Vec sa týkala odmietnutia Rady Európskej únie poskytnúť úplný prístup k právnym stanoviskám k legislatívnym návrhom nariadení o zriadení Európskej prokuratúry (EPPO) a o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST).

V priebehu vyšetrovania ombudsmanky Rada súhlasila so zverejnením dvoch zo štyroch dokumentov, ale trvala na svojom odmietnutí sprístupniť v plnom rozsahu zvyšné dva dokumenty, hoci bol udelený čiastočný prístup.

Ombudsman uznáva, že odmietnutie zverejniť právne stanoviská v plnom rozsahu bolo odôvodnené tým, že by sa tým narušila ochrana právneho poradenstva a súdnych konaní. Uzatvára preto prípad konštatovaním, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale vyzýva Radu, aby preskúmala jeho zamietnutie vzhľadom na ďalšie uplynutie času.

Vec sa týkala vybavovania sťažnosti Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) týkajúcej sa podmienok výberového konania pre úradníkov EÚ v testovacom centre. Sťažovateľovi bol pri vchodových dverách pridelený počítač a tvrdil, že narušenie spôsobené ľuďmi, ktorí vstupujú do miestnosti a opúšťajú ju, negatívne ovplyvnilo jej výkon. Jej pokusy o riešenie jej obáv zamestnancami testovacieho centra boli neúspešné a následne sa sťažovala úradu EPSO. Nespokojná s tým, ako úrad EPSO vybavil jej sťažnosť, sa potom obrátila na ombudsmana.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala úrad EPSO, aby sťažnosť dôkladnejšie preskúmal. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa stretol aj so zástupcami úradu EPSO a dodávateľa zodpovedného za riadenie testov a navštívil testovacie centrum v sídle úradu EPSO. Ombudsmanka dospela k záveru, že celkovo neboli ďalšie vyšetrovania v tomto prípade opodstatnené; Predložila však úradu EPSO niekoľko návrhov na zlepšenie.

Vec sa týkala posúdenia skúšobnej doby dočasného zamestnanca na Európskom podpornom úrade pre azyl (ďalej len „EASO“). Sťažovateľka, ktorá bola na konci skúšobnej doby prepustená, tvrdila, že v jej posúdení sa vyskytlo niekoľko procesných nedostatkov. Úrad EASO navyše neodpovedal na jej sťažnosti podané podľa služobného poriadku EÚ.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala úrad EASO, aby odpovedal na sťažnosti. Zistila, že úrad EASO prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie nestranného posúdenia skúšobnej lehoty sťažovateľky a rešpektoval jej právo na vypočutie pred prijatím konečného rozhodnutia o jej ďalšom zamestnaní. Ombudsman preto prípad uzavrel.

Vec sa týkala toho, že Komisia neodpovedala na správy sťažovateľa týkajúce sa jeho ťažkostí s predložením návrhu grantu. Z dôvodu technických problémov sťažovateľ nemohol podať žiadosť prostredníctvom systému Komisie PRIAMOS. Namiesto toho predložila svoj návrh e-mailom, ktorý zostal nezodpovedaný.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a požiadala Komisiu o odpoveď. Komisia sa vo svojej odpovedi ospravedlnila za to, že neodpovedala skôr. Uviedla, že nemôže akceptovať e-mailovú žiadosť sťažovateľa, pretože systém riadne fungoval a Komisia nebola schopná identifikovať žiadne pokusy sťažovateľa o zaslanie návrhu prostredníctvom systému PRIAMOS pred uplynutím lehoty.

Toto strategické vyšetrovanie sa týka transparentnosti dôležitej neformálnej časti legislatívneho procesu EÚ, konkrétne transparentnosti trialógov.

Dva legislatívne orgány EÚ, Európsky parlament a Rada Európskej únie, prijímajú právne predpisy na základe návrhu Európskej komisie. Počas tohto procesu obaja spoluzákonodarcovia s pomocou Komisie často rokujú v rámci tzv. trialógov, čo sú neformálne stretnutia zástupcov troch zúčastnených inštitúcií. Počas trialógu sa Parlament a Rada snažia dohodnúť na spoločnom texte na základe svojich pôvodných pozícií, o ktorom sa potom hlasuje v súlade s formálnym legislatívnym postupom. Trialógy sa ukázali ako veľmi účinné pri dosahovaní takýchto dohôd a väčšina právnych predpisov sa teraz prijíma týmto spôsobom.

Európska únia je zastupiteľskou demokraciou, v ktorej majú občania právo brať svojich zástupcov na zodpovednosť za politické rozhodnutia prijaté v ich mene. Občania majú tiež právo zúčastňovať sa na demokratickom procese EÚ. Transparentnosť trialógov je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní účinnosti týchto práv a legitimizácii právnych predpisov EÚ. Súdny dvor EÚ uviedol, že schopnosť občanov EÚ oboznámiť sa s úvahami, ktoré sú základom legislatívnych opatrení, je predpokladom účinného uplatňovania ich demokratických práv.

Hoci je legislatívny proces EÚ vo všeobecnosti pomerne transparentný, a to aj v porovnaní s mnohými členskými štátmi, táto časť procesu vyvolala obavy v súvislosti s rovnováhou medzi efektívnosťou procesu trialógu a jeho transparentnosťou.

V tejto súvislosti európska ombudsmanka začala strategické vyšetrovanie. Skúmala, ktoré informácie a dokumenty by sa mali proaktívne sprístupniť verejnosti a v akom čase, aby občania mohli využívať svoje práva.

Transparentnosť trialógu je základným prvkom legitímnosti tvorby právnych predpisov EÚ. Občania musia mať možnosť kontrolovať výkon svojich zástupcov počas tejto kľúčovej časti legislatívneho procesu. Občania takisto potrebujú informácie o témach, o ktorých sa diskutuje počas trialógov, aby sa mohli účinne zúčastňovať na legislatívnom procese.

Ombudsmanka víta doterajší pokrok v zlepšovaní transparentnosti trialógov; navrhuje však, aby tieto tri inštitúcie zverejnili túto dokumentáciu a informácie: dátumy trialógu, počiatočné pozície troch inštitúcií, všeobecné programy trialógu, štvorstĺpcové dokumenty, konečné kompromisné texty, poznámky z trialógu, ktoré boli zverejnené, zoznamy zúčastnených politických činiteľov s rozhodovacou právomocou a podľa možnosti zoznam ďalších dokumentov predložených počas rokovaní. Všetky tieto informácie by sa mali sprístupniť v ľahko použiteľnej a zrozumiteľnej spoločnej databáze. Zatiaľ čo niektoré dokumenty by sa mohli sprístupniť počas prebiehajúcich rokovaní v rámci trialógu, inštitúcie by mohli považovať za potrebné vo verejnom záujme poskytnúť proaktívny prístup verejnosti k určitým typom dokumentov až po ukončení rokovaní.

Prípad sa týkal loga vizuálnej identity Komisie, ktoré sa používa v tlačovej konferencii v Bruseli od roku 2012. Podľa názoru sťažovateľa výlučné používanie angličtiny a francúzštiny v tomto logu vizuálnej identity predstavuje diskrimináciu na základe jazyka.

Súčasný jazykový režim EÚ zahŕňa právo každého občana komunikovať s inštitúciami EÚ vo svojom vlastnom jazyku a zodpovedajúce právo na odpoveď v tomto jazyku. Zásady, ktorými sa riadi tento jazykový režim, sa vzťahujú aj na iné formy komunikácie, ako je komunikácia prostredníctvom publikácií a webových stránok. Akékoľvek rozlišovanie v používaní jazykov za takýchto okolností by malo byť objektívne odôvodnené. Pokiaľ ide o to, či v tomto prípade existuje objektívne odôvodnenie, ombudsman súhlasí s tým, že technicky nie je možné prezentovať pojem „Európska komisia“ v 24 jazykoch na televíznej obrazovke, a to ani nižšie, ani vedľa rečníka, ani za ním.

Pokiaľ ide o to, či si Komisia mohla vybrať viac ako dva jazyky, ombudsmanka sa domnieva, že bolo rozumné, aby si Komisia vybrala len dva jazyky. Výber počtu jazykov, ktoré sa majú použiť, závisí od rozhodnutia, či by viac ako dva jazyky neporušili vizuálny obraz neprijateľným spôsobom. Skutočnosť, že aj iné kombinácie jazykov môžu byť rozumnou voľbou, neznamená, že výber angličtiny a francúzštiny nebol rozumný.

Ombudsmanka sa domnieva, že politika zvolená Komisiou bola objektívne odôvodnená. Dospela preto k záveru, že zavedenie nového loga vizuálnej identity Komisiou v miestnosti pre tlačové konferencie v Bruseli nepredstavuje nesprávny úradný postup.

Prípad sa týkal financovania twinningového projektu v rámci programu Európa pre občanov.

Predložila ho ombudsmanovi írska nezisková organizácia, ktorá už 25 rokov realizuje twinningové projekty s francúzskym partnerom. Organizácia nedodržala lehotu na podanie žiadosti o financovanie v roku 2015 z dôvodu zmien, ktoré agentúra EACEA vykonala v lehote na podanie žiadosti o financovanie v rámci programu. Tvrdila, že EACEA pri vykonávaní týchto zmien konala nesprávne.

Ombudsmanka sa touto otázkou zaoberala a predložila agentúre EACEA návrh riešenia spolu s ďalšími návrhmi na zlepšenie riadenia systému. V dôsledku toho agentúra EACEA poskytla sťažovateľovi dodatočné objasnenia z dôvodov zmien lehôt a súhlasila s tým, že twinningový projekt by sa mohol uskutočniť v roku 2016.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že EACEA prijala primerané opatrenia na urovnanie prípadu k spokojnosti sťažovateľa.

Prípad sa týkal vybavovania sťažnosti Európskej komisie týkajúcej sa írskeho zákona upravujúceho právo pracovať ako architekt. Zákon vyžadoval, aby osoby, ktoré nezískali formálnu kvalifikáciu architekta, ale chceli v Írsku používať titul "architekt", pracovali v Írsku aspoň 10 rokov ako architekti. Sťažovateľ sa domnieval, že táto požiadavka diskriminuje osoby, ktoré získali rovnocenné skúsenosti mimo Írska. Keď Komisia uzavrela sťažnosť na porušenie tým, že dospela k záveru, že írske právo nie je diskriminačné, sťažovateľ kontaktoval ombudsmana.

Ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby uznala, že írske právo je diskriminačné a že jediným dôvodom, prečo túto záležitosť ďalej nerozšírila, je, že sa domnieva, že by to bolo neprimerané.

Komisia neprijala návrh odporúčania ombudsmanky. Ombudsmanka preto prípad uzavrela kritickou poznámkou.

Európska iniciatíva občanov (EIO), ktorá je k dispozícii od apríla 2012, umožňuje skupine aspoň jedného milióna občanov EÚ vyzvať Európsku komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ. Po prijatí viacerých sťažností sa ombudsmanka rozhodla prešetriť riadne fungovanie postupu európskej iniciatívy občanov a úlohu a zodpovednosť Komisie v tejto súvislosti. Ombudsmanka vyzvala organizátorov európskych iniciatív občanov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované osoby, aby poskytli informácie o tom, ako dobre európska iniciatíva občanov funguje. Na základe týchto odpovedí ombudsmanka predložila Komisii celý rad návrhov na zvýšenie účinnosti procesu európskej iniciatívy občanov.

Po prijatí odpovede Komisie ombudsmanka teraz uzatvára svoje vyšetrovanie s jedenástimi usmerneniami na ďalšie zlepšenie. Hoci ombudsmanka poznamenáva, že Komisia urobila veľa pre to, aby sa európska iniciatíva občanov uplatňovala spôsobom, ktorý je ústretový voči občanom, domnieva sa, že je možné urobiť viac. Keďže niektoré z týchto návrhov sú relevantné pre Európsky parlament, ombudsman napíše aj predsedovi Parlamentu. Týmto spôsobom verí, že jej návrhy predložené počas vyšetrovania aj v tomto rozhodnutí sa ukážu ako užitočné, keďže tieto inštitúcie spolu s Radou EÚ sa neskôr v tomto roku chystajú preskúmať nariadenie o európskej iniciatíve občanov.