the Commission of a complaint concerning the complainant's exclusion from a network of experts due to his allegedly inappropriate behaviour. The Ombudsman inquired into the issue and found that the Commission's overall response to the allegations made against the complainant was inadequate. The Ombudsman found that the Commission had failed to carry out a thorough, objective and neutral assessment of the facts. The Ombudsman then made a proposal for a solution, which the Commission rejected. The Ombudsman has therefore decided to close the case with a finding of maladministration on the part of the Commission.

Túto sťažnosť predložila nemecká spoločnosť pôsobiaca v oblasti prírodného inžinierstva a kultúrnych vied a medicíny. Týkala sa projektu EÚ, ktorý sa zaoberal pochopením mechanizmov kontroly bunkového cyklu a hľadaním možných riešení chorôb súvisiacich s bunkovým cyklom. Po audite projektu sa Komisia rozhodla neakceptovať určité výdavky ako oprávnené. Sťažovateľ namietal proti tomuto rozhodnutiu a tvrdil, že spôsob, akým Komisia a jej audítori vykonali audit, bol nesprávny, nespravodlivý a nebol v súlade s osvedčenými administratívnymi postupmi. Ombudsmanka sa zaoberala týmito otázkami a nezistila žiadny nesprávny úradný postup v konaní Komisie.

Prípad sa týkal spôsobu, akým agentúra ENISA prerozdelila úlohy a uskutočnila zmeny pracovného prostredia sťažovateľa, ktorý bol zamestnancom agentúry ENISA. Ombudsmanka túto záležitosť vyšetrila a predložila návrh na priateľské riešenie, ktorý agentúra ENISA neprijala. Ombudsmanka potom predložila návrh odporúčaní, v ktorom požiadala agentúru ENISA: 1) aby uznala, že (a) neinformovala sťažovateľa pred prijatím rozhodnutia o prerozdelení úloh, (b) neuviedla dôvody pre tieto postupy, (c) nekomunikovala vhodne svoje rozhodnutia o prerozdelení úloh, (d) neodpovedala na príslušné otázky sťažovateľa a (e) nebrala ohľad na pohodu sťažovateľa; 2) aby sa sťažovateľovi ospravedlnila; 3) aby poskytla sťažovateľovi platbu ex gratia vo výške 1 000 EUR a 4) aby sa ombudsmanke formálne zaviazala, že sa v budúcnosti nedopustí takýchto prípadov nesprávneho úradného postupu. Agentúra ENISA prijala návrh odporúčaní ombudsmanky a podnikla príslušné kroky na ich realizáciu. Ombudsmanka prípad uzavrela.